Vatikán 9. januára – Pápež František dnes prijal členov diplomatického zboru akreditovaných pri Svätej stolici pri príležitosti začiatku nového roku. Vatikán v súčasnosti udržuje diplomatické vzťahy zo 182 krajinami. Poslednou krajinou, ktorá podpísala začiatkom decembra uplynulého roku dohodu so Svätou stolicou je Mauritánska islamská republika. Na stretnutí so Svätým Otcom v Kráľovskej sále Apoštolského paláca sa zúčastnil aj veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko.  ​  

Pápež František sa vo svojom dlhom a zanietenom príhovore venoval predovšetkým témam bezpečnosti a mieru vo svete. Na úvod podčiarkol, že uplynulý rok bol bohatý na stretnutia s mnohými hlavami štátov a predstaviteľmi vlád, ako aj na podpisy a ratifikácie bilaterálnych dohôd, pričom spomenul Konžskú demokratickú republiku, Stredoafrickú republiku, Benin a Východný Timor.

„Zatiaľ čo pre mnohých sa dnes pokoj zdá byť určitým spôsobom garantovaným dobrom, takmer ako dosiahnuté právo, ktorému sa už viac nevenuje pozornosť, pre mnohých je stále len ďalekou fatamorgánou,“ prihovoril sa na úvod prítomným Rímsky biskup. Podľa jeho slov „sme často premožení obrazmi smrti, bolesťou nevinných, ktorí prosia o pomoc a útechu“, „drámou utečencov, ktorí utekajú pred vojnou alebo migrantov, ktorí tragicky hynú“.

Pri tejto príležitosti si Svätý Otec zaspomínal na medzináboženské stretnutie za pokoj v septembri 2016 v Assisi a poukázal na to, že každý náboženský prejav by mal prispieť k šíreniu pokoja. „Bohužiaľ, sme si vedomí toho, ako aj dnes náboženská skúsenosť môže byť neraz použitá ako zámienka pre uzavretia sa, sociálne vylúčenia a násilie,“ zamyslel sa pápež, narážajúc na nárast prejavov terorizmu vo svete v uplynulom roku. Ako príklady uviedol Afganistan, Bangladéš, Belgicko, Egypt, Francúzsko, Nemecko, Irak, Nigériu, USA či Turecko:

„Vyzývam preto všetky náboženské autority, aby sa zjednotili v silnom zdôraznení toho, že nikdy nemožno zabiť v Božom mene. Fundamentalistický terorizmus je ovocím vážnej duchovnej biedy, ktorá je neraz spojená aj so značnou sociálnou chudobou. Je možné úplne ho poraziť jedine vďaka spoločnému prínosu náboženských lídrov, ako aj tých politických“.   

Svätý Otec tiež vyzdvihol iniciatívu Rady Európskej únie, ktorá sa v uplynulom roku začala venovať „úlohe výchovy k prevencii pred radikalizáciou, ktorá vedie k terorizmu a k násilnému extrémizmu“. Ako ďalej pápež vysvetlil: „Ide o príležitosť prehĺbiť prínos náboženského fenoménu a úlohu výchovy k skutočnej pacifikácii sociálneho tkaniva“:

„Prajem si vyjadriť presvedčenie, že žiadna politická autorita sa nesmie limitovať na garantovanie bezpečnosti vlastných občanov..., ale je tiež povolaná stať sa skutočnou šíriteľkou a sprostredkovateľkou pokoja. Pokoj je «aktívna cnosť», ktorá si vyžaduje úsilie a spoluprácu každého jednotlivca i celého sociálneho útvaru vo svojom celku“.

Potom, ako pápež František citoval zo svojho posolstva na 50. svetový deň pokoja, ktorý Cirkev slávila 1. januára, vyzdvihol „zhovievavé gesto“ niektorých vlád voči väzňom. Na „vytvorenie podmienok hodných dôstojného života pre väzňov“ viackrát apeloval aj počas Roku milosrdenstva.

Ďalšou dôležitou témou pápežovho prejavu veľvyslancom pri Svätej stolici boli migranti. Svätý Otec sa poďakoval mnohým krajinám za „štedrosť, s akou prijímajú tých, čo sú v núdzi“. Spomenul pritom niektoré európske štáty, ako napríklad Taliansko, Nemecko, Grécko či Švédsko, ako aj krajiny Blízkeho východu: Libanon, Jordánsko a Turecko, či niektoré krajiny Afriky a Ázie.

Pápež František sa vo svojom príhovore nevyhol ani problematike moderného otroctva, konfliktu v Sýrii či na kórejskom polostrove. So zreteľom na tohtoročnú konferenciu OSN o odzbrojení, „sa Svätá stolica snaží o šírenie etiky pokoja a bezpečnosti, ktorá ide ponad ten strach a ,uzavretosť’, ktoré ovplyvňujú debatu o nukleárnych zbraniach,“ uviedol Svätý Otec a dodal:

„Nepriateľ pokoja je ideológia, ktorá využíva sociálne problémy, aby vyvolávala pohŕdanie a nenávisť a ktorá vidí v druhom nepriateľa, ktorého treba zničiť. Bohužiaľ, nové ideologické formy neprestajne vystupujú na horizonte ľudstva. Maskujúc sa za nositeľov dobra pre národ, naopak nechávajú za sebou chudobu, rozdelenia, sociálne napätia, utrpenie a nezriedka tiež smrť. Pokoj sa naopak získava vďaka solidarite. Z nech vyviera túžba po dialógu a spolupráci, ktorá nachádza v diplomacii základný nástroj“.    

Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol minuloročné diplomatické zblíženie medzi Spojenými štátmi a Kubou, ako aj ukončenie roky trvajúceho konfliktu v Kolumbii. „Cestu dialógu a nevyhnutnosť odvážnych gest“ potrebujú podľa slov pápeža Františka aj Venezuela, Irak a Jemen. Rímsky biskup neopomenul ani izraelsko-palestínsky konflikt s výzvou k mierovému spolunažívaniu v rámci dvoch štátov s medzinárodne uznanými územiami. Ako uviedol: „Celý Blízky východ potrebuje urgentne pokoj!“

Od Blízkeho východu sa pápež presunul na africký kontinent, kde upozornil najmä na konflikty v Sudáne a Južnom Sudáne, či v Stredoafrickej republike. Aj Európa, podľa slov pápeža, smädí po pokoji a väčšej bezpečnosti. Svätý Otec vyzdvihol iniciatívy v prospech unifikácie Cypru a zastavil sa aj pri Ukrajine, ktorá potrebuje „okamžitú odpoveď na vážnu humanitárnu situáciu“:

„Celá Európa prechádza rozhodným momentom svojej histórie, v ktorom je povolaná znovu objaviť vlastnú identitu. Čo si vyžaduje znovu objaviť vlastné korene, aby mohla formovať vlastnú budúcnosť... Proces európskeho zjednotenia, ktorý sa začal po druhom svetovom konflikte, bol a naďalej je jedinečnou príležitosťou pre stabilitu, pokoj a solidaritu medzi národmi“.

Na záver svojho príhovoru členom diplomatického zboru pri Svätej stolici pápež František poukázal na dôležitosť starostlivosti o stvorenstvo. Napriek tomu, že je človek pánom stvorenstva, sú veci, ktoré presahujú jeho moc. Svätý Otec poukázal na ničivé zemetrasenia v Ekvádore, Taliansku a v Indonézii. S prítomnými v Sala Regia sa rozlúčil slovami:

„Pokoj je dar, výzva a úsilie. Dar, lebo pramení zo samotného srdca Boha; výzva, lebo je dobrom, ktoré sa nedá nikdy zaplatiť a ktoré treba nepretržite získavať; úsilie, lebo si vyžaduje zanietené konanie každého človeka dobrej vôle v jeho hľadaní a budovaní. Neexistuje teda skutočný pokoj, ak nevychádza z vízie človeka, ktorý vie šíriť integrálny rozvoj, uvedomujúc si svoju nadprirodzenú dôstojnosť.

Želám si pre tento len teraz začatý rok, aby rástli medzi našimi krajinami a ich národmi príležitosti pre spoločnú prácu a budovanie autentického pokoja. Zo svojej strany Svätá stolica a predovšetkým Štátny sekretariát je vždy pripravený spolupracovať s tými, čo sa snažia o ukončenie konfliktov, a ponúknuť podporu a nádej národom, ktoré trpia“. -ej-

Vatikán 9. januára – Pre kresťanský život nie sú potrebné zvláštne či mimoriadne veci; stačí postaviť Ježiša do centra našich každodenných rozhodnutí. Touto myšlienkou sa dnes pápež František prihovoril v homílii v Dome sv. Marty, kde po vianočnej pauze začal opäť sláviť ranné omše za účasti veriacich.

Po Vianociach začína nové liturgické obdobie, obyčajný čas roka, avšak v centre života kresťana, vysvetlil vo svojej homílii Svätý Otec, je vždy Kristus, prvé a posledné Slovo Otca, „Pán vesmíru“, „Spasiteľ sveta. Niet iného, on je jediný“:

„To je centrum nášho života: Ježiš Kristus. Ježiš Kristus, ktorý sa prejavuje, ktorý sa dáva vidieť; a my sme pozvaní spoznávať ho, rozpoznávať ho v živote, v mnohých okolnostiach života. Uznať Ježiša, poznať ho. - ,Otče, ale veď ja poznám život tohto svätca, tejto svätice, alebo aj ich zjavenia, tam a tam...‘ - To je dobré, svätí sú svätí, sú veľkí! Zjavenia: nie všetky sú pravdivé. Svätí sú dôležití, avšak stred je Ježiš Kristus: bez Ježiša Krista niet svätých! A tu [spočíva] otázka: je centrom môjho života Ježiš Kristus? Aký je môj vzťah s Ježišom Kristom?“

Podľa slov Svätého Otca existujú tri úlohy „na ubezpečenie sa o tom, že Ježiš je v centre nášho života“. Prvou úlohou je poznať Ježiša, aby sme ho rozpoznali. Ježiša v jeho dobe mnohí nerozpoznali, pripomenul pápež František: „zákonníci, veľkňazi, znalci zákona, saduceji, niektorí farizeji“. Ba práve naopak, „prenasledovali ho a zabili“. Treba si preto položiť otázku: „Mám záujem spoznať Ježiša? Alebo ma skôr zaujíma telenovela, klebety či ambície alebo poznanie života druhých?“

„Aby sme poznali Ježiša,“ dodal Svätý Otec, „je tu modlitba, Duch Svätý“ a tiež Božie slovo, ktoré treba mať pri sebe a čítať ho každý deň: „To je jediný spôsob ako spoznať Ježiša“. A následne „je to Duch Svätý, ktorý potom koná. To je semienko. Ten, kto spôsobuje klíčenie a rast semienka je Duch Svätý“.

Druhou úlohou je adorovať Ježiša. Klaňať sa mu, nielen sa na neho obracať s prosbami a ďakovať mu. Svätý Otec prítomným v Dome sv. Marty predstavil dva spôsoby adorovania Ježiša: sú nimi „modlitba adorácie v tichu“ a ďalej „odstránenie z nášho srdca iných vecí, ktoré adorujeme, ktoré nás zaujímajú viac. Nie, jedine Boh“ musí byť prítomný v našom srdci, dodal pápež František. „Ostatné veci sú užitočné len vtedy, keď som schopný adorovať jedine Boha“: 

„Existuje jedna krátka modlitba, ktorú sa modlievame: Glória. ,Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému’. Toľkokrát ju však hovoríme ako papagáje. Ale táto modlitba je adorácia! ,Glória’: adorujem Otca, Syna a Ducha Svätého. Adorovať malými modlitbami v tichu pred Božou veľkosťou, adorovať Ježiša a povedať: ,Ty si jediný, Ty si začiatok a koniec a s tebou chcem ostať po celý život, po celú večnosť. Ty si jediný’. A odhodiť preč veci, ktoré mi bránia adorovať Ježiša“.

Poslednou treťou úlohou, aby sme skutočne uznali Božieho Syna, je podľa slov pápeža Františka nasledovať Ježiša. Inšpiráciu našiel aj v dnešnom čítaní z Evanjelia podľa Marka, ktoré hovorí o povolaní učeníkov (Mk 1,14-20). Znamená to postaviť Ježiša do stredu nášho života, vysvetlil na záver svojej homílie Svätý Otec:

„Kresťanský život je jednoduchý, je veľmi jednoduchý, avšak potrebujeme milosť Ducha Svätého, aby v nás prebudil túžbu poznať Ježiša, adorovať Ježiša a nasledovať Ježiša. A preto sme na začiatku v modlitbe dňa prosili Pána, aby sme poznali, čo máme robiť a aby sme mali silu to konať. V jednoduchosti každého dňa – lebo na to, aby sme boli každý deň kresťanmi nepotrebujeme výnimočné veci, zložité či nadbytočné, nie, je to jednoduché – nech nám Pán dá milosť poznať Ježiša, adorovať Ježiša a nasledovať Ježiša“. -ej-                

Vatikán 9. januára – Zvon, ktorý spoločne rozozvučia kresťania rôznych cirkví je ústredným symbolom videoposolstva Svätého Otca, ktoré dnes publikoval Apoštolát modlitby. Svetová sieť modlitby Svätého Otca šíri video najmä na sociálnych sieťach. Pápež František v ňom pozýva veriacich pripojiť sa k jeho modlitbovému úmyslu zameranému na jednotu kresťanov v nasledovnom znení:

„Za všetkých kresťanov, aby - verní Pánovmu učeniu - modlitbou a bratskou láskou napomáhali obnovovaniu cirkevného spoločenstva a spolupracovali pri odpovedaní na aktuálne výzvy, ktorým ľudstvo čelí.“

Svätý Otec sa v minútovom videoposolstve obracia k divákovi týmito slovami:

„V súčasnom svete veľa kresťanov z rôznych cirkví pracuje spoločne v službe trpiacemu ľudstvu, na obranu ľudského života a jeho dôstojnosti, na ochranu stvorenstva a proti nespravodlivosti.

Táto túžba spoločne kráčať a spolupracovať v službe a v solidárnosti voči tým najslabším a trpiacim je dôvodom radosti pre všetkých.

Pripoj svoj hlas k môjmu v modlitbe, aby všetci prispievali modlitbou a bratskou láskou k znovunastoleniu plnej cirkevnej jednoty, aby sa čelilo výzvam doliehajúcim na ľudstvo.“ -ab-

Vatikán 9. januára – Do kníhkupectiev sa dostáva nová kniha od Andreu Tornielliho s názvom „Na cestách“ (In viaggio), v ktorej autor opisuje medzinárodné cesty pápeža Františka. Andrea Tornielli je novinár talianskeho denníka La Stampa a koordinátor vatikanistickej stránky Vatican Insider. V novej knihe popisuje priebeh i pozadie doterajších ciest pápeža Františka počnúc jeho prvou bleskovou cestou na taliansky ostrov Lampedusa. Nasledujú Brazília, Svätá zem, Južná Kórea, Filipíny, krajiny Južnej Ameriky, Kuba a Spojené štáty americké, otvorenie Svätej brány v Afrike, ale tiež prekvapujúca návšteva utečeneckého tábora na ostrove Lesbos a tiež krátke návštevy Tirany, Sarajeva, Lundu a ďalších európskych miest.

Úvodnú kapitolu tvorí rozhovor Andreu Tornielliho s pápežom Františkom zameraný práve na jeho cesty. Z knihy, ktorá vychádza na 384 stranách vo vydavateľstve Piemme, sme vybrali niekoľko zaujímavých odpovedí, ktoré v predstihu priniesol denník La Stampa:

Svätý Otec, rád cestujete?

„Pravdu povediac nie. Nikdy som nemal rád veľa cestovať. Keď som bol biskupom v Buenos Aires, prichádzal som do Ríma len keď to bolo nevyhnutné a ak som nemusel prísť, tak som neprišiel. Stále ma veľa stálo vzdialiť sa z mojej diecézy, veď pre nás biskupov je naša diecéza „manželkou“. Ja som človek skôr návykový, pre mňa dovolenka je mať trošku viac času na modlitbu a na čítanie. Na to, aby som si oddýchol, nepotrebujem meniť „vzduch“ alebo zmeniť prostredie.“

Aké máte pocity keď vidíte nadšenie ľudí, ktorí čakajú hodiny aby Vás videli prechádzať?

„Prvý pocit je, že ktovie či je to „Hosanna!“, alebo ako čítame v evanjeliu, môže to byť aj „Ukrižuj!“ Druhý pocit opíšem príhodou, ktorú som niekde čítal. Je to veta, ktorú povedal Albino Luciani, v tej dobe ešte kardinál, po potlesku, ktorým ho odmenila skupina miništrantov pri privítaní. Povedal približne toto: «Viete si predstaviť, že osol na ktorom sedel Ježiš pri svojom slávnostnom vstupe do Jeruzalema si mohol myslieť, že tie ovácie boli pre neho?» Takže pápež si musí byť vedomý skutočnosti, že on „nesie“ Ježiša, dosvedčuje Ježiša a jeho blízkosť a nežnosť voči všetkým ľuďom, zvlášť voči tím, ktorí trpia. Preto som tých, čo kričali „Nech žije pápež“, občas poprosil, aby kričali „Nech žije Ježiš!“

Sú tiež krásne vyjadrenia o otcovskom postavení v jednom z dialógov blahoslaveného Pavla VI. s Jeanom Guitonom. Pápež Montini sa zveril francúzskemu filozofovi: «Verím, že zo všetkých hodností pápeža je najviac závideniahodné otcovstvo. Otcovstvo je cit, ktorý zasiahne ducha a srdce, ktorý nás sprevádza každú minútu dňa, ktorý nemôže zoslabnúť, ale ktorý narastá, lebo rastie počet detí. Je to cit, ktorý nevyčerpáva, neunavuje, ktorý osviežuje od každej únavy. Nikdy, ani v jednom momente, som sa necítil unavený tým, že som dvíhal ruku na požehnanie. Nie, nikdy sa neunavím  žehnať a odpúšťať». Tieto slová povedal Pavol VI. po svojom návrate z Indie. Verím, že tieto slová vysvetľujú, prečo sa pápeži tejto doby rozhodli cestovať.“

Veľa ciest po svete, ale skoro žiadna do krajín Európskej únie. Prečo?

„Jedinou krajinou Európskej únie, ktorú som navštívil bolo Grécko. Pri sotva päťhodinovej ceste  som prišiel na ostrov Lesbos stretnúť a povzbudiť utečencov, spolu s mojimi bratmi Bartolomejom z Konštantínopolu a Hieronymom z Atén. Potom som bol v Európskom parlamente a v Rade Európy v Štrasburgu, ale to bola návšteva inštitúcie a nie krajiny. Ale aj tak som navštívil ďalšie európske krajiny, ktoré nie sú súčasťou Únie: Albánsko a Bosnu a Hercegovinu. Uprednostnil som tie krajiny, v ktorých môžem pomôcť, povzbudiť tých, ktorí napriek problémom a konfliktom sa snažia o mier a jednotu. Krajiny, ktoré sú alebo boli vo veľkých problémoch. To neznamená, že by som nevenoval pozornosť Európe, ktorú povzbudzujem ako len môžem, aby znovuobjavila a uviedla do života svoje najautentickejšie korene, svoje hodnoty. Som presvedčený, že nie  byrokracia alebo nástroje vysokej ekonomiky nás zachránia z aktuálnej krízy a vyriešia problémy imigrácie, ktoré sú pre európske krajiny najväčšou krízovou situáciou od konca Druhej svetovej vojny.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab-

Nemôže nastať skutočný pokoj, ak sa každý dovoláva vždy a len svojich práv, bez toho aby dbal o dobro iných. (Tvít pápeža Františka 9. januára 2017) -ab-

Vatikán 9. januára – Tak ako v celej Európe aj v Ríme boli počas posledných dní zaznamenané veľmi nízke teploty. Z tohto dôvodu sa rozhodol pápež František vyvinúť viaceré iniciatívy, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí nemajú strechu nad hlavou a prespávajú na rôznych miestach Ríma a Vatikánu.

Hlavný zodpovený za Apoštolskú charitu, pápežský almužník Mons. Konrad Krajewski oznámil, že nocľahárne ostanú otvorené 24 hodín a ktokoľvek bude prosiť o pomoc, bude mať možnosť sa zohriať a dostane jedlo aj keď už nie sú voľné miesta na spanie. V nocľahárňach sa podarilo vytvoriť ďalších 20 núdzových miest.

Kto odmietne uchýliť sa do nocľahárne, dostane od almužníka špeciálny spacák (pre teploty do -20°C). Tiež je k dispozícii auto, ktoré môžu bezdomovci využiť, aby boli v noci chránení od najväčšieho mrazu. Ako uviedol Mons. Krajewski za pomoci dobrovoľníkov je distribuovaná aj teplá polievka, obložené žemle a teplá čokoláda pre doplnenie kalórií. Všetky tieto aktivity sú platené z peňazí, ktoré sa získavajú za pápežské požehnania.

Do pomoci sú zapojení aj členovia Vatikánskeho žandárstva a Švajčiarskej gardy, ktorí cez noc hľadajú ľudí v núdzi. Ako dodal Mons. Krajewski, tieto aktivity vykonáva Apoštolská charita (Elemosineria apostolica) stabilne, v tomto období sa len zintenzívnili jej aktivity.  -ab-

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: