Vatikán 22. novembra – „Vernosť Pánovi nesklame“ – ak sme boli verní, ani vo chvíli našej smrti a Božieho súdu nebudeme mať strach. To sú slová pápeža Františka z dnešnej rannej homílie v Dome Svätej Marty. Svätý Otec vystríhal pred klamom „odcudzenia“, pred životom žitým takým spôsobom, akoby sme ani nemali umrieť. Pozval naopak zamyslieť sa nad tým, akú stopu náš život zanecháva.

Uvažujúc nad dnešnými liturgickými čítaniami pápež v poslednom týždni liturgického roka pripomína Pánovu výzvu, aby sme sa vážne zamysleli nad koncom, lebo každého z nás čaká vlastný koniec.

„Nepáči sa nám zamýšľať sa nad týmito vecami, avšak je to pravda. A keď sa niekto z nás odoberie z tohto sveta, prejdú roky a takmer nikto si na nás nespomenie“, povedal v homílii pápež František, pričom dodal: „Ja mám zápisník, kde si zapisujem, keď umrie nejaká osoba“ a každý deň vidím to výročie, aj to, ako ubieha čas. A toto nás zaväzuje a vedie k tomu, aby sme mysleli na to, čo zanechávame, aká je stopa nášho života. A ako sa hovorí v dnešnom úryvku z knihy Zjavenia sv. Jána, po tomto konci bude pre každého z nás nasledovať súd:

„Prospeje nám zamyslieť sa: ٫Aký bude ten deň, keď sa ocitnem pred Ježišom? Keď sa ma spýta na talenty, ktoré mi dal, na to, čo som s nimi urobil; keď sa ma spýta, aké bolo moje srdce, keď sa sialo zrno? Bolo ako tá cesta alebo ako to tŕnie z podobenstiev o Božom kráľovstve? Ako som prijal Božie slovo? S otvoreným srdcom? Dal som mu vyklíčiť pre dobro všetkých a či potajme?“

Každý z nás bude teda v deň súdu stáť pred Ježišom, vystríha Svätý Otec opakujúc slová Lukášovho evanjelia: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli“. A ten klam, o ktorom hovorí, je odcudzenie, ilúzia „žiť tak ako by sme ani nemali umrieť“. „Keď príde Pán, ako ma nájde? V očakávaní, alebo uprostred toľkých odcudzení života?“, kladie otázku Svätý Otec:

„Pamätám sa, že od detstva, keď som chodieval na náboženstvo, učili nás štyri veci: smrť, súd, peklo alebo sláva. Po súde sú tu tieto možnosti. - ٫Ale otče, týmto nás len chcete vystrašiť...’ - ٫Nie, je to pravda! Lebo ak sa nestaráš o svoje srdce, o to, aby bol Pán s tebou a žiješ vždy vzdialený od Pána, možno je tu nebezpečenstvo, to nebezpečenstvo, že budeš pokračovať takto vzdialený od Pána po celú večnosť.’ A toto je príšerné!“

Pápež František následne všetkých opätovne pozval zamyslieť sa nad tým, aký bude náš koniec, ako aj nad tým, čo nastane pred Pánovou tvárou. Aby sme sa vyhli strachu z toho okamihu, v závere homílie Svätý Otec pripomenul radu apoštola Jána z knihy Zjavenia: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“ (Zjv 2,10):

„Vernosť Pánovi: a toto nesklame. Ak je každý z nás verný Pánovi, vtedy, keď príde smrť, povieme ako František: ٫Sestra smrť, príď’... Nevystraší nás. A keď nastane deň súdu, zahľadíme sa na Pána hovoriac: ٫Pane, mám mnoho hriechov, no snažil som sa byť verný.‛ Pán je dobrý. Dám vám túto radu: Buď verný až do smrti – hovorí Pán – a dám ti veniec života. Vďaka tejto vernosti nebudeme mať na konci strach, pri našom konci nebudeme mať strach zo súdu.“ -zk-

Vatikán 22. novembra – Už sú známe témy najbližších troch ročníkov Svetových dní mládeže, ktoré vyvrcholia Svetovým stretnutím mládeže v Paname v roku 2019. Poukazujú na Pannu Máriu a mládeži predkladajú cestu viery, lásky a nádeje spájajúcu minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Dikastérium pre laikov, rodinu a život v dnešnom komuniké informovalo, že najbližší 32. svetový deň mládeže v roku 2017 bude mať za tému Máriine slová z Magnifikatu: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1,49). V roku 2018 sa 33. svetový deň mládeže sústredí na slová anjela adresované Panne: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1,30). Napokon pre 34. svetový deň mládeže, ktorého hostiteľom bude v roku 2019 Panama, bude témou Máriina odpoveď: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ ( Lk 1,38).

Tri biblické citáty z 1. kapitoly Lukášovho evanjelia vybrané pápežom Františkom sú úzko späté s postavou Panny Márie ako vzorom hodným nasledovania a vytyčujú duchovnú cestu smerujúcu k svetovému stretnutiu v Paname. Ako vysvetľuje Dikastérium pre laikov, rodinu a život, práve  počas posledných Svetových dní mládeže v Krakove Svätý Otec mladým ponúkol Pannu Máriu za vzor života a pozval ich pamätať na minulosť, mať odvahu v prítomnosti a mať nádej pre budúcnosť.

Vnútorná spojitosť troch tém má obdobu v posledných troch ročníkoch SDM, ktoré sa niesli v duchu Ježišových blahoslavenstiev. Témy na roky 2017 - 2019 sú zároveň v súlade s témou najbližšej Synody biskupov, ktorá sa uskutoční v októbri roku 2018 s názvom: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. -zk-

Vatikán 22. novembra – Svätý Otec menoval za člena Kongregácie pre náuku viery kardinála Beniamina Stellu, súčasného prefekta Kongregácie pre klerikov. -zk-

Ako veľmi by som si prial, aby nasledujúce roky boli plné milosrdenstva, aby tak každý človek zakúsil dobrotu a nehu Boha! (Tvít pápeža Františka, 20. novembra 2016) -ej-

Slovensko/Vatikán 22. novembra - Diskusiu o nových podobách chudoby, jej príčinách a východiskách prinieslo podujatie „Nádvorie hľadajúcich“, ktoré si kladie za cieľ umožniť dialóg medzi svetom viery a neviery. Na pôde Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave boli hlavnými hosťami kardinál Gianfranco Ravasi, renomovaný biblista a predseda Pápežskej rady pre kultúru a prof. Iveta Radičová, významná slovenská sociologička a bývalá predsedníčka vlády SR, ktorá pôsobila aj ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny. O téme chudoby následne diskutovali za okrúhlym stolom Katarína Hulmanová, predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií, Anton Marcinčin splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov a Jozef Mikloško, predseda združenia Úsmev ako dar.

Nádvorie hľadajúcich sa usiluje reflektovať dôležité spoločenské otázky z pohľadu veriaceho i neveriaceho človeka a vytvoriť k nim diskusiu. Predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský pri privítaní hostí okrem iného povedal: „Chudoba ohrozuje realizáciu životných úloh a cieľov. Katolícka sociálna náuka sa vždy zasadzovala za odstránenie chudoby a za zavedenie zásady spravodlivosti a rovnosti do medziľudských vzťahov.”

Prof. Iveta Radičová vo svojom vystúpení zhrnula problémy do troch bodov: štrukturálne problémy na našom trhu práce, regionálne disparity a vyhranené formy chudoby a sociálneho vylúčenia niektorých skupín a jednotlivcov. Na záver upozornila, že „ak spoločnosť a jej hlavní aktéri nebudú reagovať na skutočné problémy ľudí, ak nebudú reflektovať nové vzniknuté sociálne rozdiely, ak nebudú pomenovávať, ktoré hlavné sociálne skupiny sú v ohrození, tak budeme svedkami narastajúcej nespokojnosti ľudí, narastajúcej frustrácie ľudí, ich stratenosti, ale aj otvorenosti k rôznym ponukám extrémizmu“ – cituje slová prof. Radičovej TK KBS.

Kardinál Ravasi sa v Nádvorí hľadajúcich angažuje od počiatku tejto iniciatívy v roku 2011.  Slovensko navštívil vôbec po prvýkrát.  Vo svojom príspevku poukázal na náboženské, kultúrne a sociálne interpretačné kategórie komplexného a dramatického fenoménu chudoby: „Mám na mysli prorocké svedectvo, ktoré je zdvihnutým prstom proti etickým degeneráciám produkujúcim chudobu. K nemu sa pridáva slovo Krista a cirkevnej tradície, ktorá v láske a solidarite voči chudobnému bratovi vidí jednu z najdôležitejších úloh náboženskej mravouky. Avšak - ako to často zdôraznil pápež František - je taktiež dôležité uskutočniť viacero konkrétnych osobných a spoločenských premien, aby sa napravili nespravodlivé štruktúry vytvárajúce rôzne podoby chudoby, vrátane tej kultúrnej” - uvádza TK KBS slová talianskeho kardinála.

