Vatikán 22. decembra – Tesne pred Vianocami sa Svätý Otec tradične stretol s členmi Rímskej kúrie, aby im v závere kalendárneho roka poďakoval za ich celoročnú službu a zaželal im k sviatkom. V pomerne rozsiahlom príhovore sa Svätý Otec zameral na duchovný odkaz Vianoc ako umenšenie sa Boha z lásky k človeku. Ako povedal, „Vianoce sú sviatkami milujúcej pokory Boha“, ktorý prevracia na ruby ľudské kalkulácie.

Kardinálom pápež ďalej predložil vodiace kritériá reformy Rímskej kúrie. Okrem iného pripomenul, že reforma nie je iba niečím naoko, neznamená jednoducho výmenu ľudí, ale ich neustálu konverziu, čiže obrátenie. Je potrebné „priviesť členov Kúrie k tomu, aby sa obnovovali duchovne, ľudsky a profesionálne“. Niektoré prejavy odporu voči reforme môžu byť podľa Svätého Otca aj zdravé a užitočné a zasluhujú si, aby sa im venovala pozornosť. Nutnou podmienkou tohto procesu je modlitba, čo pápež opakovane zdôraznil.   

Medzi dvanástimi požiadavkami, čiže vodiacimi kritériami reformy, menoval osobné obrátenie, pastorálne obrátenie, misionársky kristocentrizmus, racionálnosť, funkčnosť, kráčanie s dobou, úspornosť, subsidiaritu, synodalitu, katolicitu, profesionalitu a napokon postupnosť v procese rozlišovania.

Pri zásade profesionality pápež František hovoril o potrebe permanentnej formácie personálu dikastérií, aby sa neupadlo do rutinného fungovania.  Zvlášť zdôraznil nevyhnutnú potrebu skoncovať s praktikou označovanou ako „promoveatur ut removeatur“, čiže spôsob odsunúť nevyhovujúceho človeka jeho povýšením na iný post. „Toto je rakovina“, poznamenal navyše pápež František.

Pápež František tiež pri tejto príležitosti zrekapituloval vykonané inštitucionálne kroky v procese reformy Rímskej kúrie. Vymenoval  18 dôležitých pápežských aktov počnúc zriadením Rady kardinálov v apríli 2013 až po nedávnu reorganizáciu niektorých dikastérií.

Na záver Svätý Otec osobne pozdravil stiskom ruky každého z prítomných. Boli medzi nimi aktuálni i emeritní členovia Rímskej kúrie, ako aj predstavitelia zastupiteľstiev Svätej stolice v rámci nunciatúr. Ako vianočný darček každému podaroval výtlačok najnovšieho talianskeho prekladu knihy „Postrehy pre liečenie chorôb duše“ od autora z konca 16. storočia Claudia Acquavivu (1543-1615), ktorý bol generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej. -jb-

Preklad častí príhovoru Svätého Otca

„Kontemplujúc tvár dieťaťa Ježiša svätý Augustín prehlásil: «Nesmierny v božskej prirodzenosti, maličký v prirodzenosti sluhu» (Sermo 187,1: PL 38,1001). Tiež svätý Makários, mních zo 4. storočia a učeník svätého Antona pustovníka, pre opísanie tajomstva Vtelenia pripomína grécke sloveso smikruno, čo znamená urobiť sa maličkým, akoby zredukovať sa až do minimálnych medzí: «Počúvajte pozorne: nekonečný, nedosiahnuteľný a nestvorený Boh pre svoju nekonečnú a nevýslovnú dobrotu si vzal telo a chcem povedať, že sa nekonečne umenšil zo svojej slávy» (Hom. IV,9: PG 34,480).

Vianoce sú teda sviatkami milujúcej poníženosti Boha, Boha, ktorý prevracia poriadok toho, čo je logicky predpokladané, poriadok toho, čo je povinné, dialektické a matematické. V tomto prevrátení je celé bohatstvo Božej logiky, ktorá otriasa obmedzenosťou našej ľudskej logiky (por. Iz, 55,8-9). Romano Guardini píše: «Aké prevrátenie všetkých hodnôt dôverne blízkych človeku – nie iba ľudských, ale aj božských! Naozaj tento Boh prevracia všetko, čo si človek osobuje, že to vybuduje sám od seba» (Il Signore, Milano 1977, 404). Počas Vianoc sme pozvaní povedať „áno“, s našou vierou, nie Vladárovi univerza a tiež nie najušľachtilejším ideám, ale práve tomuto Bohu, ktorý je ponížený milovník.

Blahoslavený Pavol VI. na Vianoce v roku 1971 prehlásil: «Boh mohol prísť oblečený v sláve, v nádhere, v moci, vyvolať strach, tak, že by sme zatvárali oči od úžasu. Nie , nie! Prišiel ako najmenší z ľudí, najzraniteľnejší, najslabší. Prečo toto? Preto, aby sa nikto nehanbil sa k nemu priblížiť, aby nikto nemal strach, aby  ho všetci mohli mať nablízku, mohli sa k nemu priblížiť, aby nebolo žiadneho odstupu medzi nami a Ním. Zo strany Boha to bola snaha uponížiť sa, zostúpiť do hlbín v nás, aby mu každý, opakujem každý z vás, mohol tykať, mohol mať k nemu dôveru, mohol sa k nemu priblížiť, mohol sa cítiť, že je v Jeho myšlienkach, že je ním milovaný... Milovaný Ním: pozrite, že sú to veľké slová! Ak rozumiete tomuto, ak máte na pamäti toto, čo vám hovorím, pochopili ste celé kresťanstvo» (Homília, 25. dec. 1971)

(Pokračovanie...)

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

Vatikán 22. decembra – Pri príležitosti blížiacich sa vianočných sviatkov sa dnes Svätý Otec v aule Pavla VI. stretol s vatikánskymi zamestnancami a ich rodinnými príslušníkmi. Vo svojom príhovore hovoril o vďačnosti voči Bohu za jeho dary, ktorými každého obdaril. Vyzval prítomných ďakovať Bohu aj za dar práce:

„Dnes chceme v prvom rade ďakovať Bohu za dar práce. Práca je veľmi dôležitá tak pre pracujúceho, ako aj pre jeho rodinu. A zatiaľ čo ďakujeme, prosme za ľudí a rodiny, v Taliansku i vo svete, ktoré nemajú prácu, sú zle platení, alebo majú prácu ktorá je dehonestujúca a ohrozujúca zdravie.“

Pápež František vyjadril svoju vďaku všetkým zamestnancom za odvedenú prácu a osobné nasadenie. Poprial im, aby milosti prijaté v roku milosrdenstva prinášali ovocie v každodennom pracovnom, ale aj rodinnom živote. -ab-

Blíži sa narodenie Ježiša, ktorý prichádza, aby vzal na seba naše slabosti. (Tvít pápeža Františka, 22. decembra 2016) -ab-

Vatikán/Taliansko 22. decembra – Dnes ráno moderátori živého vysielania talianskej televíznej stanice RAI pripravili pre divákov výnimočný predvianočný dar. Pri príležitosti 30. výročia založenia spravodajskej redakcie „Telegiornale RAI Uno“ sa telefonicky spojili so Svätým Otcom Františkom. Moderátori ranného bloku „Unomattina“ mali ako hostí v štúdiu riaditeľa verejnoprávnej stanice, šéfredaktora a viacerých z radov televíznych kolegov i divákov.

Pápež František cez telefón zablahoželal celému tímu spravodajského žurnálu k ich výročiu, počnúc autormi a žurnalistami, cez režisérov až po pracovníkov techniky a ostatných zamestnancov. Ako darček Svätému Otcovi k jeho nedávnym osemdesiatym narodeninám zaradili z réžie krátky televízny zostrih o jeho osobe.

Pápež František pri tejto príležitosti poprial všetkým televíznym divákom k Vianociam týmito slovami:

_„Prajem vám Vianoce kresťanské, také aké boli tie prvé, keď sa Boh rozhodol prevrátiť hodnoty sveta. Stal sa maličkým, v maštaľke, spolu maličkými, s chudobnými, s ľuďmi na okraji... Malosť. V tomto svete, kde sa tak veľmi klania bohu peňazí, nech nám Vianoce pomôžu vnímať túto malosť, ktorou Boh prevrátil svetské hodnoty.“ -ab-

Vatikán 22. decembra – Svätý Otec ustanovil skupinu piatich rešpektovaných osobností na pomoc Maltézskemu rádu v jeho momentálnej krízovej situácii, ktorá sa týka osoby veľkého kancelára rádu Albrechta Freiherra von Boeselagera.

Ako informuje Maltézsky rád na svojej internetovej stránke, Albrecht Freiherr von Boeselager sa dňa 6. decembra odmietol vzdať úradu veľkého kancelára rádu po výzve i následnom rozkaze hlavného predstaveného Maltézskeho rádu, ktorým je veľmajster Robert Matthew Festing. Veľký kancelár je v rámci rádu ministrom zahraničných vecí a stojí na čele exekutívy.

Zvrchovaný rytiersky maltézsky rád je „laickým rehoľným rádom“ a medzi jeho cieľmi je „služba viere a Svätému Otcovi“. Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, pápež František poveril úlohou neodkladne zhromaždiť informácie o vzniknutej situácii skupinu v zložení:  Mons. Silvano M. Tomasi CS, P. Gianfranco Ghirlanda SJ, advokát Jacques de Liedekerke, p. Marc Odendall a p. Marwan Sehnaoui.  -jb- 

Občas sa môže stať, že pamäť neslúži. Poznáte to milí poslucháči? Na niečo zabudneme, alebo možno i chceme zabudnúť. Ach, tá pamäť! Ale stáva sa to. A možno s pribúdajúcim vekom sa to bude stávať i častejšie. Sám to zažívam. Horšie však je, ak takáto pamäť nadobudne formu selektivity. To znamená, že si pamätám to, čo chcem. No a to sa žiaľ stáva niekedy i novinárom.

Existuje tu však aj ďalšia alternatíva. Že to, čo môže pripomínať selektívnu pamäť, je ovocím dlhodobého „brainwashingu“, teda cieleného vymývania pamäte. Vedeli by o tom hovoriť najmä politickí väzni, ktorí touto strašnou metódou prechádzali vo väzeniach za socializmu. Práve preto nechápem, že sa nechávame niekedy tejto metóde spracovať i v prostredí kresťanskej žurnalistiky.

Aby som nechodil dlho okolo horúcej kaše. Tešil som sa na knihu rozhovorov a arcibiskupom Vasiľom. Zažil som ho ako študent v Ríme i ako ten, ktorý musel komunikovať niekedy náročné témy zo života Cirkvi. A vždy som ho vnímal ako človeka priameho a bez potreby sa niekomu zaliečať, múdreho.

Čakal som, že partner pre napísanie rozhovorov s ním bude pripravený. Že bude mať naštudované veci, na ktoré sa ho bude pýtať. Veď mená to zaručovali. Neviem, čo sa stalo. No zostal som nemilo prekvapený. Kladenie otázok mi pripomína skôr selektívnu pamäť, alebo brainwashing. Hovorím najmä o časti venovanej dejinám, konkrétne vzťahu katolíkov a židov.

Neverím, že novinári nepoznajú pramene oficiálnych vyjadrení predsedov KBS k tejto závažnej téme, či aktuálne dobré vzťahy medzi obomi komunitami na Slovensku. Z kladenia otázok má totiž nezasvätený čitateľ pocit, že otázky sú prevzaté z liberálnych denníkov, kde si redaktori nedajú námahu na hľadanie zdrojov a prameňov, na ktoré sa práve arcibiskup Vasiľ odvoláva ako potrebný zdroj poznania.

Škoda. Pretože myšlienka takého projektu - knihy rozhovorov, je viac ako potrebná a iste si nájde aj veľkú čitateľskú základňu. Možno môže naozaj slúžiť ako poučenie, že k hosťovi, či ak chceme respondentovi je potrebné pristupovať so serióznou prípravou. Zaslúži si to. Aby som teda nemlátil len prázdnu slamu, skúsim pripomenúť niekoľko z dôležitých citátov na vážnu tému, ktorú spomínam.

Predseda KBS Stanislav Zvolenský 9. septembra 2013 na pietnom akte za obete holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave, kde v minulosti stála synagóga, povedal:

„Keď stojíme pri pamätníku genocídy židovského národa počas Druhej svetovej vojny, prežívame túto chvíľu s veľkými emóciami. Hoci od tých rokov hrôzy uplynuli desaťročia, dobre si uvedomujeme, že tragédia, ktorú nazývame hebrejským termínom šoa, poznačila nielen židovský národ, ale hlboko sa dotkla aj obyvateľov celej našej vlasti a teda aj všetkých členov Katolíckej cirkvi.

Zo Slovenska boli násilne odvlečení za prispenia vládnej moci jej vlastní obyvatelia, z ktorých väčšina zahynula v nacistických koncentračných táboroch. I dnes, po toľkých desaťročiach sa stále pýtame, ako sa vôbec takáto tragédia mohla uskutočniť. Je však primerané a ďakujem za príležitosť, aby som to mohol vyjadriť navonok, že Katolícka cirkev na Slovensku sa díva na túto mimoriadne bolestnú časť svojich dejín pohľadom, ku ktorému nás vedie duch Svätého písma a ktorý veľmi zreteľne vyjadril dnes už blahoslavený pápež Ján Pavol II., keď sa blížil rok 2000. V dokumente Tertio millenio adventiente napísal, že pre Cirkev, a teda aj pre Cirkev na Slovensku, je dôležité prehlbovať aj vedomie previnení, ktorými sa v minulosti synovia a dcéry Cirkvi vzdialili od ducha Ježiša Krista a posolstva evanjelia a svojimi skutkami vydali negatívne svedectvo a spôsobili pohoršenie a vedomie minulých previnení má byť veľmi silným motívom pokánia a očisťovanie súčasnej generácie.“

Pripomenul zároveň aj takmer zabudnutý list biskupov z roku 1943:

„Pozitívne nás k tomu motivuje aj príklad z minulosti, keď sa slovenskí katolícki biskupi pastierskym listom z 8. marca 1943 jednoznačne postavili proti deportáciám. Uvažovanie nad minulosťou nám pripomína, aké je dôležité prevziať zodpovednosť za slová a skutky, účinkovanie vo verejnom živote, za gestá, ktoré vytvárajú spoločenskú atmosféru a verejnú mienku. Rovnako nám hovorí, aké je nebezpečné interpretovať zlú sociálnu či kultúrnu situáciu skratkami, ktoré končia biľagovaním nejakej spoločenskej skupiny či vytvorením zoznamu nepriateľov. Nikdy nesmieme konať tak, aby sme voči iným ľuďom vyvolali nenávisť, lebo od nenávisti k násiliu je veľmi blízko. Tretím odkazom je poznanie, aké je dôležité kultivovať vlastné svedomie.”

Bol to práve vtedajší biskup Korec, ktorý v roku 1987 formuloval text vyhlásenia k deportáciám Židov zo Slovenska, ktorý podpísalo 24 osobností. K tomu by sme mohli pridať i ďalšie verejné postoje dnes už zosnulých bývalých predsedov KBS. Preto nie je korektné dookola opakovať mainstreamové presvedčenie, že Katolícka cirkev sa s touto otázkou doteraz nevie vyrovnať. Javí sa, že problém s tým majú skôr novinári.

AUDIO:

( odvysielané 22. decembra 2016 )

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: