Vatikán 16. decembra – Kresťania hľadia na „veľkého“ Jána Krstiteľa ako na vzor pokorného svedectva o Ježišovi. Ján sa zrieka seba samého až na smrť, aby ohlasoval príchod Božieho Syna. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej rannej homílie pápeža Františka. Na svätej omši boli prítomné aj manželské páry, ktoré oslavujú 50. výročie svadby.

Liturgické čítania v uplynulých dňoch pozývajú veriacich uvažovať nad osobou Jána Krstiteľa, ktorého Sväté písmo predstavuje ako „svedka“. „A to je jeho povolanie,“ vysvetlil vo svojej kázni pápež František, „vydať svedectvo o Ježišovi“, „ukázať na Ježiša“, tak ako „lampa“ vo vzťahu k svetlu:

„Lampa, ktorá ukazuje, kde je svetlo, vydáva svedectvo o svetle. On bol hlas. On sám hovorí o sebe: ,Som hlas, ktorý volá na púšti’. On bol hlas, ktorý však vydal svedectvo o Slove, ukazuje na Slovo, Božie Slovo. Slovo. On je iba hlas. Slovo. On bol ohlasovateľom pokánia, ktorý krstil, krstiteľ, ale necháva v tom jasno, hovorí jasne: ,Po mne prichádza väčší, ktorý je mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. A on vás bude krstiť ohňom a Duchom Svätým’ (porov. Mk 1,7-8)“.      

Ján Krstiteľ teda predstavuje „provizórium, ktoré ukazuje na to, čo je definitívne“. A tým definitívnym je Ježiš. Toto je Jánova veľkosť, ktorú zakaždým, keď sa ho ľud alebo zákonníci pýtali, či je Mesiášom, preukázal jasnou odpoveďou: „Nie som to ja“, pokračoval vo svojej homílii Svätý Otec František:

„A toto provizórne svedectvo, avšak spoľahlivé, silné; táto pochodeň, ktorá sa nenechala zahasiť vetrom márnosti; ten hlas, ktorý sa nenechal oslabiť silou pýchy, sa stáva vždy tým, ktorý ukazuje druhého a otvára dvere inému svedectvu, tomu Otcovmu, tomu, o ktorom nám hovorí dnes Ježiš: ,Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo, to Otcovo. A Ján Krstiteľ otvára dvere tomuto svedectvu’ (porov. Jn 5,33-36). A je počuť hlas Otca: ,Toto je môj Syn’. Bol to Ján, ktorý otvoril tieto dvere. Tento Ján je veľký, vždy ostáva bokom“. 

Svätý Otec František nazval Jána Krstiteľa tiež „pokorným“, ktorý „sa umenšuje“ „kráčajúc po tej istej ceste, ako neskôr Ježiš“, tej ceste „vyprázdnenia sa“ pre druhých. A tak tomu bude až do konca Jánovho života, dodal na záver svojej homílie pápež: „v tme cely, vo väzení, sťatý kvôli vrtochu tanečnice, žiarlivosti cudzoložnice a slabosti jedného opilca“.

Po tomto vykreslení obrazu Kristovho predchodcu sa Svätý Otec obrátil zvlášť na prítomné manželské páry sláviace zlaté jubileum:

„Dnes je krásny deň na zamyslenie sa nad vlastným životom kresťana, či náš kresťanský život vždy otváral cestu pre Ježiša, či náš život bol plný toho gesta: ukazovať na Ježiša. [Treba] poďakovať za tých, čo tak mnohokrát urobili, poďakovať a začať znovu po 50. výročí s touto mladou starobou či dozretou mladosťou – ako dobré víno! – urobiť ďalší krok v pokračovaní vydávania svedectva o Ježišovi. Nech vám Ján, veľký svedok, pomôže na tejto novej ceste, ktorú dnes po slávení 50. výročia kňazstva, zasväteného života a manželstva začínate“. -ej-   

Vatikán/Kolumbia 16. decembra – Svätý Otec František dnes v ranných hodinách prijal na súkromnej audiencii v Apoštolskom paláci kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa. Stretnutie prebiehalo v srdečnej atmosfére, ako sa uvádza v oficiálnom komuniké Tlačového strediska Svätej stolice.

Obe strany potvrdili dobré vzťahy medzi Vatikánom a Kolumbiou. Kolumbijský prezident ocenil podporu pápeža Františka pri mierovom procese v krajine, pričom vyjadril nádej, že tento mier bude stabilný a trvalý. Na záver stretnutia sa zhodli na „dôležitosti stretnutia a jednoty medzi kolumbijskými politickými silami“ a dôležitosti „úsilia zo strany Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), aby tak miestna Cirkev mohla naďalej prispievať k národnému zmiereniu a výchove k odpusteniu a svornosti,“ uvádza sa v oficiálnom komuniké.

Pápež František sa neskôr stretol súkromne aj s bývalým prezidentom latinskoamerickej krajiny Álvarom Uribem Vélezom. Svätý Otec hovoril o „kultúre stretnutia“ a podčiarkol „dôležitosť úprimného dialógu medzi všetkými činiteľmi kolumbijskej spoločnosti v tomto historickom momente“. Na záver oboch politikov prijal ešte raz spoločne.

Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos si zajtra v talianskom Assisi prevezme Nobelovu cenu za mier, ktorú získa za úsilie pri zmierovacom procese s FARC. -ej-

Odpustenie je najviditeľnejším znakom Otcovej lásky, ktorú Ježiš prišiel zjaviť celým svojím životom. (Tvít pápeža Františka, 16. decembra 2016) -ej-

Vatikán 16. decembra - Arcibiskup Angelo Becciu, substitút (zástupca) štátneho sekreteriátu pred zajtrajšími 80-tymi narodeninami Svätého Otca Františka poskytol krátky rozhovor Vatikánskemu rozhlasu. Ako poznamenal, priania by mali vychádzať zo srdca a nemali by byť formálne. On sám zaželal Svätému Otcovi, aby si dlho udržal svoj radostný štýl a svoj spôsob komunikácie s ľuďmi:

„Nech si s bežiacimi rokmi vždy udržiava tento radostný štýl, tento spôsob komunikovať s ľuďmi a nech pomáha všetkým robiť pokroky v duchovnom živote.“

Mons. Becciu, ktorý patrí ku každodenným najbližším spolupracovníkom Svätého Otca pripomenul skutočnosť, že pápež František má vo zvyku už od svojich kardinálskych čias v Buenos Aires viac myslieť na ostatných ako na seba. Jeho spôsob, akým sa chystá zajtra osláviť narodeniny, je plne v súlade s jeho spôsobom života. Zajtrajší 17. december bude okrem rannej svätej omše s kardinálmi pre pápeža Františka prakticky normálnym pracovným dňom. Kard. Becciu to komentuje takto:

„Chce nás tým naučiť, aby sme dávali dôraz na podstatné veci života, na podstatné veci evanjelia. Toto nemajú byť príležitosti oslavovať samých seba, ale venovať sa službe evanjelia, my sme nástrojmi tohto Božieho plánu.“

Pripomeňme, že v sobotu o 8. hodine ráno bude pápež František sláviť svätú omšu v Paulínskej kaplnke Pápežského paláca spolu s kardinálmi sídliacimi v Ríme. -ab-

Vatikán 16. decembra – Dnes sa P. Raniero Cantalamessa po tretí raz prihovoril v adventnej kázni Svätému Otcovi a členom Rímskej kúrie. V rámci tohtoročného cyklu zameraného na Ducha Svätého osvetlil význam prítomnosti Charizmatickej obnovy v Cirkvi. Pripomenul slová bl. Pavla VI. z roku 1975, ktorý Charizmatickú obnovu nazval „šancou pre Cirkev“.

Pápežský kazateľ dal svojmu príhovoru názov „Triezve opojenie Duchom“. V tomto poetickom vyjadrení sa inšpiroval liturgickým hymnom svätého Ambróza zo 4. storočia. Slovami cirkevných otcov poukázal na kontrast medzi materiálnym opojením (alkoholom, drogami, sexom, úspechom) a opojením duchovným, ktoré je rovnako „extázou“, avšak nie smerom dolu, ale smerom hore. Z komentára sv. Ambróza k Prvému listu sv. Pavla Korinťanom citoval tieto slová:

„Dobré je to opojenie, ktoré vlieva radosť. Dobré je to opojenie, ktoré spevňuje kroky triezvej mysle... Pi Krista, ktorý je viničom; pi Krista, ktorý je skalou, z ktorej vyprýštila voda; pi Krista, aby si sa napojil jeho rečou... Božie Písmo sa pije, božie Písmo sa vstrebáva, keď šťava večného slova zostupuje do ciev mysle a do energií duše“  (sv. Ambróz, Komentár k 1. žalmu, 33).

Duchovné opojenie bolo v spiritualite zvyčajne považované za posledné štádium, rezervované „dokonalým“, poznamenal páter Cantalamessa:

„Sme dedičmi spirituality, ktorá ponímala cestu dokonalosti v duchu tejto postupnosti: najprv treba dlho zotrvať v očistnom štádiu, skôr než vstúpime do štádia zjednotenia; treba sa dlho cvičiť v striedmosti, prv než budeme môcť zakúsiť opojenie.“

Pápežský kazateľ dal tento postoj do nového svetla nasledovným spôsobom:

„Toto všetko má vo svojom základe veľkú múdrosť a skúsenosť, a beda, keby sme považovali tieto slová za prekonané. Treba však povedať, že schému postavenú  takto rigidne poznačuje aj pomalý a napredujúci posun od dôrazu na milosť k dôrazu na ľudské úsilie, od viery na skutky, neraz až po sklz k pelagianizmu. Podľa Nového zákona je medzi týmito dvoma vecami cyklickosť a súčasnosť: triezvosť je nevyhnutná pre dosiahnutie opojenia Duchom, a opojenie Duchom je nevyhnutné pre dosiahnutie a praktizovanie triezvosti.

Askéza konaná bez silného impulzu Ducha Svätého by bola mŕtvym namáhaním sa a nepriniesla by iné ako „chválenie sa telom“. Pre sv. Pavla platí, že „za pomoci Ducha“ máme „umŕtvovať skutky tela“ (porov. Rim 8,13).“

To, že na duchovnej ceste kresťana je v skutočnosti Duch Svätý prítomný už v počiatočnej fáze a nie iba ako jej vrchol, vysvetlil P. Cantalamessa na príklade apoštolov:

„Táto druhá cesta – tá, ktorá ide od opojenia k triezvosti – bola cestou, ku ktorej viedol Ježiš svojich apoštolov. Napriek tomu, že mali ako učiteľa a duchovného vodcu samotného Ježiša, skôr ako na Turíce neboli schopní dať do praxe takmer žiadne z evanjeliových prikázaní. Ale keď na Turíce boli pokrstení Duchom Svätým, vtedy ich vidíme premenených, uschopnených znášať pre Krista ťažkosti každého druhu až po samotné mučeníctvo. Duch Svätý bol oveľa viac príčinou ich horlivosti, než jej dôsledkom.“ -jb-

Veľká Británia 16. decembra – Britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu (HFEA) dal včera zelenú kontroverznej vedeckej metóde. Na základe novej techniky bude mať dieťa troch rodičov. Ide o metódu, ktorá umožňuje počať dieťa s použitím DNA troch rôznych ľudí. Anglicko je prvou krajinou na svete, ktorá schválila túto techniku oplodnenia. Prvé dieťa majúce genetický materiál troch rodičov by sa mohlo narodiť už na konci budúceho roku.  

Ide o asistovanú reprodukciu, ktorá časť ženského DNA, ak sú prítomné anomálie, nahrádza DNA zdravej ženy. To znamená, že dieťa by v sebe nieslo genetický základ dvoch žien a jedného muža. O kontroverznej metóde na mikrofón Vatikánskeho rozhlasu viac porozprával predseda Združenia «Veda a život» Alberto Gambino:     

„Kto vyvíja tieto techniky, robí tak, aby odstránil patológie, avšak v skutočnosti existuje množstvo neistôt, lebo sa vôbec nevie, či to vložené vlastníctvo v inom genetickom nositeľovi bude schopné skutočne efektívne zlepšiť deficitnú situáciu. A potom tiež často dochádza k tomu, že sa skĺzne s týmito technikami do embryonálnej fázy: často teda nejde o gaméty, zárodočné bunky, ale v skutočnosti sa neskôr zaobchádza rovnakým spôsobom s embryami. Dokonca, v prvých prípadoch, išlo priamo o – nazvime to – ,genetické inžinierstvo’, teda sa vychádzalo priamo z embrya a nie len z ovocytu (bunka vznikajúca pri dozrievaní vajíčka), teda zo zárodočných buniek“.  

Existuje veľa obáv, najmä pokiaľ ide o morálnu či vedeckú stránku tejto metódy. Aké sú nebezpečenstvá, ktoré so sebou prináša?  

„Predovšetkým to, že sa zľahčuje udalosť zrodu, ako keby sa ľudská bytosť mohla predurčiť za stolom, v skúmavke. Toto už v skutočnosti existuje v heterológnom umelom oplodnení, s externými gamétami (zrelými pohlavnými bunkami); a teda aj právo nenarodeného dieťaťa, ktorým je poznať do hĺbky genetický pôvod a mať tiež za genetických rodičov dvoch a nie troch ľudí, je porušené“.

Predseda talianskeho Združenia «Veda a život» Alberto Gambino sa tiež obáva, že spomenutá technika sa môže rýchlo rozšíriť aj za hranice Veľkej Británie.

„Je jasné, že ten, kto pretláča tieto techniky chce mať deti, ktoré by nemali vady a patológie a tomu sa dá porozumieť: všetci chceme mať deti, ktoré sú zdravé! Avšak násilne meniť prírodu, genetické dáta, vložiť tretí objekt, znamená – istým spôsobom – znehodnotiť osobnosť človeka, ktorý potom príde na svet: takým alebo onakým spôsobom sú mu daní traja rodičia a toto skutočne otvára priestor pre znepokojujúce scenáre“. -ej-    

Lotyšsko 16. decembra – Na prahu nového roka sa bude konať 39. stretnutie európskych mladých organizované ekumenickou komunitou Taizé v hlavnom meste Lotyšska Rige. Je to po prvý krát, čo sa stretnutie Taizé koná v krajine, ktorá bola súčasťou Sovietskeho zväzu. Ako informovalo tlačové oddelenie komunity, stretnutie má byť znakom pokoja a zmierenia zvlášť v tomto ťažkom období, ktoré prežíva Európa.

Mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov budú mať príležitosť prežiť posledné dni končiaceho sa roka pri modlitbe, stretnutiach, vzájomnom podelení sa a solidarite. Osobitný charakter tomuto stretnutiu dáva skutočnosť, že pozvanie adresované komunite v Taizé podpísali predstavitelia štyroch kresťanských cirkví: luteránsky arcibiskup, katolícky arcibiskup, pravoslávny patriarcha a tiež biskup únie lotyšských baptistických cirkví.

Dôležitou charakteristikou tohto stretnutia mladých je ekumenizmus – zúčastňujú sa ho katolíci, protestanti aj pravoslávni, ktorí sa spoločne trikrát denne spolu s bratmi komunity Taizé schádzajú k modlitbe. Počas stretnutia sú mladí ubytovaní prevažne v miestnych rodinách a v rámci stretnutia sa podieľajú aj na rozličných workshopoch s témami solidarita, umenie, kultúra a história. Spolupracovať pri týchto workshopoch budú aj ľudia z občianskej spoločnosti. -ab-

Sýria 16. decembra – «Sme všetci s Aleppom» – tak znie vianočná výzva medzinárodnej katolíckej organizácie Caritas Internationalis na „okamžité ukončenie konfliktu, na ochranu životov civilistov a možnosť, aby sa humanitárna pomoc dostala k ľuďom v ťažkostiach“. Aleppo, ktoré v uplynulých dňoch dobyla sýrska armáda, opustilo za posledných 24 hodín viac než 6400 ľudí. Východná časť mesta bola od roku 2012 v rukách rebelov. Podľa Červeného kríža potrvá evakuácia niekoľko dní.

„Zdá sa, že v Sýrii je vždy len zima a nikdy nie Vianoce,“ napísal vo svojom posolstve kardinál Luis Antonio Tagle, predseda Caritas Internationalis. „Je to už päť rokov, čo sýrsky ľud trpí kvôli ukrutnostiam vojny. Milióny ľudí sú bez strechy nad hlavou a tí, čo majú nejaké útočište, nemajú kúrenie alebo elektrinu,“ vysvetlil ďalej kardinál Tagle, podľa ktorého musel personál charitatívnej organizácie spáliť nábytok, aby sa zohrial. V noci dosahuje ortuť teplomera mínusové hodnoty. „Školy, ktoré sú ešte otvorené, nemajú viac peniaze, aby zaplatili palivo a preto musia deti v školách sedieť na vyučovaní v dekách,“ dodal kardinál Tagle.

Viac nám o situácii v západnej časti Aleppa, kde sa život pomaly obnovuje napriek neutíchajúcemu bombardovaniu, prezradil Vincent Gelot, zodpovedný za francúzsky projekt Pomoc kresťanom na Blízkom východe:  

„Vianoce sa pomaličky pripravujú. Vidieť vianočné stromčeky a výzdobu, napriek všetkému sa ľudia snažia pripraviť na tieto sviatky. Treba povedať, že ľudia slávili Vianoce aj počas uplynulých rokov. Teraz sa pomaly vracajú do každodenného života: snažia sa získať naftu, zakúriť si doma, zohnať jedlo na každý deň. Niektorých Aleppanov som sa spýtal, čo pre nich znamenajú Vianoce. Hovorili mi o zmŕtvychvstaní v každom zmysle tohto slova. Bol som napríklad s aleppským maronitským biskupom Mons. Josephom Tobjim. Ich jediný chrám, katedrála bola kompletne zničená. Napriek tomu sa v nej rozhodli sláviť Vianoce, vo vnútri ruín umiestnia jasličky a budú sláviť Narodenie Krista. Je to silné gesto“.

K zastaveniu tragédie a utrpenia sýrskeho ľudu vyzývajú aj francúzski biskupi. „Zatiaľ čo sa medzinárodné spoločenstvo obmedzuje na vyhlásenia pobúrenia,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení Konferencie biskupov Francúzska, „strategická hra prítomných mocností úplne ignoruje ľudský rozmer. Ľudia sú gniavení pod bombami, nútení k úteku, či zabití“. Biskupi sa tak pridali k výzve pápeža Františka, ktorú začiatkom týždňa zaslal v liste sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. -ej-

Piatkove vysielanie vo zvukovej podobe: