Vatikán 14. januára – Svätý Otec dnes pozdravil delegáciu Global Foundation, ktorá mala v Ríme okrúhly stôl na tému: „Spoločne pracujme pre dobro globálnej spoločnosti“. Na tomto stretnutí sa snažia definovať správne spôsoby ako smerovať ku globalizovaniu spolupráce a vyvarovať sa naopak globalizácii ľahostajnosti a nezáujmu. Cieľom je ubezpečiť sa, že globálne spoločenstvo môže dosiahnuť ciele definované v dokumentoch Agenda 2030 a Ciele udržateľného rozvoja.

Svätý Otec vo svojom príhovore o ekonomických systémoch a ich vzťahu k ľuďom povedal:

„Predovšetkým chcem zdôrazniť, že je neprípustný a tiež neľudský ekonomický systém, ktorý vyraďuje mužov, ženy, deti, len z toho dôvodu, že sa zdajú byť neužitoční podľa kritérií podnikovej rentability alebo iných organizácií. Presne toto vyraďovanie ľudí spôsobuje úpadok a neľudskosť akéhokoľvek politického a ekonomického systému: tí, ktorí spôsobujú alebo dovolia vyraďovanie iných – utečencov, zneužívaných alebo zotročovaných detí, chudobných, ktorí zomierajú na ulici kvôli mrazu – oni sami sa stanú strojmi bez duše, akceptujúc podvedome princíp, že tiež oni, skôr alebo neskôr, budú vyradení - je to ako bumerang! Ale je to pravda: skôr alebo neskôr budú vyradení, keď už nebudú užitoční pre spoločnosť, ktorá si do svojho stredu dala boha peňazí.

V roku 1991 svätý Ján Pavol II., v čase keď padli nespravodlivé politické systémy a nastalo postupné zjednocovanie trhov, čo už dnes bežne nazývame globalizáciou, upozorňoval na riziko, že sa všade rozšíri kapitalistická ideológia. Tá brala slabý alebo nulový ohľad na javy ako vyradenie, využívanie a odcudzenie človeka, neberúc do úvahy mnohých, ktorí žijú aj dnes v podmienkach hmotnej a morálnej núdze. Zverila riešenie len voľnému rozvoju síl trhu. Môj predchodca pri otázke, či tento ekonomický systém je model, ktorý môžeme ponúknuť tým, ktorí hľadajú cestu skutočného ekonomického a sociálneho rozvoja, došiel k jasnej zápornej odpovedi. Toto nie je cesta (porov. Centesimus annus, 42).

Na nešťastie, riziká, ktorých sa obával Ján Pavol II. sa v plnej miere naplnili. Napriek tomu v tom istom čase sa rozvinuli a zrealizovali mnohé snahy jednotlivcov a inštitúcií pre nápravu zla spôsobeného nezodpovednou globalizáciou. Matka Tereza z Kalkaty, ktorú som mal tú česť pred niekoľkými mesiacmi vyhlásiť za svätú a ktorá je ikonou našich čias, určitým spôsobom reprezentuje a spája tieto snahy. Ona sa skláňala k vysilením ľuďom, ponechaným zomierať na okraji ciest, spoznajúc v každom z nich dôstojnosť, ktorú dostali od Boha. Prijala každý ľudský život. Ten nenarodený aj ten opustený a odmietnutý a dala zaznieť svojmu hlasu pred mocnými sveta, aby spoznali zločiny chudoby, ktorú oni sami vytvorili. (porov. Príhovor pri svätorečení Matky Terezy z Kalkaty, 4. sept. 2016).

To je prvý postoj, ktorý môže priviesť k solidárnej a spolupracujúcej (kooperatívnej) globalizácii. Žiada sa najmä, aby každý osobne nebol ľahostajný k zraneniam chudobných, ale naučil sa spolucítiť s tými, ktorí trpia prenasledovaniami, osamelosťou, núteným presídlením alebo oddelením od svojich rodín; s tými, čo nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, s tými čo trpia hladom, zimou alebo horúčavou.

Toto spolucítenie zaistí, že ekonómovia a politici budú môcť používať svoju inteligenciu a svoje zdroje nie len na kontrolu a monitorovanie dôsledkov globalizácie, ale tiež pomôže zodpovedným na rôznych politických úrovniach – regionálnych, národných, medzinárodných – skorigovať smerovanie vždy, keď je to potrebné. Politika a ekonómia by totiž mali zahrňovať uplatňovanie cnosti rozvážnosti.

Cirkev má stále nádej, lebo pozná veľké schopnosti ľudskej inteligencie, ktorá si nechá pomôcť a nechá sa  viesť Bohom, a tiež pozná dobrú vôľu malých aj veľkých, chudobných i bohatých, podnikateľov i zamestnancov. Teda vás povzbudzujem pokračovať vo vašom úsilí, stále vedení sociálnou náukou Cirkvi, presadzovať spolupracujúcu (kooperatívnu) globalizáciu spolu so všetkými zainteresovanými osobami - občianskou spoločnosťou, vládami, medzinárodnými organizáciami, akademickými a vedeckými spoločnosťami a ďalšími – a prajem úspech vašej práci.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab-

Vatikán/Palestína 14. januára – Svätý Otec František dnes ráno prijal na súkromnej audiencii palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, ktorý sa vzápätí stretol aj so štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Gallagherom.

Ako sa píše v oficiálnom komuniké, „počas priateľského stretnutia sa potvrdili dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Palestínou, spečatené globálnou dohodou v roku 2015, ktorá sa dotýka základných aspektov života a činnosti Cirkvi v palestínskej spoločnosti“. V tomto kontexte sa pápež a palestínsky prezident zhodli na dôležitosti príspevku katolíkov v prospech šírenia ľudskej dôstojnosti a pomoci tým najnúdznejším, predovšetkým v oblasti výchovy a zdravotnej starostlivosti. 

Dôležitou témou rozhovorov bol predovšetkým mierový proces na Blízkom východe, pričom obe strany vyjadrili nádej, že v blízkej budúcnosti sa obnovia priame rokovania medzi zainteresovanými stranami, „aby sa dospelo ku skočeniu násilia, ktoré spôsobuje neakceptovateľné utrpenie civilnému obyvateľstvu, a k spravodlivému a trvalému riešeniu“. 

Svätý Otec František spolu s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom vyjadrili želanie, aby sa za podpory medzinárodného spoločenstva prijali také opatrenia, ktoré by uprednostňovali vzájomnú dôveru a prispeli by k vytvoreniu klímy, ktorá by umožnila „prijať odvážne rozhodnutia v prospech mieru“. Obe strany sa tiež zhodli na tom, že je dôležité chrániť posvätný charakter miest, ktoré sú pre veriacich všetkých troch náboženstiev sväté. -ej-

Vatikán 14. januára – Svätý Otec František, ktorý sa pred týždňom stretol vo Vatikáne s tisíckami ľudí postihnutých nedávnymi zemetraseniami v strednom Taliansku, opäť urobil pastoračné gesto v prospech týchto ľudí. Dnes v popoludňajších hodinách v kaplnke Domu sv. Marty vyslúžil sviatosť krstu niekoľkým deťom práve z postihnutých rodín.

Ako vysvetlil biskup diecézy Rieti Mons. Domenico Pompili, myšlienka sa zrodila počas pápežovej návštevy 4. októbra 2016 v zdevastovanom mestečku Amatrice, keď mu istá matka predstavila svoje dieťatko a opýtala sa, či by nebolo možné, aby ho osobne pokrstil. Svätý Otec súhlasil a neskôr slávenie krstu rozšíril aj na iné deti, ktoré sa medzičasom narodili obyvateľom oblastí zasiahnutých katastrofou. -jb-       

Rím 15. januára - Svätý Otec František vykoná v nedeľu 15. januára pastoračnú návštevu vo štvrti Guidonia na východne Ríma, kde bude sláviť svätú omšu vo Farnosti Panny Márie v Setteville.

Do farnosti pápež zavíta o 16. hodine. Tamojší farár don Luigi Tedoldi mu predstaví život farnosti, jednotlivé spoločenstvá fungujúce pri kostole, ktorý bol dokončený v roku 2000. Ako prezradil pre Vatikánsky rozhlas, z približne 6000 obyvateľov na území farnosti sa na jej živote aktívne zúčastňuje asi 20 percent.

K dispozícii majú oratórium, kde sa asi 130 deťom dostáva výchova pod vedením desiatok animátorov. Stovka ďalších chlapcov a dievčat je zapojená v skautingu. Farnosť má osem neokatechumenátnych spoločenstiev, nábožné združenie Najsvätejšej Trojice a modlitbovú skupinu pátra Pia. Prípravu na krst zabezpečuje jedenásť manželských párov ako katechétov.

Farníci sa výrazne angažujú aj v charite. Podľa slov farára mesačne prispievajú okolo 1000 eurami na diecézny Caritas. Krízové sociálne situácie jednotlivých rodín z farského spoločenstva, aké nechýbali najmä v posledných rokoch, sa farárovi podarilo riešiť nie vyhlasovaním zbierok, ale oslovením jednotlivých darcov. Podľa slov dona Luigiho sa vždy našiel niekto ochotný pomôcť konkrétnym ľuďom v núdzi.

Pápež František sa vo farnosti Setteville stretne aj s tamojším 47-ročným kaplánom Giuseppem Berardinom, ktorý je ťažko chorý. Pred dvoma rokmi zostal paralyzovaný následkom rýchlo progredujúcej amyotrofickej laterálnej sklerózy.

Po ročnej odmlke tak pápež František opäť začína s navštevovaním farností svojej diecézy. Počas mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva namiesto farností navštevoval v Ríme a okolí rozličné komunity a zariadenia slúžiace ľuďom, ktorí si nesú rozličné utrpenia. Skupiny veriacich z rímskych farností však stále prichádzajú za Svätým Otcom na ranné sväté omše v Dome sv. Marty. -jb-

Vatikán 14. januára – Svätá stolica dnes publikovala viaceré menovania členov a poradcov úradov Rímskej kúrie. Svätý Otec vymenoval za člena Kongregácie pre náuku viery bostonského arcibiskupa, kardinála Seana Patricka O’Malleyho OFM Cap., ktorý je predsedom Pápežskej komisie pre ochranu maloletých.

Ďalšie menovanie sa týka troch nových členov Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. Stali sa nimi arcibiskup venezuelskej Méridy Mons. Baltazar Enrique Porras Cardozo, arcibiskup brazílskeho hlavného mesta Brasília Mons. Sérgio da Rocha a arcibiskup mexickej Tlalnepantly Mons. Carlos Aguiar Retes.

Svätý Otec vymenoval aj 17 konzultorov Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Sú medzi nimi najmä akademickí odborníci na liturgiu, posvätnú hudbu, liturgické umenie, biblické vedy či spriritualitu. Medzi novovymenovanými konzultormi sú napr. aj vedúci Pápežského hudobného telesa Mons. Massimo Palombella SDB či riaditeľ Centra Aletti v Ríme páter Marko Rupnik SJ. -jb-

Vatikán 14. januára – Vo veku 94 rokov zomrel včera 13. januára kardinál Gilberto Agustoni, niekdajší prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Pochádzal zo švajčiarskej diecézy Bazilej a prakticky po celý život bol v službe Svätej stolice v rôznych významných úradoch Rímskej kúrie. Postupne pracoval na kongregáciách pre náuku viery, pre Boží kult, pre klérus, bol sudcom Rímskej roty a napokon v rokoch 1994-1998 ako prefekt viedol Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry. Na kardinála ho kreoval sv. Ján Pavol II. v roku 1994.

Pápež František vyjadril svoju sústrasť príbuzným zosnulého v telegrame adresovanom jeho neteri žijúcej vo Švajčiarsku. Pri svätej omši poslednej rozlúčky so zosnulým kardinálom Gilbertom Agustonim bude v utorok 17. januára v Bazilike sv. Petra predsedať dekan kardinálskeho kolégia Angelo Sodano. Svätý Otec ako zvyčajne na záver vykoná obrad posledného odporúčania.

Po úmrtí kardinála Agustoniho má kardinálsky zbor 226 členov, z toho 120 s právom voliť. -jb-

Využívanie bez hanby ťažko ubližuje deťom, s ktorými sa zaobchádza ako s tovarom a sú zotročované. Boh nech žehná tých, ktorí ich oslobodzujú. (Tvít pápeža Františka 14. januára 2017)

Rím 14. januára - V sobotu 21. januára v Ríme prevezme úrad nový rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda Pavol Zvara. Svätej omši o 10.00 v Kaplnke sv. Cyrila a Metoda na pôde slovenského kolégia a ústavu bude predsedať kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Očakáva sa účasť viacerých slovenských biskupov, Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa metropolitu a predsedu Konferencie biskupov Slovenska, arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi, žilinského diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa a bratislavského pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka, ktorý je zodpovedný za pastoráciu Slovákov v zahraničí. Koncelebrovať budú aj rektori niektorých pápežských kolégií v Ríme, ako aj slovenskí diecézni a rehoľní kňazi študujúci alebo pôsobiaci na univerzitách v Ríme alebo v Rímskej kúrii.

PaedDr. SLLic. Pavol Zvara, PhD. je kňazom Žilinskej diecézy a v minulosti pôsobil ako vicerektor a prefekt Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Získal doktorát na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave a vyššie štúdiá absolvoval na Pápežskom aténeu sv. Anzelma v Ríme. -jb-

Mexiko 14. januára – Biskup mexickej diecézy Saltillo na severovýchode krajiny Mons. José Raúl Vera López potvrdil, že sa našlo telo kňaza Joaquina Hernandeza Sifuentesa, ktorý zmizol 3. januára. Páchateľ, miesto a motív vraždy ostávajú naďalej neznáme. Podľa informácií tlačovej agentúry Fides boli v súvislosti s prípadom zadržané dve osoby podozrivé z vraždy.

Mons. Vera sa počas stretnutia s novinármi poďakoval miestnym autoritám za vykonanú prácu pri hľadaní kňaza a uviedol: „Cirkev musí udeliť odpustenie údajným vrahom kňaza, zároveň však musí prenechať spravodlivosť rukám autorít“. Konferencia biskupov Mexika zaslala smútiacej rodine zavraždeného kňaza kondolenčný list.

Podľa oficiálnych údajov mexického Katolíckeho multimediálneho centra (CCM) došlo v Mexiku za uplynulé štyri roky k vražde 15 kňazov a dvoch laikov angažovaných v pastorácii. V mnohých prípadoch ide o mexické regióny, kde pôsobia drogové kartely a kňazi sú pre nich často nepohodlnými osobami. -ej-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 2. nedele v cezročnom období (cyklus A: Jn 1, 29-34): Predstavenie Ježiša 

Keď chceme ľuďom predstaviť nového, im neznámeho človeka, je dôležité ako presne to urobíme. Ak chceme, aby ho ľudia prijali a vytvorili si s ním dobrý, a otvorený vzťah, musíme veľa premýšľať nad tým, čo presne o ňom povieme a čo zdôrazníme. Napríklad do školy príde nový učiteľ. Je vzdelaný, študoval na niekoľkých zahraničných univerzitách, má veľa akademických titulov. Môžem ho žiakom predstaviť takto: „Toto je Dr. Novák. Doktor znamená, že je veľmi vzdelaný a veľa toho vie.“ Na toto však môžu žiaci reagovať rôzne. Niektorí sa možno potešia, že majú pred sebou kompetentného človeka, ktorý ich veľa naučí. No možno viac bude tých, ktorí si povedia: „Ten bude náročný! Možno bude voči nám aj nemilosrdný...!“ A môžu sa voči nemu uzavrieť. Keď ho ale predstavím takto: „Toto je pán Novák, váš nový učiteľ. Chcel učiť práve vás a veľmi sa na vás tešil. A dúfa, že vám bude nielen učiteľom, ale aj priateľom.“ Toto môže študentov naladiť úplne inak.  

V evanjeliu dnešnej nedele Ján Krstiteľ predstavuje ľuďom Ježiša. Po svojom 30-ročnom skrytom živote Ježiš vychádza von, prichádza medzi ľudí a chce medzi nimi verejne pôsobiť a takto začať plniť svoje poslanie. Ján Krstiteľ vedel, že jeho úlohou je pripravovať ľudí na jeho príchod, a že keď raz Ježiš príde, jeho úlohou bude týmto ľuďom ho aj predstaviť. Možno si predtým Ján neraz položil otázku: „Ako to urobím, keď ten čas príde? Ako by som ho mal presne ľuďom predstaviť? Aké slová by som mal vybrať? K čomu ho pripodobniť, čo na ňom zdôrazniť, aké jedno slovo použiť, aby vyjadrovalo nielen podstatu jeho misie, ale zároveň aby aj ľuďom otvorilo oči a vyburcovalo v nich túžbu vytvoriť si s ním vzťah?

Možno mu napadli aj slová ako Učiteľ, Kráľ, Mesiáš, Divotvorca, Filozof, Lekár, Vodca, Kazateľ... No, keď sa nad nimi hlbšie zamyslel, musel uznať, že aj keď všetky tieto tituly sú dobré a určite budú všetky pravdivo vystihovať Ježišovu misiu, predsa žiaden z nich, vybratý samostatne, nevyjadrí všetko. A tak pravdepodobne žiaden z nich nebude schopný ani v ľuďoch zarezonovať natoľko silne, aby si s ním túžili vytvoriť vzťah.

A tu to zrazu prišlo. Z ničoho nič tu pred Jánom stojí Ježiš a Ján zo seba vyhŕkne slová, ktoré ani nemohli byť presnejšie: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ S davom to muselo zatriasť. Efekt sa dostavil okamžite. Hneď dvaja z Jánových učeníkov sa odobrali a šli za Ježišom. A po nich ďalší.

Ježiš – Boží Baránok. Čo tento titul, milí priatelia, znamenal? Čo pod ním Židia, Jánovi poslucháči rozumeli? Najmenej dve veci. Prvou bolo Egyptské otroctvo. Židia sa do Egypta dostali za čias Jozefa Egyptského. Jozef bol v Egypte druhým po faraónovi a bol jedným z nich. Mali sa v Egypte teda dobre. No Jozef zomrel a Egypťania si zo Židov urobili otrokov a tvrdo ich utláčali. Po 400 rokoch zatúžili vrátiť sa domov do svojej vlasti, ktorú kedysi za Jozefa vo vidine skvelého života opustili. Faraón ich však odmietol prepustiť, pretože by bol stratil lacnú pracovnú silu. Na to Boh rukami Mojžiša zoslal na Egypťanov desať egyptských rán. Najhoršia bola posledná, desiata: smrť prvorodeného v každej rodine okrem tých, ktorých veraje vchodových dverí budú poznačené krvou jednoročného baránka, ktorého si Židia mali podľa inštrukcií Božích zaobstarať a ho zabiť. Po tejto desiatej rane faraón Židov konečne prepustil na slobodu.

A tak Baránok bol pre Židov symbolov dvoch vecí: záchrany pred smrťou a vyslobodenia z otroctva. Tieto dve veci si potom neskôr, keď sa už konsolidovali vo svojej vlasti ako národ pripomínali vždy počas Paschy v Jeruzalemskom chráme.

No nebola to len spomienka na minulosť, ale aj poukaz na prítomnosť. V symbolickom zmysle bol totiž Egypt pre nich obrazom toho, ako funguje hriech. Do Egypta šli s vidinou skvelého života. No ten trval veľmi krátko. Rýchlo sa rozplynul a na jeho miesto prišlo otroctvo. Takto presne funguje hriech. Láka človeka na niečo, čo je len ilúzia a zanecháva v ňom blen. A tak ľudia, vedomí si svojich hriechov a ich dôsledkov, čakali na Baránka, ktorý by ich zachránil pred trestom alebo deštrukciou, ktorú im ich hriechy spôsobujú, a ktorý by ich vyviedol z posadnutosti hriechu a hriešnych návykov na slobodu.

Druhý obraz, ktorý ľudia pod slovom Baránok rozumeli, bol obrad, ktorý Židia podľa nariadenia zo 16. kapitoly Knihy Levitikus praktizoval pri obrade zmierenia. Na baránka alebo na kozla kládli svoje ruky a tak mu odovzdávali svojej hriechy. Potom ho odviedli do púšte, aby tam zomrel.

Takéto obrady a obete v Jeruzalemskom chráme boli však len symbolom, predobrazom. Čosi naznačovali, ale to nespôsobovali. Boli len znakom ale nie skutočnosťou. A Židia to vedeli. Vedeli tiež, že toto sa však raz naplno splní a uskutoční, a to v Mesiášovi, ktorý medzi nich má prísť, v Kristovi. No a keď Ján ukázal teraz na Ježiša a nazval ho Baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta, aj on, aj ľudia vedeli veľmi dobre a veľmi presne, čo tým myslí a čo to znamená.

Milí priatelia, ako znie nám, našim ušiam, dnes, tento titul Ježišov? To, či v nás vyvoláva tie isté emócie, ako vo vtedajších židoch, poslucháčoch Jána Krstiteľa, bude závisieť od toho, ako vnímame seba a svoju hriešnosť. Ak si myslíš, že nie si hriešnik, potom ti slová Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta nebudú hovoriť vôbec nič. No ak svoj hriech dokážeš precítiť, potom to bude pre teba znamenať veľa, veľmi veľa. Napríklad to, čo popisuje známy kazateľ Wilhelm Busch vo svojich spomienkach. Bolo to počas vojny v Nemecku. Predvolalo si ho gestapo. Hoci vedel, čo gestapo je, vcelku sa pri čakaní nudil. Prechádzal sa hore-dole po čakárni. Boli tam skrine s osobnými spismi ľudí. Zrazu mu udrelo do očí na jednom šuflíku v zozname spisov meno: Wilhelm Busch. „Odrazu ma opustila nuda a mne sa rozbúchalo srdce. Bol som zvedavý, čo tam je o mne napísané. Ale nemal som tú odvahu sa do toho pozrieť. Pomyslel som si: Tak je to aj v prípade mňa a Boha. Je tu spis. A sú tam samé moje hriechy a neresti. No Ježiš tento spis zničil. Na kalvárii – svojou krvou.“

Milí priatelia, každý si svojím životom píšeme nejaký spis. No Boží Baránok – Ježiš, ho svojou krvou maže. Avšak iba za podmienky, že ty o to stojíš. Ježišu, ďakujeme ti za tvoju spásu. Amen.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: