Vatikán 6. decembra – Kto nepozná Božie pohladenia, nepozná kresťanskú náuku. Týmito slovami sa dnes prihovoril veriacim počas omše v Kaplnke sv. Marty pápež František. Vo svojej rannej homílii sa venoval príbehu z dnešného úryvku Evanjelia podľa Matúša o stratenej ovci, ktorú Pán neprestáva hľadať (Mt 18,12-14). „Pán prichádza ako sudca,“ vysvetlil Svätý Otec, „avšak sudca, ktorý hladí, sudca, ktorý je plný nehy: ktorý urobí všetko preto, aby nás zachránil“: neprichádza, „aby súdil, ale aby spasil“; hľadá každého jedného z nás, osobne nás miluje, „nemiluje neurčitú masu“ ľudí, ale „miluje nás po mene, takých akí sme“.

Stratená ovca, pokračoval ďalej Petrov nástupca, „sa nestratila, lebo nemala v ruke kompas; cestu poznala dobre“. Ale stratila sa, lebo „mala choré srdce“, zaslepené „vnútorným odlúčením“ a utiekla, „aby sa vzdialila od Pána, aby nasýtila to vnútorné temno, ktoré ju viedlo k dvojakému životu“: byť súčasťou stáda i unikať do tmy. „Pán pozná tieto veci,“ vysvetlil Svätý Otec, „a ide ju hľadať“. „Osoba, ktorá mi najviac pomáha pochopiť postoj Pána k stratenej ovci je postoj Pána k Judášovi“:

„Tou najdokonalejšou stratenou ovcou v evanjeliu je Judáš: človek, ktorý mal zakaždým niečo trpké v srdci, niečo na kritizovanie druhých, vždy proti. Nepoznal sladkosť nezištnosti života s ostatnými. A vždy – keďže nebol tou spokojnou ovcou, Judáš nebol spokojným človekom –, vždy unikal mimo. Unikal, lebo bol zlodej, púšťal sa na ten smer. Iní sú zase chlipní, ďalší zase... Vždy však napokon ujdú mimo, lebo je tu tá tma v srdci, ktorá ich oddeľuje od stáda. Je to ten dvojitý život, ten dvojitý život mnohých kresťanov, a môžeme povedať s bolesťou, že aj kňazov, biskupov... A Judáš bol biskup, bol jedným z prvých biskupov, či nie? Stratenou ovcou. Chudák! Úbožiak tento brat Judáš, ako ho nazval don Mazzolari, v tej tak krásnej kázni: ,Brat Judáš, čo sa deje v tvojom srdci?’. Musíme mať chápavosť pre stratené ovce. Aj my máme vždy niečo zo stratených oviec, či už celkom drobné, alebo nie až také malé“. 

Konanie stratenej ovce, vysvetlil pápež František, nie je natoľko pochybením, ako skôr chorobou, ktorá je v srdci a ktorú využíva diabol. A tak Judáš so svojim „rozdeleným, odťahujúcim sa srdcom“ predstavuje „ikonu stratenej ovce“, ktorú sa pastier vydáva hľadať. Judáš to však nechápe a preto „nakoniec, keď videl to, čo jeho vlastný dvojitý život spôsobil v komunite, to zlo, ktoré zasial, so svojou vnútornou temnotou, ktorá ho zakaždým viedla k úniku mimo, hľadajúc svetlá, ktoré neboli Pánovým svetlom, ale svetlami ako vianočné ozdoby“, „umelými svetlami“, „upadol do zúfalstva“. Svätý Otec ďalej pokračoval:

„Pán je dobrý, aj voči týmto ovciam, nikdy ich neprestane hľadať! V Biblii je jedno slovo,  je tam slovo, ktoré hovorí, že Judáš sa obesil – ‚obesil sa‘ a ,ľutoval’. Ja si myslím, že Pán si zoberie toto slovo a ponesie ho so sebou; neviem, možno, avšak toto slovo v nás vzbudzuje pochybnosti. Čo však toto slovo znamená? Že Božia láska až do konca pracovala v tej duši, až do momentu zúfalstva. A toto je postoj Dobrého pastiera voči strateným ovciam. Toto je zvesť, radostná zvesť, ktorú nám prinášajú Vianoce a ktorá si od nás žiada tento úprimný jasot, ktorý mení srdce, ktorý nás vedie k tomu, aby sme sa nechali utešiť Pánom a nie takými útechami, ktoré ideme hľadať, aby sme sa vybúrili, aby sme utiekli pred realitou, utiekli pred vnútornou trýzňou, pred vnútorným rozdelením“.

Keď Ježiš nachádza stratenú ovcu, dodal na záver svojej rannej homílie Svätý Otec František, nezasypáva ju obvineniami a údermi, i keď spôsobila toľko zla. Dôkazom toho sú Ježišove slová v Olivovej záhrade, keď Judáša oslovuje: „priateľ“. Toto sú, zdôraznil pápež, „Božie pohladenia“:  

„Kto nepozná Pánove pohladenia, nepozná kresťanskú náuku! Kto sa nenechá Pánom pohladiť, je stratený! Toto je radostná zvesť, toto je úprimný jasot, po ktorom dnes túžime. Toto je radosť, toto je útecha, ktorú hľadáme: nech Pán príde so svojou mocou, ktorou sú pohladenia, aby nás našiel, zachránil ako stratenú ovcu a aby nás priviedol do stáda svojej Cirkvi. Nech nám Pán dá túto milosť očakávať Vianoce s našimi ranami, s našimi hriechmi, úprimne priznanými, očakávať moc tohto Boha, ktorý prichádza, aby nás utešil, ktorý prichádza s mocou, avšak jeho moc je neha, pohladenia, ktoré vzišli z jeho srdca, jeho srdca tak dobrého, že dal svoj život za nás“. -ej-   

Vatikán 6. decembra – Dnes sa konalo vo Vatikáne 21. spoločné zasadnutie tzv. „Pápežských akadémií“ spojené s odovzdávaním ocenení umelcom. Svätý Otec pri tejto príležitosti zaslal posolstvo kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu ako predsedovi Pápežskej rady pre kultúru ako aj Koordinačnej rady pápežských akadémií.

V posolstve sa pápež František prihovoril osobitne umelcom, pričom sa zameral na úlohu krásy a umenia v urbanistike ako prostriedku pre spojenie človeka s Bohom. Práve tejto téme sa totiž v tomto roku venovala starobylá Pápežská akadémia krásnych umení (Pontificia Insigne Accademia di Belle Arti e Lettere dei Virtuosi al Pantheon). Inštitúcia, ktorej vznik sa datuje do roku 1542 zorganizovala výstavu s názvom „Záblesky krásy pre ľudskú tvár miest“.

Zhromaždenie v priestroch Palazzo di Cancelleria pozdravil v mene Svätého Otca štátny sekretár kard. Pietro Parolin, ktorý predniesol aj text pápežského posolstva. Pápež František v úvode pripomína slová Benedikta XVI. z príhovoru k umelcom, ktorý mal v novembri 2009 v Sixtínskej kaplnke. Vyzval v ňom umelcov, aby sa angažovali v poľudšťovaní priestorov sociálneho spolužitia. Benedikt XVI. vtedy okrem iného povedal:

«Vy dobre viete, že skúsenosť krásy - skutočnej krásy, nie pomíňavej ani povrchnej - nie je niečo prídavné alebo druhoradé pri hľadaní zmyslu a šťastia, pretože táto skúsenosť nevzďaľuje od reality, ale naopak privádza k jadru konfrontovania sa s každodenným životom, aby sa oslobodil od temnôt a premenil sa nadobudnutím svetla a krásy».

Po citácii svojho predchodcu Svätý Otec František pokračuje v posolstve nasledovne:

„Na druhej strane nás to privádza tiež k projektom rekvalifikovania a obrody periférií veľkomiest vypracovaných mnohými kvalifikovanými architektmi, ktorí ponúkajú práve tieto „záblesky“ krásy, čiže malé urbanistické, architektonické a umelecké zásahy, vďaka ktorým sa obnovuje, aj na miestach zanedbaných a škaredých, zmysel pre krásu, dôstojnosť a ľudskosť. Takto sa vytvára cesta k presvedčeniu, že aj na perifériách sú stopy krásy, pravej ľudskosti, ktorých sa treba ujať a maximálne ich zhodnotiť, podporovať ich, povzbudzovať, rozvíjať a rozširovať.

Taliansky spisovateľ Italo Calvino tvrdil, že «mestá, tak ako sny, sú vystavané z túžob a zo strachov» (Neviditeľné mestá, Turín, 1972, s. 20). Možno veľa miest v našich časoch s ich zanedbanými predmestiami, nechalo oveľa viac priestoru strachom ako túžbam a najkrajším ľudským snom, zvlášť tých mladých. V encyklike Laudato si´ som upozornil práve na «vzťah, ktorý je medzi náležitou estetickou výchovou a udržovaním zdravého životného prostredia» a zdôraznil som, že «venovať pozornosť kráse a milovať ju nám pomáha vymaniť sa z utilitaristického pragmatizmu. Keď sa nenaučíme zastaviť, obdivovať a oceňovať krásu, nie div, že sa bez škrupúľ premení akákoľvek vec na predmet užívania a zneužívania» (č. 215).

Preto je napríklad dôležité, aby sakrálne stavby, počnúc novými farskými kostolmi, hlavne tými, ktoré stoja na perifériách a v zanedbaných prostrediach, ponúkali jednoduchosť a vyjadrovali podstatu, ako oázy krásy, pokoja, prijatia, napomáhajúc skutočnému stretnutiu s Bohom a spoločenstvu s bratmi a sestrami, a tak sa stali miestami spoločného rastu všetkých obyvateľov, spoločného harmonického a solidárneho rozvoja komunít.“

Pápež František v tejto súvislosti poukázal na významnú úlohu umelcov:

„Vynára sa tak dôležitá a nevyhnutná úloha umelcov, osobitne tých , ktorí sú veriaci a nechajú sa osvecovať krásou Kristovho evanjelia: vytvárať umelecké diela, ktoré budú práve prostredníctvom jazyka krásy prinášať znak, iskru nádeje a dôvery tam, kde sa zdá, že sa ľudia poddali ľahostajnosti a ohyzdnosti.“

Svätý Otec pozýva všetkých umelcov - architektov, maliarov, sochárov, hudobníkov, režisérov, spisovateľov, fotografov a poetov – aby dali zažiariť kráse hlavne tam, kde je tma a kde šedosť dominuje každodennosti, lebo oni sú strážcami krásna, ohlasovateľmi a svedkami nádeje pre ľudstvo.

Pápež František tiež zablahoželal dvom tohtoročným laureátom ceny Pápežskych akadémií Chiare Bertogliovej za výskum v oblasti muzikológie a literatúry a  za jej koncertnú aktivitu. Druhým oceneným je Claudio Cianfaglioni, konkrétne za literárnovedný výskum v oblasti poézie a za štúdie venované významným literárnym autorom. -ab-

Rím 6. decembra – Pápežská Gregorova univerzita v Ríme dnes hostila konferenciu s názvom „Svetlo a pokoj. Kresťania a hinduisti v dialógu“. Podujatie pripravila Pápežská rada pre medzináboženský dialóg v spolupráci s ďalšími inštitúciami zameranými na pokoj a dialóg medzi náboženstvami. Ide vôbec o prvú konferenciu v Taliansku so zameraním na dialóg medzi kresťanmi a hinduistami.

Jedným z rečníkov bol aj kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, podľa ktorého stretnutie môže napomôcť pri hľadaní odpovedí na otázku „ako sa my a naše komunity môžeme skutočne stať svetlom pokoja (lumen pacis) vo svete“. Prelát sa s prítomnými podelil aj o svoje skúsenosti dialógu s hinduistami. V roku 2009 viedol v Bombaji delegáciu indických katolíckych zástupcov, ktorí sa zúčastnili na stretnutí najvyšších hinduistických predstaviteľov. O dva roky neskôr pripravila Pápežská rada pre medzináboženský dialóg trojdňové stretnutie za účasti kresťanov a hinduistov v meste Pune na západe Indie. Ďalšie konferencie hostili v roku 2013 Londýn a v roku 2015 Washington.

Kardinál Tauran na záver svojho prejavu pripomenul slová pápeža Františka z tohtoročného medzináboženského stretnutia za pokoj v talianskom Assisi: Pokoj znamená odpustenie, ako ovocie vnútorného obrátenia a modlitby; znamená uzdravenie z rán; znamená prekonanie mentálnych uzavretostí; znamená spoluprácu na budovaní lepšieho sveta a v neposlednom rade, pokoj znamená výchovu a úsilie naučiť sa umeniu vzájomného spoločenstva (porov. Príhovor pápeža Františka na medzináboženskom stretnutí v Assisi, 20. septembra 2016). Príhovor ukončil modlitbou pokoja sv. Františka z Assisi. -ej- 

Ježiš dal zmysel môjmu životu tu na zemi a dáva mi nádej pre život budúci. (Tvít pápeža Františka, 6. decembra 2016) -ej-

Sýria 6. decembra – Bezpečnostná rada OSN včera zamietla návrh rezolúcie o sedemdňovom prímerí v Sýrii. Veto vyjadrili okrem Ruska aj Čína, pričom bol z druhej strany zamietnutý návrh Moskvy na evakuáciu východného Aleppa.

V sýrskom Aleppe je podľa údajov UNICEF bez pitnej vody, jedla a liekov okolo 1,3 milióna ľudí. Infraštruktúra, nemocnice, vodné zdroje i školy sú terčami útokov, čo prekáža humanitárnej pomoci. Z mesta Rakka, kde  prebiehajú vojenské operácie proti ozbrojencom tzv. Islamského štátu uniklo 7000 utečencov. Mimoriadne vážna je situácia 175-tisíc detí, ktoré v tejto oblasti zostávajú a sú naplno vystavené riziku. -ab-

Francúzsko 6. decembra – Novú etapu boja proti pedofílii rozbehla Cirkev vo Francúzsku. Prvé stretnutie diecéznych pracovníkov o citlivej otázke zneužívania detí a maloletých sa uskutočnilo dnes v hlavnom sídle Konferencie biskupov Francúzska v Paríži.

Referenti, generálni vikári, špecialisti či členovia diecéznych skupín, ktoré sú k dispozícii obetiam sexuálneho zneužitia v Cirkvi, sa zišli na špeciálnom školení. Iniciatívu už pred mesiacom oznámili biskupi na plenárnom zasadnutí v Lurdoch.

Na úvod dnešného dňa si prítomní mohli vypočuť pohľad na problematiku z pohľadu právnického, či ľudského, ktorý predstavili členovia stálej komisie boja proti pedofílii vo Francúzsku. Popoludní sa účastníci konferencie mohli zapojiť do ateliérov, ktoré sa venovali rôznym aspektom problematiky. Viac už pre Vatikánsky rozhlas prezradil biskup Puy-en-Velay Mons. Luc Crépy, ktorý je zároveň predsedom stálej komisie boja proti pedofílii:     

„Verím, že čo sa týka Cirkvi vo Francúzsku, teda biskupov, posilnilo sa vedomie utrpenia, bolesti, traumatizmu, ktoré spôsobuje zneužívania maloletých. Myslím si, že bolo potrebné, aby biskupi a diecézy prehĺbili toto poznanie. Po druhé, na prehĺbenie tohto poznania je nevyhnutné vynaložiť viac prostriedkov, treba skutočne nastoliť túto otázku boja proti pedofílii všade tam, kde ide o výchovu, stretnutie s mladými a podobne. Potom je tiež dôležitá formácia zodpovedných v Cirkvi, myslím tým biskupov, aby boli veci pre nich absolútne jasné, že ak existuje oznámenie o zneužívaní maloletých, musí sa dodržiavať jasný postup, to znamená urobiť preventívne opatrenia, čo sa týka inkriminovanej osoby, upozorniť prokurátora, aby boli veci vykonané, ak sa to dá tak povedať, v čo najväčšej spravodlivosti“.

Mons. Luc Crépy ďalej uviedol, že prioritou francúzskych biskupov je „načúvať obetiam a vedieť okamžite zareagovať“. Pri tejto príležitosti pripravili webovú stránku, skrze ktorú sa obete môžu priamo obrátiť na príslušné komisie. Na druhej strane je, podľa slov preláta, nevyhnutná správna „formácia, prevencia a úsilie na všetkých miestach, kde má Cirkev výchovnú úlohu, kde sú deti“. 

Problematikou sa zaoberajú nielen katolícki biskupi vo Francúzsku, ktorí pri tejto príležitosti na konci novembra zorganizovali deň modlitby a pokánia za obete pedofílie. Symbolické gesto urobili aj cirkevní predstavitelia vo Švajčiarsku. Miestni biskupi sa zišli v pondelok 5. decembra v katedrále v meste Sion, ktoré je hlavným mestom kantónu Valais na juhozápade krajiny. Na modlitbovom stretnutí sa zúčastnili aj obete sexuálneho zneužívania. Stretnutie malo súvis s otvorením plenárneho zasadnutia švajčiarskych biskupov, ktoré potrvá až do stredy 7. decembra. -ej-

Sýria 6. decembra – Miestni kresťania len s veľkou námahou nachádzajú pokoj a nádej v krajine, ktorá sa už päť rokov zmieta v bojoch a ktorá si na svoje konto pripočítala 400-tisíc ľudských obetí. Vo svetle nedávnych udalostí, akými sú možný pád východnej časti Aleppa, či pokus o strategickú dohodu medzi zainteresovanými stranami konfliktu, situáciu pre Vatikánsky rozhlas viac priblížil otec Jacques Mourad. Kňaz a sýrsky mních, ktorý je priorom kláštora Mar Elian, bol v máji uplynulého roku unesený. Neskôr sa mu však podarilo oslobodiť sa a ujsť:

„My, ako kresťania zo Sýrie – v nadväznosti na posolstvo Cirkvi a Vatikánu – si uvedomujeme, že popri trvajúcej ceste násilia je zároveň potrebný kus milosrdenstva, istý návrat k ľudskému rozumu, pretože najviac doplácajú vždy civilisti, ktorí nemajú nič spoločné s touto vojnou, ktorá je skutočne hrozná. Je to strašné, že všetci títo ľudia umierajú kvôli tejto vojne. Apel, ktorý chceme spustiť volá po pokojnejších nástrojoch, ktoré hovoria viac k srdcu, lebo nie je možné takto ďalej napredovať: ľudia umierajú každý deň!“

Bezpečnostná rada OSN sa pokúsila o rezolúciu, ktorá vyzvala na prímerie prinajmenšom na dobu siedmich dní a požadovala humanitárnu pomoc pre ľudí, ktorí sú obliehaní a zabarikádovaní. Čo si o tom myslíte?

„Samozrejme jediným riešením dnes je zostať realistami: jediným riešením zo strany OSN na záchranu ľudí je nádej týkajúca sa situácie v Aleppe. Vrúcne veríme, že títo ľudia sú pozitívni, že budú počúvať túto výzvu, lebo to, čo chceme je zachrániť život týchto ľudí, zachrániť život týchto detí a žien, všetkých týchto civilistov, ktorí nemajú nič dočinenia s touto vojnou“. 

Zdá sa, že všetci sa zhodujú na tom, že to, čo chýba je dialóg a že diplomacia je jedinou únikovou cestou zo situácie. Vy zažívate túto vojnu na vlastnej koži, poznali ste ju zvnútra. Keď počujete hovoriť o dialógu, myslíte si, že ešte existuje priestor pre nádej?

„Dialóg je jediným nástrojom, jedinou cestou, ktorú naša doba potrebuje, aby našla riešenie týkajúce sa všetkých týchto politických otázok, všetkých vojen a všetkých problémov medzi krajinami. Avšak na to, aby sa viedol dialóg, je potrebná istá nezaujatosť, istá úprimnosť, istá spravodlivosť. Dialóg nevedie k žiadnemu výsledku, ak nie je založený na spravodlivosti, na ľudskej a duchovnej pripravenosti“. 

Tzv. trojuholník Moskva-Damask-Teherán môže dobyť mesto Aleppo, ale cena by bola príliš vysoká vzhľadom na civilné obyvateľstvo. Existuje teda nebezpečenstvo, že medzičasom sa z Aleppa stane ešte väčší cintorín?

„Ak bude bombardovanie pokračovať a ak budú rebeli pokračovať v boji proti vládnym jednotkám, iste bude aj viac mŕtvych, ešte viac obetí v Aleppe!“

Víťazstvo nového amerického prezidenta Donalda Trumpa môže, podľa vás,  napomôcť tomu, aby Moskva vyjednávala so sýrskymi povstalcami a tak sa našlo riešenie ešte pred tým, než Trump zasadne do prezidentského kresla v Bielom dome?

„Dúfam, že táto diplomatická zmena medzi dvoma krajinami prinesie dohodu týkajúcu sa otázky vojny v Sýrii. Skutočne v to verím! Možno to bude prozreteľnosť, ktorá pomôže obom stranám v súvislosti s hľadaním dohody o riešení“. -ej-    

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: