Vatikán 1. februára – „Prilba nádeje.“ Tak znie názov dnešnej katechézy pápeža Františka, ktorú si do preplnenej Auly Pavla VI. prišli vypočuť aj študenti a pedagógovia z Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa v Banskej Bystrici.

Ako Svätý Otec vo svojej katechéze priblížil, mať kresťanskú nádej znamená žiť v očakávaní niečoho, čo už je, čo sa už naplnilo. Nie je to len túžba po niečom, čo by som chcel, aby sa stalo. Po biblických príkladoch zo Starého zákona v predchádzajúcich katechézach dnes Svätý Otec prešiel k Novému zákonu. Inšpiráciu našiel v úryvku z Prvého listu sv. Pavla Solúnčanom:

«Vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme». (1Sol 5,4 -5.8-10)

Plné znenie katechézy pápeža Františka:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predchádzajúcich katechézach sme začali našu cestu na tému nádej čítajúc v tejto perspektíve niektoré stránky Starého zákona. Teraz chceme objasniť mimoriadny význam, ktorý táto cnosť nadobúda v Novom zákone, keď sa stretáva s novosťou predstavenou Ježišom a udalosťou Veľkej noci: [je ňou] kresťanská nádej. My kresťania sme ženami a mužmi nádeje.

To je to, čo jasne vystupuje do popredia už od prvého textu, ktorý bol napísaný, totiž Prvého listu sv. Pavla Solúnčanom. V úryvku, ktorý sme si vypočuli, možno vnímať celú tú sviežosť a krásu prvého kresťanského ohlasovania. Komunita Solúnčanov bola spoločenstvom mladým, založeným len nedávno; a predsa, napriek ťažkostiam a mnohým skúškam, je zakorenená vo viere a s entuziazmom a s radosťou oslavuje zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Apoštol sa teda so všetkými zo srdca raduje, keďže tí, čo sa znovu rodia vo Veľkej noci, sa skutočne stávajú «synmi svetla a synmi dňa» (5,5) – tak ich nazýva – v moci plného spoločenstva s Kristom.

Komunita Solúnčanov je čerstvo založená, keď jej Pavol píše, a len niekoľko rokov ju delí od Kristovej Veľkej noci. Je to len niekoľko rokov po tom. Preto sa apoštol snaží pochopiť všetky účinky a dôsledky, ktoré táto jedinečná a rozhodná udalosť, čiže zmŕtvychvstanie Pána, predstavuje pre dejiny a pre život každého človeka. Osobitne, tažkosťou komunity nebolo ani tak uznať Ježišovho zmŕtvychvstanie, všetci v to verili, ale skôr veriť vo vzkriesenie mŕtvych. Áno, Ježiš vstal z mŕtvych, no ťažkosťou bolo veriť, že mŕtvi budú vzkriesení. V tomto zmysle je tento list aktuálnejší viac než kedykoľvek predtým. Zakaždým, keď stojíme tvárou v tvár našej smrti, či smrti nejakej drahej osoby, cítime, že naša viera je vystavená skúške. Na provrch vychádzajú všetky naše pochybnosti, všetka naša krehkosť a kladieme si otázku: ,Skutočne bude život po smrti...? Budem môcť ešte vidieť a znovu objať ľudí, ktorých som miloval...?’ Túto otázku mi položila istá pani pred pár dňami pri jednej audiencii: ,Stretnem sa s mojimi drahými?’ [Mala istú] pochybnosť... Aj my sa v aktuálnom kontexte potrebujeme vrátiť ku koreňom a k základom našej viery, aby sme si tak uvedomili, koľko Boh pre nás vykonal v Kristovi Ježišovi a čo znamená naša smrť. Všetci máme tak trochu strach zo smrti kvôli tejto neistote, či nie? Prichádza mi na um jeden starček, starý pán, skvelý, ktorý hovoril: ,Nemám strach zo smrti. Trochu sa len bojím vidieť ju prichádzať’. Z tohto mal strach.   

Pavol zoči-voči obavám a rozpačitosti komunity pozýva, predovšetkým v skúškach a v tých najťažších chvíľach nášho života, držať pevne na hlave, ako prilbu, «nádej na spásu». Je to helma. To je kresťanská nádej. Keď sa hovorí o nádeji, môže nás to viesť k tomu, aby sme ju chápali v súlade s bežným významom tohto pojmu, totiž s odvolaním sa na niečo pekné, po čom túžime, čo sa však môže alebo nemusí uskutočniť. Dúfame, že sa tak stane, avšak ktovie... dúfam, je to túžba. Napríklad sa povie: ,Dúfam, že zajtra bude pekne!’, avšak vieme, že nasledujúci deň môže byť naopak škaredé počasie... Kresťanská nádej taká nie je. Kresťanská nádej je očakávaním niečoho, čo sa už naplnilo. Sú tam dvere a ja dúfam, že k nim dôjdem! Čo musím urobiť? Kráčať ku dverám! Som si istý, že k nim dôjdem. Taká je kresťanská nádej: mať istotu, že som na ceste smerom k niečomu, čo už je a nie čo by som chcel, aby bolo. Toto je kresťanská nádej. Kresťanskou nádejou je očakávanie niečoho, čo je už dosiahnuté a čo sa pre každého z nás istotne uskutoční. Rovnako naše zmŕtvychvstanie, ako aj zmŕtvychvstanie drahých zosnulých, nie je teda niečím, čo by sa mohlo stať alebo nie, ale je to istá skutočnosť, nakoľko je zakorenená v udalosti Kristovho zmŕtvychvstania. Dúfať teda znamená učiť sa žiť v očakávaní. Naučiť sa žiť v očakávaní a nájsť život. Keď nejaká žena zistí, že je tehotná, každý deň sa učí žiť v očakávaní, že uvidí pohľad toho dieťaťa, ktoré príde... Aj my musíme žiť a učiť sa z týchto ľudských očakávaní, ako aj žiť v očakávaní, že budeme hľadieť na Pána, že sa s ním stretneme. Toto nie je ľahké, no dá sa to naučiť: žiť v očakávaní. Dúfať znamená, a zároveň v sebe zahŕňa, pokorné srdce, chudobné srdce. Jedine chudobný človek vie očakávať. Ten, kto je už plný seba samého a svojho vlastníctva, nevie vložiť svoju nádej do ničoho iného, než do seba samého.

Svätý Pavol ďalej píše: «On [Ježiš] za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme» (1Sol 5,10). Tieto slová sú vždy dôvodom veľkej útechy a pokoja. Sme teda povolaní modliť sa aj za milované osoby, ktoré nás opustili, aby žili s Kristom, a aby boli v plnej jednote s nami. Jedna vec, ktorá sa veľmi dotýka môjho srdca,  je výraz sv. Pavla, ktorým sa vždy obracia na Solúnčanov. Mňa osobne napĺňa istotou nádeje. Hovorí takto: «A tak budeme navždy s Pánom» (1Sol 4,17). Aké krásne! Všetko prejde. Avšak po smrti budeme navždy s Pánom. Je to úplná istota nádeje, tá istá, ako tá, ktorá dávno predtým viedla Jóba k zvolaniu: «Som presvedčený, že môj Obranca žije [...] Veru, ja sám ho uvidím. Moje oči ho uzrú.» (Jób 19,25.27) A tak budeme navždy s Pánom. Veríte tomu? Pýtam sa vás: veríte tomu? [V aule zaznieva: „Áno“]. Viac menej, však? No, aby sme mali trochu viac sily, pozývam vás vysloviť to trikrát spolu so mnou: „A tak budeme navždy s Pánom“. Všetci spoločne! [Prítomní trikrát opakujú: „A tak budeme navždy s Pánom“]. A tam, s Pánom, sa spoločne stretneme. Ďakujem.

Svätý Otec na záver audiencie pozdravil delegáciu Svetového katolíckeho hnutia venujúceho sa klimatickým zmenám a poďakoval im za ich „nasadenie sa v starostlivosti o spoločný dom v týchto časoch závažnej sociálno-ekologickej krízy“. Ako ďalej uviedol: „Povzbudzujem, aby sa pokračovalo vo vytváraní sietí, aby miestne cirkvi s rozhodnosťou odpovedali na volanie zeme a na volanie chudobných“.

Mladým, chorým a mladomanželom pápež František adresoval nasledujúci pozdrav:

„Zajtra budeme sláviť sviatok Obetovania Pána a Svetový deň zasväteného života. Zverujem do vašich modlitieb tých, čo boli povolaní vyznávať evanjeliové rady, aby prostredníctvom ich svedectva života mohli vo svete vyžarovať Kristovu lásku a milosť evanjelia“. 

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-

Vatikán 1. februára – Pápež František počas dnešnej generálnej audiencie pripomenul, že zajtra, na sviatok Obetovania Pána, slávi Cirkev Svetový deň zasväteného života. Svätý Otec bude pri tejto príležitosti o 17.30 hod predsedať v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostnej omši za účasti mnohých rehoľníkov a rehoľníčok.

Tento rok má Svetový deň zasväteného života osobitný význam z pohľadu najbližšej biskupskej synody, ktorá svoju pozornosť zameriava na mladých a na rozlišovanie povolania. Pápež František sa počas dnešnej audiencie obrátil práve na nich:

„Zajtra budeme sláviť sviatok Obetovania Pána a Svetový deň zasväteného života. Zverujem do vašich modlitieb tých, čo boli povolaní vyznávať evanjeliové rady, aby prostredníctvom ich svedectva života mohli vo svete vyžarovať Kristovu lásku a milosť evanjelia“.  

Počas nedávneho stretnutia s členmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, hovoril pápež o akomsi „krvácaní“. Vatikánske dikastérium zaznamenalo počas uplynulých dvoch rokov približne 4600 rehoľníkov, ktorí zanechali svoje povolanie.

Svätý Otec dnes preto prítomných v Aule Pavla VI. pozval, aby sa modlili za „kňazov, rehoľné sestry, bratov spoločnosti apoštolského a kontemplatívneho života“, aby „ich život venovaný Pánovi a ich charizmatická služba priniesli hojné ovocie pre dobro veriacich a pre evanjelizačné poslanie Cirkvi“. 

Medzi veriacimi boli prítomní aj členovia Centra spirituality milosrdenstva zo sicílskeho mesta Gela spolu so svojim biskupom. Pápežovi Františkovi predstavili ikonu Matky milosrdenstva, ktorá bude zajtra počas liturgickej slávnosti vystavená v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. -ej-    

Boh túži po tom, aby sme jedni v druhých videli bratov a podľa toho aj žili, tvoriac tak jednu veľkú ľudskú rodinu v harmónii rozmanitosti. (Tvít pápeža Františka, 1. februára 2017) -ej-

Madagaskar 1. februára – Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin dnes zavŕšil svoju šesťdňovú návštevu Madagaskaru. Africkú krajinu navštívil pri príležitosti 50. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a krajinou, ktorej po zjednotení bol prvým kráľom slovenský cestovateľ Móric Beňovský.

Vatikánsky diplomat verí, že jeho návšteva podporí stretnutie a dialóg medzi mužmi a ženami, ktorí pochádzajú z rôznych etnických, kultúrnych a náboženských skupín. „Je to práve v tejto rôznorodosti, v ktorej musí budúcnosť národa, akým je Madagaskar, nájsť svoju inšpiráciu,“ vysvetlil kardinál Parolin a dodal:

„Prišiel som v mene Svätého Otca, aby som povzbudil Cirkev. Povzbudil madagaskarskú spoločnosť v evanjeliovom zmysle, a tiež v zmysle ľudskom. Je potrebné podporiť všetko úsilie v prospech chudobných, ako aj v oblasti zdravotníctva, výchovy. Všimol som si, že média zaujali témy zmierenia, lásky, angažovania sa veriacich. Verím, že tento odkaz môže v budúcnosti priniesť ovocie, dúfam v to a modlím sa za to“.

Viac ako 40% obyvateľov Madagaskaru sa hlási ku kresťanstvu, polovica populácie k tradičným náboženstvám. Krajina leží v Indickom oceáne pri východnom pobreží Afriky a patrí medzi krajiny s najčastejším výskytom moru.

„Madagaskar som vôbec nepoznal, veľa vecí sa ma tu dotklo, napríklad chudoba. Myslím si, že je potrebné vynaložiť viac úsilia, čo sa týka sociálnej spravodlivosti, vychádzajúc pritom zo srdca evanjelia. Pápež nám to každý deň pripomína so svojim záujmom o chudobných, o bezbranných, o ľudí, ktorí sú zabudnutí. Myslím si, že to je skutočná odpoveď, sociálna spravodlivosť, dať všetkým Madagaskarčanom príležitosť rozvíjať sa podľa dôstojnosti, ktorá patrí človeku a Božiemu dieťaťu“.

Kardinál Parolin po návšteve Madagaskaru pokračuje vo štvordňovej návšteve Konžskej demokratickej republike, kde si tiež pripomenie 50. výročie diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Kongom. Počas jedenásťdňovej cesty po africkom východnom pobreží navštívil vatikánsky štátny sekretár aj Keňu. -ej-     

USA 1. februára – Americkí biskupi vyzvali veriacich, aby sa zjednotili v boji za ľudskú dôstojnosť a postavili sa proti každému typu diskriminácie na základe náboženských motívov. Spoločnú deklaráciu podpísali arcibiskup Houstonu kardinál Daniel DiNardo a arcibiskup Los Angeles José Gomez, predseda a podpredseda Konferencie biskupov Spojených štátov.

Obaja preláti odsúdili novú migračnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Šéf  Bieleho domu vydal zákaz cestovať do USA pre občanov Iraku, Sýrie, Iránu, Sudánu, Líbye, Somálska a Jemenu, ktorý bude platiť 90 dní. Rovnako pozastavil americký program pre prijímanie utečencov zo spomenutých siedmych, prevažne moslimských, krajín na 120 dní.  

Americkí biskupi tvrdia, že „vzťah medzi kresťanmi a moslimami sa zakladá na neochvejnej sile lásky a spravodlivosti“. Dokument sa odvoláva na vyhlásenie «Nostra Aetate» z Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý pozýva šíriť pre dobro všetkých ľudí sociálnu spravodlivosť a morálne dobro, tak ako mier a slobodu. „Cirkev nezakolíše v obrane našich bratov a sestier všetkých vierovyznaní, ktorí trpia rukou neľútostných prenasledovateľov,“ píšu americkí biskupi.

„Náš národ ich musí prijať ako spojencov v spoločnom boji proti zlu,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení Konferencie biskupov Spojených štátov. Biskupi súhlasia s tým, že je potrebné poraziť infiltrované osoby, ktoré by mohli spôsobiť zlo, na druhej strane treba byť pohostinní voči tým, ktorí sú nevinní. „Prijať cudzinca a tých, ktorí sú na úteku nie je voľba medzi mnohými voľbami v kresťanskom živote, ale je to kresťanstvo samotné... Tam, kde naši bratia a sestry trpia odmietnutím a opustením, zdvihneme náš hlas v ich prospech,“ dodali na záver svojho vyhlásenia americkí biskupi. -ej-   

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: