Vatikán 4. decembra – V Druhú adventnú nedeľu Svätý Otec František pri poludňajšom stretnutí s veriacimi hovoril o pokračujúcej adventnej príprave.  V katechéze, ktorú ako zvyčajne predniesol z okna Apoštolského paláca, pripomenul, že Božie kráľovstvo nie je iba vecou budúcnosti, ale kresťan ho môže zakusovať už teraz v každodennosti života.

V duchu výzvy Jána Krstiteľa k obráteniu z evanjeliového úryvku nedeľnej liturgie (Mt 3,1-12) pápež František opakovane vyzval k „zanechaniu ciest, ktoré sú pohodlné, no odvádzajú od cieľa a k zanechaniu idolov tohto sveta: úspechu za každú cenu, moci na úkor slabších, smädu po bohatstvách a hľadania pôžitku za akúkoľvek cenu“.

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V evanjeliu tejto Druhej adventnej nedele zaznieva výzva Jána Krstiteľa: «Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!» (Mt 3,2). S tými istými slovami Ježiš začne svoju misiu v Galilei (porov. Mt 4,17); a toto bude aj ohlasovanie, ktoré budú mať jeho učeníci za úlohu prinášať pri svojej prvej misionárskej skúsenosti (porov. Mt 10,7). Evanjelista Matúš chce takto Jána predstaviť ako toho, kto pripravuje cestu Kristovi, ktorý prichádza, a učeníkov ako pokračovateľov v Ježišovom kázaní. Ide tu o tú istú radostnú zvesť: prichádza Božie kráľovstvo, ba už sa priblížilo, je medzi nami!

Toto slovo je veľmi dôležité: «Božie kráľovstvo je medzi vami» (porov. Lk 17,20), hovorí Ježiš. A Ján ohlasuje to, čo potom povie Ježiš: „Božie kráľovstvo prišlo, už dorazilo, je medzi vami“. Toto je ústredné posolstvo každej kresťanskej misie. Keď nejaký misionár, nejaký kresťan, ide ohlasovať Ježiša, nejde robiť prozelytizmus, ako keby bol fanúšikom, ktorý hľadá pre svoje družstvo viac prívržencov. Nie, ide jednoducho ohlasovať: „Božie kráľovstvo je medzi vami!“ A takto misionár pripravuje cestu Ježišovi, ktorý sa prichádza stretnúť so svojím ľudom.

Ale čo je toto Božie kráľovstvo, toto nebeské kráľovstvo? Sú to synonymá. My hneď myslíme na niečo, čo sa vzťahuje k posmrtnému životu: večný život.  Zaiste, toto je pravda, Božie kráľovstvo bude mať nekonečný rozsah presahujúci pozemský život, ale tá krásna správa, ktorú nám Ježiš prináša – a ktorú Ján anticipuje – je to, že Božie kráľovstvo nemáme očakávať v budúcnosti: priblížilo sa, určitým spôsobom je už prítomné a už odteraz môžeme zakusovať jeho duchovnú moc. „Božie kráľovstvo je medzi vami!“, povie Ježiš. Boh prichádza nastoliť svoje kraľovanie v našich dejinách, v každodennosti dneška, v našom živote. A tam, kde sa mu dostáva prijatie s vierou a pokorou, klíči láska, radosť a pokoj.

Podmienkou pre vstup a účasť na tomto kráľovstve je uskutočnenie premeny v našom živote, čiže obrátenie sa, každodenné obrátenie, každodenný krok vpred... Ide o zanechanie ciest, ktoré sú pohodlné, no odvádzajú od cieľa, zanechanie idolov tohto sveta: úspechu za každú cenu, moci na úkor slabších, smädu po bohatstvách, pôžitku za akúkoľvek cenu. A naopak znamená to otvoriť cestu Pánovi, ktorý prichádza: on neodníma našu slobodu, ale darúva nám pravé šťastie. Narodením Ježiša v Betleheme samotný Boh prichádza prebývať medzi nami, aby nás oslobodil od egoizmu, od hriechu a od skazenosti, od týchto postojov, ktoré sú od diabla: hľadať úspech za každú cenu, usilovať sa o moc na úkor slabších, mať smäd po bohatstvách a vyhľadávať pôžitok za akúkoľvek cenu.

Vianoce sú dňom veľkej radosti aj navonok, ale predovšetkým to je udalosť náboženská, ku ktorej je nevyhnutná duchovná príprava. V tomto čase Adventu sa nechajme viesť povzbudením Jána Krstiteľa: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!», hovorí nám (Mt 3,3). Vtedy pripravujeme Pánovi cestu a vyrovnávame mu chodníky, keď si spytujeme svedomie, keď skúmame naše postoje, aby sme odohnali preč tieto hriešne postoje, ktoré som spomenul, ktoré nie sú od Boha: úspech za každú cenu, moc na úkor slabších, smäd po bohatstvách, pôžitok za akúkoľvek cenu.

Nech nám Panna Mária pomáha pripraviť sa na stretnutie s touto „Láskou, ktorá je vždy väčšia“, čiže tou, ktorú prináša Ježiš, a ktorá sa vo vianočnej noci stala celkom maličkou, ako semiačko padnuté do zeme. A Ježiš je týmto semiačkom: semiačkom Božieho kráľovstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec krátko pozdravil jednotlivé pútnické skupiny. Všetkým zaželal požehnané adventné putovanie a pozval ich na najbližšie stretnutie v deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

„Dovidenia vo štvrtok na sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie. V týchto dňoch sa modlime zjednotení v prosbe na jej materský príhovor za obrátenie sŕdc a za dar pokoja.“

Vo štvrtok 8. decembra Svätý Otec najprv na poludnie požehná pútnikov na Námestí sv. Petra pri modlitbe Anjel Pána a popoludní o 16. hod. si na Španielskom námestí tradičnou pobožnosťou uctí Pannu Máriu pred jej sochou na mariánskom stĺpe Immacolaty. -jb-

O tom, čo je bdelosť, by vedeli veľmi dobre hovoriť matky, ktoré neraz prebdejú celé noci pri chorých deťoch. Keď si i na chvíľu zdriemnu, na najmenší pohyb či hlas dieťaťa sa zobudia. Zvuky z ulice, nech by boli akokoľvek intenzívne, ich veľmi nerušia. Majú totiž vypestovanú mimoriadnu citlivosť len na istý druh podnetov, ktoré súvisia s ich deťmi.

Niečo podobné jestvuje i v oblasti duchovnej bdelosti. I tu si človek môže vypestovať zvýšenú citlivosť na istý druh podnetov, ktoré ovplyvňujú jeho srdce a následne menia celú osobu. Sú predovšetkým tri oblasti, nad ktorými by sme mali bdieť počas tohto Adventného obdobia.     

1. Prvou oblasťou bdelosti je naša modlitba

Evagrio poukazuje na úzky súvis medzi bdelosťou a modlitbou. Dokumentuje to na podobnosti dvoch gréckych slov. Prosoche a proseuche, čo je  bdelosť a modlitba. Bdelosť a pozornosť vedú priamo k modlitbe. Podľa tradície je bdelá pozornosť  matkou modlitby. Preto podľa Evagria diabol útočí práve na túto schopnosť ľudskej bytosti, ktorou je sústredenosť a pozornosť. Sústredená pozornosť prirodzene   odháňa diabla, ktorý je otcom nepozornosti a rozptýlenej mysle.

Školou sústredenej modlitby je podľa neho recitovaná modlitba, pri ktorej sa jednotlivé slová vyslovujú jasne a zreteľne. Hovorí o akejsi telesnosti modlitby, ktorá ovplyvňuje ducha. Tak, ako vonkajší poriadok a usporiadanosť v dome dáva tušiť vnútornú usporiadanosť osoby, ktorá v ňom býva, podobne je to i s recitovanou modlitbou. I tu jasné a sústredené slová napomôžu k jasnému a sústredenému duchu modlitby.  Takáto modlitba postupne vchádza do srdca a mení ho. Jasne a zreteľne opakované slová sa vrývajú do srdca, i keď nie sú modlitbou. V roku 2014 vyhrala známu taliansku súťaž  populárnych spevákov s názvom Voice rehoľná sestra Cristina. Svoje povolanie našla prostredníctvom muzikálu, ktorý predstavoval zakladateľku sestier uršulínok od Svätej rodiny.  Bola to sestra Roza,  ktorá sa  pri hľadaní spolupracovníčok pre pomoc chudobným obracala na rôzne dievčatá slovami: „Ty by si nemala odvahu zanechať všetko a darovať sa úplne Pánovi?“ Pri interpretácii sa tento text mladej speváčke zo Sicílie zapisoval do srdca tak, že  začala postupne jej osobná konverzia a stala sa rehoľnou sestrou. Takéto prípady nechýbajú v dejinách spirituality. Nicola Cabasilas už v 14. storočí spomína prípad istého divadelníka, ktorý hral rolu mučeníka a vďaka nej prežil osobnú konverziu. Duchovní autori boli vždy presvedčení o tom, že sústredene opakované slová vnikajú do srdca človeka a menia ho.

2. Druhou oblasťou bdelosti sú naše myšlienky

Bdelosť pri bráne nášho srdca je predovšetkým spôsob obrany, spôsob ako eliminovať votrelcov v podobe myšlienok. Duchovní autori už v prvých storočiach    povzbudzovali k tomu, aby bol človek bdelým vrátnikom pri bráne vlastného srdca a aby nedovolil doň vkročiť hocikomu. Každej vchádzajúcej myšlienky sa má opýtať: „Si s nami, si náš priateľ, alebo si náš nepriateľ?“

Človek v sebe zachytáva nemálo pohnútok, myšlienok a pocitov, ktoré ho posúvajú istým smerom. Čo je to za silu, aký je to smer?  Evagrio píše, že „až po dlhšom pozorovaní sa spozná rozdiel medzi anjelskými myšlienkami, prirodzenými  a tými, ktoré pochádzajú od zlého.  Sv. Anton hovorí o pravidlách rozlišovania duchov: „Dobrý duch prináša radosť, humor, odvahu, pevnosť, silu a lásku k Bohu.“ Mocnosti zla prinášajú so sebou strach, zmätok, neporiadok v oblasti myšlienok, smútok a nenávisť. Evagrio upozorňuje na to, že zlý duch útočí na slabšie stránky osobnosti. U čnostného človeka zaútočí na najslabšiu z čností. Veľmi účinnú stratégiu volí u človeka, ktorý sa usiluje o asketický život.  Nútiac k preháňaniu askézy ho odvádza od toho, čo by mohol uskutočniť a núti ho k tomu, čo je nereálne a pre neho nemožné. A tak stroskotancom života, lenivým a zhýralým ľudom nechýbajú vznešené ideály, ktoré však nikdy nie sú realizované. Zlý duch neútočí len na najslabšie čnosti človeka, ale i na jeho prednosti a silné stránky. Hlavne u mužov, ktorí prirodzene túžia vidieť čo najďalej, aby mohli ochraňovať a viesť, neraz zaútočí na oblasť vizuálnych vnemov. To, čo človek vidí, sa mu natrvalo vryje do pamäti, a preto aj zlo na neho útočí v tejto vizuálnej oblasti.

Advent je príležitosťou zvýšiť citlivosť na prítomnosť rozličných duchovných mocností, ktoré sa v podobe myšlienok uchádzajú o miesto v našom srdci. Bdelý vrátnik rozlišuje a nepovolí vstup každej z nich.

3. Treťou oblasťou bdelosti sú naše city 

Prirodzená vnímavosť a citlivosť na potreby iných sa môže egoisticky modifikovať na vnímavosť a citlivosť len  na svoje vlastné potreby. A preto i nad nimi treba bdieť. Súčasťou bdelosti je strážiť oblasť citov, ktoré sa môžu sústrediť a točiť len okolo vlastnej osoby a  úplne indiferentne vnímať životné osudy iných ľudí alebo dokonca členov vlastnej rodiny. Nedávno som bližšie spoznal dve matky rodín. Každá z nich má zhodou okolností dve dospelé deti. Obe matky sú manželky v relatívne usporiadanom vzťahu, ale medzi oboma ženami je priepastný rozdiel. Prvá matka nosí v srdci svoje deti. Dospelá dcéra sa jej nedávno odsťahovala na privát s túžbou osamostatniť sa a postaviť sa na vlastné nohy. Evidentne na tento krok ešte nedorástla a matka to vie. Preto sa jej snaží všemožne pomáhať, ale dcéra ju arogantne odmieta. Napriek tomu sa matka nenápadne snaží naprávať a predchádzať chybám nerozumnej a neskúsenej dcéry. Znáša  uponíženia, jej aroganciu, len aby nestratila minimálny kontakt s dcérou a mohla jej naďalej pomáhať. Myslel som si, že je to akoby zákon, vpísaný do srdca každej matky, až pokiaľ som bližšie nespoznal tú druhú matku. Tá má svojich dospelých synov ešte doma, ale sú jej úplne ukradnutí. Nenosí ich vo svojom srdci a na ich občasné hrubozrnné poznámky odpovedá podobne alebo tak, že sa im vyhýba. Miesto riešenia konfliktov v rodine si ide posedieť do baru s kamoškou. Keď som jej povedal, že takto nevyrieši zle fungujúce rodinné vzťahy, odpovedala, že má dospelé deti, ktoré nepotrebujú meniť plienky. Obmedziť materstvo len na poskytnutie základných biologických potrieb dieťaťa je nepochopenie úlohy matky, znamená nemať srdce matky.   

Milí priatelia, skúsme počas tohto adventného obdobia viac bdieť nad slovami našich modlitieb, nad myšlienkami, ktoré bojujú o miesto v našom srdci, ale i nad našou citlivosťou na potreby iných.

AUDIO: 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.