Vatikán 25. decembra – V plnom znení prinášame vianočné posolstvo Svätého Otca Františka Urbi et Orbi, ktoré predniesol z loggie na priečelí Baziliky sv. Petra v dnešný deň Slávnosti Narodenia Pána na poludnie spolu s udelením apoštolského požehnania.

Vianočné posolstvo Svätého Otca Františka Urbi et Orbi

„Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!

Dnes Cirkev nanovo prežíva úžas Panny Márie, svätého Jozefa a betlehemských pastierov pri kontemplovaní Dieťaťa, ktoré sa narodilo a leží v jasliach: Ježiša, Spasiteľa. V tento deň naplnený svetlom zaznieva zvesť proroka: „Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9,5).

Moc tohto Dieťaťa, Syna Božieho a Máriinho, nie je mocou tohto sveta, založenou na sile a bohatstve. Je mocou lásky. Je mocou, ktorá stvorila nebo a zem, [mocou,] ktorá dáva život každému stvoreniu: nerastom, rastlinám, živočíchom; je silou, ktorá priťahuje muža a ženu a vytvára z nich jedno telo, jedno bytie; je mocou, ktorá obnovuje život, ktorá odpúšťa previnenia, zmieruje nepriateľov, premieňa zlo na dobro. Je mocou Boha. Táto moc lásky viedla Ježiša Krista, aby sa zriekol svojej slávy a stal sa človekom; a privedie ho k darovaniu života na kríži a k zmŕtvychvstaniu. Je mocou služby, ktorá vo svete buduje Božie kráľovstvo, kráľovstvo spravodlivosti a pokoja.

Preto narodenie Ježiša sprevádza spev anjelov, ktorí ohlasujú: „Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (porov. Lk 2,14). Dnes sa táto zvesť nesie po celej zemi a chce dosiahnuť všetky národy, zvlášť tie, ktoré sú zranené vojnou a ostrými konfliktami a ktoré pociťujú zvlášť silno túžbu po pokoji.

Pokoj mužom a ženám v týranej Sýrii, kde bolo vyliatej príliš veľa krvi. Predovšetkým v meste Aleppe, v posledných týždňoch divadle jedného z najukrutnejších bojov, je mimoriadne naliehavé, aby sa, rešpektujúc humanitárne právo, zaistila pomoc a útecha vyčerpanému civilnému obyvateľstvu, ktoré sa stále nachádza v zúfalej situácii a vo veľkom utrpení a biede. Je čas, aby zbrane definitívne zmĺkli a medzinárodné spoločenstvo sa aktívne zasadilo za dosiahnutie riešenia skrze rokovania a nanovo sa nastolilo občianske spolunažívanie v krajine.

Pokoj ženám a mužom milovanej Svätej zeme, Bohom vyvolenej a obľúbenej. Kiež Izraelčania a Palestínčania majú odvahu a vôľu písať novú stránku dejín, na ktorej nenávisť a pomsta uvoľnia miesto vôli budovať spoločne budúcnosť vzájomného porozumenia a harmónie. Kiež môžu opäť nájsť pokoj a svornosť Irak, Líbya a Jemen, kde obyvateľstvo trpí vojnou a brutálnymi teroristickými útokmi.

Pokoj mužom a ženám rôznych oblastí Afriky, zvlášť v Nigérii, kde fundamentalistický terorizmus zneužíva i deti, aby rozsieval hrôzu a smrť. Pokoj Južnému Sudánu a Konžskej demokratickej republike, aby sa uzdravili rozdelenia a všetci ľudia dobrej vôle ochotne nastúpili na cestu rozvoja a delenia sa, dávajúc prednosť kultúre dialógu pred logikou [násilnej] zrážky.

Pokoj ženám a mužom, ktorí doposiaľ znášajú dôsledky konfliktu na východe Ukrajiny, kde je naliehavo potrebná spoločná vôľa priniesť úľavu obyvateľstvu a priviesť k naplneniu dohodnuté záväzky.

Svornosť vyprosujeme pre drahý kolumbijský národ, ktorý má snahu vydať sa po novej a odvážnej ceste dialógu a zmierenia. Kiež taká odvaha podnieti aj milovanú Venezuelu, aby uskutočnila nevyhnutné kroky na ukončenie aktuálnych napätí a spoločne budovala budúcnosť nádeje pre celý národ.

Pokoj tým, čo v rôznych oblastiach čelia utrpeniu pre neustále nebezpečenstvá a pretrvávajúce nespravodlivosti. Kiež Mjanmarsko skonsoliduje úsilie a umožní pokojné spolunažívanie a, s pomocou medzinárodného spoločenstva, zabezpečí potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc tým, ktorí ju naliehavo potrebujú. Kiež kórejský polostrov uzrie prekonanie napätí, ktoré ním prechádzajú, v obnovenom duchu spolupráce.

Pokoj tým, čo boli zranení alebo stratili niekoho zo svojich drahých v dôsledku krutých výčinov terorizmu, ktoré rozosiali strach a smrť v srdci toľkých krajín a miest. Pokoj – nie v slovách, ale skutočný a konkrétny – našim bratom a sestrám opusteným a vylúčeným, tým, čo trpia hladom, a tým, čo sú obeťami násilia. Pokoj utečencom, migrantom a azylantom, tým, čo sú dnes predmetom obchodovania s ľuďmi. Pokoj národom, ktoré trpia kvôli ekonomickým ambíciám niekoľkých a žiadostivej nenásytnosti boha peňazí, ktorý privádza do otroctva. Pokoj tomu, kto zakusuje sociálne a ekonomické ťažkosti a kto trpí dôsledkami zemetrasení alebo iných prírodných katastrof.

A pokoj deťom v tento zvláštny deň, keď sa Boh stáva dieťaťom, predovšetkým tým, čo sú pozbavené radostí detstva kvôli hladu, vojnám a egoizmu dospelých.

Pokoj na zemi a všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí každý deň pracujú, v úzadí a trpezlivo, v rodine a v spoločnosti, na budovaní ľudskejšieho a spravodlivejšieho sveta, podopieraní presvedčením, že iba s pokojom jestvuje možnosť prosperujúcejšej budúcnosti pre všetkých.

Drahí bratia a sestry, „chlapček sa nám narodil, daný nám je syn“: je „Kniežaťom pokoja“. Prijmime ho!“

Po spoločnej modlitbe Anjela Pána a udelení slávnostného apoštolského požehnania Urbi et Orbi pridal pápež František nasledujúce slová:

„K vám, drahí bratia a sestry, ktorí ste prišli z každej časti sveta na toto námestie, a tým, ktorí ste z rozličných krajín spojení prostredníctvom rádia, televízie a iných komunikačných prostriedkov, sa obraciam so svojím prianím.

V tento deň radosti sme všetci pozvaní kontemplovať Dieťa Ježiša, ktoré opäť dáva nádej každému človeku na povrchu zeme. S jeho milosťou dajme hlas a dajme telo tejto nádeji cez svedectvo solidarity a pokoja. Požehnané Vianoce všetkým!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mv, jb-

Vatikán 25. decembra –  Vianočnú omšu vo svätej noci slávil pápež František v Bazilike sv. Petra už tradične o 21.30 za účasti členov Rímskej kúrie, diplomatického zboru pri Svätej stolici a pútnikov. Pri vstupnom obrade spojenom so spevom kalendy o historickom narodení Mesiáša pápež odhalil podobizeň Ježiška, uctil si ju bozkom a slávnostným incenzom.

V homílii sa Svätý Otec okrem ohlásenia vianočnej radosti spojenej s jasnými znameniami spásy zmienil aj o rozmere smútku, ktorý je v tajomstve Vianoc rovnako prítomný. Upozornil na doliehajúce výzvy biedy detí dnešnej doby, ktoré sa podobne ako v časoch Ježiša Krista rodia v nedôstojných podmienkach: v protileteckých krytoch a lodných podpalubiach, alebo sa im bráni, aby sa vôbec narodili. Vianoce dnes navyše padli do zajatia svetskosti, z ktorého ich treba vyslobodiť, upozornil pápež František.

Prinášame v plnom znení homíliu Svätého Otca Františka

«Zjavila sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom» (porov. Tít 2,11). Slová apoštola Pavla zjavujú tajomstvo tejto svätej noci: zjavila sa Božia milosť, jeho bezplatný dar. V Dieťati, ktoré nám je darované, sa stáva konkrétnou Božia láska k nám.

Je to noc slávy, tej slávy, ktorú ohlasovali anjeli v Betleheme a tiež my ju ohlasujeme v celom svete. Je to noc radosti, pretože oddnes a naveky Boh, Večný, Nekonečný, je Boh s nami: nie je ďaleko, nemusíme ho hľadať v nebeských sférach alebo v nejakej mystickej myšlienke; je blízko, stal sa človekom a nikdy sa neodtrhne od nášho človečenstva, ktoré si osvojil. Je to noc svetla: toho svetla, o ktorom prorokoval Izaiáš (porov. 9,1), že zasvietilo tým, čo kráčajú temnou krajinou, zjavilo sa a zalialo betlehemských pastierov (porov. Lk 2,9).

Pastieri jednoducho objavujú, že «chlapček sa nám narodil» (Iz 9,5) a chápu, že všetka táto sláva, všetka táto radosť, všetko toto svetlo sa sústreďujú na jediný bod, na to znamenie, na ktoré im poukázal anjel: «Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach» (Lk 2,12). Toto je trvalé znamenie, na základe ktorého možno nájsť Ježiša. Nie iba vtedy, ale tiež dnes. Ak chceme oslavovať skutočné Vianoce, meditujme o tomto znamení: krehká jednoduchosť malého novorodeniatka, tíško odpočívajúceho, cítiaceho jemný dotyk plienok, do ktorých je zavinuté. Tam prebýva Boh.

A cez toto znamenie nám evanjelium odhaľuje jeden paradox: hovorí o cisárovi, o vládcovi, o veľkých tých časov, ale Boh neprichádza tam; neobjavuje sa vo vznešenej sieni kráľovského paláca, ale v chudobe maštale; nie vo vznešenom zovňajšku, ale v jednoduchosti života; nie v moci, ale v malosti, ktorá prekvapuje. A na to, aby sme sa s ním stretli, musíme ísť tam, kde sa nachádza: je potrebné zohnúť sa, znížiť sa, stať sa malými. Narodené Dieťa je nám výzvou: volá nás zanechať chvíľkové ilúzie, aby sme kráčali k tomu, čo je podstatné, volá nás zanechať naše nenásytné nároky, zanechať neprestajnú nespokojnosť a smútenie pre nejakú vec, čo nám bude vždy chýbať. Urobí nám to dobre, ak zanecháme tieto veci, aby sme opäť našli v jednoduchosti Boha-Dieťaťa pokoj, radosť, žiarivý zmysel života.

Nechajme si klásť otázky od Dieťaťa v jasliach, ale nechajme si klásť otázky aj od detí, ktoré dnes nie sú uložené v kolíske a láskané milujúcou matkou a otcom, lež spočívajú v úbohých „nedôstojných hrantoch“: v podzemnom kryte, aby sa zachránili pred bombardovaním, na chodníku veľkomesta, v natlačenom podpalubí lode s migrantmi. Nechajme si klásť otázky od detí, ktorým je zabránené sa narodiť, od tých, čo plačú, lebo nikto nechce uhasiť ich hlad, od tých, ktoré nedržia v rukách hračky, ale zbrane.

Tajomstvo Vianoc, ktoré sú svetlom a radosťou, sa nás pýta a burcuje nás, pretože je súčasne tajomstvom nádeje i smútku. Nesie so sebou chuť smútku, keďže láske sa nedostáva prijatia, život sa vyraďuje. Tak sa to prihodilo Jozefovi a Márii, keď našli dvere zatvorené a uložili Ježiša do jasieľ, «lebo pre nich nebolo miesto v hostinci» (v. 7). Ježiš sa narodil odmietnutý niektorými a za nezáujmu mnohých. I dnes môže byť prítomný medzi ľuďmi ten istý nezáujem, keď sa Vianoce stanú sviatkom, kde protagonistami sme skôr my, než on; keď svetlá trhu uvrhnú do tieňa svetlo Boha; keď sa pachtíme za darčekmi a zostávame necitliví k tomu, kto žije na okraji spoločnosti. Táto svetskosť uchytila Vianoce do zajatia, je potrebné ich oslobodiť!

Ale Vianoce majú predovšetkým chuť nádeje, pretože, napriek našim temnotám, Božie svetlo žiari. Jeho príjemné svetlo nevyvoláva strach; Boh, ktorý je do nás zamilovaný, nás priťahuje svojou nežnosťou, keď sa rodí ako chudobný a krehký uprostred nás, ako jeden z nás. Rodí sa v Betleheme, čo znamená „dom chleba“. Zdá sa, že nám tým chce povedať, že sa rodí ako chlieb pre nás; prichádza do života, aby nám dal svoj život; prichádza do nášho sveta, aby nám priniesol svoju lásku. Neprichádza požierať a rozkazovať, ale živiť a slúžiť. Takto je tu priame spojenie medzi jasličkami a krížom, na ktorom bude Ježiš chlebom, ktorý sa láme: je to priame spojenie lásky, ktorá sa dáva a zachraňuje nás, ktorá dáva svetlo nášmu životu, pokoj našim srdciam.

V tú noc to pochopili pastieri, ktorí v tej dobe patrili medzi vylúčených. Ale v Božích očiach nikto nie je vylúčený, a práve oni boli pozvaní k Vianociam. Kto si bol istý sebou samým, sebestačný, ten zostal doma pri svojich veciach; pastieri naopak „vykročili bez otáľania“ (porov. Lk 2,16). Aj my sa nechajme v túto noc konfrontovať s Ježišom, aby nás zavolal a vzbudil v nás otázku. Poďme k nemu s dôverou, vychádzajúc z toho, v čom sa cítime byť okrajoví, vychádzajúc z našich limitov, vychádzajúc z našich hriechov.

Nechajme sa dotknúť nežnosťou, ktorá zachraňuje. Priblížme sa k Bohu, ktorý sa stáva blízkym, postojme a prizrime sa jasličkám, predstavme si v duchu Ježišovo narodenie: svetlo, pokoj, najväčšia chudoba a odmietnutie. Vstúpme do pravých Vianoc s pastiermi, prinesme Ježišovi to, čím sme, naše vylúčenia, naše neuzdravené rany, naše hriechy. Takto v Ježišovi zakúsime pravého ducha Vianoc: krásu toho, že sme milovaní Bohom. S Máriou a Jozefom stojíme pred jasličkami, pred Ježišom, ktorý sa rodí ako chlieb pre môj život. Kontemplujúc jeho pokornú a nekonečnú lásku, povedzme mu jednoducho ďakujem: ďakujem, že si toto všetko urobil pre mňa.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -dk, ľm, jb-

Vatikán 25. decembra – Rok 2016 bol preverovacou skúškou fungovania vatikánskej trestnej jurisdikcie v civilnej oblasti. Ustanovil ju pred troma rokmi pápež František formou motu proprio z 11. júla 2013 a do platnosti vstúpila od septembra toho istého roku. Vatikánsky trestný zákonník sa uplatnil najmä v kauze nezákonného nadobudnutia a šírenia rezervovaných dokumentov, tzv. „Vatileaks 2“.

Aj táto kauza, podobne ako krádež dokumentov z obdobia pontifikátu pápeža Benedikta XVI. sa skončila udelením milosti. Tesne pred Vianocami udelil pápež František kňazovi Vallejovi Baldovi podmienečnú milosť po odpykaní vyše polovice trestu.

Tlačové stredisko Svätej stolice včera publikovalo plný text rozsudku vyneseného v procese, ktorý trval od novembra 2015 do júla 2016. Rozsudkom zo 7. júla 2016 vatikánsky trestný súd oslobodil troch z piatich obžalovaných, medzi ktorými boli aj dvaja talianski novinári, a potrestal dvoch vatikánskych zamestnancov.

Sekretár Prefektúry pre ekonomické záležitosti a Komisie COSEA Mons. Vallejo Balda dostal za spáchanie trestného činu nepodmienečný trest 18 mesiacov a komisárka  Francesca Immacolata Chaouquiová za spoluúčasť 10 mesiacov podmienečne.

Text rozsudku na 87 stranách popisuje priebeh procesu a uvádza zdôvodnenie rozhodnutí súdu. Poukazuje na právne špecifiká Vatikánskeho mestského štátu, vysvetľuje postoj k otázke rešpektovania slobody prejavu myšlienok a konštatuje, že nezákonne zverejnené dokumenty nepredstavujú ohrozenie základných záujmov Cirkvi  a Vatikánskeho štátu. -jb- 

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.  

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: