Vatikán 23. novembra – Pápež František sa dnes v Aule Pavla VI. opäť stretol s pútnikmi pri generálnej audiencii. Vo svojej katechéze pokračoval v približovaní ďalších dvoch skutkov duchovného milosrdenstva: dobre radiť pochybujúcim a vyučovať nevedomých.

Svätý Otec spomenul niekoľko svätcov, ktorí sa stali priekopníkmi bezplatného vzdelávania a takto dokázali dvíhať ľuďom dôstojnosť a meniť spoločnosť. Zakladateľ piaristov sv. Jozef Kalazanský či otec saleziánov sv. Ján Bosco chápali prípravu na zamestnanie v spojení s výchovou k ľudským a kresťanským hodnotám a preto v tom podľa pápeža Františka možno vidieť osobitnú formu evanjelizácie. Pápež vyzdvihol aj dôležitosť katechézy, ktorá pomáha zorientovať sa a nájsť cestu zo stavu pochybovania.

Prítomných veriacich Svätý Otec povzbudil k vydávaniu svedectva o Božej láske praktickým životom viery, ktorý sa prejavuje v službe bratom. Pred katechézou zazneli úryvok z Evanjelia podľa Lukáša o tom, ako Ježiš «zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“» (Lk 10,21).

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po ukončení Jubilea sa dnes vraciame k bežnému chodu, no zostávajú nám ešte niektoré úvahy o skutkoch milosrdenstva, a tak v nich pokračujeme.

Zamyslenie nad duchovnými skutkami milosrdenstva sa dnes týka dvoch činností, ktoré sú vzájomne silne prepojené: dobre radiť pochybujúcim a vyučovať nevedomých, čiže tých, ktorí sú neznalí, nie je tak? Slovo nevedomý (tal. ignorante) je príliš silné, pravda? Myslia sa tým však osoby, ktoré niečo nevedia a ktoré treba vyučovať. Sú to skutky, ktoré je možné praktizovať jednak v jednoduchom rozmere, rodinným a pre všetkých prínosným spôsobom, ale rovnako – a  to sa týka zvlášť toho druhého skutku, vyučovania – aj na úrovni viac inštitucionálnej a organizovanej. Pomyslime napríklad na to, koľko detí ešte trpí negramotnosťou: nedá sa to pochopiť, že vo svete, kde technický a vedecký pokrok dosiahol takú výšku, existujú negramotné deti. Toto je nepochopiteľné, je to nespravodlivosť. Koľko detí trpí nedostatkom vzdelania. Je to stav veľkej nespravodlivosti, ktorá podlamuje samotnú dôstojnosť osoby. Bez vzdelania sa potom ľahko stávame obeťou vykorisťovania a rozličných foriem sociálnych ťažkostí.

Cirkev v priebehu storočí vnímala nevyhnutnosť angažovať sa v oblasti vzdelávania, lebo jej evanjelizačná misia v sebe zahŕňa úsilie prinavrátiť dôstojnosť tým najchudobnejším. Od prvého príkladu „školy“ založenej práve tu v Ríme sv. Justínom v druhom storočí, aby kresťania lepšie poznali Sväté písmo, až po sv. Jozefa Kalazanského, ktorý otvoril prvé bezplatné ľudové školy v Európe, máme dlhý zoznam svätcov a svätíc, ktorí v rozličných epochách priniesli vzdelanie tým najviac znevýhodneným osobám, vediac, že touto cestou by mohli prekonať biedu a diskrimináciu. Koľko kresťanov, laikov, zasvätených bratov a sestier či kňazov dalo do vyučovania, do vzdelávania detí a mládeže vlastný život. Toto je veľká vec! Pozývam vás vzdať im hold jedným veľkým aplauzom! [potlesk] Títo priekopníci vzdelávania porozumeli do hĺbky skutku milosrdenstva a urobili z neho štýl života až do tej miery, že zmenili samotnú spoločnosť. Prácou v jednoduchosti a prostredníctvom zopár inštitúcií dokázali prinavrátiť dôstojnosť mnohým osobám! A vzdelanie, ktoré odovzdávali bolo často zamerané aj na prácu. Pomyslime len na Dona Bosca, na svätého Jána Bosca! [aplauz] Azda sú tu saleziáni, je to tak? Pomyslime na Dona Bosca, ktorý mladých z ulice prostredníctvom oratória a potom aj škôl a dielní pripravoval na zamestnanie... Takto vzniklo mnoho a rozličných odborných škôl, ktoré uschopňovali k práci, zatiaľ čo zároveň vychovávali aj k ľudským a kresťanským hodnotám. Vzdelávanie je teda skutočne osobitnou formou evanjelizácie.

Čím viac vzrastá vzdelanosť, tým viac ľudí nadobúda istoty a povedomie, ktoré v živote všetci potrebujeme. Dobré vzdelávanie nás učí kritickej metóde, ktorá zahŕňa aj istý druh pochybnosti, potrebný k tomu, aby sme si kládli otázky a overovali si dosiahnuté výsledky, s ohľadom na väčšie poznanie. Avšak skutok milosrdenstva „dobre radiť pochybujúcim“ sa netýka tohto typu pochybovania. Prejaviť milosrdenstvo voči pochybujúcim je naopak rovnocenné mierneniu tej bolesti a toho utrpenia, ktoré pochádzajú zo strachu a z úzkosti, ktoré sú následkami pochybností. Je to preto skutok opravdivej lásky, s ktorým chceme podporiť osobu v slabosti spôsobenej neistotou.

Myslím, že niekto by mi mohol položiť otázku: ‚Otče, ja mám však mnoho pochybností vo viere, čo mám robiť? Vy nikdy nemáte pochybnosti?’ - Ach, mám ich mnoho! ... Istotne, v niektorých momentoch máme pochybnosti všetci. Neistoty týkajúce sa viery, v pozitívnom zmysle, sú znamením, že chceme lepšie a hlbšie poznať Boha, Ježiša, tajomstvo jeho lásky voči nám. – ‚Nuž, mám takú a takú  pochybnosť: hľadám, študujem, obzerám sa po rade a vypytujem sa, ako konať...’ Toto sú tie pochybnosti, ktoré dávajú rásť... Je to teda dobre, že si kladieme otázky ohľadom našej viery, lebo týmto spôsobom nás to núti prehlbovať si ju. Pochybnosti však treba aj prekonávať. K tomuto je potrebné počúvať Božie slovo a porozumieť tomu, čo nás učí. Jednou dôležitou cestou, ktorá v tomto veľmi pomáha je katechéza, vďaka ktorej sa k nám dostáva ohlasovanie viery v konkrétnosti osobného a komunitného života. Je tu zároveň aj ďalšia rovnako dôležitá cesta – žiť vieru v čo najväčšej možnej miere. Nerobme z viery akúsi abstraktnú teóriu, kde sa množia pochybnosti. Robme naopak vieru naším životom. Snažme sa ju uskutočňovať v službe bratom, osobitne tým najnúdznejším. A takto sa mnohé pochybnosti vytrácajú, lebo cítime Božiu prítomnosť a pravdivosť evanjelia v láske, ktorá bez našej zásluhy prebýva v nás a delíme sa s ňou s ostatnými.

Ako môžeme vidieť, drahí bratia a sestry, ani tieto dva skutky milosrdenstva nie sú vzdialené od nášho života. Každý z nás sa môže usilovať ich žiť, aby uviedol do praxe Pánovo slovo, keď hovorí, že tajomstvo Božej lásky nebolo zjavené múdrym a rozumným, ale maličkým (porov. Lk,10,21; Mt 11,25-26). Teda tým najhlbším učením, ktoré sme povolaní odovzdať druhým a tou najpevnejšou istotou ako sa dostať von z pochybností je Božia láska, ktorou sme boli milovaní (porov. 1 Jn 4,10). Jedna veľká, nezištná láska, darovaná navždy. Boh vo svojej láske nikdy nerobí krok späť, nikdy! Ide vždy vpred a čaká; darúva nám navždy svoju lásku, za ktorú musíme pociťovať veľkú zodpovednosť, aby sme boli jej svedkami ponúkajúc milosrdenstvo našim bratom. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Vatikán/Irán 23. novembra – Pápež František dnes ráno pred generálnou audienciou prijal v priestoroch Auly Pavla VI. účastníkov stretnutia, ktoré organizuje Pápežská rada pre medzináboženský dialóg spolu s iránskou Islamskou organizáciou pre vzťahy a kultúru (ICRO - Islamic culture and relations organization).

Svätý Otec sa poďakoval za návštevu a zaspomínal si na dve významné stretnutia s vysokými iránskymi predstaviteľmi tohto roku. Začiatkom januára prijal vo Vatikáne iránskeho prezidenta Hasana Rúháního a vo februári zase viceprezidentku Iránu Shahindokht Molaverdiovú:

„Veľmi pozitívne to na mňa zapôsobilo a bol som rád. Aj dnes mám radosť, že vás tu vidím, rovnako sa teším z tohto tak dôležitého dialógu. Prosím vás, aby sme nezabudli sa za mňa modliť, lebo potrebujem modlitby; a ďakujem vám za túto dobrú vôľu pre dialóg, zblíženie, bratský vzťah. Nech vás žehná Pán“.   

Islamská organizácia pre vzťahy a kultúru so sídlom v Teheráne bola založená v r. 1995 a patrí pod iránske Ministerstvo kultúry a islamského riadenia. Pápežská rada pre medzináboženský dialóg s ňou udržuje intenzívny dialóg už dlhé roky. -ej-  

Vatikán/Rusko 23. novembra – Pápež František daroval moskovskému patriarchovi Kirillovi pri príležitosti jeho 70. narodenín relikviu sv. Františka z Assisi. Relikviu včera odovzdal patriarchovi Moskvy a celej Rusi predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch. -ej-

Vatikán 23. novembra – Od pondelka je možné prispieť do zbierky na podporu chudobných, známej ako „Halier sv. Petra“, aj prostredníctvom novej webovej stránky. Zbierka na dobročinné diela Svätého Otca, ktorá sa koná každý rok na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna, má viac než 150-ročnú tradíciu.

Ide o finančnú pomoc na podporu pápežských charitatívnych diel. Výťažok Svätý Otec rozdeľuje tým najnúdznejším v rôznych kútoch sveta. Internetový portál, ktorý je v súčasnosti dostupný v angličtine, taliančine a španielčine, zastrešujú Guvernatorát Mestského štátu Vatikán, Sekretariát pre komunikáciu a Inštitút náboženských diel (IOR). V blízkej budúcnosti bude dostupný aj v ďalších svetových jazykoch. -ej-

Nech nám Duch Svätý pomôže byť trpezliví v znášaní druhých, pokorní a jednoduchí v dávaní rád. (Tvít pápeža Františka, 23. novembra 2016) -ej-

Vatikán 23. novembra – Apoštolský list pápeža Františka «Misericordia et misera»,  ktorý Svätý Otec podpísal v závere Roku milosrdenstva, je bohatý na nové prvky týkajúce sa života Cirkvi. Okrem iného Svätý Otec všetkým kňazom Katolíckej cirkvi dlhodobo udelil fakultu rozhrešovať kajúcnikov, ktorí sa spovedajú z hriechu abortu. Právomoc sňať z penitenta exkomunikáciu, do ktorej upadol samotným podieľaním sa na vykonaní umelého potratu a následne mu udeliť rozhrešenie mohol predtým iba biskup alebo poverený kňaz.

V 12. bode apoštolského listu Misericordia et misera z 20. novembra 2016 sa uvádza:

„Pre potrebu zrušiť každú prekážku, ktorá by stála medzi prosbou o zmierenie a Božím odpustením, udeľujem odteraz všetkým kňazom z moci ich úradu fakultu odpustiť tým, čo spáchali hriech potratu. Fakulta, ktorú som udelil len na obdobie Svätého roku (porov. List, ktorým sa udeľujú odpustky pri príležitosti mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva, 1. septembra 2015) sa teraz rozširuje na ďalší čas, bez ohľadu na to, čo by bolo ustanovené opačne. Chcel by som čo najsilnejšie zdôrazniť, že potrat je vážnym hriechom, pretože ukončuje život nevinného. Rovnako dôrazne však musím a smiem tvrdiť, že neexistuje nijaký hriech, ktorý by Božie milosrdenstvo nemohlo dosiahnuť a zotrieť, keď nájde kajúce srdce, ktoré prosí o zmierenie s Otcom. Každý kňaz má preto byť radcom, oporou a posilou pri sprevádzaní penitentov na tejto ceste osobitného zmierenia.“

K diskusii, ktorá sa v niektorých médiách rozvinula k tejto problematike sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia. Veľký kancelár Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu vysvetlil, že Svätý Otec v novom apoštolskom liste ani najmenej nespochybňuje závažnosť hriechu proti ľudskému životu. V centre nového dokumentu je podľa jeho slov milosrdenstvo a premena hriešnika:

„Srdcom dokumentu je vrátiť silu zmene milosrdenstvom. Milosrdenstvo nie je abstraktné slovo: v skutočnosti je to Božia sila, ktorá mení príbehy ľudí. Práve preto pápež vyzýva prijať ho a samozrejme šíriť ďalej, lebo ten, kto ho prijíma neostáva rovnaký. Nielenže sa mení on sám, ale je schopný premieňať dokonca aj kultúru“.   

Médiá nie vždy informovali korektne v tejto veci ohľadom abortu, ako keby  pápežovo rozhodnutie malo tento skutok banalizovať alebo ho preradiť z kategórie ťažkého hriechu. Arcibiskup Paglia na to reaguje:

„V skutočnosti je to presný opak: práve preto, že odpustiť znamená dialóg, uvedomenie si, rozhodnutie už viac neopakovať to, čo sa stalo. V tomto zmysle rozšíriť kňazom (fakultu) znamená dať väššiu príležitosť tomu, kto tento strašný skutok vykonal, aby pochopil závažnosť toho, čo urobil a tak mohol zmeniť život a viac to už neurobiť. V tomto zmysle pápež František – vedomý si tejto závažnosti – chce ponúknuť lepší spôsob, ako zabrániť opakovaniu. Samozrejme, mať väčšiu možnosť prístupu k silnému lieku pomáha tomu, kto je slabý, aby tak ľahko neupadol resp. aby vôbec neupadol. Teda práve preto, že je to mimoriadne závažný čin, je potrebné mimoriadne udelenie milosrdenstva“. 

Ten, kto spolupracuje na potrate, automaticky upadá do exkomunikácie „latae sententiae“, čo znamená, že pod tento cirkevný trest sa dostáva samotným činom spáchania deliktu. Mení sa niečo v tejto veci? Mons. Vincenzo Paglia odpovedá:

„Nie. Exkomunikácia latae sententiae zostáva tak, ako je v Kódexe kánonického práva. V tomto zmysle neexistuje žiadna zmena v koncepcii závažnosti hriechu, žiadne zmiernenie: zostáva to trestuhodným usmrtením nevinného a to je mimoriadne závažné. Zmysel pápežského textu spočíva práve v túžbe dať porozumieť, že tomu, kto koná pokánie, aj za tento veľmi závažný hriech, bude odpustené a bude Pánom objatý. V tomto zmysle Boh akoby zabudne na exkomunikáciu, ktorá bola stanovená za tento dramatický čin. Istotne, v tomto pápežovom geste je aj veľké prihliadnutie na slabosť či na drámy mnohých žien, ktoré, ak sú ponechané samy na seba, len ťažko z nich zvládnu vyjsť von a nájsť cestu nielen k tomu, aby nezopakovali to, čo vykonali, ale aj aby cítili pomoc zoči-voči dráme, ktorú vždy každý potrat spôsobuje, aj u samotných žien“. -ej, zk-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: