Vatikán 18. januára – Pri stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec František pozval veriacich k aktívnemu prežívaniu Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý trvá od 18. do 25. januára a jeho téma znie: „Kristova láska nás pobáda k zmiereniu“. Pápež osobitne pozdravil účastníkov Európskej ekumenickej púte z nemecky hovoriacich krajín. Pri katechéze pokračoval v cykle o kresťanskej nádeji, pričom sa sústredil na biblickú postavu Jonáša. V Aule Pavla VI. boli prítomní aj slovenskí pútnici. Skupinu z Prešovskej univerzity a Univerzitného pastoračného centra Štefana Héseka sprevádzal duchovný otec Pavol Hrabovecký.

V pozdrave osobitne určenom mladým, chorým a novomanželom pápež František povedal: 

„Dnes sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý nám tento rok dáva uvažovať nad láskou Krista pobádajúceho k zmiereniu. Drahí mladí, modlite sa, aby sa všetci kresťania opäť stali jednou rodinou; drahí chorí, obetujte vaše utrpenie za jednotu Cirkvi; a vy, drahí novomanželia, zakúšajte nezištnú lásku, akou je láska Boha k ľudstvu.“

Na generálnej audiencii sa  zúčastnila aj väčšia skupina nemecky hovoriacich účastníkov Európskej ekumenickej púte. Delegáciu na čele s p. Annette Kurschusovou pápež František osobitne privítal a pri tejto príležitosti pripomenul dôležitosť ekumenického dialógu v súčasnom momente dejín:

 „Drahí bratia a sestry, vaša etapa v Ríme je dôležitým ekumenickým znamením, ktoré vyjadruje jednotu dosiahnutú medzi nami prostredníctvom cesty dialógu počas posledných desaťročí. Kristovo Evanjelium je v centre nášho života a zjednocuje osoby hovoriace rozličnými jazykmi, žijúce v rozličných krajinách a prežívajúce vieru v rozličných spoločenstvách.

S pohnutím spomínam na ekumenickú modlitbu v Lunde vo Švédsku 31. októbra minulého roku. V duchu toho spoločného pripomenutia si reformácie, hľadíme viac na to, čo nás spája než na to, čo nás rozdeľuje a pokračujeme v spoločnej ceste k prehĺbeniu našej jednoty a k tomu, aby sme jej dali čoraz viditeľnejšiu formu.

V Európe je táto spoločná viera v Krista akoby zelenou niťou nádeje: patríme jedni druhým. Spoločenstvo, zmierenie a jednota sú možné. Ako kresťania máme zodpovednosť za tento odkaz a musíme o ňom svedčiť naším životom. Boh nech žehná túto vôľu zjednotenia a chráni všetky osoby kráčajúce po ceste jednoty.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Vatikán 18. januára – Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka pri dnešnej generálnej audiencii. Pokračoval v nej v cykle o kresťanskej nádeji témou „Jonáš – nádej a modlitba“. Na úvod zaznel nasledovný úryvok z Knihy proroka Jonáša:

«Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu. Tu pristúpil k Jonášovi veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“» (Jon 1,4-5a.6).

Katechéza pápeža Františka v plnom znení

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Vo Svätom písme sa medzi prorokmi Izraela vyníma jedna tak trochu paradoxná postava, prorok, ktorý sa snaží uniknúť pred Pánovým volaním odmietajúc dať sa do služby Božieho plánu spásy. Ide o proroka Jonáša, o ktorom rozpráva príbeh v krátkej knihe pozostávajúcej len zo štyroch kapitol, istý druh podobenstva prinášajúceho jedno veľké poučenie – o milosrdenstve Boha, ktorý odpúšťa.

Jonáš je prorokom „vychádzajúcim von“, ale aj prorokom na úteku! Je prorokom vychádzajúcim, ktorého Boh vysiela „na periférie“, do Ninive, aby obrátil obyvateľov toho veľkého mesta. Avšak Ninive pre Izraelitu, akým bol Jonáš, predstavuje hrozivú skutočnosť, nepriateľa, ktorý vrhal do nebezpečenstva samotný Jeruzalem a teda, ktorého treba zničiť a istotne nie zachraňovať. Preto, keď Boh posiela Jonáša kázať do tohto mesta, prorok, ktorý pozná Pánovu dobrotu a jeho túžbu odpustiť, snaží sa vyhnúť svojej úlohe a uniká.

Počas svojho úniku prorok vstupuje do kontaktu s pohanmi, námorníkmi lode, na ktorú sa nalodil, aby sa vzdialil od Boha a svojej misie. A uniká ďaleko, lebo Ninive sa nachádzalo v oblasti Iraku a on uteká do Španielska, vážne uniká. A práve to, ako sa správajú títo pohanskí mužovia, a potom následne aj reakcia obyvateľov Ninive, nám dnes pomôžu trochu pouvažovať o nádeji, ktorá sa tvárou v tvár nebezpečenstvu a smrti vyjadruje v modlitbe.

Vskutku, počas plavby na mori sa strháva velikánska búrka a Jonáš zostupuje do podpalubia lode a upadá do spánku. Námorníci naopak, vidiac, že sú stratení, volajú «každý k svojmu bohu» (porov. Jon 1,5), boli pohanmi. Kapitán lode budí Jonáša hovoriac:  «Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme» (Jn 1,6).

Reakcia týchto „pohanov“ je oprávnenou reakciou zoči-voči smrti, tvárou v tvár nebezpečenstvu; lebo práve vtedy človek naplno zakusuje vlastnú krehkosť a vlastnú potrebu spásy. Inštinktívna hrôza zo smrti prebúdza potrebu dúfať v Boha života. «Azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme»: to sú slová nádeje, ktorá sa stáva modlitbou, tou prosbou plnou úzkosti, ktorá vystupuje na pery človeka tvárou v tvár bezprostrednému nebezpečenstvu smrti.

Príliš ľahko máme pohŕdavý postoj k tomu, keď sa človek obracia na Boha v núdzi, akoby to bola len zištná, a tak nedokonalá modlitba. Avšak Boh pozná našu slabosť, vie, že si naňho spomíname kvôli prosbe o pomoc, a so zhovievavým úsmevom otca Boh láskavo odpovedá.

Keď sa uznávajúc svoju vlastnú zodpovednosť Jonáš necháva vrhnúť do mora, kvôli záchrane svojich spoločníkov na ceste, búrka tíchne. Hroziaca smrť priviedla tých pohanských ľudí k modlitbe, spôsobila to, že prorok, napriek všetkému, žije vlastné povolanie v službe druhým, prijímajúc, že sa za nich obetuje. A teraz ich ako zachránených privádza k tomu, aby spoznali pravého Pána a vzdali mu chválu.

Námorníci, ktorí sa v strachu modlili obracajúc sa na svojich bohov, teraz s úprimnou bázňou voči Pánovi uznávajú pravého Boha a prinášajú obety a zaväzujú sa sľubmi. Nádej, ktorá ich priviedla k modlitbe za to, aby neumreli, sa ukazuje ešte mocnejšou a koná veci, ktoré prekračujú to, v čo dúfali: nielen že nehynú v búrke, ale otvárajú sa uznaniu pravého a jediného Pána neba i zeme.

Následne, zoči-voči predstave vlastnej záhuby, sa aj obyvatelia Ninive budú modliť, pohýnaní nádejou v Božie odpustenie. Budú konať pokánie, budú vzývať Pána a obrátia sa k nemu, počínajúc kráľom, ktorý, rovnako ako kapitán lode, dá zaznieť nádeji hovoriac: «Ktovie, azda sa Boh odvráti [...] a nezahynieme» (Jon 3,9). Aj ich, tak ako posádku v búrke, vystavenie hrozbe smrti a to, že vyviazli v zdraví, priviedlo k pravde.

Takto pred Božím milosrdenstvom a ešte viac vo svetle veľkonočného tajomstva, sa smrť môže stať tým, čím bola pre svätého Františka z Assisi: „našou sestrou smrťou“ a pre každého človeka a pre každého z nás môže predstavovať prekvapujúcu príležitosť spoznať nádej a stretnúť Pána.

Nech nám Pán dá toto pochopiť – spojitosť medzi modlitbou a nádejou. Modlitba ťa vedie ďalej v nádeji a keď sa veci stávajú temnými, treba sa viac modliť! A bude viac nádeje.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-   

Vatikán 17. januára - V dnešný sviatok sv. Antona opáta sa vo Vatikáne konala tradičná púť talianskych poľnohospodárov. Egyptského pustovníka z prelomu 3. a 4. storočia považujú za svojho patróna najmä tí, čo sa živia chovom domácich zvierat. Podľa svojho zvyku prišli chovatelia na Vatikánske námestie aj s niekoľkými výstavnými kusmi hospodárskych zvierat.

Talianski chovatelia dobytka a poľnohospodári združení vo dvoch národných asociáciách slávili vo Vatikánskej bazilike svätú omšu s arcikňazom baziliky kardinálom Angelom Comastrim, ktorý ich povzbudil k uchovávaniu rodinných hodnôt, osobitne formou spoločnej modlitby rodičov s deťmi. -jb-

Vatikán 17. januára – Vzhľadom na udalosti posledných týždňov v súvislosti s krízou vo vedení Zvrchovaného rytierskeho maltézskeho rádu sa rozhodla Svätá stolica vyjadriť svoju „podporu a povzbudenie pre nesmiernu prácu, ktorú členovia a dobrovoľníci konajú v rôznych častiach sveta v duchu cieľov Rádu: na obranu  viery (tuitio fidei) a v prospech chudobných, chorých a zraniteľných (obsequium pauperum)“.

Svätá stolica zároveň potvrdila svoju dôveru voči skupine piatich rešpektovaných osobností, ktorú ustanovil Svätý Otec 21. decembra s cieľom, aby ho informovala o aktuálnej kríze centrálneho vedenia Maltézskemu rádu.

Ako sa ďalej uvádza v komuniké vatikánskeho Tlačového strediska, „Svätá stolica verí v plnú spoluprácu všetkých v tejto tak delikátnej fáze a očakáva správu spomenutej skupiny aby v rámci príslušnej kompetencie prijala najvhodnejšie rozhodnutia pre dobro Zvrchovaného rytierskeho maltézskeho rádu a Cirkvi“. -ab-

Vatikán 17. januára – Dnes ráno v Bazilike svätého Petra dal pápež František posledné zbohom švajčiarskemu kardinálovi Gilbertovi Agustonimu, emeritnému prefektovi Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, ktorý zomrel 13. januára vo veku 94 rokov. Pohrebné obrady slávil pri Oltári katedry dekan kardinálskeho zboru kardinál Angelo Sodano. Na záver svätej omše pápež František predsedal obradom posledného odporúčania a rozlúčky.

V homílii kardinál Sodano pripomenul živú vieru, ktorá charakterizovala život zosnulého a povzbudzovala tých, ktorí ho poznali v Ríme, kde od roku 1950 zasvätil svoj život službe Svätej stolici. „Stále pamätajúc v srdci na svoju milovanú švajčiarsku komunitu, bol povzbudením svojou veľkou láskou k Rímskej cirkvi. Nech teraz zaznie naša modlitba, aby mal večný život v Kristovom pokoji!“ – zakončil svoj príhovor dekan kardinálskeho zboru. -ab-

Pokoj je «aktívna cnosť», ktorá si vyžaduje úsilie a spoluprácu každého jednotlivca a spoločenstva ako celku. (Tvít pápeža Františka, 17. januára 2016) -ej- 

Vatikán 17. januára – Buďte odvážnymi kresťanmi, zakorenenými v nádeji a schopnými znášať aj ťažké chvíle. Toto povzbudenie dnes adresoval pápež František veriacim v Dome sv. Marty. Leniví kresťania stoja naopak na mieste a Cirkev je pre nich len výhodným parkovacím miestom, dodal vo svojej rannej homílii Svätý Otec.

„Odvážny život patrí kresťanom,“ zdôraznil ďalej pápež, ktorý vo svojej kázni vychádzal z čítania z Listu Hebrejom (Hebr 6,10-20). Horlivosť, o ktorej je v liste reč, odvaha ísť vpred, musia byť podľa slov Svätého Otca našim postojom voči životu, tak ako to robievali tí, ktorí trénovali na štadióne, aby zvíťazili. List Hebrejom zároveň vystríha pred lenivosťou, ktorá je opakom odvahy. Je to akoby „žiť v chladničke, aby všetko ostalo tak“, ako je, vysvetlil pápež:

„Leniví kresťania, kresťania, ktorí nechcú kráčať vpred, kresťania, ktorí nebojujú za veci, ktoré prinášajú zmenu, veci nové, veci, ktoré by nám všetkým prospeli, ak by sa zmenili. Sú to lenivci, tzv. «zaparkovaní» kresťania: v Cirkvi našli dobré parkovisko. A keď hovorím kresťania, myslím tým laikov, kňazov, biskupov... Všetkých. Koľko týchto zaparkovaných kresťanov veru je! Pre nich je Cirkev parkoviskom, ktoré stráži život a kráčajú vpred so všetkými možnými istotami. Avšak títo nehybní kresťania ma pobádajú k myšlienke, ktorú nám starí rodičia hovorili už ako deťom: ,Dávaj si pozor, stojatá voda, tá, ktorá neprúdi, je prvou, ktorá sa pokazí’“. 

To, čo robí z kresťanov odvážnych ľudí je nádej, zatiaľ čo „leniví kresťania“ nemajú nádej, sú „na dôchodku“, vysvetlil Svätý Otec. Je to krásne ísť na dôchodok po mnohých rokoch práce, avšak „prežiť celý svoj život na dôchodku je strašné!“, dodal pápež. Nádej je naopak kotva, o ktorú sa treba zachytiť v ťažkých momentoch:

„A toto je dnešné posolstvo: nádej, tá nádej, ktorá nesklame, ktorá ide až za hranice. A hovorí: nádej, ktorá ,je bezpečnou a pevnou kotvou pre náš život’. Nádej je kotva: vrhli sme ju a držiac sa jej lana ideme tam, (k cieľu). Toto je naša nádej. Niet miesto pre myšlienky: ,Áno, ale je mi tu dobre, je tu krásne, ja zostanem...’. Nie, nádej znamená bojovať, držiac sa lana, aby sme došli do cieľa. V každodenných zápasoch je nádej cnosťou horizontov, nie uzavretosti! Možno je to cnosť, ktorej najmenej rozumieme, avšak je najsilnejšia. Nádej: žiť v nádeji, žiť z nádeje, vždy hľadiac vpred s odvahou. Niekto z vás by mi mohol povedať: ,Áno, otče, ale sú tu aj ťažké chvíle, kedy sa zdá byť všetko temné, čo mám robiť?’ - Pevne sa uchop lana a vydrž“.

„Nikomu z nás život nespadne do lona len tak ako darček,“ pokračoval ďalej vo svojej homílii pápež František. Je potrebné mať odvahu, aby sme kráčali ďalej a vydržali. Odvážni kresťania sa mnohokrát pomýlia, avšak „chyby robíme všetci“, vysvetlil Svätý Otec. „Ten, kto ide vpred, spraví aj chybu“, zatiaľ čo zdanlivo „ten, čo stojí na mieste, chyby nerobí“. A ak „nie je možné kráčať, lebo všetko je v tme, všetko je uzavreté“, treba vydržať, mať stálosť.

Na záver svojej homílie pozval pápež veriacich v Dome sv. Marty, aby si položili otázku, akými sú kresťanmi: uzavretými, alebo s výhľadom do budúcnosti. A či sú v ťažkej chvíli schopní vydržať vo vedomí, že nádej nesklame: „lebo viem, že Boh nesklame“:

„Položme si otázku: aký som ja? Aký je môj život viery? Je to život horizontov, nádeje, odvahy, kráčania vpred, alebo je to život vlažný, ktorý nevie ani vydržať ťažké chvíle? Nech nám Pán dá milosť, ako sme prosili v spoločnej modlitbe, prekonať náš egoizmus, lebo «zaparkovaní» kresťania, nehybní kresťania sú egoisti. Hľadia len na seba samých, nevedia zdvihnúť hlavu a hľadieť na Neho. Nech nám Pán dá túto milosť“. -ej-    

Nigéria 18. januára – Obrovská tragédia sa udiala na severe Nigérie. Terčom leteckého útoku vládnej armády, ktorý mal zasiahnuť fundamentalistických militantov Boko Haram sa stal naopak tábor utečencov, utekajúcich pred touto teroristickou organizáciou.

Z utečeneckého tábora Rann pri hraniciach s Kamerunom je hlásených najmenej  52 mŕtvych a 120 zranených. Zomrelo šesť dobrovoľníkov Červeného kríža a 13 je zranených. Ďalšie obete signalizovala organizácia Lekári bez hraníc z radov svojich lekárov a humanitárnych pracovníkov.

Nigérijský prezident Muhammadu Buhari pripustil, že tábor bol zbombardovaný „omylom“. Vláda vyslala záchranné vrtuľníky na prepravu zranených do poľných nemocníc v neďalekom Kamerune a Čade.

Vyčíňanie teroristickej organizácie Boko Haram, ktorá bojuje za nanútenie islamského práva šaría má za uplynulých 7 rokov ako výsledok 20 tisíc mŕtvych a 2 milióny utečencov. -jb- 

Rím 18. januára - Na pôde Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici sa v utorok 17. januára stretli členovia cirkevnej komunity Slovákov v Ríme. Veľvyslanec Peter Sopko s manželkou Elenou privítali v príjemnej atmosfére niekoľko desiatok kňazov, členov a členky rehoľných rodín, študentov či tých, čo dlhodobo pracujú v Ríme a okolí. Medzi hosťami nechýbali kardinál Jozef Tomko, novomenovaný rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda Pavol Zvara, správca Slovenskej katolíckej misie Ľubomír Majtán či pápežský spovedník Ľudovít Melo OP.

Veľvyslanec Sopko zhrnul emblematické udalosti uplynulého roka v živote slovenskej komunity v Ríme, ktoré sa niesli najmä v duchu Mimoriadneho svätého roka milosrdenstva a tiež predsedníctva SR v Rade EÚ. Členom slovenskej komunity vyjadril svoje novoročné žičenia. -jb-     

Európa 18. januára – K začiatku týždňa Modlitieb za jednotu kresťanov vydali spoločné posolstvo predstavitelia kresťanských cirkví v Európe. Text s nadpisom „Zmierenie – ženie nás Kristova láska“ podpísali kardinál Angelo Bagnasco ako predseda Rady európskych biskupských konferencií a anglikánsky biskup Rev. Christopher Hill za Konferenciu európskych cirkví. Okrem iného píšu:

„Dejiny kresťanstva v Európe sú poznačené smutnými obdobiami rozdelenia, vzájomného odsudzovania, ba i násilia. Keď sa viaceré cirkvi pripravujú pripomenúť si 500. výročie počiatkov protestantskej reformácie, znovu nám to pripamätáva našu zložitú minulosť. Vybaviť si tieto udalosti a konfrontovať sa s našou históriou je vzácnou príležitosťou na obnovenie nášho záväzku uzdravovať rany a prekonávať rozdelenia. Obraciame sa na Krista, ktorý zmieruje všetkých ľudí a celé tvorstvo s Bohom, aby nás viedol v tejto práci. V pokornej vďačnosti za tento dar pracujeme na zmierení slovom i skutkom.“

Európski kresťanskí predstavitelia pozývajú aj k vďačnosti za doteraz prejdenú cestu „rastu v učení sa spolupráci a v kultivovaní zmysluplného teologického dialógu“. Pripomínajú 45 rokov činnosti Spoločnej komisie a spoločného úsilia, ktoré sa prejavilo napr. v solidarite s rómskou populáciou, v angažovanosti za ekologickú spravodlivosť, ako aj v spoločnej modlitbe za jednotu Kristovho Tela.

Popri krízových momentoch Európy posolstvo zdôrazňuje aj prítomnosť nádeje: „Vojny a konflikty, politická neistota, migrácie a ekologické výzvy, materiálna i duchovná chudoba sa dotýkajú životov všetkých v Európe i mimo nej. Popri týchto krízach prichádza aj nádej. Spoločne môžeme svedčiť o Kristovej zmierujúcej láske cez ochranu stvorenstva, solidaritu s chudobnými a ochranou dôstojnosti Božieho ľudu.“ -jb- 

Rím 17. januára – Rehoľa bratov kazateľov, tiež známych ako dominikáni, si pripomína 800. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa dnes na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme začína päťdňový medzinárodný Kongres o misii bratov kazateľov.

Témou kongresu, ktorý sa zaoberá poslaním bratov kazateľov v treťom tisícročí, je „Poslaní kázať evanjelium“. Súčasťou programu sú plenárne zasadnutia, ktoré je možné sledovať vo francúzskom, anglickom a španielskom jazyku aj prostredníctvom internetu.  

Medzi viac než šiestimi stovkami rehoľníkov z celého sveta nebude chýbať ani 40 Slovákov. Dominikáni a dominikánky v súčasnosti pôsobia na Slovensku v Bratislave, Košiciach, Žiline, Zvolene a v Dunajskej Lužnej. Hlavným cieľom rehole je od začiatku túžba sv. Dominika kázať pre spásu duší.

Pri príležitosti ukončenia kongresu dominikánov bude v sobotu 21. januára o 16. hod. pápež František slúžiť slávnostnú omšu v Lateránskej bazilike v Ríme. -ej-

Slovensko 17. januára - Kniha „Bergogliov zoznam“ od Nella Scava je už dostupná aj v slovenčine vo vydaní Spolku svätého Vojtecha. Taliansky publicista v nej dokumentuje Bergogliov postoj proti režimu argentínskeho diktátora Jorgeho Videlu v rokoch 1976 – 1983. Zverejňuje osobné svedectvá ľudí, ktorých jezuitský páter Jorge Bergoglio zachránil pred prenasledovaním a istou smrťou. Patria k nim ľudia z rôznych spoločenských vrstiev: veriaci i neveriaci, odborár, univerzitný profesor, sudca, novinár, katechéti, snúbenci, ale i marxisticky orientovaný teológ. Taliansky originál La lista di Bergoglio vyšiel v roku 2013. Od Nella Scava je v slovenskom preklade aj kniha „Nepriatelia pápeža Františka“. (Zdroj: SSV) -jb-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe:   

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: