Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

10/12/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



V sobotu pápež prijal metropolitu Hilariona i ďalšie návštevy

◊  

Vatikán 10. decembra – Svätý Otec dnes prijal na súkromnej audiencii vysokého predstaviteľa Ruskej pravoslávnej cirkvi, metropolitu Hilariona. Arcibiskup Volokolamska je zodpovedný za oddelenie pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu.

Svätý Otec dnes dopoludnia prijal aj poverovacie listiny novej veľvyslankyne Beninu pri Sväte stolici Agnès Adjahovej.

Popri iných súkromných audienciách sa pápež stretol s troma stovkami seminaristov z Apúlijského pápežského regionálneho seminára Pia XI. v sprievode ich predstavených.

Svätý Otec sa v Pápežskom paláci prihovoril aj 60 účastníkom stretnutia Medzinárodného katolíckeho združenia poľnohospodárov ICRA.

V priestoroch Vatikánu sa dnes uzavrelo dvojdňové stretnutie primátorov európskych miest, organizované Pápežskou akadémiou vied na tému „Európa: utečenci sú naši bratia“.

Dnes Tlačové stredisko Svätej stolice zverejnilo aj tri menovania, ktorými pápež František posilnil biskupský zbor v Sudáne, Čade a Stredoafrickej republike. -jb-

inizio pagina

Svätý Otec seminaristom z Apúlie: „Necíťte sa odlišnými od svojich rovesníkov“

◊  

Vatikán 10. decembra - Svätý Otec sa dnes v Klementinskej sále stretol s komunitou Apúlijského pápežského regionálneho seminára Pia XI. Vyjadril úprimnú radosť zo stretnutia s troma stovkami seminaristov, ktorí prišli z juhu Talianska spolu so svojím biskupom a predstavenými. Svätý Otec sa im prihovoril spontánnymi slovami a navyše im odovzdal pripravené podnety v písomnej podobe.

Talianskym bohoslovcom v nich pripomenul trojitú prináležitosť kňaza: k Pánovi, k Cirkvi a k Božiemu kráľovstvu. Ako zdôraznil, táto prináležitosť resp. príslušnosť neprichádza zo dňa na deň, ale je to proces dozrievania. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby seminarista dokázal prekonať jedno z najnebezpečnejších pokušení, ktorým je narcizmus. Formácia v seminári tak má byť podľa slov pápeža predovšetkým dozrievaním v medziľudských vzťahoch. Mladých adeptov kňazstva Svätý Otec vyzval nasledovne:

„Necíťte sa odlišnými od svojich rovesníkov, nenástojte na tom, že ste lepší od iných mladých, naučte sa byť so všetkými, nemajte strach zašpiniť si ruky. Ak zajtra budete kňazmi, ktorí žijú uprostred svätého Božieho ľudu, dnes začnite byť mladými, ktorí vedia byť s každým a dokážu sa niečo naučiť od každého človeka, ktorého stretnú, s pokorou a inteligenciou. A základom všetkých týchto vzťahov nech je vzťah s Kristom.“

Takto pestovaný postoj prináležitosti kňaza ku Kristovi je pravým opakom k vylúčeniu a skartovaniu. Treba sa tomu učiť už v seminári vychádzaním v úsetrety každému, kto je vysunutý na okraj a pomôcť mu, aby sa mohol cítiť súčasťou spoločenstva.

Apúlijský pápežský regionálny seminár Pia XI. sídli v pobrežnom meste Molfetta neďaleko Bari. -ab, jb-

inizio pagina

Pápež František prijal členov združenia poľnohospodárov

◊  

Vatikán 10. decembra – Pápež František dnes prijal účastníkov stretnutia Medzinárodného katolíckeho poľnohospodárskeho združenia (ICRA). Podľa slov Svätého Otca, poľnohospodársky rozvoj ešte stále predstavuje v niektorých častiach sveta „hlavnú možnú odpoveď na chudobu a nedostatok jedla“. To však znamená, pokračoval ďalej pápež vo svojom príhovore, popasovať sa s „nedostatkom inštitucionálnych aparátov, s nekalým získavaním pozemkov, ktorých produkcia  sa odníma oprávneným vlastníkom, s nespravodlivými špekulatívnymi metódami či s nedostatkom špecifických politík na národnej a medzinárodnej úrovni“.      

Svätý Otec sa s prítomnými 60 členmi združenia ICRA podelil aj o svoju skúsenosť, keď pred mesiacom prijal jednoduchého roľníka. Ten mu rozprával o strihaní olivovníkov. „Keď mi rozprával, ako to robieva, ubezpečujem vás, že som v tom videl nehu; mal vzťah k prírode. A orezával svoje stromy, ako by to robil otec: s nehou. Nech sa nestratí tento vzťah s prírodou, so stvorením. Toto nám všetkým dáva dôstojnosť,“ dodal na záver pápež František. -ej-    

inizio pagina

Svätý Otec podporil Svetový deň ľudských práv

◊  

Vatikán 10. decembra  - V dešný Svetový deň ľudských práv vyhlásný zo strany OSN rozoslal Svätý Otec František tvít nasledovného znenia: „Pracujme všetci s nasadením, aby sa nikto necítil vylúčený zo skutočného priznania základných práv ľudskej osoby.“ Na dôležitosť tejto problematiky pápež upozornil aj osobitným apelom pri svojej generálnej audiencii v stredu 7. decembra. -ab-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Vatikán na zasadnutí OBSE v Hamburgu: Náboženstvo nie je negatívny faktor

◊  

Vatikán 10. decembra – V Hamburgu sa v dňoch 8. – 9. decembra zišlo ministerské stretnutie OBSE - Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Prítomní ministri zahraničných vecí 57 členských krajín a 11 partnerských štátov svoju pozornosť zamerali na významné medzinárodné ekonomické a politické témy ako boj proti globálnemu terorizmu, vojna v Sýrii, otázka odzbrojenia či obmedzovanie ľudských práv v rôznych oblastiach sveta.

Svätú stolicu v Hamburgu zastupoval sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher, ktorý okrem iného povedal:

„Sme presvedčení, že mier je ovocie poriadku vpísaného do ľudskej spoločnosti Stvoriteľom. Nemáme právo porušovať tento poriadok, ale naopak, máme morálnu povinnosť rešpektovať a upevňovať ho zo všetkých síl.“

Vatikánsky zástupca upozornil osobitne na konflikt na Ukrajine, ktorý sa napriek úsiliu špeciálnych misií OBSE zaradil medzi ďalšie tzv. „zamrznuté konflikty“ v iných regiónoch.

Následne Mons. Gallagher vyjadril postoje Svätej stolice v troch oblastiach činnosti OBSE: bezpečnostnej, ekonomicko-environmentálnej a ľudskoprávnej. Svätá stolica je podľa jeho slov presvedčená, že „je tu priestor na väčšie zapojenie žien, osobitne v prevencii konfliktov a pri ich riešení“.

Vatikánsky diplomat rovnako zdôraznil „konštruktívnu a dôležitú úlohu, ktoré môžu zohrávať náboženstvá, osobitne pri prevencii vojen a pri zmierovaní, obnove a rekonštrukcii spoločnosti po konfliktoch.“ Ako príklady uviedol zmierenia medzi Nemeckom a Poľskom v r. 1965 z iniciatívy biskupov oboch krajín, ako aj sprostredkovanie dialógu cirkevnými predstaviteľmi najmä v krajinách Afriky a Latinskej Ameriky.

„Svätá stolica považuje za nevyhnutné dať do povedomia svoje znepokojenie nad rozšírenou mylnou ideou, že náboženstvá sú iba negatívnym faktorom spoločnosti“, povedal arcibiskup Gallagher. Vyjadril tiež znepokojenie týkajúce sa porušovania ľudských práv v Európe:

„Všímame si s vážnym znepokojením, že v celej oblasti OBSE – ako na východ, tak aj západ od Viedne – mnohí jednotlivci i komunity sú naďalej terčom vyhrážania či násilných činov v dôsledku ich rasovej, etnickej či náboženskej totožnosti.“ Ďalej Mons. Gallagher upozornil na potrebu vyhnúť sa pri aplikovaní existujúcich záväzkov proti zločinom podnecovania nenávisti (hate crimes) „nepatričnej selektivite alebo hierarchickému prístupu“.

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi vyzval tiež k uvažovaniu nad správnym postojom k migrantom a utečencom. Pripomenul výzvy pápeža Františka, že „s týmito osobami nemožno zachádzať len ako s hrozbou pre národnú stabilitu a bezpečnosť a ponechať ich tak napospas vykorisťovaniu ľuďmi bez škrupúľ, ani ich brať čisto ako komodity, bez skutočného záujmu o ich práva a potreby. Navyše, je nutné uznať a potvrdiť nezanedbateľný a pozitívny príspevok migrantov pre prijímajúce krajiny“. -jb-

inizio pagina

Rubrika



Príhovor P. Milana Bubáka SVD na 3. adventnú nedeľu

◊  

Oprav si svoj vzorec (3. adventná nedeľa cyklu A, Mt 11,2-11) 

Ján Krstiteľ sa, milí priatelia, ocitol vo väzení. A keďže je známou osobnosťou, je zaradený do špeciálnej kategórie väzňov: sú mu povolené návštevy. A tak k nemu prichádzajú jeho učeníci, ktorí ho pravidelne informujú, čo sa deje vo svete. Zvlášť ho zaujíma Ježiš, ktorý na neho, keď sa stretli, urobil taký silný dojem. Ján bol vtedy okamžite presvedčený, že Ježiš je Mesiáš.

No ako čas plynul a Ježišova služba sa stáva známou, Jána sa začína zmocňovať akási čudná nálada. Až taká čudná, že začne ohrozovať jeho vieru. Ján začne mať o Ježišovi silné pochybnosti. Znalci latinčiny by to nazvali dubia. Ján Krstiteľ má o Ježišovi dúbia. A tak Ján, ktorý má dúbia, posiela svojich učeníkov k Ježišovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?” Ján Krstiteľ začína o Ježišovi pochybovať. Čo sa stalo? Prečo táto otázka?

Pamätáme si snáď ešte na evanjelium minulej nedele, kde nám evanjelista Matúš na začiatku svojej 3. kapitoly predstavil Jána Krstiteľa ako ohnivo kázal ľuďom, ktorí za nim prichádzali na púšť a ako týchto ľudí potom krstil v rieke Jordáne. Ján si vo svojich kázňach nedával servítku na ústa. Jeho kázne boli priame až drsné a nikoho nešetrili. „Hadie plemeno“, povedal farizejom a zákonníkom. A začal na nich rozprávať príšerné veci na konci ktorých im pripomenul, že ich istota, že Boh má v nich zaľúbenie neznamená úplne nič. Boh si môže urobiť svoje deti aj zo skál, keď bude chcieť! Povedal im tiež, že Boh príde už čoskoro, aby si vyčistil les od mŕtveho dreva. A poznamenal, že ak si myslia, že on, Ján, je tvrdý a prísny, nech si len počkajú: on je len slabým odvarom toho, ktorý má prísť po ňom. Ten príde s vejačkou v ruke, kompletne si vyčistí humno, pričom si pšenicu zhromaždí do sýpky, avšak plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. A tými plevami sú samozrejme oni. Tým, ktorý mal prísť po ňom, mal byť Ježiš Kristus.

A naozaj, po Jánovi prišiel Ježiš. A začal pôsobiť. Zvesť o ňom, o jeho skutkoch a kázňach sa rýchlo šírila po celom kraji. A neobišla ani Jána Krstiteľa. Ježiš ale nerobil žiadnu z vecí, o ktorých svojim poslucháčom takým prísnym tónom hovoril pred časom Ján. Ježiš nesúdi hriešnikov, ani nekynoží nespravodlivých. Naopak, s týmito ľuďmi stoluje, ba dokonca sa chváli, že je ich priateľom (Lk 7, 34). Hasnúci knôtik neuháša, ale snaží sa, aby sa jeho plamienok rozhorel. Ani nedolamuje nalomenú trstinu, naopak snaží sa ju ošetriť a umožniť, aby sa jej zlomenina zacelila a aby znova rástla vzpriamene. Ježiš nič neničí, naopak snaží sa opraviť to, čo je pokazené a napraviť to, čo je skazené. Hriešnikom sa nevyhráža, že ich zahubí; naopak mení ich srdcia a snaží sa ich priviesť na cestu, kde by sa konečne cítili šťastnými. Pre všetkých tých, ktorí sa vzdali nádeje má slovo spásy, a pre tých, ktorí sa zatúlali slovo návratu. Nikdy sa nekláti a nikdy nestráca odvahu a to ani vtedy nie, keď stojí tvárou tvár nepriateľstvu, keď čelí intrigám, zákernostiam a zlu.

A tak keď dnes prídu za Ježišom Jánovi učeníci s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?”, jeho odpoveď nie je ani „áno“ ani „nie“. Namiesto toho Jánovým učeníkom cituje proroka Izaiáša: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ A k tomu dodáva: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.”

Ježiš nemal na sebe nič z prísneho Mesiáša, akého ohlasoval Ján Krstiteľ. A toto Jána pohoršilo a zmiatlo. A možno to pohoršuje a mätie aj mnohých z nás. Veď nemáme aj dnes kresťanov, ktorí si želajú, aby Boh okamžite potrestal tých, ktorí sú zlí. Alebo ak sa niekomu prihodí nejaké nešťastie – napríklad choroba, nejaká strata alebo neúspech – nemáme pokušenie považovať toto nešťastie za Boží trest za jeho hriechy? Nepredstavujeme si aj my Boha, ako niekoho, kto má záľubu v tom, keď vidí ako hriešny človek trpí?

Ján nebol žiaden oportunista, ktorý by menil svoje názory a postoje podľa toho, aký vietor práve v tej chvíli fúka, a tak by sa snažil zapáčiť sa tým, ktorí sú práve pri moci. Ján tvrdo konfrontuje kráľa Herodesa, ktorý pácha zlo a povie mu na rovinu, čo si o ňom, a jeho podivných vzťahoch myslí. A ani trocha ho pri tom nezaujíma, aký dopad by jeho výčitky mohli mať na jeho kariéru a na jeho život. Ján bol úprimný a priamy. Pre Ježiša bol prorokom, ba ešte viac, než prorokom. Podľa neho: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.“

No Ján bol prorokom Starého zákona a preto rozmýšľal podľa vzorca, ktorý odrážal ponurú náladu Starého zákona. V Ježišovi Kristovi však ponurosť Starého zákona pominula a začal svitať nový začiatok. Boh, ktorý sa zjavil v Ježišovi je Bohom, ktorý miluje rovnako každého človeka, dobrého i zlého. Boh Ježišov je Boh, ktorý svoje slnko dáva vychádzať a svoj dážď padať na všetkých ľudí bez rozdielu. Áno, jedného dňa príde i zúčtovanie, no ten čas ešte nenastal. V Ježišovi neprišlo zúčtovanie, ale nová šanca. Vari nás takýto Boh pohoršuje alebo mätie?

Veríme, že Ježišova odpoveď Jána vo väzení uspokojila. Ján bol hľadačom pravdy. Aj napriek tomu, že mal svoje silné názory, bol ochotný tieto svoje názory meniť, lebo si uvedomoval, že nie všetko vie a nie všetkému rozumie. Keby to tak nebolo, bol by Ježiša určite odmietol a cez svojich učeníkov by mu to dal – určite spôsobom, ktorý on dobre ovládal – jasne vedieť. To však neurobil, a podľa všetkého si svoj názor opravil.

Ak aj nás pohoršuje Boh, akého nám predstavuje Ježiš, alebo niektorý z Ježišových verných nasledovníkov, potom by sme mali podobne ako Ján porozmýšľať, či náš vzorec, podľa ktorej si Ježiša – Mesiáša prestavujeme, nie je tiež založený na ponurosti Starého zákona. Ak áno, svoje pochybnosti si neriešme bojom proti tým, ktorí uverili v Boha Ježiša Krista, ale práve opravou svojich názorov. Najväčším nebezpečenstvom sú ľudia, ktorí sú si príliš istí sami sebou a ktorí sú presvedčení, že vedia všetko, že majú odpovede na všetko a nikdy nie sú ochotní pripustiť, že sa mýlia. Toto sú fanatici a nie ľudia viery, akým bol Ján Krstiteľ. 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 10. decembra 2016

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe:    

inizio pagina