Ďalšou dôležitou témou je podľa kardinála Ravasiho návrat ku skutočnému konceptu ekonómie, ktorá sa nesmie stotožniť len s financiami. Upozornil aj na význam kategórie „daru“ ako skutočnosti nielen náboženskej, ale aj spoločenskej a všeobecne občianskej. S tým spojenou a veľmi dôležitou pre našu súčasnosť je aj téma prijatia mimoriadne rozsiahleho migračného prúdu, ktorý má potenciál vytvárať zložité problémy, a to nielen spoločensko-ekonomického, ale aj kultúrneho charakteru. V tomto smere sa kardinál Ravasi podľa TK KBS vyjadril za väčšie prijímanie tých, ktorí to potrebujú. Novinárom následne povedal, že celá Európa so svojou veľkou kultúrnou a náboženskou tradíciou musí mať odvahu postaviť sa prílevu utečencov, pretože problém nemôže zostať iba na pleciach krajín ako Taliansko a Grécko.

Predseda Pápežskej rady pre kultúru ukončil program svojej návštevy Slovenska stretnutím s členmi Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska. Jej predseda Mons. František Rábek ho oboznámil s tradíciou Katolíckej cirkvi na Slovensku oceňovať vedcov a umelcov. Ide o ocenenie Fides et ratio pre tých, ktorí sa pričiňujú o dialóg medzi vedou a vierou a cenu Fra Angelico pre umelcov, ktorí svojou svojou tvorbou šíria kresťanské hodnoty a princípy. (Zdroj: TK KBS) -jb-

Rím 22. novembra – „Eschatológia: analýzy a perspektívy“. Tak znie téma 6. medzinárodného sympózia, ktoré od štvrtku do piatka na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme organizuje Nadácia Josepha Ratzingera – Benedikta VI. Ide o jedno z najdôležitejších stretnutí vatikánskej nadácie, na ktorom sa zúčastnia významní profesori, biblisti a teológovia.

Svoju účasť potvrdili traja kardináli Amato, Koch a Ravasi. Tento rok nebudú chýbať ani dvaja rabíni: Riccardo Di Segni, hlavný rímsky rabín a z Jeruzalema príde prof. Moshe Idel z Hebrejskej univerzity. Na záver sympózia si tohtoročnú Ratzingerovu cenu prevezmú Mons. Inos Biffi, medzinárodne uznávaný teológ a grécky pravoslávny prof. Ioannis Kourempeles.

Hlavnou úlohou nadácie, ako pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil jej predseda páter Federico Lombardi SJ, je „v spolupráci s teologickými fakultami a katolíckymi univerzitami podporovať kongresy, ktoré majú vedecký charakter, ktoré sa snažia o prehĺbenie tém, ktoré sú tiež zaujímavé z pohľadu teológie Josepha Ratzingera, Benedikta XVI.“. A eschatológia, teda učenie o posledných veciach človeka a sveta, je jednou z nich:

„Eschatológia je práve jednou z týchto veľkých tematík, pretože profesor Joseph Ratzinger sa vážne zaoberal témami eschatológie už ako univerzitný profesor a neskôr v tom pokračoval, keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery. A tiež ako pápež: encyklika Spe salvi nám hovorí s veľkou hĺbkou o témach kresťanskej nádeje a večného života“.

Téma, ktorá sa úzko dotýka života a smrti bola tiež jednou z hlavných tém poslednej knihy rozhovorov s Benediktom XVI. s názvom «Posledné rozhovory». Ďalej už páter Lombardi:

„Jednou z vecí, ktoré sú odhalené v Ratzingerovej teológii je, že je to teológia hlboko prežitá tiež z duchovného pohľadu, nie je to teológia len konceptuálna, abstraktná, tak trochu vytvorená zo slov, ale je zakúsená na vlastnej koži. A je to práve v tomto poslednom štádiu života, v ktorom emeritný pápež, ako nám to vysvetlil, sa pripravuje na stretnutie s Bohom. Prirodzene tieto témy majú pre neho veľký význam a prichádzajú mu na um. V «Posledných rozhovoroch» je vidieť, že toto teologické štúdium, ktoré podstúpil, dotýkajúc sa práve otázok posledného života, je pokračovaním jeho duchovnej a životnej skúsenosti, aj v tomto poslednom štádiu jeho života. Ide teda o teológiu, ktorá je prežitá vo viere a je prepojená s kresťanskou skúsenosťou“. 

Páter Lombardi tiež vysvetlil, že Nadácia Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. doteraz odovzdala – vrátane tohtoročného ocenenia – trinásť cien významným vedcom a bádateľom z jedenástich krajín: 

„To znamená, že porotný výbor sa snažil zamerať svoj pohľad na teologickú prácu vo svete aj v iných krajinách, v iných regiónoch a situáciách, a to tiež poza hranice Katolíckej cirkvi. Už v minulosti dostal jednu z cien anglikán a tento rok ju dostane pravoslávny profesor“. -ej-

Rwanda 22. novembra – Uplynulú nedeľu pri príležitosti ukončenia Roku milosrdenstva sa vo všetkých farnostiach v Rwande čítal pastiersky list biskupov, v ktorom prosili o odpustenie za hriechy spáchané katolíkmi počas genocídy v roku 1994. O iniciatíve pre Vatikánsky rozhlas viac prezradil predseda Konferencie biskupov Rwandy Mons. Philippe Rukamba:

„Pri myšlienke na Rok milosrdenstva sa tu, v Rwande, nedá nemyslieť na odpustenie za ukážky. Samozrejme tou najdramatickejšou udalosťou, ktorá sa týka našej nedávnej minulosti je genocída. A v tomto kontexte sme pripravili tento list, ktorý je rozdelený na tri časti, aby sme tak povedali, že ďakujeme Bohu za všetky dary, ktoré nám dal: dar života, dar našej kultúry, našich rodičov, dar našej krajiny. Prosíme tiež odpustenie za všetko spáchané zlo, predovšetkým za všetkých tých, ktorí boli zavraždení počas genocídy a za následky genocídy, to znamená za vdovy, deti a siroty. Náš projekt do budúcnosti je prosiť kresťanov, aby žili kresťanstvo hlbším spôsobom. Neakceptujeme žiadnu ideológiu, ktorá vedie ku genocíde“.

Mons. Rukamba ďalej vysvetľuje, čo Katolícka cirkev v Rwande robí preto, aby sa ďalším konfliktom predišlo:

„Máme viacero aktivít: je tu charita, ktorá pomáha ako môže obetiam genocídy; sme aktívni na školách, pri stretnutiach s kresťanmi prostredníctvom Komisie pre spravodlivosť a pokoj; na všetkých úrovniach sme určili tzv. ,zmierovateľov’, ak ich tak môžeme nazvať, to znamená poslov mieru. To sú iniciatívy, s ktorými sme začali vo všetkých diecézach, lebo vnímame toto obdobie po genocíde ako moment pokoja a nie ako moment nenávisti, túžby po pomste. Myslíme si, nielen my, toto je náuka Cirkvi, že je to jediná cesta, ako zabrániť, aby vznikli nové genocídy alebo aby vzplanuli ďalšie zlá, ktoré by pochádzali z ducha pomsty a vôle konať zlo druhému, len on niekedy urobil zle nám“.

Predseda Konferencie biskupov Rwandy bilancuje Rok milosrdenstva a ovocie, ktoré v najhustejšej krajine Afriky priniesol, predovšetkým z pohľadu zmierenia a odpustenia v kontexte genocídy:

„Veľa ľudí sa stretlo pri hľadaní odpustenia; konkrétne sme sa snažili spojiť ľudí a povedali sme, že neakceptujeme ideológiu, ktorá vedie ku genocíde. Nie je to vždy jednoduché, lebo sú chvíle, kedy ľudia reagujú a nechcú pochopiť... Myslím si, že toto všetko nám dalo trochu mieru, pokoja; bol to veľmi plodný rok v rôznych oblastiach, lebo všetky skupiny, deti, mladí a tiež katolícke hnutia mali možnosť stretnúť sa a prijať dobrú formáciu s príležitosťou vyspovedať sa a zmieriť sa, vykonať akt milosrdenstva vo vzťahu k sebe samým“. -ej-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: