Vatikán 1. decembra – Všetci máme v srdci veci, ktoré kladú odpor Božej milosti: musíme ich nájsť a uznajúc, že sme hriešni, prosiť Pána o pomoc. Týmito slovami sa dnes ráno pápež František prihovoril v homílii veriacim v Kaplnke sv. Marty. Svätý Otec sa zamyslel nad odporom skrytým za prázdnymi slovami, či už ospravedlňujúcimi alebo obviňujúcimi.

Pápež František sa nechal v úvode svojej homílie inšpirovať dnešnou liturgickou modlitbou: „Nech tvoja milosť zvíťazí nad odporom hriechu“. Rezistencie podľa jeho slov sú súčasťou kresťanského života, avšak mali by sme sa snažiť neostať pri tom. Svätý Otec rozlišuje viacero typov odporov: existuje tzv. „otvorený odpor, ktorý sa rodí z dobrej vôle“, ako ten Šavlov, keď odporoval milosti, lebo „bol presvedčený, že koná Božiu vôľu“. Šavol sa obrátil, až keď ho zastavil Ježiš. „Otvorené rezistencie sú zdravé,“ pokračoval pápež, ak sú „otvorené pre milosť obrátiť sa“. Lebo všetci sme hriešni.

Ďalší typ rezistencie je tzv. „skrytý odpor“, ktorý je omnoho nebezpečnejší, lebo je to ten, ktorý sa nedá vidieť. „Každý z nás má vlastný štýl skrytého kladenia odporu voči milosti“, treba ho však nájsť „a predložiť pred Pána, aby nás očistil“, vysvetlil pápež František. Je to nepoddajnosť, z ktorej sv. Štefan obvinil zákonníkov: odpor voči Duchu Svätému, zatiaľ čo navonok sa snažili vyzerať, že sami hľadajú Božiu slávu. Poukázanie na tento hriech stálo Ježišovho učeníka život:

„Tieto skryté rezistencie, ktoré máme všetci, odkiaľ pochádzajú? Vždy prichádzajú, aby zastavili proces obrátenia. Vždy! Aby ho zastavili, nie bojovali proti. Nie, nie! Znamená to stáť na mieste; azda s pousmiatím si povedať: ty nikam nepôjdeš. Odporovať pasívne, skryto. Keď prebieha proces zmeny v nejakej inštitúcii, v rodine, počúvam hovoriť: ,Nuž, naráža sa tu na odpor...’. Ale vďaka Bohu za to! Ak by tam nebol, nebola by to Božia vec. Ak sa tam kladie tento odpor, tak je to diabol, ktorý ho tam zasieva, aby Pán nepokračoval ďalej“.   

Svätý Otec teda hovorí o troch typoch skrytého kladenia odporu. Existuje akýsi odpor „prázdnych slov“. Pre lepšie objasnenie termínu sa odvolal na dnešné evanjelium podľa Matúša (Mt 7,21.24-27). Ježiš v ňom upozorňuje, že «nie každý, kto hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva». Tak ako v podobenstve o vinici, kde otec posiela svojich dvoch synov: jeden hovorí „nie“ a potom ide, zatiaľ čo druhý hovorí „áno“, ale nikam nejde:  

„Povedať ,áno’, na všetko ,áno’, veľmi diplomaticky; znamená to však: ,nie, nie a nie’. Toľko slov: ,Áno, áno, áno; všetko zmeníme! Áno, aby sa nakoniec nič nezmenilo, nie je tak? V tom spočíva „duchovný gepardizmus“: tí, čo hovoria na všetko áno, ale nakoniec je všetko nie. Je to odpor prázdnych slov“.

Obrazné vyjadrenie inšpirované talianskym románom z polovice 20. storočia Gepard (Giuseppe Tomasi di Lampedusa: Gattopardo) teda označuje prázdnu rétoriku, že sa všetko zmení, aby sa pritom nezmenilo vôbec nič.

Druhým typom je odpor „ospravedlňujúcich slov“, to znamená, keď sa niekto neprestajne vyhovára, „vždy je nejaký dôvod odporovať“: „Nie, toto som urobil z toho a toho dôvodu.“ Kde je príliš veľa týchto výhovoriek, tam „nie je príjemná vôňa Boha“, ale „odporný zápach diabla“, dodal pápež. „Kresťan sa nepotrebuje ospravedlňovať, bol ospravedlnený Božím slovom“. Ide teda o odpor slov, „ktoré sa snažia ospravedlniť moju pozíciu, aby som nemusel pokračovať v tom, čo mi ukazuje Pán,“ vysvetlil Svätý Otec.

Tretím odporom je podľa slov pápeža Františka tzv. odpor „obviňujúcich slov“: to znamená obviňovanie druhých, aby sme nemuseli hľadieť na seba samých, aby sme sa nemuseli obrátiť, a tak sa kladie odpor milosti, ako to dosvedčuje podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi. 

Hovoriť o nepoddajnosti neznamená teda hovoriť len o tých veľkých prípadoch kladenia odporu v dejinách, ako napríklad Maginotová línia alebo iné, dodal na záver svojej homílie Svätý Otec František. Ale tiež o tých, ktoré „sú vo vnútri nášho srdca, a to každý deň!“. Rezistencia voči milosti je dobrým znamením, „lebo nám naznačuje, že Pán v nás pracuje“. Musíme teda „nechať padnúť tieto rezistencie, aby mohla milosť ďalej pôsobiť“. Vskutku, odpor sa vždy snaží skryť za formálnosť prázdnych slov, ospravedlňujúcich slov, slov obviňujúcich a za mnoho ďalších vecí, snaží sa „nedovoliť Pánovi, aby nás posunul ďalej“, lebo „vždy je tam nejaký kríž“, upozornil pápež s vysvetlením: „Kde je Pán, tam bude aj kríž: či už malý, alebo veľký. Je to kladenie odporu krížu, odpor Pánovi, ktorý nás vedie k vykúpeniu“. Teda, keď sa stretávame s kladením odporu, netreba mať strach, dodal Petrov nástupca, ale prosiť Pána o pomoc, aby sme uznali, že sme hriešni:

„Hovorím vám, nemajte strach, keď každý jeden z vás, každý z nás, nachádza vo svojom srdci nepoddajnosti. Povedzme to však otvorene Pánovi: ,Pozri, Pane, snažím sa zakryť toto, urobiť tamto, aby som zabrániť vstúpiť tvojmu slovu’. A vyslovme tieto krásne slová: ,Pane, príď mi s veľkou silou na pomoc. Nech tvoja milosť premôže odporovanie hriechu’. Rezistencie sú vždy ovocím prvotného hriechu, ktoré nosíme. Je to škaredé zakusovať odpor? Nie, je to pekné! Škaredé je držať sa ho v snahe brániť sa Pánovej milosti. Mať rezistencie je normálne; znamená to povedať: ,Som hriešnik, pomôž mi, Pane!’. Pripravme sa týmto uvažovaním na nastávajúce Vianoce“.

Svätý Otec v závere svätej omše osobitne pripomenul dnešné 100. výročie mučeníckej smrti bl. Karola de Foucauld. -ej-

Vatikán 1. decembra - Svätý Otec dnes prijal na audiencii účastníkov 4. svetového kongresu o pastoračnej starostlivosti o zahraničných študentov. Ústrednou témou sú morálne výzvy v medzinárodnom študentskom prostredí, so zreteľom na zdravšiu spoločnosť. Podujatie organizuje Pápežská rada pre migrantov a cestujúcich v nadväznosti na podobné stretnutia v rokoch 1996, 2005 a 2011.

Slovensko na kongrese zastupovali prorektor Katolíckej univerzity v Ružomberku František Trstenský, duchovný správca Univerzitného pastoračného centra v Prešove Marek Varga a študent Katolíckej univerzity František Bartek.

Pápež František  na úvod svojho príhovoru k 150 účastníkom skonštatoval, že dnešný človek čelí mnohým morálnym výzvam a nie vždy je ľahké bojovať za potvrdenie pravdy a hodnôt, zvlášť ak je človek mladý. Naznačil, čo sa dnes v tomto zmysle žiada pre intelektuálnu formáciu:

„V modernom chápaní  intelektuála, ktorý je zameraný na realizáciu seba samého a hľadanie osobného uznania často bez záujmu o blížneho, je dôležité ponúknuť  viac solidárny model, ktorý sa zaujíma o všeobecné dobro a pokoj. Iba tak sa intelektuálny svet stane schopným budovať zdravšiu spoločnosť. Kto má dar študovať, má tiež zodpovednosť služby pre dobro ľudstva. Poznanie je prednostná cesta pre celkový rozvoj spoločnosti. Byť študentmi v krajine odlišnej od vlastnej, v inom kultúrnom prostredí, dáva šancu naučiť sa nové jazyky, nové zvyky a tradície. Umožňuje pozerať na svet z inej perspektívy a otvoriť sa bez strachu inému a rozdielnemu. To posúva študentov a tých čo ich prijímajú k väčšej tolerancii a pohostinnosti.“

Veľkú úlohu v tomto formačnom procese majú učitelia a pastorační pracovníci, ktorým pápež František pripomenul:

„Je dôležité aby školský systém učil kriticky myslieť  a ponúkal cestu dozrievania v hodnotách. Takýmto spôsobom sa formujú mladí hladní po pravde a nie po moci, pripravení obhájiť hodnoty a žiť milosrdenstvo a lásku, základné piliere zdravej spoločnosti.“  

Aj spoločnosť má svoju povinnosť voči mladým. Svätý Otec pokračuje:

„Spoločnosť je vyzvaná ponúknuť novým generáciám hodnotné možnosti zamestnania a zamedziť tak „úniku mozgov“. Ak sa niekto slobodne rozhodne ísť sa špecializovať a pracovať v zahraničí, je to dobré a prospešné, ale je bolestné ak vzdelaní mladí ľudia sú prinútení opustiť vlastnú krajinu, pretože chýbajú primerané pracovné príležitosti.“

Pápež František upozornil mladých osobitne na správny postoj k fenoménu globalizácie:

„Aj medzi mladých - a to je veľmi smutné - sa môže votrieť „globalizácia nezáujmu“, ktorá nás robí „neschopnými prejaviť akýkoľvek súcit s bolestným výkrikom druhých“. Takto sa stáva, že sa tieto negatívne dôsledky prejavia na ľuďoch a komunitách. Naopak, mladí priatelia, môžeme sa staviť, že váš spôsob uplatňovania  globalizácie môže priniesť pozitívne výsledky a rozhýbať veľké možnosti.“

Na záver Svätý Otec slovami sv. Jána Pavla II. nazval mladých „strážcami rána“ a povzbudil ich, aby „nimi boli každý deň s pohľadom upretým na Krista a na dejiny“. Tak budú schopní „ohlasovať  Ježišovu spásu  a prinášať jeho svetlo do sveta často zatemneného tieňmi  ľahostajnosti, egoizmu a vojny“. Všetkých účastníkov Kongresu vložil pápež František pod materskú ochranu Panny Márie. Požehnal ich štúdium, priateľstvá a ich misionársku horlivosť. A tiež ich poprosil, aby sa modlili za neho. -ab- 

Vatikán/Gruzínsko 1. decembra – Návšteva, ktorá so sebou „prináša mnoho spomienok“. Týmito slovami sa dnes pápež František prihovoril členom Apoštolskej administratúry z Kaukazu, ktorých prijal na súkromnej audiencii. Delegácia sa prišla osobne poďakovať Svätému Otcovi za septembrovú návštevu v Gruzínsku.    

„Nikdy som si nemyslel, že v Gruzínsku nájdem to, čo som videl: kultúru, duchovnosť, národ, ktorý uctieva Ježiša Krista ako Spasiteľa, lebo je to kresťanský národ. Bola to pre mňa obrovská radosť. Okrem toho, ďalšia vec, ktorá na mňa hlboko zapôsobila z ekumenického pohľadu, bola osobnosť patriarchu Iľju II.: jednoducho som v ňom videl Božieho muža“.

Pápež František zároveň vyjadril nádej, že cesta ekumenizmu bude napredovať, i keď „existujú mnohé problémy“. Podľa slov Rímskeho biskupa je potrebné „hľadať spôsob, ako bez unáhlenosti kráčať pomaličky spoločne“. Na záver svojho krátkeho príhovoru prítomných povzbudil slovami: „Kráčajte vpred! Táto práca je ako kvas, aby mohlo cesto rásť ďalej“. -ej-  

Vatikán/Francúzsko 1. decembra – Svätý Otec František pri dnešnej rannej omši v kaplnke Domu sv. Marty pripomenul 100. výročie zavraždenia blahoslaveného Karola de Foucauld. Francúzsky kňaz a mních, ktorý ako misionár dlhé roky pôsobil v Alžírsku, bol podľa pápežových slov „mužom, ktorý zvíťazil nad mnohými snahami odporu a vydal svedectvo, ktoré prospelo Cirkvi“. Veriacich povzbudil k nasledovnej modlitbe: „Prosme, aby nás z neba požehnal a aby nám pomohol kráčať po jeho stopách chudoby, kontemplácie a služby chudobným“.

Svätý Otec blahoslavenému Karolovi de Foucauld venoval aj dnešný tvít, v ktorom napísal: „Dnes si pripomíname blahoslaveného Karola de Foucauld, ktorý hovorieval: viera znamená vidieť Ježiša v každej ľudskej bytosti“.

Vicepostulátor kauzy svätorečenia bl. Karola de Foucaulda otec Andrea Mandonico pre Vatikánsky rozhlas priblížil, čo najviac charakterizuje tohto mučeníka:

„Bezpochyby je to bratstvo, potom kresťanské svedectvo, spôsob, ktorý platí pre všetkých, nielen pre toho, kto pôsobí v misijnej krajine, ale pre nás všetkých. Tretím dôležitým aspektom je byť nablízku, byť eucharistiou pre druhých, darom pre druhých“.

Charles Eugene Vicomte de Foucauld pochádzal z jednej z najbohatších šľachtických rodín Francúzska. V mladosti bol istý čas dôstojníkom vo francúzskej armáde a žil svetáckym štýlom. Počas jednej vojenskej výpravy v Alžírsku na neho zapôsobili prejavy silnej viery u mohamedánov, čo ho priviedlo k vlastným kresťanským koreňom. Vieru v Boha nachádza v spovednici: tam sa stretáva s milosrdným Bohom plným nehy, ktorého hľadal bez toho, aby o tom vedel. Ďalej už otec Mandonico:

„Hovorieval, že sa musíme «stať živým evanjeliom», je to tiež príkaz pre jeho učeníkov. Niesť Ježiša podľa nazaretského štýlu neznamená ohlasovať ho slovami, ale znamená to kričať o ňom vlastným životom, životom evanjeliovým, životom svätým, ako mu raz povedal jeho duchovný vodca: ,S týmto svätým a dobrým životom vzbudíš v druhých otázku: ,Ako to, že je tento človek taký dobrý?’. Som taký dobrý – hovorieval – lebo môj Pán je ešte lepší než ja“.

Karol de Foucauld (15. sept. 1858 – 1. dec. 1916) vstúpil do rádu trapistov, pracoval vo Francúzsku, neskôr v Sýrii. Ako kňaz sa úplne oddal misionárskej práci na Sahare v Alžírsku. V pohorí Hoggar na juhu krajiny žil ako pustovník medzi Tuarégmi, ktorí si ho rýchlo obľúbili. Počas nepokojov v roku 1916 prišiel o život, keď chcel dedinčanov chrániť. Dvadsať rokov po jeho smrti bola založená Spoločnosť Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k jeho odkazu. Zo spirituality Charlesa de Foucaulda sa rovnako zrodila aj kongregácia Malých sestier Ježišových, niekoľko laických spoločností i jedna kňazská spoločnosť. V roku 2005 pápež Benedikt XVI. vyhlásil mučeníka Karola de Foucauld za blahoslaveného. -ej-

Vatikán 1. decembra – Aby viac nebolo detských vojakov – na tento úmysel vyzýva pápež František modliť sa osobitne počas mesiaca december. Prostredníctvom svojej celosvetovej modlitbovej siete „Apoštolát modlitby“ dnes Svätý Otec rozoslal videoposolstvo, v ktorom upozorňuje na drámu detských vojakov týmito slovami:

„V tomto svete, ktorý vyvinul najsofistikovanejšie technológie, sa predávajú zbrane, ktoré končia v rukách detských vojakov. Musíme urobiť všetko preto, aby sa rešpektovala dôstojnosť detí a skoncovalo sa s touto formou otroctva. Nech si ktokoľvek, ak si tým otrasený rovnako ako ja, prosím ťa, aby si sa pripojil k tomuto úmyslu: aby už nikde na svete nebolo detských vojakov.“

Úmysly Apoštolátu modlitby na december:

Všeobecný úmysel: Koniec zneužívania detí na vojenskú službu - Aby na celom svete bolo odstránené pohoršenie, ktorým je zneužívanie detí na vojenskú službu.

Evanjelizačný úmysel: Európa - Aby európske národy znovu objavili krásu, dobro a pravdu evanjelia, ktoré dáva životu radosť a nádej.

Úmysel našich biskupov: Aby sme slávnosť Narodenia Pána prežívali radostne a s vďačnosťou za všetky milosti prijaté počas uplynulého roka. -jb-

Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: Postoj Cirkvi k Istanbulskému dohovoru 

Predseda slovenskej biskupskej konferencie bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vydal minulý týždeň vyhlásenie k Istanbulskému dohovoru. Je to dokument, ktorý sa venuje téme násilia páchaného na ženách. Arcibiskup zdôraznil, že akékoľvek násilie páchané na ženách je absolútne neprijateľné, nemožno ho tolerovať, a treba vyvinúť všetko úsilie na jeho zastavenie. Dodal však, že téma ochrany žien je taká vážna, že pokusy o podsúvanie iných tém v jej rámci sú neprípustné.

Istanbulský dohovor, ktorý by mal časom platiť v celej Európsku únii, totiž obsahuje novú definíciu slova “rod”. Ten už nemá byť spojený s biologickým pohlavím, ale chápe sa ako sociálny konštrukt. Zároveň je v dokumente vyjadrená požiadavka o vyučovaní tzv. nestereotypných rolí na školách a vo vzdelávacích zariadeniach. Arcibiskup upozornil na pretláčenie tzv. gender agendy pod rúškom dobrej veci, teda boja proti násiliu na ženách, a vyjadril názor, že takúto podobu dokumentu by naša krajina nemala prijať.

Postavil sa tak ale proti silnému prúdu. S podporou desiatok tisíc eur zo štátnych zdrojov už totiž na Slovensku beží mediálna kampaň za prijatie tohto dohovoru. Okamžite sa ozvali komentátori, ktorí napísali - citujem - že zbožní muži v ženských róbach netušia, o čom tárajú - sú pokrytci a klamú spoločnosť. Definícia rodu je vraj v dokumente len "pre potreby dokumentu" - tak ako to zvykne bývať pre lepšie chápanie vo všetkých podobných prípadoch - a nejde tu o zavádzanie ničoho nového alebo neprijateľného.

Nemáme dosť priestoru na to, aby sme sa venovali kultivovanosti a úrovni vedenia tzv. verejnej diskusie v mienkotvorných médiách. To by bolo na osobitnú príležitosť. Za prijateľné sa na adresu názorového protivníka pokladá používanie zosmiešňujúcich výrazov a nadávanie do klamárov, pokrytcov, zaostalých nechápavcov. Zostaňme však pri argumentoch.

Ak by definícia v Istanbulskom dohovore bola "len pre potreby dokumentu" nemali by sme minulý rok milión ľudí na rímskych námestiach, ktorí prišli protestovať proti gender neutrálnej školskej reforme v Taliansku. Krok za krokom, pomaličky, ideológia kolonizuje spoločnosť. Začne to nenápadnou definíciou, na ktorú sa potom možno odvolávať a ide sa stále ďalej. Taliani si protestami už nepomohli, reforma prešla, ľudí v uliciach označili za odporcov ľudských práv.

Ak si človek všimne, kam isté veci smerujú, aký majú vývoj v zahraničí, a vyjadrí sa k nim na domácej pôde skôr, než sa zopakujú aj u nás, je označený za pokrytca a luhára, prípadne nechápavca, ktorý nevie, o čom točí. Alebo konšpirátora, ktorý všade vidí Trójske kone.

Pridám teda ešte jednu poznámku. Pred niekoľkými dňami bol zverejnený list iného predsedu národnej biskupskej konferencie - tentoraz francúzskej. Arcibiskup Marseille Georges Pontier napísal francúzskemu prezidentovi žiadosť, aby zastavil legislatívu, ktorá má defacto zakázať pro-life webové portály v celej krajine. Dôvod? Zaujatosť. Vraj sa navonok prezentujú neutrálne, ale v skutočnosti sú zaujaté voči potratom. A to je neprijateľné, treba ich zakázať. Dať ich do jedného vreca so stránkami, ktoré nabádajú dievčatá ku chorobnému chudnutiu, anorexii, alebo chlapcov ku vstúpeniu do teroristických organizácií. Takéto stránky už francúzska legislatíva dala vypnúť - tvárili sa totiž neutrálne - ale v skutočnosti boli názorovo zaujaté a škodlivé.

Rovnako teda aj pro-life. Tvária sa vraj vo svojich dizajnoch neutrálne, ale keď tam dievča napíše alebo zavolá na ponúkanú telefónnu linku pomoci, pokúšajú sa ju od potratu odhovárať. Sú teda dopredu zaujaté. Možno vám to znie zvláštne, ale Francúzsko má od roku 1993 legislatívu, ktorá ženám garantuje, že im nik nesmie brániť vo vykonaní potratu. Prednedávnom bolo zrušené pravidlo jedného týždňa, počas ktorého si žena mala rozmyslieť, či naozaj chce ísť na potrat, keď oň prišla požiadať - predtým, než lekár pristúpil k jeho vykonaniu. A teraz prišli na rad aj internetové stránky pro-life.

Pri detailnejšom pohľade na problematiku možno zistiť, že často navštevovaná stránka, ktorá sa venuje problematike potratov vo Francúzsku, má kresťanské pozadie. Ak si niekto zadal do internetového vyhľadávača spojenie slov týkajúce sa abortu, najčastejšie ho vyhľadávač priviedol práve na túto stránku. Jej dizajn je naozaj veľmi neutrálny, je tam ponúknutá možnosť zatelefonovať, porozprávať sa, poradiť sa. Nikde sa nepíše, že stránka s potratmi nesúhlasí. A to je tá chyba.

Keď si totiž kliknete na štátom sponzorovanú stránku ministerstva zdravotníctva, ktorá sa venuje téme potratov, veci sú úplne jasné. V rohu je fotografia s potetovanou ženskou rukou, na nej nápis hovoriaci jasnou rečou: moje telo, moje rozhodnutie. Na ďalšej podobnej fotke slová Potrat je právo! Ťažkosť však spočíva v tom, že táto stránka je menej navštevovaná - a tí, ktorí sa k danej téme chcú niečo dopátrať, častejšie navštívia tú nevyváženú - zaujatú stránku, v pozadí ktorej pracujú dobrovoľníci snažiaci sa žene ponúknuť aj také informácie, ktoré by ju mohli od rozhodnutia zbaviť sa dieťaťa odradiť.

To sa však pokladá za psychologický a morálny tlak, ktorý je podľa nového zákona neprijateľný. Ak u nás existuje iniciatíva modlitieb 40 dní za život, vo Francúzsku na také niečo môžete zabudnúť. Modliť sa pred budovami inštitúcií, ktoré vykonávajú potraty, vám zákon nedovoľuje. Možno si spomeniete na prípad aktivistu, ktorý vstúpil do takejto budovy, aby tehotnej žene podal štrikované topánočky pre bábätko - predtým, než spraví rozhodnutie. Skončil na súde, samozrejme. A teraz tam môžu skončiť už aj prevádzkovatelia internetových pro-life stránok. V lepšom prípade dostať pokutu 30 000 euro. Ak vám to znie ako zo zlého vtipu, nemýľte sa. Toto je realita.

Arcibiskup Pontier sa pýta prezidenta, či už dobrým francúzskym občanom bude možné byť len v prípade, že človek nemá odlišný pohľad na potraty. Apeluje na slobodu slova a demokratické princípy a prosí prezidenta, aby takýto zákon zastavil. Budeme vidieť, kam to celé dospeje.

Ak sme si mysleli, že pojem umlčaná Cirkev mal svoje opodstatnenie len v kontexte bývalého režimu, tak sme asi, bohužiaľ, ďaleko od pravdy. Kam vedú - krok za krokom - všetko v mene tých najlepších úmyslov - praktiky nových, súčasných "neomylných" ideológií - vidíme na príklade zahraničných štátov. Zosmiešniť, umlčať, zakázať. Postaviť mimo zákon. A stačí ísť po Ariadninej niti, aby sme si všimli, kam siahajú začiatky týchto spôsobov, týchto výsledkov.

Upozornite na to, a povedzte, že my nechceme ísť rovnakou cestou - a nazvú vás pokrytcom, ktorý nevie, "o čom točí". Svojím spôsobom je šťastie, že dnešný pohľad do francúzskych otázok nám odkrýva už celkom nepokrytecký obraz: právo na názor existuje. Ale musíte mať ten správny, jediný prípustný názor. Tí, ktorí patríte medzi skôr narodených: nepripomína vám to niečo?

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: