Vatikán 18. decembra – Mimoriadne hojnú účasť veriacich mala poludňajšia modlitba Anjel Pána so Svätým Otcom v Štvrtú adventnú nedeľu. Pápež František sa poďakoval za všetky blahopriania, ktoré prijal včera k svojej osemdesiatke. V katechéze upriamil pozornosť na blížiace sa Vianoce ako tajomstvo Božej blízkosti k človeku. Máriu a Jozefa ukázal ako vzory postoja dôvery voči Bohu a prijatia jeho zámeru.

Takmer celkom zaplnenému Námestiu sv. Petra sa pápež František prihovoril z okna Apoštolského paláca týmito slovami:

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Liturgiu dnešnej štvrtej a poslednej adventnej nedele charakterizuje téma blízkosti, Božej blízkosti ľudstvu. Evanjeliový úryvok (porov. Mt 1,18-24) nám ukazuje dve osoby. Tie dve osoby sú do tohto tajomstva lásky zapojené viac než ktokoľvek iný: Panna Mária a jej ženích Jozef. Tajomstvo lásky, tajomstvo Božej blízkosti ľudstvu. Mária je predstavená vo svetle proroctva, ktoré hovorí: «Hľa, panna počne a porodí syna» (v. 23). Evanjelista Matúš si je vedomý, že toto sa uskutočnilo v Márii, ktorá počala Ježiša pôsobením Ducha Svätého (porov. v. 18). Boží Syn „prichádza“ do jej lona, aby sa stal človekom a ona ho prijíma. Takto sa jedinečným spôsobom Boh priblížil k človeku, berúc si telo zo ženy.

Boh sa priblížil k nám a vzal si telo zo ženy. Aj k nám sa iným spôsobom Boh približuje so svojou milosťou, aby vstúpil do nášho života a ponúkol nám ako dar svojho Syna. A my, čo urobíme? Prijmeme ho, dovolíme mu priblížiť sa, alebo ho odmietneme, odoženieme ho preč? Ako Mária, keď slobodne ponúkla samu seba Pánovi dejín, dovolila mu premeniť osud ľudstva, tak aj my prijatím Ježiša a každodenným úsilím nasledovať ho môžeme spolupracovať s jeho plánom spásy s nami a so svetom. Mária sa nám ukazuje ako vzor, na ktorý hľadíme a ako opora, s ktorou môžeme počítať v našom hľadaní Boha, v našej blízkosti k Bohu, v tom, že necháme Boha, aby sa priblížil k nám a v našom úsilí o vytváranie civilizácie lásky.

Ďalším protagonistom dnešného evanjelia je sv. Jozef. Evanjelista jasne ukazuje, ako Jozef sám od seba nemohol nájsť vysvetlenie tej udalosti, ktorú na vlastné oči vidí, že je skutočnosťou, čiže Máriino tehotenstvo. Práve vtedy, v tej chvíli pochýb, aj úzkosti, Boh sa aj k nemu približuje so svojím poslom a dostáva sa mu osvietenie ohľadom povahy onoho materstva: «dieťa, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého» (porov. v. 20). Takto, zoči-voči mimoriadnej udalosti, ktorá zaiste vyvoláva v jeho srdci mnohé otázniky, totálne dôveruje Bohu, ktorý sa k nemu približuje, a nasledujúc jeho pokyn neodoženie svoju snúbenicu Máriu, ale vezme si ju a ožení sa s ňou. Prijatím Márie Jozef prijíma vedome a s láskou Toho, kto sa v nej počal podivuhodným pôsobením Ducha Svätého, ktorému nič nie je nemožné. Jozef, muž pokorný a spravodlivý (porov. v. 19), nás učí vždy dôverovať Bohu, ktorý sa k nám približuje: keď sa k nám Boh približuje, musíme mu dôverovať. Jozef nás učí nechať sa viesť Bohom s dobrovoľnou poslušnosťou.

Tieto dve postavy, Mária a Jozef, ktorí ako prví prijali Ježiša prostredníctvom viery, nás vovádzajú do tajomstva Vianoc. Mária nám pomáha zaujať postoj disponovanosti pre prijatie Božieho Syna v našom konkrétnom živote, v našom tele. Jozef nás pobáda hľadať vždy Božiu vôľu a nasledovať ju s plnou dôverou. Obaja dovolili Bohu, aby sa k nim priblížil. «Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo znamená: Boh s nami» (porov. Mt 1,23). Takto hovorí anjel: Dieťa sa bude volať Emanuel, čo znamená: Boh s nami, čiže Boh blízky k nám.

A Bohu, ktorý sa približuje otvorím dvere. Otvorím Pánovi, keď cítim vnútorné vnuknutie, keď cítim, že odo mňa chce, aby som urobil niečo viac pre druhých, keď ma volá k modlitbe? Boh s nami, Boh, ktorý sa približuje. Nech toto ohlasovanie nádeje, ktoré sa vypĺňa na Vianoce, privedie k naplneniu očakávanie Boha aj v každom jednom z nás, v celej Cirkvi, a v toľkých maličkých, ktorými svet pohŕda, ale ktorých Boh miluje a ku ktorým sa Boh približuje.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania pápež František pozdravil prítomných Rimanov i pútnikov z rozličných krajín, rodiny, farské skupiny a združenia. Ich pozornosť upriamil na africkú krajinu Kongo a požiadal ich o modlitbovú podporu dialógu vo vnútri tejto krajiny:

„Všetkých vás prosím modliť sa za to, aby dialóg v Konžskej demokratickej republike prebiehal v pokoji, s vylúčením násilia akékoľvek typu a pre dobro celej krajiny.“

Svätý Otec sa tiež pri tejto príležitosti verejne poďakoval všetkým, ktorí mu včera blahoželali k 80. narodeninám:

„Chcel by som sa poďakovať všetkým osobám aj inštitúciám, čo mi včera vyjadrili svoje blahopriania. Veľká vďaka!“

Pred rozlúčkou ešte Svätý Otec povzbudil veriacich, aby prežívali predvianočné dni  v duchovnom sústredení. „Na budúcu nedeľu sú Vianoce. V tomto týždni, toto odporúčam, pousilujme sa nájsť si chvíľku, aby sme sa zastavili, na chvíľu zmĺkli a predstavili si Pannu Máriu a Jozefa ako sa uberajú do Betlehema. Predstavujme si ako idú: tú cestu, tú námahu, ale aj tú radosť, pohnutie, a tiež obavy či nájdu miesto, to znepokojenie..., a tak ďalej. V tomto nám veľmi pomáha betlehem s jasličkami. Usilujme sa vstúpiť do skutočných Vianoc, do narodenia Ježiša, ktorý sa približuje, Boh s nami, blízky k nám, aby sme prijali milosť tohto sviatku, ktorá je milosťou blízkosti, lásky, pokory a nehy. A v tých chvíľach si spomeňte v modlitbe aj na mňa.“ Svätý Otec sa rozlúčil svojím zvyčajným: „Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“ -jb-

Vatikán 18. decembra – Emeritný pápež Benedikt XVI. zablahoželal Svätému Otcovi Františkovi k jeho osemdesiatinám prostredníctvom srdečného písomného pozdravu. V narodeninový deň sa počas popoludnia obaja spojili aj telefonicky. Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice,  Benedikt XVI. navyše zaslal pápežovi Františkovi tri malé darčeky ako symboly osobného charakteru, ktoré Svätý Otec prijal s veľkou radosťou. -jb-

Vatikán 18. decembra – V deň 80. narodenín pápeža Františka boli medzi gratulantmi aj väzni z Padovy. Urobili tak prostredníctvom internetového videospojenia cez Skype pomocou mobilného telefónu.

Vyše 60 trestancov sa zhromaždilo v kinosále pod vedením svojho kaplána, spolu s riaditeľom väznice a dobrovoľníkmi. Svätému Otcovi zborovo zaspievali niekoľko piesní. V mene všetkých sa pápežovi prihovoril jeden z väzňov, ktorý mu okrem blahopriania poďakoval, že počas Jubilejného roka milosrdenstva osobitne pamätal práve na väzňov.

Pápež František poďakoval všetkým za ich prejav lásky a blízkosti a požehnal ich. Svoje požehnanie adresoval zároveň ich rodinám, rodičom, súrodencom, ich deťom. -jb- 

Jednou z častých otázok, ktoré dnes zaznievajú pri stretnutí priateľov, a možno ešte o niečo viac napríklad v ženských pracovných kolektívoch je aj táto: „Tak čo, máš už všetko nachystané na Vianoce?“ V podstate ide o celkom bežné pripomenutie si istých očakávaní a písaných i nepísaných zvykov a príjemných, celoročne očakávaných povinností, ktoré sú spojené s predstavou  Vianoc. Stromček, vianočné pečivo, darčeky,  sušené hríby, oplátky, o pár dní kapor, vyluxovaný koberec v obývačke a ešte mnoho ďalších prvkov napĺňa mysle mnohých ľudí.  V podstate ide o celkom  logickú otázku i praktické predvianočné  starosti, na ktoré sa vlastne tešíme, aj keď si pritom trochu hundreme ako to nestíhame. Upratať, vyzdobiť, pripraviť, obdarovať, zdieľať -  to všetko sú jednotlivé prvky tohto každoročného všeobecne prijímaného  spoločenského rituálu.

Samozrejme, že pri zachovaní zdravej miery a hlavne vnútornej radosti aj z týchto materiálnych príprav, bez toho, aby sa stali akýmsi nervóznym otroctvom, alebo bezmyšlienkovitým komerčným klišé, je aj tento predvianočný ruch celkom v poriadku. Je to niečo ako chystanie sa na prijatie  vzácnej návštevy. A tu sme súčasne pri jadre problému. Ak som totiž niekde pozvaný na návštevu, tak zaiste, že s uznaním a vďačnosťou si všimnem, že  kvôli tomu niekto urobil aj isté vonkajšie prípravy – ale v prvom rade ocením to, ak sa mi môj hostiteľ osobne venuje. Ak by však moja návšteva mala byť pre neho len príležitosťou  na to, aby si na chvíľu vylepšil jedálny lístok, alebo poupratoval a vyzdobil dom ale v podstate by sa mi ani neprihovoril, neporozprával sa so mnou, nebol zvedavý na môj názor, ba vlastne by si ma nevšímal a celú  slávnostnú večeru by zmenil na obyčajné kolektívne napchávanie sa, asi by som  si o takomto hostiteľovi pomyslel svoje a snažil by som sa čo najskôr nenápadne vytratiť. Veď - ktovie, či by si vlastne všimol moju neprítomnosť.

Toto prirovnanie sa núka ako samozrejmé, keď uvažujeme nad prichádzajúcimi sviatkami Vianoc.  Vonkajšia príprava  by totiž  aj v tomto prípade mal slúžiť v prvom rade k lepšiemu pochopeniu zmyslu týchto sviatkov. Prípravné obdobie, ktoré týmto sviatkom predchádza je pre nás možnosťou na hlbšie pochopenie skutočnosti, že celé dejiny ľudstva i každého jednotlivca sú skoncentrované do jediného bodu, ktorý im dáva zmyslel – do chvíle stretnutia sa s Bohom, kontemplovaného v  tajomstve jeho Vtelenia a zavŕšeného vo večnosti, keď sa mu predstavíme, aby sme vydali počet z našich dní, z využitia darov, ktoré nám on sám vo svojej štedrosti poskytol.

K tejto chvíli upieral v prorockej vízii zrak  ľud Starého Zákona, ľud očakávajúci a dosvedčujúci postupné napĺňanie Božích prísľubov. Tak  sa aj tento vyvolený ľud už anticipovane stával účastníkom toho prelomového okamihu dejín, keď sa „v plnosti času“  z nepoškvrneného lona jednej z dcér Izraela, preblahoslavenej Panny Márie ako z Novej Evy zrodil nový Adam, prisľúbený Mesiáš.

Počas svojho pozemského účinkovania Kristus vysvetľoval svojim súčasníkom Písma, poukazoval na ich naplnenie vo svojej osobe, povzbudzoval i karhal národ spomedzi ktorého vyšiel, pripomínajúc mu, že je národom vyvoleným, ale súčasne aj to, že  práve preto sa má stať predvojom nového Božieho ľudu,  ktorý už nebude obmedzený na jednu reč, či rasu, ale ktorý bude zahŕňať celé nové ľudstvo.

Tento nový ľud, svoju Cirkev ustanovil  ako znak i miesto jeho trvalého prebývania medzi svojim ľudom – vo svojom Slove, vo svojom mystickom tele,  cez sviatostné znaky jeho milosti. Preto aj spomienka na jeho prvý príchod v pokore a nepoznaní betlehemskej jaskyne je  súčasne pripomienkou na to, že žijeme v očakávaní jeho druhého, definitívneho príchodu v sláve, keď sa naplnia dni nielen nášho osobného života ale i dni celého stvorenstva, „keď nebesia i zem budú sa triasť a chvieť“, lebo on príde „v ten deň, aby súdil tento svet“.

Aj preto je toto prípravné obdobie naplnené duchom radostného očakávania. Je súčasne aj výzvou k duchovnej bdelosti, k tomu, aby sme si neobťažili srdcia prílišnou starosťou o veci tohto sveta, ktorý sa  pomíňa, ale aby sme na celý náš život a na všetky jeho súvislosti hľadeli  z pohľadu večnosti.

Čo zo svojho život predstavím Kristovi pri definitívnom stretnutí na konci môjho bytia? Aký dar mu ponúknem? Zlato, kadidlo a myrha – tie boli symbolickými darmi  kráľov. A čo bude mojim darom? Môže to byť  to jednoduché a pokorné srdce – také aké mali pastieri, ktorí spoznávali Mesiáša a Pána a klaňali sa mu vo svojej prostote ducha. Môžem mu ponúknuť ale aj výsledky aplikovanej múdrosti, a inteligencie, tak ako to urobili vtedajší mudrci, ktorí hľadiac na  tajomstvá prírody, cez ne spoznali znamenie prítomnosti najvyššieho večného Kráľa a vydali sa na cestu za ním, aby sa mu raz mohli  pokloniť.

Pri príprave vianočných darčekov pre mojich najbližších si uvedomujem, že sú len symbolom môjho záujmu a prejavom mojej lásky k nim. Dar má zmysel len vtedy, ak sa cezeň naozaj približujem k obdarovanému.

Počas týchto prípravných dní si pripomíname najdôležitejšiu pravdu dejín ľudstva, i našich  osobných dejín. „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“  lebo „ Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Kto by sa netešil z toho, že je milovaný?!  Kto by sa neradoval z toho, že celý svet, všetko čo napĺňa naše vedomie a poznanie nie je len náhodný zhluk matérie a procesov, ktoré ňou hýbu, ale že všetko toto má zmysel a že Tvorca tohto všetkého  chce tento zmysel  odhaliť a zveriť každému človeku – aj mne, osobne.

Keď budeme o niekoľko dní stáť pred jasličkami, môžeme spolu s deťmi – teda s tými malými princami, ktorí sú ešte schopní  vidieť predovšetkým srdcom – vnímať narodenie Božského dieťaťa, ako  čosi  nesmierne dôležité a krásne, čo dáva dôstojnosť a zmysel nášmu životu – s jeho radosťami i bolesťami, s jeho zrodom i smrťou. Krásne to vystihol sv. Augustín slovami: „Preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom. «Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a Kristus ťa osvieti.» Ešte raz hovorím: Kvôli tebe sa Boh stal človekom. Bol by si býval naveky mŕtvy, keby sa on nebol narodil v čase. Nikdy by si sa nebol oslobodil od slabostí hriešneho tela, keby si on nebol vzal telo podobné hriešnemu. Postihlo by ťa večné nešťastie, keby sa on nebol podujal na toto milosrdenstvo. Nikdy by si nebol získal nový život, keby on nebol prijal tvoju smrť. Bol by si padol, keby ti on nebol prišiel na pomoc. Bol by si zahynul, keby nebol on prišiel“ (Sermo 185: PL 38, 997-999).

Keď Ježiš vyhlásil, že prišiel preto, aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti, nerozlišoval medzi životom a duchovným životom. Išlo mu o život „v hojnosti“, v bohatom naplnení všetkým, čo robí život životom. Naša predvianočná púť k Betlehemu, za svetlom hviezdy a za spevom nebeských zborov anjelov, musí byť naplnená pokorou, ktorá človeka napĺňa práve vtedy, keď si uvedomuje svoju veľkosť o obrovskú zodpovednosť ktorá z nej pramení. Svätý Lev Veľký to zdôraznil slovami: „Kresťan, poznaj svoju veľkosť. Dostal si účasť na božskej prirodzenosti, preto sa nevracaj nízkymi skutkami k starému potupnému životu. Uvedom si, k akej hlave a telu patríš ako úd. Spomeň si, že si bol vytrhnutý z moci temnoty a prenesený do Božieho svetla a kráľovstva. Sviatosťou krstu si sa stal chrámom Ducha Svätého: nevyžeň zo seba nešľachetnými činmi takého vznešeného obyvateľa, neskláňaj znova šiju do diablovho otroctva; veď tvojou výkupnou cenou je Kristova krv“ (Sermo 1 in Nativitate Domini, 1-3: PL 54, 190-193). 

A vo svetle týchto myšlienok, si môžeme aj sami pre seba dnes znovu položiť otázku: „Som pripravený na stretnutie s Kristom? Je moje vnútro upratané, vyčistené, vyzdobené, schopné prijať Božie dary, zdieľať ich s mojimi blížnymi a ďakovať za ne vo vedomí radostnej zodpovednosti?“ Tak čo, mám už naozaj všetko nachystané na Vianoce?

AUDIO: 

(Autorom príspevku je arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi)

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: