Vatikán 2. decembra – „Pozývam vás, aby ste tento Jubilejný rok prežívali ako nové Turíce.“ Týmito slovami povzbudil pápež František v liste pátrov piaristov, ktorí tento rok slávia 400. výročie od založenia rehole a 250 rokov od svätorečenia svojho zakladateľa sv. Jozefa Kalazanského.

Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej zbožných škôl sa pred štyristo rokmi stal na podnet pápeža Pavla V. prvou kongregáciou v Cirkvi so zameraním na výchovu detí a mládeže, zvlášť chudobných. Zakladateľa rehole sv. Jozefa Kalazanského neskôr pápež Pius XII. vyhlásil za patróna kresťanských základných škôl. Pochádzal zo severu Španielska a hlavné dielo rozvinul v Ríme, odkiaľ sa rozšírilo do mnohých krajín. Svoje zastúpenie má aj na Slovensku. Pátri piaristi v súčasnosti pôsobia v Nitre, Trenčíne a v Prievidzi, kláštor je tiež vo Svätom Jure.

Kalazanský jubilejný rok sa začal eucharistickou slávnosťou 27. novembra v kostole sv. Pantaleona v Ríme, kde je aj hrob sv. Jozefa Kalazanského. Liturgii predsedal prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál João Braz de Aviz. Pri tejto príležitosti prečítali Bulu Jubilejného roku, ktorú publikovala Svätá stolica.

Svätý Otec na úvod svojho listu píše, že „i keď okolnosti, za ktorých rád vznikol nie sú tými dnešnými, potreby, na ktoré odpovedá, ostávajú naďalej tie isté: deti a mladí potrebujú niekoho, kto by im dal chlieb zbožnej úcty a písma... spoločnosť si vyžaduje premenu podľa evanjeliových hodnôt a ohlasovanie Ježiša sa musí priniesť všetkým ľuďom i všetkým národom“. Ďalej pokračuje:

„Nech vám motto, ktoré ste si zvolili pre tento Jubilejný rok  «Vychovávať, hlásať, pretvárať», ukazuje smer a vedie vás. Ostaňte otvorení a pozorní na usmernenia, ktoré vám Duch vnuká. Predovšetkým nasledujte stopy, ktoré majú deti a mladí napísané v očiach. Hľaďte im do tváre a nechajte sa nakaziť ich iskrou, aby ste boli nositeľmi budúcnosti a nádeje. Nech vám Boh pomôže byť prorocky prítomní na tých miestach, kde deti nespravodlivo trpia.      

Dnes viac než inokedy predtým potrebujeme evanjeliovú pedagogiku, ktorá by bola schopná zmeniť srdce a realitu v súlade s Božím kráľovstvom, činiac z ľudí protagonistov a účastníkov na procese. Predovšetkým medzi tými najchudobnejšími a tam, kde Radostná zvesť dostáva málo priestoru alebo sa dotýka života len okrajovo, je kresťanská výchova privilegovaným prostriedkom pre dosiahnutie takejto méty. Vo výchovnej charizme, akou je tá vaša, je možné pozorovať obrovské potenciály, z ktorých mnohé treba ešte len objaviť. Výchova otvára možnosť pochopiť a prijať Božiu prítomnosť v srdci každého človeka, už od útleho detstva, využijúc poznanie v zmysle ľudskom ako vzdelanosť i v božom ako nábožnosť. Jedine koherencia života založeného na tejto láske z vás urobí ľudí plodných a požehná vás na deťoch“. 

Podľa slov Svätého Otca Františka „byť súčasťou rehoľnej rodiny znamenalo pre sv. Jozefa Kalazanského zvoliť si cestu neprestajného a rozhodného poníženia sa. Byť piaristom podľa definície znamená byť človekom v stave zníženia sa, byť malým, ktorý sa vie identifikovať s malými, chudobným s chudobnými“. V závere listu Svätý Otec túto myšlienku hlbšie rozvíja: 

„Váš zakladateľ objavil, že opravdivou cestou poznania seba samého a cvičenia sa v tých najvyšších cnostiach, bolo sklonenie sa k deťom, predovšetkým k tým najopustenejším, aby boli pritiahnuté k svetlu. Tým istým spôsobom, akým chcel Pán vložiť skutočné šťastie a blaho do poníženosti kríža, rovnako aj vy, ako zasvätené osoby, nachádzate vašu plnosť a vašu radosť v každodennom znížení sa uprostred detí a  mladých, predovšetkým tých najchudobnejších a v núdzi. Neboli ste založení pre inú veľkosť, než tú, ktorou je umenšenie sa, ani pre nijaký iný vrch, akým je to zníženie sa, ktoré vás odieva do Kristovho cítenia a ktoré vás vedie k tomu, aby ste boli spolupracovníkmi Božej Pravdy a stali sa deťmi s deťmi a chudobnými s chudobnými (porov. Konštitúcie, 19)“. -ej-  

Vatikán 2. decembra – Svätý Otec prijal na audiencii prezidenta Uruguaja Tabaré Ramóna Vázqueza Rosasa, ktorý sa potom stretol so štátnym sekretárom kard. Parolinom. Diplomatické stretnutie potvrdilo dobré vzťahy a obojstranný záujem o celkový rozvoj človeka, dodržiavanie ľudských práv a sociálny pokoj. V tomto kontexte účastníci rozhovoru vyzdvihli kladnú úlohe a prínos katolíckych inštitúcií v uruguajskej spoločnosti. Vyzdvihli ich prínos zvlášť v oblasti školstva a v pomoci núdznym. -ab- 

Vatikán 2. decembra – Pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa dnes začal svoj adventý cyklus kázní témou „Verím v Ducha Svätého“. V pápežskej kaplnke Redemptoris Mater pozval Svätého Otca, členov Rímskej kúrie, prelátov a predstavených reholí uvažovať nad miestom Ducha Svätého v pokoncilovej teológii a zamyslieť sa nad Krédom v originálnom poradí: počnúc treťou časťou venovanou Duchu Svätému. Celému tohtoročnému adventnému cyklu dal páter Cantalamessa poetický názov: „Pime triezvi z opojnosti Ducha“. 

V úvode prvej kázne pripomenul, že odkaz Koncilu sa žiada ďalej rozvinúť:

„Oslavou 50. výročia ukončenia II. vatikánskeho koncilu sa uzavrela prvá fáza – „pokoncilová“ a začala sa ďalšia. Ak prvá fáza bola charakteristická problémami vzťahujúcimi sa na „posúdenie“ koncilu, táto nová bude charakteristická, aspoň verím, doplnením a integrovaním koncilu, inak povedané, znovu prečítaním Koncilu vo svetle ovocia ktoré priniesol, zvýrazňujúc to čo chýba, alebo je prítomné len v zárodkoch.“

Kapucínsky páter v tejto súvislosti citoval aj nasledujúce slová pápeža Benedikta XVI. z roku 2012:

„Kto sa pozerá na históriu pokoncilovej doby, môže rozpoznať dynamiku skutočnej obnovy, ktorá často nadobudla nečakané formy v hnutiach plných života a ktorá spravila priam hmatateľnou nevyčerpateľnú živosť Svätej Cirkvi, prítomnosť a účinné pôsobenie Ducha Svätého.“

Raniero Cantalamessa vymenoval rad teológov, ktorí rozvinuli v pokoncilovom období uvažovanie o Duchu Svätom: Congar, Rahner, Mühlen, von Balthasar, z protestantov nepr. Moltmann a Welker. Z Magistéria Cirkvi pripomenul najmä encykliku sv. Jána Pavla II. „Dominum et vivificantem“.

Ďalej navrhol čítať Krédo odspodu, čiže začať článkom, ktorý hovorí o Duchu Svätom. Takýto postup dostal medzi teológmi symbolické označenie „Teológia tretieho článku“. Pokračuje P. Cantalamessa:

„V súčasnom kréde sa začína od Boha Otca a stvoriteľa, od neho sa prechádza k Synovi a jeho vykupiteľskému dielu a nakoniec k Duchu Svätému pôsobiacemu v Cirkvi. V skutočnosti, viera sledovala opačnú cestu. Bola to skúsenosť zoslania Ducha Svätého, ktorá priviedla Cirkev k objaveniu toho, kto bol skutočne Ježiš a aké bolo jeho učenie. S Pavlom a hlavne s Jánom sa nanovo vystupuje od Ježiša k Otcovi. Je to Paraklét (Zástanca), ktorý podľa Ježišovho prísľubu (Jn 16,13) privádza učeníkov do „úplnej pravdy“ o ňom a o Otcovi.“

Tento postup vo viere od Ducha Svätého k Synovi a Otcovi ilustroval pápežský kazateľ citátom sv. Bazila Cézarejského, ako aj slovami známeho hymnu „Veni Creator“, v ktorom sa modliace spoločenstvo obracia na Ducha Svätého slovami:

„Per te sciamus da Patrem, noscamus atque Filium, te utriusque Spiritum credamus omni tempore“ (Nauč nás Otca poznávať a jeho Syna milovať, a v teba, Ducha obidvoch, daj veriť vždy, vo všetkých dňoch).

Ďalej pápežský kazateľ rozvinul slová Kréda: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.“ Pripomenul tiež, že okrem týchto vyjadrení Kréda a znázornení Ducha Svätého prírodnými symbolmi ako svetlo, oheň, vietor, voda, vôňa či holubica, nám teológia a litugia dáva k dispozícii aj vyjadrenia hmatateľne vychádzajúce z praktickej duchovnej skúsenosti veriaceho človeka. Páter Cantalamessa to v závere svojej kázne vyjadril nasledovne:

„Nie sme však ponechaní čisto len na slová Kréda o Paraklétovi. Teológia, liturgia a kresťanská nábožnosť tak na Východe ako na Západe, zaodeli vyjadrenia Symbolu viery „do mäsa a kostí“. V turíčnej sekvencii sa osobný a intímny vzťah Svätého Ducha s každou jednotlivou dušou - rozmer kompletne chýbajúci v Symbole - vyjadruje titulmi ako „otec chudobných“, „svetlo sŕdc“, „lahodný hosť duše“ či „oblažujúca posila“.“ -jb, ab-

Pozývam všetkých ľudí dobrej vôle postaviť sa proti obchodovaniu s ľuďmi a proti novým formám otroctva. (Tvít pápeža Františka, 2. decembra 2016) -ab-

Vatikán 2. decembra – Cirkev potvrdila nových kandidátov smerujúcich k blahorečeniu a ďalším osobnostiam priznala hrdinské cnosti. Ide o svedkov viery z rôznych krajín, zväčša z 20. storočia. Pápež František schválil vyhlásenie príslušných dekrétov pri včerajšom stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kard. Angelom Amatom.

V troch prípadoch ide o mučeníctvo, v jednom prípade o zázrak. Zázrak bol uznaný na príhovor Božieho služobníka Jána Schiavu (1903-1967), kňaza Kongregácie svätého Jozefa. Pochádzal z Talianska a veľkú časť života pôsobil na misiách v Brazílii, kde sa venoval duchovnej formácii kňazov a rehoľných sestier.

Svätý Otec tiež potvrdil mučeníctvo Božieho služobníka Teofila Matulionisa (1873-1962), arcibiskupa litovského Kaišiadorysu. V roku 1929 bol tajne vysvätený za biskupa. Počas svojho života bol trikrát uväznený sovietskym režimom a odsúdený celkovo na 23 rokov v gulagoch. Z posledného väzenia sa vrátil v roku 1956 a v roku 1957 bol tajne vymenovaný za biskupa Kaišiadoryskej diecézy. Za arcibiskupa bol menovaný v roku 1962 a v tom istom roku aj zomrel.

Mučeníkom bol tiež uznaný diecézny kňaz Stanley Francesco Rother (1935-1981), pôvodom z americkej Oklahomy. Po vysvätení za kňaza pôsobil na misiách v Guatemale medzi pôvodným obyvateľstvom v oblasti Santiago Atitlán. Na misii bol aj z nenávisti voči viere 28. júla 1981 zabitý.

Tretí dekrét o mučeníctve sa týka 21-člennej skupiny martýrov z obdobia Španielskej občianskej vojny v rokoch 1936-1937, rehoľného kňaza Vincenza Queralta Lloreta a spoločníkov.

Dekréty o hrdinských cnostiach sa vzťahujú na osem osobností, medzi nimi je taliansky kardinál Guglielmo Massaja (1809-1889) z rehole kapucínov. Ďalej sú to štyri rehoľníčky a traja diecézni kňazi. -ab-

Francúzsko 2. decembra – Francúzsky parlament včera schválil bezprecedentný zákon. Internetovým pro-life stránkam, ktoré bránia život od počiatku, zakazuje činnosť. Zákonom boja proti šíreniu falošných informácií a marenia „práva na potrat“ sa bude ešte 8. decembra zaoberať Senát.  

Dokument pochádza z dielne socialistov, pričom ľavicová vláda len nedávno zrušila pravidlo jedného týždňa. Počas siedmych dní si žena mala rozmyslieť, či na potrat, o ktorý požiadala, chce skutočne ísť. Na obranu pro-life organizácií sa v krajine razantne postavila Katolícka cirkev. Viac už predseda Konferencie biskupov Francúzska Mons. Georges Pontier:   

„Myslím si, že to veľa hovorí o našej spoločnosti, kde dochádza k rozkladu antropologických konceptov a teda osobitným spôsobom [k rozkladu] rešpektu ľudskej osoby; okrem toho nám to tiež naznačuje, že cesta individualizmu, cesta každého jednotlivca: ,rob, ako sa ti zdá a ako chceš’, dosiahla svoj vrchol a teda sa prejavuje ,právo ženy robiť s vlastným telom, čo chce’. Nič už nechráni toho najslabšieho, v tomto prípade dieťa, ktoré začína svoj život“.  

Arcibiskup Marseille Mons. Georges Pontier zaslal v mene všetkých biskupov francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi list, v ktorom ho žiada o zastavenie novej legislatívy. Ten však ostal bez odozvy. Pokračuje predseda Konferencie biskupov Francúzska Mons.  Pontier:

„Všetci veľmi dobre vieme, že keď došlo k atentátom na Charlie Hebdo, v našej krajine sa legitímne diskutovalo o právach a slobode slova. V každej oblasti našej spoločnosti existuje základ, a týmto prejavom existencie demokracie je právo sa vyjadriť slobodným spôsobom. V tomto prípade však máme dojem, že kvôli ,militantným’ dôvodom či ideológiám, sa obmedzuje právo na slobodu slova na internete a dochádza k reštrikcii definície prejavu ochrany života ako niečoho neprípustného v lone našej spoločnosti“. -ej-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: