Vatikán 21. novembra – S prianím „milosrdenstva a pokoja“ vyzval pápež František na záver Svätého roka milosrdenstva apoštolským listom Misericordia et misera celú Cirkev, aby ďalej pokračovala v tom, čo sa s Jubileom začalo. Oznámil aj niekoľko nových prvkov v živote spoločenstiev veriacich.

Obsah listu, ktorý Svätý Otec odovzdal zástupcom Božieho ľudu na slávnosť Krista Kráľa, predstavil verejnosti dnes napoludnie v Tlačovom stredisku Svätej stolice predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella. Za latinským názvom dokumentu Misericordia et misera (Milosrdenstvo a bieda) sa obrazným spôsobom skrývajú hlavní protagonisti príbehu z 8. kapitoly Jánovho evanjelia: Ježiš a hriešnica, ktorú svojím milosrdenstvom zachránil. Pápež Frantiek v úvode listu vysvetľuje:

„Misericordia et misera sú dve slová, ktoré sv. Augustín používa, keď hovorí o stretnutí Ježiša a cudzoložnice (porov. Jn 8,1-11). Na  priblíženie tajomstva Božej lásky, ktorá vychádza hriešnikovi v ústrety, nevedel nájsť krajšie a vhodnejšie vyjadrenie ako toto: «Ostali iba tí dvaja: bieda a Milosrdenstvo» (In Joh 33,5). Koľko Božieho súcitu a Božej spravodlivosti je v tomto rozprávaní! Augustínovo učenie nám osvetlí záver mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva, pričom naznačí cestu, ktorou sme pozvaní kráčať v budúcnosti.» (Úvod)

Po tomto úvode Svätý Otec pripomína, že milosrdenstvo má v živote Cirkvi trvalo aktuálne miesto a od veriacich žiada, aby ho slávili a prežívali stále:

„Milosrdenstvo totiž nemôže byť len akousi vsuvkou v živote Cirkvi, ale predstavuje samotnú jej existenciu, ktorá zjavuje najhlbšiu pravdu evanjelia a umožňuje sa jej dotýkať. Všetko sa zjavuje v milosrdenstve; všetko sa vyrieši v milosrdnej Otcovej láske.“ (č.1)

Následne sa pápež František venuje samotnému evanjeliovému príbehu, v ktorom milosrdenstvo poukazuje na pôvodný zmysel zákona:

„Ježiš sa stretol s istou ženou. Ona, cudzoložnica a podľa Zákona odsúdená na trest ukameňovaním; On, ktorý svojím hlásaním a úplným sebaobetovaním, ktoré ho doviedlo až na kríž, znovu priviedol Mojžišov zákon k jeho pravému pôvodnému zmyslu. V jeho centre nie je zákon a právna spravodlivosť, ale Božia láska, ktorá dokáže čítať v srdci každého človeka a porozumieť jeho najskrytejšej túžbe, láska, ktorá má mať prednosť pred všetkým. V tomto evanjeliovom rozprávaní sa však nestretáva abstraktný hriech a abstraktný súd, ale hriešnica a Spasiteľ. Ježiš sa pozrel tej žene do očí a čítal v jej srdci: našiel tam túžbu po pochopení, odpustení a oslobodení. Bieda hriechu bola zahalená do milosrdenstva lásky. Nie je tu nijaký súd z Ježišovej strany, ktorý by nebol poznačený zľutovaním a súcitom so situáciou hriešnice. Tým, ktorí ju chceli súdiť a odsúdiť na smrť, Ježiš odpovedá dlhým tichom, v ktorom necháva zaznieť Boží hlas tak vo svedomí ženy, ako aj jej žalobcov. Tí pustili kamene z rúk na zem a jeden po druhom sa vytratili (porov. Jn 8,9). A po chvíli ticha Ježiš hovorí: «Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? [...] Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!» (Jn 8,10-11). (č. 1)

Ježiš žene zachraňuje život a zároveň jej dáva slobodu pre nový začiatok, vysvetľuje pápež František:

„Tým jej pomohol hľadieť do budúcnosti s nádejou a pripravil ju, aby dokázala uviesť do pohybu svoj život; ak bude chcieť, od tej chvíle bude môcť «kráčať v láske» (porov. Ef 5,2). Keď sme už raz boli zahalení milosrdenstvom, ak aj v nás pretrváva slabosť voči hriechu, je prevýšená láskou, ktorá umožňuje hľadieť dopredu a žiť inak.“(č. 1)

Milosrdenstvo vyvoláva radosť a človek cíti potrebu poďakovať sa Pánovi, rozvíja ďalej svoje myšlienky Svätý Otec. V tomto duchu zameriava svoj pohľad do budúcnosti:

„Teraz uzatváram tento svätý rok; je čas hľadieť vpred a pochopiť, ako možno ďalej verne, radostne a nadšene prežívať bohatstvo Božieho milosrdenstva. V diele novej evanjelizácie môžu ostať naše spoločenstvá živými a dynamickými do tej miery, do akej bude «pastoračné obrátenie», ktoré máme prežívať (porov. Evangelii gaudium, 27), denne formované obnovujúcou silou milosrdenstva.“ (č. 5)

„Svätá brána, ktorou sme v tomto roku prechádzali, nás voviedla na cestu lásky, ktorou máme každý deň verne a radostne kráčať. Je to cesta milosrdenstva, ktorá nám umožňuje stretať sa s mnohými bratmi a sestrami, ktorí naťahujú ruku, aby ju niekto uchopil a kráčal s nimi,“ píše pápež František (č. 16). Predkladá rad konkrétnych podnetov v oblasti slávenia milosrdenstva, počnúc eucharistiou, starostlivou prípravou homílie, prehlbovaním sa vo vzťahu k Svätému písmu formou lectio divina. Najväčšiu pozornosť venuje živej praxi sviatosti zmierenia: 

„Sviatosť zmierenia musí nájsť svoje centrálne miesto v živote kresťana; preto si od kňazov vyžaduje, aby svoj život dali do «služby zmierenia» (2 Kor 5,18) tak, že nikomu, kto skutočne ľutuje, nebude zahatený prístup k  láske Otca, ktorý čaká na jeho návrat, a všetkým bude ponúknutá možnosť zakúsiť oslobodzujúcu silu odpustenia.“ (č. 11)

Osobitné povzbudenia venuje Svätý Otec spovedníkom. Apoštolským listom udeľuje všetkým kňazom fakultu rozhrešovať kajúcnikov z hriechu potratu, čím zostáva táto fakulta platná aj po skončení Jubilejného roka milosrdenstva. Naďalej bude platiť aj ústretové gesto Svätého Otca voči Bratstvu sv. Pia X., tzv. lefébvristom, ktorým v Jubilejnom roku potvrdil platnosť a dovolenosť vysluhovania sviatosti zmierenia (č. 12).

Svätý Otec odporúča pokračovať v iniciatíve „24 hodín pre Pána“ vo Štvrtú pôstnu nedeľu, keďže sa v diecézach dobre osvedčila. Zároveň potvrdzuje misiu vybraných kňazov s označením „misionári milosrdenstva“ aj do budúcnosti, pričom ich pôsobenie sa bude riadiť pokynmi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie (č. 9).

Pápež František povzbudzuje veriacich k tvorivej fantázii pri praktizovaní skutkov milosrdenstva a vytváraní „kultúry milosrdenstva“, ktorá pamätá osobitne na chudobných:

„Sme pozvaní rozvíjať kultúru milosrdenstva, založenú na znovuobjavení stretnutia s druhými: kultúru, v ktorej nik nehľadí na druhého s nezáujmom, ani neodvráti pohľad, keď vidí utrpenie bratov. Skutky milosrdenstva sú «umeleckými dielami», ani jeden nie je rovnaký ako druhý; naše ruky ich môžu vymodelovať tisícimi spôsobmi, a hoci je len jeden Boh, ktorý ich inšpiruje“ (č. 20).

„Skutky milosrdenstva sa dotýkajú celého života človeka“, zdôrazuje Svätý Otec, a preto podľa jeho slov naozaj „môžu spôsobiť skutočnú kultúrnu revolúciu“. V závere listu upozoruje na požiadavku nefalšovaného záujmu o chudobných, ktorý vychádza z viery a nie je iba teoretizovaním:

„Kultúra milosrdenstva sa buduje vo vytrvalej modlitbe, v poslušnom otvorení sa pôsobeniu Ducha, v dôvernom poznaní životov svätých a v konkrétnej blízkosti ku chudobným. Je to naliehavá výzva, ktorá má zabrániť tomu, aby sme nesprávne pochopili, kde je dôležité zapojiť sa. Pokušenie robiť «teóriu milosrdenstva» možno prekonať len do tej miery, do akej sa spomínané konanie stane každodenným životom spoluúčasti a delenia sa. Okrem toho nikdy nesmieme zabudnúť na slová, ktorými apoštol Pavol hovorí o svojom stretnutí s Petrom, Jakubom a Jánom po svojom obrátení, keď zdôrazňuje podstatný aspekt svojho poslania i celého kresťanského života: «Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť» (Gal 2,10)“ (č. 20).

Čas milosrdenstva trvá aj naďalej, zdôrazuje napokon pápež František: „Toto je čas milosrdenstva... Je to čas milosrdenstva, aby tí, čo sú slabí a bezbranní, vzdialení a osamotení mohli pocítiť prítomnosť bratov a sestier, ktorí im pomáhajú v ich potrebách. Je to čas milosrdenstva, aby chudobní cítili na sebe úctivý, no pozorný pohľad tých, čo premohli ľahostajnosť a pochopili, v čom je podstata života“ (č. 21).  -jb, ms-

Vatikán 21. novembra – Pápež František poskytol pri príležitosti ukončenia Roku milosrdenstva rozsiahly rozhovor pre taliansku katolícku televíziu TV2000 a pre rádio InBlu. Svätý Otec sa zamyslel nad ovocím mimoriadneho jubilea; nad tým, ako by sa mala zmeniť Cirkev; nad spôsobom, akým milosrdenstvo pracuje so svedomím jednotlivcov i národov; nad modloslužbou peňazí či nad otázkou pozornosti voči chudobným. 

Rímsky biskup si tiež zaspomínal na tzv. «piatky milosrdenstva», počas ktorých sa stretol s bývalými prostitútkami, s pacientmi v terminálnom štádiu či väzňami. Rovnako uvažoval nad vzťahom medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom a otázkou trestu smrti. V 40-minútovom interview tiež prezradil, čo mu pomáha nepodľahnúť stresu a zvládať náročnú službu aj v tak vysokom veku, keďže o mesiac oslávi 80. narodeniny.

Na úvod rozhovoru Svätý Otec vyjadril radosť z toho, že Mimoriadny svätý rok milosrdenstva bol výnimočný práve tým, že sa neslávil iba v Ríme, ale na celom svete, v každej diecéze, v každej katedrále či v chrámoch, ktoré na to určil biskup a pokračoval:

„Bolo to naozaj požehnanie od Pána, nie nejaká záverečná bodka, ale krok vpred v procese, ktorý sa začal už s blahoslaveným Pavlom VI. a potom s Jánom Pavlom II. (...) Je to v jednej cirkevnej línii, kde sa milosrdenstva nepovedal by som, že objavuje, lebo tu vždy bolo prítomné, ale mocne sa ohlasuje. Je to istá potreba; potreba, ktorá, myslím si, že tomuto svetu trpiacemu na chorobu skartovania, chorobu uzatvárania si srdca, na egoizmus, len prospeje. Lebo [milosrdenstvo] otvorilo srdcia a mnoho ľudí sa stretlo s Ježišom...“ 

Pápež František počas Roku milosrdenstva dával osobný príklad toho, ako preukazovať milosrdenstvo tým, ktorí to najviac potrebujú. Raz v mesiaci, v piatky, nečakane navštevoval chorých, opustených, ľudí v núdzi každého typu. V rozhovore s novinármi prezradil, že sa mu do pamäte najviac vryl príbeh ženy, ktorá bola nútená k prostitúcii:

„Povedala mi: ,Otče, porodila som v zime na ulici. Sama. Moje dievčatko zomrelo’. Nútili ju pracovať až do posledného dňa, lebo ak nepriniesla svojim vykorisťovateľom dosť, zbili ju, dokonca mučili. A inej odrezali ucho... A ja som myslel nielen na tých vykorisťovateľov, ale tiež na tých, čo týmto dievčatám platili: to si neuvedomujú, že na to, aby si uspokojili nejakú sexuálnu chúťku, pomáhali tým vykorisťovateľom?“

Svätý Otec František si tiež zaspomínal na dve rímske nemocnice, kde zažil hraničné situácie ľudského života, pri jeho zrode, ako aj na sklonku života. Rímskeho biskupa dojala matka, ktorá plakala nad stratou jedného dieťaťa zo svojich trojčiat:

„A ja som si vtedy spomenul nad zvykom zbaviť sa detí ešte pred ich narodením, na tento strašný zločin: posielajú ich preč, lebo je to tak lepšie, lebo je to pre nich pohodlnejšie; je to veľmi vážny hriech, je to veľká zodpovednosť“.

Pápež František sa zastal nielen nenarodených detí, ale aj chudobných. Na otázku, či je koncept «chudobná Cirkev pre chudobných» skutočne možný odpovedal:

„Najväčší nepriateľ Boha sú peniaze. Pomyslite na to, že Ježiš dal peniazom status pána, keď hovorí: ,Nikto nemôže slúžiť dvom pánom’. Boh a bohatstvá. Nehovorí Boh a – čo ja viem – choroba, alebo Boh a niečo iné: peniaze. Lebo peniaze sú bôžikom... Vidíme to veľmi dobre v tomto svete, v ktorom sa zdá, že vládnu peniaze... Peniaze sú nástrojom, aby slúžili a chudoba je v srdci evanjelia... Diabol vždy vchádza cez vrecká, to je jeho vstupná brána. Treba bojovať za to, aby bola Cirkev chudobná pre chudobných, podľa evanjelia... Keď vidím 25. kapitolu Matúša, ktorá je protokolom, podľa ktorého budeme súdení, je pre mňa zrozumiteľnejšie, čo to znamená «chudobná Cirkev pre chudobných»: sú to skutky milosrdenstva. Je to možné, avšak treba vždy bojovať, lebo pokušenie bohatstva je veľmi veľké“.

Čo sa týka toho, aké pokušenia má pápež, ktorý sám seba definoval ako hriešnika, na ktorého Pán nechal spočinúť svoj pohľad, Svätý Otec František odpovedal:

„Sú to pokušenia, ktoré má akýkoľvek človek podľa jeho slabostí, ktoré diabol vždy využíva, aby tade vstúpil, ako sú netrpezlivosť, egoizmus, potom trochu lenivosti, sú tam všetky, všetky... A pokušenia nás sprevádzajú až do posledného okamžiku, nie je tak? Pán na mňa naďalej hľadí s milosrdenstvom a ponúka mi svoju záchranu“.

V ďalšej otázke sa Petrov nástupca venoval väzňom a trestu smrti. Mnohokrát v minulosti prezradil, že pri návšteve väzníc mu mysľou prebleskne otázka: ,Prečo oni a nie ja?’:

„Lebo vinník nemá byť potrestaný len na konci, ale môže byť potrestaný vtedy keď začína, a toľko začiatkov nepekných vecí som v živote zažil, že ak by Pán nado mnou nedržal ochrannú ruku... To znamená to: ,Prečo oni a nie ja?’. A potom medzi nami existuje myšlienka, ktorá je dosť rozšírená: veď je vo väzení, lebo urobil niečo strašné: nech za to zaplatí. Väzenie ako trest. A to nie je správne. Väzenie – môžeme povedať v úvodzovkách, ako príklad – je ako očistec, to znamená, že je to príprava na opätovné začlenenie. Neexistuje skutočný trest bez nádeje. Ak ten trest v sebe nemá nádej, nie je to kresťanský trest, nie je ľudský. Z toho dôvodu trest smrti nie je správny“.

Pápež František tiež reagoval na vzťah medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou. Na otázku, čo by povedal tým, ktorí si myslia, že milosrdenstvo nie je správna odpoveď na prenasledovanie, alebo tým, ktorí – možno aj pre oprávnený strach – stavajú múry, aby sa chránili, než aby stavali mosty, odpovedal:

„V Bohu je spravodlivosť milosrdenstvom a milosrdenstvo je spravodlivosťou. Nedajú sa odlúčiť: sú jednou vecou. (...) Keď Ježiš odpúšťa Zachejovi a ide na obed s hriešnikmi, keď odpúšťa Magdaléne, cudzoložnici, keď odpúšťa Samaritánke, čo je to? Voľná ruka [spravodlivosti]? Nie. Koná Božiu spravodlivosť, ktorá je milosrdná“.

Pápež František tiež reagoval na vzťah medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou. Na otázku, čo by povedal tým, ktorí si myslia, že milosrdenstvo nie je správnou odpoveďou, napr. voči niekomu kto iných prenasleduje, alebo pre toho, kto možno aj pre oprávnený strach postaví múry, aby sa chránil, namiesto toho aby staval mosty, Svätý Otec odpovedal:

„V Bohu je spravodlivosť milosrdenstvom a milosrdenstvo je spravodlivosťou. Nedajú sa odlúčiť: sú zjednotené. (...) Keď Ježiš odpúšťa Zachejovi a ide na obed s hriešnikmi, keď odpúšťa Magdaléne, cudzoložnici, keď odpúšťa Samaritánke, čo je to? Široký rukáv zľahčovania spravodlivosti? Nie. Koná Božiu spravodlivosť, ktorá je milosrdná“.

„Jednou z najťažších chorôb tohto sveta, tejto epochy je kardioskleróza," pokračoval Svätý Otec, čiže neschopnosť dať pocítiť blízkosť a nehu, je to tvrdosť srdca: „Ja musím ísť za týmto cieľom a iný ma nezaujíma: idem si za tým" a uvádza príklad obchodníkov so zbraňami, ktorí si kvôli zisku nerobia škrupule: 

„Keď hovoríme o Kristovi, nezabudnime na telo Kristovo. Tento svet potrebuje nehu, ktorá hovorí telu o potrebe jemnosti voči trpiacemu Kristovmu telu, a nie mu spôsobovať ešte viac utrpenia! Som presvedčený, že štáty, ktoré sú vo vojne, potrebujú poriadne popremýšľať a uvedomiť si, že jeden život má väčšiu cenu ako nejaké územie!"

Posledná otázka, ktorú pápež dostal sa týkala skutočnosti, že o mesiac dovŕši 80 rokov života. Redaktorov z TV2000 a rádia InBlu zaujímalo, ako Svätý Otec zvláda náročnú službu na Petrovom stolci, na čo odpovedal:

„Neviem ako to robím, avšak... modlím sa: to veľmi pomáha. Modlím sa. Modlitba mi pomáha, znamená to byť s Pánom. Slávim svätú omšu, modlím sa breviár, rozprávam sa s Pánom, modlím sa ruženec... A potom, dobre spávam: to je osobitná milosť od Pána. Tvrdo spím... a robím koľko vládzem a nie viac... Je to Božia milosrť". -ej, jď- 

Vatikán/Srí Lanka 21. novembra – Od 28. novembra do 4. decembra bude v srílanskej metropole Kolombe prebiehať XI. plenárne zasadnutie Federácie ázijských biskupských konferencií (FABC). Pápeža Františka bude na stretnutí zastupovať arcibiskup Ranchi kardinál Telesphore Placidus Toppo z Indie.

Svätý Otec svojmu špeciálnemu vyslancovi zaslal v polovici októbra list, v ktorom pripomína podporu Vatikánu Cirkvi v Ázii a dôležitosť prítomnosti Katolíckej cirkvi na kontinente, ktorý sa považuje za misijný. -ej- 

Vatikán 21. novembra – Približne 950 miliónov veriacich prešlo počas Roku milosrdenstva, od 8. decembra 2015 do 20. novembra 2016, svätými bránami na celom svete. Približný odhad poskytol novinárom predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella, ktorý bol zodpovedný za podujatia spojené s mimoriadnym jubileom v Ríme. Prelát počas dnešnej tlačovej konferencie v Tlačovom stredisku Svätej stolice zároveň pripomenul, že túžbou pápeža Františka bolo, aby „veriaci zakúsili milosrdenstvo a sami sa tak stali nástrojmi milosrdenstva“. -ej-

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: