Vatikán 28. novembra – Pápež František sa dnes ráno osobne poďakoval štyrom stovkám organizátorov a spolupracovníkov Roku milosrdenstva, ktorých prijal na súkromnej audiencii v Klementínskej sále. Ako prvému poďakoval predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rinovi Fisichellovi, ktorý bol zodpovedný za priebeh Mimoriadneho jubilea. „Vskutku, bol to náročný rok, plný iniciatív v celej Cirkvi, kde bolo možno vidieť a dotknúť sa vlastnými rukami ovocia Božieho milosrdenstva,“ povedal na úvod svojho príhovoru Svätý Otec.

Rímsky biskup tiež konštatoval, že „Brána milosrdenstva otvorená vo všetkých katedrálach a vo svätyniach dovolila, aby veriaci nenašli žiadnu prekážku pred zakúsením Božej lásky“. Pápež sa poďakoval organizátorom a spolupracovníkom, že „umožnili, aby sa táto milostiplná udalosť mohla sláviť normálnym a bezpečným spôsobom, za veľkého prílivu pútnikov“.  

Pápež František poďakoval za zaručenie bezpečnosti pútnikov predovšetkým ministrovi vnútra Talianskej republiky, policajnému riaditeľovi a rímskemu kvestorovi, ktorí spolu s členmi vatikánskeho žandárstva ukázali, ako veľmi môže byť vzájomná spolupráca prospešná. Svätý Otec tiež vyzdvihol prácu členov Bilaterálnej komisie medzi Svätou stolicou a talianskou vládou. Na záver sa tiež poďakoval Švajčiarskej garde a všetkým vatikánskym inštitúciám vrátane Governatorátu. Posledné ďakujem patrilo oddaným dobrovoľníkom z mnohých kútov sveta za ich „často tichú a diskrétnu“ službu. -ej-   

Vatikán 28. novembra – Svätý Otec sa dnes prihovoril účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie vied spojeného s práve prebiehajúcou medzinárodnou konferenciou o „vede a udržateľnosti“ (Science and Sustainability). Pápež ocenil „obnovený súlad medzi komunitou vedcov a kresťanskou komunitou, ktorých rozličné prístupy k realite sa zbiehajú k spoločnému cieľu ochrany spoločného domu, ktorým je životné prostredie“. Približne 60 účastníkom v tejto súvislosti pripomenul odkaz svojej encykliky Laudato si’:

„V skutočnosti nie sme správcami múzea a jeho majstrovských diel, ktoré musíme každé ráno čistiť, ale spolupracovníkmi na uchovaní i rozvoji ľudskej bytosti, na biodiverzite planéty a ľudského života, ktorý je na nej prítomný. Ekologické obrátenie schopné podporiť udržateľný rozvoj nerozlučne zahŕňa jednak plné prijatie našej ľudskej zodpovednosti za tvorstvo a jeho zdroje, ako aj úsilie o sociálnu spravodlivosť a prekonanie nespravodlivého systému, ktorý vytvára biedu, nerovnosť a vylúčenie.“

Ako pokračoval pápež František, hlavne od vedcov sa očakáva, že „vytvoria kultúrny model schopný čeliť kríze klimatických zmien a ich spoločenských dôsledkov, aby nesmierne produktívne možnosti neboli určené len pre malý počet ľudí.“ V tomto zmysle je nutné, aby vedecká spolupráca vytvorila „normatívny systém“ na ochranu ekosystémov skôr než nastane ich nevratné poškodenie v dôsledku „technologicko-ekonomickej paradigmy, ktorá poškodzuje nielen  životné prostredie, ale aj spolužitie, demokraciu, spravodlivosť a slobodu“:

Aj keď existujú chvályhodné výnimky, reakcia medzinárodnej politiky na požiadavky spoločného dobra a univerzálnych dobier je podľa slov Svätého Otca slabá. Pápež spomenul aj „ľahkosť, s akou sa nevenuje pozornosť podloženým vedeckým odporúčaniam o situácii planéty“:

„Skutočnosť, že politika sa podriaďuje technológii a finančníctvu, ktorým ide najmä o zisk, je zjavná v ,nepozornosti‘ či v odďaľovaní aplikovania svetových dohôd o životnom prostredí alebo sa uplatňujú s oneskorením, ako aj pokračovaním vojen o nadvládu, maskovaných vznešenými vyhláseniami, ktoré zapríčiňujú stále väčšie škody životnému prostrediu a morálnemu i kultúrnemu bohatstvu národov.“

Na záver Svätý Otec vyzdvihol aj „mnohé povzbudivé znamenia, že ľudstvo chce reagovať, voliť si spoločné dobro a obnovovať sa zodpovedne a solidárne“. Na záver vyjadril presvedčenie, že „projekt udržateľného a integrálneho rozvoja je schopný dať všetkým vedcom, a zvlášť tým, ktorí sú veriaci,  spolu s morálnymi hodnotami aj silné povzbudenie k bádaniu“. -bp, jb-

Vatikán 28. novembra – Svätý Otec František dnes prijal na audiencii írskeho predsedu vlády Endu Kennyho, ktorý sa následne stretol s predstaviteľmi štátneho sekretariátu Svätej stolice, s kardinálom Pietrom Parolinom a Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

Ako sa píše v komuniké Tlačového strediska Svätej stolice, stretnutie pripomenulo historické puto medzi Svätou stolicou a Írskom, ako aj neustály cenný príspevok Katolíckej cirkvi v sociálnej a vzdelávacej oblasti. Obe strany sa pristavili pri tom, aká je dôležitá úloha kresťanov vo verejnom priestore a hlavne pri podpore úcty k dôstojnosti každej osoby počnúc tými najslabšími a najviac bezbrannými.

Podelili sa tiež o svoje názory na Európu s osobitným odkazom na fenomén migrácie, zamestnanosť mladých i na hlavné výzvy, ktorým kontinent čelí z politického a inštitucionálneho hľadiska, informuje na záver Tlačové stredisko.

Za vlády Endu Kennyho Írsko v roku 2011 zrušilo sídlo svojho veľvyslanectva pri Svätej stolici. Obnovenie rezidentného veľvyslanca Írskej republiky pri Vatikáne nastalo až v roku 2014, keď do tejto funkcie nastúpila Emma Madiganová, ako vôbec prvá žena na tomto poste. -bp, jb-

Vatikán 28. novembra – Kresťanská viera nie je nejaká teória či filozofia, je to stretnutie s Ježišom. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno, na začiatok Adventu, slávil omšu v Dome sv. Marty. Na to, aby sme skutočne stretli Ježiša, musíme sa podľa Svätého Otca vydať na cestu. Potrebujeme k tomu však tri postoje: musíme byť bdelí v modlitbe, činní v láske a radostní vo vzdávaní chvály.   

Stretnúť Ježiša, to je tá „milosť, po ktorej túžime počas Adventu,“ vysvetlil pápež František na úvod svojej homílie, ktorú zameral práve na tému stretnutia sa s Pánom. V období očakávania príchodu Krista nám liturgia ponúka mnohé Ježišove stretnutia: s Matkou v jej lone, s Jánom Krstiteľom, s pastiermi, s mudrcmi. Toto všetko, dodal Svätý Otec, nám hovorí, že Advent je „čas na kráčanie a vychádzanie v ústrety Pánovi, to znamená čas, aby sme neostali stáť na mieste“.  

Preto by sme sa mali podľa Rímskeho biskupa pýtať samých seba, ako môžeme kráčať v ústrety Ježišovi: „Aké sú postoje, ktoré musím zaujať, aby som sa stretol s Pánom? Ako mám pripraviť svoje srdce na stretnutie s Pánom“ a dodal: 

„V modlitbe na začiatku omše nám liturgia naznačuje tri postoje: bdelosť v modlitbe, činnosť v láske a radosť v chvále. To znamená, že sa musím modliť s bdelosťou; musím byť činný v láske, v bratskej láske: nielen dať almužnu, ale tiež tolerovať ľudí, ktorí sú mi nepríjemní, tolerovať doma deti, keď sú príliš hlučné alebo manžela alebo manželku, keď sú ťažkosti, alebo svokru... neviem... avšak tolerovať: tolerovať. Vždy tu ide o lásku, avšak činnú. A tiež radosť z chválenia Pána: ,Jasajúci v radosti’. Tak musíme prežívať túto cestu, túto vôľu stretnúť Pána. Aby sme ho naozaj stretli. Nesmieme stáť na mieste. A tak stretneme Pána“.  

Podľa slov Svätého Otca, aj samotný Ježiš hovorieval, aby sme sa nezastavovali. A práve v tomto kráčaní za ním nás čaká prekvapenie, dodal pápež František, „pretože on je Pánom prekvapení“: „Kráčam, aby som ho stretol a on kráča, aby stretol mňa, a keď sa stretneme uvidíme, že to veľké prekvapenie je, že on ma hľadal skôr, než som ho začal hľadať ja“. To je „to veľké prekvapenie zo stretnutia s Pánom. On nás hľadal skôr. On je vždy prvý. On zdoláva cestu, aby nás stretol“. A to je tiež to, čo sa prihodilo stotníkovi z dnešného Evanjelia podľa sv. Matúša (Mt 8,5-11):

„Pán vždy kráča viac, vykročí prvý. My urobíme jeden krok a on ich urobí desať. Vždy. Hojnosť jeho milosti, jeho lásky, jeho nežnosti, ktorá sa nikdy neunaví hľadať nás. Niekedy tiež skrze malé veci: my si myslíme, že stretnúť Pána je veľkolepá vec, ako ten človek zo Sýrie Naaman, keď bol malomocný: a to nie je jednoduché... Aj na neho čakalo veľké prekvapenie, akým spôsobom konal Boh. A naším je Boh prekvapení, Boh, ktorý nás hľadá, čaká nás a žiada nás iba o malý krok dobrej vôle“.

Svätý Otec na záver veriacich povzbudil, aby mali „vôľu stretnúť sa“ s Pánom. Lebo ak máme vôľu, on „nám pomôže“: Pán „nás bude sprevádzať počas nášho života“. A i keď nás „uvidí toľkokrát vzdialiť sa od neho, bude čakať ako otec na márnotratného syna“. A mnohokrát nás uvidí tiež priblížiť sa a on nám bude bežať v ústrety: „Toto je stretnutie s Pánom, toto je dôležité: stretnutie“, dodal na záver svojej homílie pápež František a dodal: „Vždy sa ma dotklo to, čo hovorieval pápež Benedikt, že viera nie je nejaká teória, filozofia, idea: je to stretnutie. Stretnutie s Ježišom“. Lebo inak, vysvetlil Svätý Otec, ak „si sa nikdy nestretol s jeho milosrdenstvom“ môžeš „recitovať Krédo naspamäť, ale nemať vieru“:

„Zákonníci vedeli všetko do detailu, čo sa týkalo dogmatiky toho času, všetko z morálky vtedajšej éry, všetko. [Avšak] nemali vieru, lebo ich srdce sa vzdialilo od Boha. Vzdialiť sa alebo mať vôľu vyjsť v ústrety. A to je tá milosť, o ktorú dnes prosíme. ,Ó Bože, náš Otec, prebuď v nás vôľu ísť v ústrety tvojmu Kristovi’ prostredníctvom dobrých skutkov. Ísť v ústrety Ježišovi. A pre to si pripomíname milosť, za ktorú sme sa modlili: bdelosť v modlitbe, činnosť v láske a radosť v chvále. A tak sa stretneme s Pánom a bude nás čakať veľké prekvapenie“. -ej-

Vatikán 28. novembra – Svätý Otec vyjadril žiaľ nad smrťou bývalého generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej P. Petra-Hansa Kolvenbacha, ktorý zomrel v sobotu Libanone vo veku nedožitých 88 rokov. V kondolenčnom telegrame adresovanom súčasnému generálnemu predstavenému jezuitov P. Arturovi Sosovi Abascalovi vyslovuje pápež František sústrasť celej rehoľnej rodine Spoločnosti Ježišovej.

„Majúc v pamäti bezúhonnú vernosť P. Kolvenbacha Kristovi a jeho evanjeliu spojenú s jeho veľkodušným nasadením pri vykonávaní svojho úradu s duchom služby pre dobro Cirkvi, pozdvihujem modlitby so vzývaním Božieho Milosrdenstva o večný pokoj pre jeho dušu“.

Pápež František v telegrame udeľuje rehoľným spolubratom i všetkým, čo zdieľajú tento smútok svoje apoštolské požehnanie. Zároveň uisťuje, že bude na pohrebnom obrade P. Kolvenbacha duchovne účastný. -bp, jb-

Milosrdenstvo nie je iba akousi vsuvkou v živote Cirkvi, ale predstavuje jej samotnú existenciu a robí evanjelium hmatateľným. (Tvít pápeža Františka, 28. novembra 2016) -ej-

Rím 28. novembra – Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri slávil v nedeľu 27. novembra svätú omšu v Bazilike Svätého kríža jeruzalemského za talianskeho kňaza, ktorý bol zavraždený pred 10 rokmi v Turecku.

Kardinál Sandri vo včerajšej homílii uviedol, že nedávno „ukončené Jubileum milosrdenstva nám pripomenulo, aby sme sa nenechali poraziť hriechom, lebo milosrdenstvo Pána je silnejšie a večné a s dôverou môžeme otvoriť srdce, aby sme vždy mali na sebe jeho milosť“.

Don Andrea Santoro prišiel o život v meste Trebisonda (Trabzon) na severovýchode krajiny 5. februára roku 2006, keď ho počas modlitby v kostole zastrelil mladý Turek. -bp-

Vo svojom komentári sa Mons. Marián Gavenda zamýšľa nad múdrymi a nemúdrymi postojmi rozličných kritikov, ktorí sa vyjadrujú k osobe pápeža Františka a jeho činom. Približuje aj knihu talianskeho vatikanistu a investigatívneho novinára z katolíckeho denníka Avvenire Nella Scava s titulom „Nepriatelia pápeža Františka“, ktorá mapuje rozličné skupiny, ktoré dávajú najavo, že im argentínsky pápež stúpil na otlak.

AUDIO: 

Štvrtkový komentár Mariána Gavendu: Podľa môjho názoru...

Neraz podstatu problému najlepšie vyjadrí dobrá karikatúra či vtip. Podľa jedného z nich dopravný servis naliehavo vyzýval vodičov na autostráde A1 v úseku medzi Bratislavou a Trnavou k mimoriadnej opatrnosti, lebo nejaký šialenec tu ide v protismere. Keď tou počul aj dotyčný, spozornel, poobzeral sa okolo a hovorí si: „Čo jeden, všetci idú v protismere!“... V inej situácii manželka rozcítene vyjadruje náklonnosť k svojmu manželovi: „Drahý, ja ťa mám aj po toľkých rokoch spoločného života stále rada.“ Manžel sebavedome odpovedá: „Ja viem, aj ja sa mám rád!“...

Okrem vtipnej pointy obe epizódky veľmi trefne poukazujú na menej humorný a vznešenejšie nazývaný fakt, ktorým je subjektivizmus. Inými slovami, môj názor, môj pocit, môj záujem je mierou všetkého. Je do nás zakorenený viac, než by sme si mysleli. A naša slovenská a slovanská mentalita je preň rovnako plodnou živnou pôdou, ako germánska namyslenosť. Emotívnosť a srdečnosť „holubičieho národa“ má tiež svoj rub v podobe stavania na pocitoch, na sympatiách a antipatiách. Ktoré samozrejme možno za lacný peniaz vyvolávať, ovplyvňovať a manipulovať. Zvlášť v atmosfére reklamy, kde nepredáva tovar, ale jeho balenie a kde nepresviedčajú argumenty ale svetlo, v akom sa ich autor predstaví.

V bežnej reči sa to najčastejšie prejavuje veľmi častým dôrazom na slová „ale mne sa zdá...“, „podľa môjho názoru...“, „nemám taký dojem...“ V inom tóne by mohli vyjadrovať aj skromnosť a rešpekt pred druhým. Veľmi často z nich však kričí vlastné ja ako jediné kritérium dobra a pravdy. Vo vtipnom balení je to na smiech, v skutočnosti skôr do plaču. Pretože práve dobro a pravda pri takýchto postojoch najviac trpia. Tí, ktorým zostala štipka zdravého citu i rozumu sa pýtajú: „aký máte názor?“, „aký mám zaujať postoj“... V poslednej dobe dosť často aj v súvise s pápežom Františkom. Z jeho popularity sa kadekto snaží spraviť vešiak na všeličo nepopulárne.

„Podľa môjho názoru je to a to na Františkovom konaní správne“, hovoria jedni; „podľa môjho názoru to a to je nesprávne“, hovoria rovnako presvedčivo druhí. „Podľa akého kritéria?“, treba sa spýtať. Istá skupina, označujúca sa za „hlas volajúceho na púšti“ vydala pred pár dňami „Výzvu pre pápeža Františka Bergoglia k abdikácii z pápežstva“. Nalieha v nej na pápeža, „aby podľa príkladu Benedikta XVI. čím skôr opustil pápežský úrad.“ V duchu vieroučnej buly pápeža Pavla IV. Cum Ex Apostolatus Officio (bula „O strate úradu heretikov z roku 1559) podľa nich Bergoglio nikdy nebol a nie je pravým pápežom. Spočíva na ňom anatéma, vylúčenie z Cirkvi a Božie prekliatie za herézy“. „Hlas, volajúci na púšti“ radí pápežovi „v samote sa pripravovať na smrť, aby tak unikol večnému zavrhnutiu v pekle“. Podľa tohto „hlasu z púšte“ totiž do pekla patria všetci pápeži, počnúc Jánom XXIII., cez Jána Pavla II. a Benedikta XVI., a súčasný pápež aj za to, že týchto diablových spojencov svätorečil.

Tomu, kto sa pýta, aký názor si má vytvoriť na takéto a im podobné texty i na samotného pápeža, sa ponúka napríklad kniha medzinárodného spravodajcu a súdneho reportéra Nella Scavu „Nepriatelia pápeža Františka“ s podnadpisom „Kto chce zdiskreditovať pápeža? Kto ho chce umlčať? Kto chce, aby nežil?“. V týchto dňoch vyšla aj v slovenčine. „Vnútri Cirkvi i mimo nej existujú prekážky, odpor, zápasy. Hady sa ukrývajú tak v kuriálnych priestoroch, ako aj v centrách medzinárodnej moci“, dozvedáme sa v jej úvode. „O vnútorných nepriateľoch sa napísali strany a strany správ, celé zväzky“, tvrdí autor a dodáva: „No po obvode Vatikánu sa nachádza aj vonkajšia priekopa – hranica stále nových a často nepredvídaných nebezpečenstiev. Nepriateľov pápeža, ktorý o tom všetkom vie, možno stretnúť v sakristii, na trasách utečencov, v daňovom raji alebo v pekle plechových barakov. Mnohí sa naďalej ukrývajú. Majú na hlave biskupskú mitru alebo turban mudžahedína, majú módnu viazanku bankárov či plátennú košeľu hladných buričov. Alebo zablatené topánky priekupníkov s ľuďmi. Najatí ohovárači a pokrytecké hlavy štátov.“

V predvečer návštevy rodného kontinentu, Latinskej Ameriky, pápež František povedal verejne aj tieto slová: „Koľké mocnosti sa v priebehu dejín pokúšali – a pokúšajú! – zničiť Cirkev zvonka i zvnútra, ale všetky boli zničené a Cirkev je stále živá a plodná. Zostáva nevysvetliteľne silná!“. Pápež, ktorý sa odváži nazvať svetovú ekonomiku vražednou a zástancov divokého kapitalizmu vrahmi, ktorí síce môžu mať čisté ruky, ale svedomie zašpinené krvou chudobných a ktorý odsudzuje ideológie, obraňujúce absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie, ktorý hovorí o neviditeľnej tyranii, čo jednostranne a neúprosne diktuje svoje pravidlá“ zaiste nežne uznanie. Spomínaná kniha Nella Scavu mapuje rozmanité prostredia a situácie. Celkove z nej vyplýva, že  nepriateľmi pápeža sú všetci, ktorým pápež nejakým spôsobom stúpil na otlaky. Mocní a bohatí, ktorých pokrytectvo a špinavosti pápež demaskuje i preláti, ktorí si viac zvykli na pohodlie a uznanie než na čítanie nepohodlných evanjelií. Kto nechce odstrániť svoje chyby, snaží sa odstrániť toho, kto mu ich pripomína. Niekedy brutálnou silou, najčastejšie maskovaným záujmom o slobodu človeka, pokrok ľudstva či cirkevné tradície.

Na základe čoho si teda vytvárať názor – na pápeža i nepápeža. Odpoveď je jednoduchá: na základe evanjelia. Nie podľa toho, čo sa iným alebo mne páči či nepáči, čomu by som ja dal prednosť a čo by som ja nerobil. A na adresu šíriteľov rôznych apokalyptických správ hovorí už Ježiš pred dvetisíc rokmi veriacim v každom historickom období: „Nechoďte za nimi!“. My sa máme svojou vytrvalosťou v každodenných povinnostiach, pretkaných modlitbou a obetou priebežne usilovať spasiť svoj život. To vyplýva aj zo spomínanej knihy o Nepriateľoch pápeža Františka. V záplave hrozieb, nepochopenia z vonku i znútra pápež nepodlieha lacnému optimizmu ani šíreniu poplašných správ a katastrofických scenárov. Spolu so svojimi spolupracovníkmi sa snaží dávať konštruktívnu odpoveď. Diskrétnymi a trpezlivými rokovaniami, štúdiom situácie, konkrétnymi iniciatívami.

Veriaci, pre ktorého je najdôležitejšie spoznať Božiu vôľu a nie iba názory analytikov či kritikov, musí si klásť otázku: Prečo dal Boh Cirkvi do dnešnej situácie práve tohto pápeža? Čo mi chce ukázať cez štýl a priority i osobné vlastnosti, ktoré má? Nie, pápeža netreba vo všetkom kopírovať. Stačí od neho prevziať kritérium, ktorým je pre pápeža Františka hlas evanjelia, Ježišov prístup, jeho názory a postoje. Zrazu nám bude všetko veľmi jasné!

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: