Vatikán 26. decembra – Na sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka sa Svätý Otec pomodlil s veriacimi na Námestí sv. Petra poludňajšiu mariánsku modlitbu. V katechéze hovoril o mučeníctve kresťanov, ktoré je dnes ešte početnejšie než v minulosti. Krutosti páchané proti kresťanom v dnešnej dobe prirovnal k tej z prvých storočí kresťanstva. Svet kresťanov nenávidí z rovnakého dôvodu ako nenávidel Ježiša, poznamenal pápež. Vyzval k postoju blízkosti prenasledovaným kresťanom spolucítením, modlitbou, ako aj plačom.  Pozornosť veriacich upriamil na ťažko skúšaných kresťanov v Iraku, ktorí slávili vianočnú liturgiu v ruinách zničeného kostola.    

Svätý Otec vyjadril sústrasť ruskému ľudu v súvislosti s leteckou tragédiou, pri ktorej v Čiernom mori zahynuli aj členovia umeleckého telesa Alexandrovovcov.

V dnešnom stretnutí s veriacimi sa Svätý Otec poďakoval za všetky pozdravy, ktoré dostal k Vianociam z celého sveta.

Katechéza Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

„Milí bratia a sestry, dobrý deň!

Radosť Vianoc napĺňa naše srdcia i dnes, hoci liturgia nám pripomína mučeníctvo sv. Štefana, prvého mučeníka, a pozýva nás prijať svedectvo, ktoré nám svojím obetovaním zanechal. Je to skutočné slávy hodné svedectvo kresťanského mučeníctva, vytrpeného z lásky k Ježišovi Kristovi; mučeníctva, ktoré je v dejinách Cirkvi naďalej prítomné, od sv. Štefana až doteraz.

O tomto svedectve nám hovorí dnešné evanjelium (porov. Mt 10,17-22). Ježiš dáva učeníkom vopred vedieť o odmietnutí a prenasledovaní, ktoré ich postretne: «Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno» (v. 22). Ale prečo svet prenasleduje kresťanov? Svet kresťanov nenávidí z toho istého dôvodu, pre ktorý nenávidel Ježiša, pretože priniesol Božie svetlo, no svet má radšej tmu, aby mohol skrývať svoje podlé skutky. Pripomeňme si, že sám Ježiš sa pri Poslednej večeri modlil k Otcovi, aby nás ochránil pred zlým duchom sveta. Medzi evanjeliovou mentalitou a mentalitou sveta teda jestvuje opozícia. Nasledovať Ježiša znamená nasledovať svetlo, ktoré sa zažalo v Betlehemskej noci, a zanechať tmy sveta.

Prvomučeník Štefan, plný Ducha Svätého, bol ukameňovaný, lebo vyznal svoju vieru v Ježiša Krista, Božieho Syna. Jednorodený Syn, ktorý prišiel na svet, pozýva každého veriaceho, aby si vybral cestu svetla a života. V tomto spočíva význam jeho príchodu medzi nás. Keďže diakon Štefan miloval Pána a bol poslušný jeho hlasu, zvolil si Krista, Život a Svetlo pre každého človeka. Tým, že sa rozhodol pre pravdu, stal sa zároveň obeťou tajomstva neprávosti prítomného vo svete. No v Kristovi Štefan zvíťazil!

I dnes Cirkev za to, že dosvedčuje Svetlo a Pravdu, zakusuje na rôznych miestach tvrdé prenasledovania až po najvyššiu skúšku mučeníctva. Koľko našich bratov a sestier vo viere podstupuje znevažovanie, násilie a sú nenávidení kvôli Ježišovi! Poviem vám jednu vec: mučeníkov dneška je viac než tých z prvých storočí. Keď čítame dejiny prvých storočí tu v Ríme, dočítame sa o veľkej krutosti voči kresťanom. Hovorím vám: tá istá krutosť voči kresťanom je i dnes, a vo väčšom počte.

Dnes chceme myslieť práve na tých, čo podstupujú prenasledovanie a byť im blízko naším spolucítením, našou modlitbou a aj naším plačom. Včera, v deň Narodenia Pána, kresťania prenasledovaní v Iraku slávili Vianoce v ich zničenej katedrále: je to príklad skutočnej vernosti evanjeliu. Napriek skúškam a nebezpečenstvám, odvážne dosvedčujú svoju príslušnosť ku Kristovi a žijú Evanjelium nasadením sa pre tých posledných a najviac zanedbávaných, preukazovaním dobra všetkým bez rozdielu. Takto svedčia o pravde a láske.

Keď v našom srdci vytvárame priestor Božiemu Synovi, ktorý sa nám dáva vo svojom narodení, obnovujeme si radostnú a odvážnu vôľu verne ho nasledovať ako jediného vodcu, vytrvalo žiť podľa evanjeliovej mentality a odmietať mentalitu vládcov tohto sveta.

Pozdvihnime našu modlitbu k Panne Márii, Matke Božej a Kráľovnej mučeníkov, aby nás vždy viedla a podporovala na našej ceste nasledovania Ježiša Krista, ktorého kontemplujeme v jasličkách a ktorý je verným svedkom Boha Otca.“

Po modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec pokračoval vyjadrením sústrasti Rusku v súvislosti so včerajším leteckým nešťastím s 92 obeťami:

„Chcem vyjadriť moju úprimnú sústrasť nad smutnou správou o zrútení sa ruského lietadla do Čierneho mora. Nech Pán poteší drahý ľud Ruska a rodinných príslušníkov pasažierov na palube lietadla: novinárov, členov posádky a  vynikajúci zbor a  orchester armádnych síl. Nech preblahoslavená Panna Mária podporuje priebeh súčasného pátrania. V roku 2004 zbor vystupoval vo Vatikáne pri 26. výročí pontifikátu sv. Jána Pavla II. Modlime sa za nich.“

Pápež František nezabudol zaželať k meninám dnešným oslávencom: „Pozdravujem a všetko najlepšie želám všetkým tým, čo nosia meno Štefan alebo Štefánia!“

Na záver sa Svätý Otec poďakoval za pozdravy k Vianociam:

„V posledných týždňoch som dostal mnoho vianočných pozdravov z celého sveta. Nedá sa mi odpovedať na každý jeden z nich, no dnes chcem všetkým vyjadriť moje úprimné poďakovanie, zvlášť za dar modlitby. Zo srdca ďakujem! Nech vás za to Pán štedro odmení!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

Vatikán 26. decembra – Svätý Otec dnes na záver modlitby Anjel Pána vyjadril úprimnú sústrasť všetkým blízkym obetí leteckého nešťastia v Rusku pri ktorom zahynulo 92 ľudí, medzi ktorými bolo aj 64 členov legendárneho umeleckého súboru Alexandrovovcov. Svätý Otec vyjadril spoluúčasť týmito slovami:

„Chcem vyjadriť moju úprimnú sústrasť nad smutnou správou o zrútení sa ruského lietadla do Čierneho mora. Nech Pán poteší drahý ľud Ruska a rodinných príslušníkov pasažierov na palube lietadla: novinárov, členov posádky a  vynikajúci zbor a  orchester armádnych síl. Nech preblahoslavená Panna Mária podporuje priebeh súčasného pátrania. V roku 2004 zbor vystupoval vo Vatikáne pri 26. výročí pontifikátu sv. Jána Pavla II. Modlime sa za nich.“

Príčiny havárie ešte nie sú známe. Po nájdení vraku pri pobreží neďaleko Soči ruskí vyšetrovatelia pokračujú v identifikácii telesných pozostatkov a vo vyšetrovaní nešťastia. -ab- 

Na sviatok svätého Štefana pamätajme na mučeníkov včerajška i dneška. Premáhajme zlo dobrom, nenávisť láskou. (Tvít pápeža Františka z 26. decembra 2016)

Vatikán 26. decembra – V priemere každých šesť minút zomiera vo svete násilnou smrťou niekto z kresťanov. Údaj vyplýva z najnovšej štatistiky uplynulého roka. Pre svoju vieru bolo počas roku 2016 usmrtených okolo 90 tisíc kresťanov. Ďalších 500 až 600 miliónov kresťanov vo svete nemôže vyznávať svoju vieru v plnej slobode. Tieto údaje uviedol renomovaný taliansky  sociológ prof. Massimo Introvigne. Riaditeľ Centra pre štúdium nových náboženstiev (CESNUR) so sídlom v Turíne a ďalšími pobočkami v USA, založeného v roku 1988 v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal:

Prof. Introvigne: „Uznávané Centrum pre štúdium globálneho kresťanstva (Center for Study of Global Christianity) na budúci mesiac publikuje svoju štatistiku za rok 2016, ktorá hovorí o 90 tisícoch kresťanov zabitých pre ich vieru, jeden mŕtvy každých 6 minút, ich počet sa trochu znížil oproti 105 tisíc spred dvoch rokov. Z týchto bolo 70 percent, čiže 63 tisíc, zabitých v kmeňových konfliktoch v Afrike. Americké Centrum ich zahŕňa do štatistiky, pretože ako tvrdí, z veľkej časti tu ide o kresťanov, ktorí odmietli nastúpiť do zbrane z dôvodov svedomia. Ďalších 30 percent, čiže 27 tisíc, pochádza z teroristických atentátov, plienenia dedín kresťanov a prenasledovaní zo strany vlády, ako v prípade Severnej Kórey.“

Ak by sme chceli odhadnúť, koľko kresťanov je vo svete prenasledovaných, aký je ich približný počet?

Prof. Introvigne: „Keď vezmeme štatistiky aspoň troch rôznych výskumných centier v Spojených štátoch a aj môjho Centra pre štúdium nových náboženstiev (CESNUR) a porovnáme ich medzi sebou v 102 krajinách sveta, odhady sa pohybujú medzi 500 a 600 miliónmi kresťanov vo svete, ktorí nemôžu vyznávať svoju vieru úplne slobodne. Bez toho, že by sme zabúdali alebo bagatelizovali utrpenia príslušníkov iných náboženstiev, kresťania sú skupinou, ktorá je vo svete najviac prenasledovaná. Niekto môže zostať v rozpakoch pred štatistikami, pretože na jednej strane Centrum pre štúdium globálneho kresťanstva udáva toto číslo približne 90 tisíc, zatiaľčo iní hovoria o niekoľkých tisíckach, ďalší dokonca o niekoľkých stovkách. Keď sú diskrepancie také veľké, je jasné že sa tu spočítavajú odlišné veci. Kto počíta osoby postavené pred vedomú tragickú voľbu: „Buď sa zriekneš svojej viery, alebo zomrieš“, naráta ich ročne niekoľko sto. Kto má trochu širšie ponímanie, čiže nielen ako „kandidátov blahorečenia“, ale ako osoby, ktoré brali na vedomie, že mohli byť usmrtené, keď konali určité skutky či praktiky viery, ten hovorí o niekoľkých tisíckach. Ak sa však hovorí o osobách, ktoré sú zabité v širokom zmysle pretože sú kresťanmi, vtedy prídeme k 90 tisícom, čiže jednému mŕtvemu každých šesť minút.“

Nemožno nespomenúť brutálne prenasledovanie proti kresťanom, a nielen im, páchané samozvaným Islamským štátom na dobytých územiach. Sú v týchto oblastiach príklady kresťanov, ktorí prišli o život zachovajúc si vernosť Pánovi?         

Prof. Introvigne: „Áno, na územiach tzv. Islamského štátu sú viaceré prípady, niektoré skúma Cirkev s predpokladom budúcej beatifikácie. Ide o kresťanov, ktorí sa vedome rozhodli ostať na tomto území a nakoľko mohli ďalej svedčili o svojej viere. Hovoriac o Islamskom štáte nesmieme zabúdať, že Islamský štát vraždí aj mnohých moslimov a že v roku 2016, podľa našich odhadov, počet kresťanov zabitých kvôli viere a počet moslimov zabitých kvôli viere, ak vyjmeme Afriku a hovoríme o ostatných kontinentoch, zvlášť Ázii, je počet približne rovnaký. Moslimovia vo všeobecnosti sú zabíjaní inými moslimami: sunitskí moslimovia zabíjajú šítskych moslimov, toto je najčastejší prípad. Niekedy sú sunitskí moslimovia zabití šítskymi moslimami. Moslimovia ktorí nesúhlasia s nejakou odnožou Islamu sú zabíjaní extrémistickejšími moslimami, ako v prípade IS.“

Čo z tohto fenoménu prenasledovania vnímate ako najviac bijúce do očí?

Prof. Introvigne: „Dva momenty. Po prvé, že tak trochu vo všetkých krajinách rastie netolerancia, a netolerancia je vstupnými dverami k diskriminácii a tá je potom vstupnými dverami k prenasledovaniu. A ďalej, je to pokojný, vznešený, neraz vzorový postoj kresťanských menšín podrobených každému typu šikanovania, ktoré však iba vo veľmi zriedkavých prípadoch odpovedali na násilie násilím, zatiaľ čo vo väčšine prípadov dosvedčili s pokojom svoju vieru, veľmi často odpúšťajúc svojím prenasledovateľom a modliac sa za nich.“ -jb, ab-

Vatikán 26. decembra – Pred záverom kalendárneho roka sa veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko ako hosť v štúdiu Vatikánskeho rozhlasu podelil o svoje vnímanie roka 2016. Za dva hlavné momenty z pohľadu veľvyslanca označil Mimoriadny svätý rok milosrdenstva, ktorý priviedol do Ríma osobitne veľký počet pútnikov, a predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, ktoré sprevádzali viaceré podujatia v Ríme.

V uplynulom roku navštívili Vatikán najvyšší predstavitelia Národnej rady SR, na návšteve Ríma bol  prezident republiky a predstavitelia slovenskej vlády. Slovensko sa predstavilo kultúrnymi podujatiami: viacerými koncertmi a najmä výstavou skvostov slovenskej gotiky od Majstra Pavla z Levoče v Kvirinálskom paláci.

Zo slovenských pútnických skupín vo Svätom roku milosrdenstva veľvyslanec Sopko pripomenul napr. púť vojenského ordinariátu, cyklopúť Slovenského orla či púť pri príležitosti Jubilea chudobných pod vedením otca Petra Gombitu. K cirkevným udalostiam roka spájajúcim Slovensko s Rímom patrí aj pričlenenie kostola Panny Márie Snežnej v Bratislave na Kalvárii k rímskej Pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore.

Veľvyslanec Peter Sopko pozval pútnikov, ktorí prichádzajú do Ríma vo vianočnom čase, aby si prišli pozrieť medzinárodnú výstavu betlehemov „100 jasličiek“, na ktorých má aj tento rok Slovensko svoje zastúpenie. Výstava je prístupná v Bazilike Santa Maria del Popolo každý deň od 10:00 do 20:00 až do 8. januára. -jb-

Celý rozhovor s veľvyslancom Petrom Sopkom v audiopodobe:

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: