Vatikán 5. februára – V Piatu cezročnú nedeľu pápež František v poludňajšej katechéze hovoril o poslaní kresťana byť „soľou zeme“ a „svetlom sveta“. Dosahuje sa to podľa jeho slov vytrvalým konaním dobra. Pre plnenie tohto poslania je potrebné denne sa „oslobodzovať od skazonosnej degenerácie svetskými vplyvmi protiviacimi sa Kristovi a Evanjeliu.“

Po modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec na vatikánskom námestí osobitne pozdravil zástupcov Hnutia za život, ktorí prišli podporiť celonárodný Deň za život slávený v rámci Talianska. „Každý život je posvätný!“ opakovane zvolal pápež František.         

Plné znenie katechézy Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po tieto nedele nám liturgia predkladá takzvanú Reč na hore z Matúšovho evanjelia. Po tom, ako nám minulú nedeľu predstavila Blahoslavenstvá, dnes dáva do pozornosti Ježišove slová, ktoré opisujú poslanie jeho učeníkov vo svete (porov. Mt 5,13-16). Používa metafory soli a svetla a jeho slová sú určené učeníkom v každej dobe, teda aj nám.

Ježiš nás pozýva byť odrazom jeho svetla prostredníctvom dobrých skutkov. A hovorí takto: «Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach» (Mt 5,16). Tieto slová zdôrazňujú, že sme rozpoznateľní ako praví učeníci toho, ktorý je Svetlom sveta nie podľa slov, ale podľa našich skutkov. Skutočne je to predovšetkým naše správanie, ktoré – v dobrom i v zlom – zanecháva stopu v druhých.

Máme teda úlohu a zodpovednosť za prijatý dar: svetlo viery, ktoré je v nás skrze Krista a účinkovanie Ducha Svätého; nemáme si ho držať tak, ako keby bolo naším vlastníctvom. Sme naopak povolaní dať mu zažiariť vo svete, darovať ho druhým prostredníctvom dobrých skutkov. A ako veľmi svet potrebuje svetlo Evanjelia, ktoré premieňa, uzdravuje a zaisťuje spásu tomu, kto ho prijme! Toto svetlo teda máme prinášať skrze naše dobré činy.

Svetlo našej viery sa rozdávaním neuháša, ale posilňuje. Avšak môže sa vytratiť, ak ho neživíme láskou a skutkami lásky. Takto sa obraz svetla stretáva s obrazom soli. Evanjeliová stať nám totiž hovorí, že ako Kristovi učeníci sme tiež «soľou zeme» (v. 13). Soľ je zložkou, ktorá zatiaľ čo dáva chuť, chráni jedlo pred jeho starnutím a pokazením – v Ježišovej dobe neboli chladničky!

A tak je poslaním kresťanov v spoločnosti dávať „chuť“ životu vierou a láskou, ktorú nám Kristus daroval, a zároveň držať v odstupe znečisťujúce zárodky egoizmu, závisti, neprajnosti a tak ďalej. Tieto zárodky ničia tkanivo našich spoločenstiev, ktoré sa musia naopak zaskvieť ako miesta prijatia, solidarity, zmierenia. Na naplnenie tohto poslania je treba, aby sme sa najprv my sami oslobodili od skazonosnej degenerácie svetskými vplyvmi protiviacimi sa Kristovi a Evanjeliu. A toto očisťovanie sa nikdy neskončí, je neustále potrebné. Je potrebné denne!

Každý z nás je povolaný byť svetlom a soľou vo vlastnom prostredí každodenného života, vo vernosti úlohe obnovovať ľudskú realitu v duchu Evanjelia a v perspektíve Božieho kráľovstva. Nech je nám vždy na pomoci Presvätá Mária, prvá učeníčka Ježiša a vzor kresťanov, ktorí žijú každý deň dejín svoje povolanie a poslanie. Naša Matka nech nám pomáha, aby sme sa nechali neustále očisťovať a osvecovať Pánom, aby sme sa z našej strany stali «soľou zeme» a «svetlom sveta».“

Pápež František povzbudil členov talianskeho Hnutia za život

Po modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec František oslovil prítomných zástancov života, ktorých na námestí sv. Petra prezrádzali zelené balóny a transparent s nápisom Movimento per la vita. Pápež sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dnes sa v Taliansku slávi Deň za život, s témou «Ženy a muži za život v šľapajach svätej Terézie z Kalkaty». Pripájam sa k talianskym biskupom v žičení odvážnemu výchovnému pôsobeniu v prospech ľudského života.

Každý život je posvätný! Udržiavajme kultúru života ako odpoveď na logiku skartovania a demografického poklesu; buďme nablízku a spoločne sa modlime za deti, ktoré sú v nebezpečenstve umelého ukončenia tehotenstva, ako aj za osoby, ktoré sú na konci života.

Každý život je posvätný! Preto nech nikto nie je ponechaný osamote a nech láska obraňuje zmysel života. Pripomeňme si slová Matky Terezy: «Život je krása, obdivuj ho; život je život, obraňuj ho!» Rovnako u dieťaťa, ktoré sa má narodiť, ako u človeka, ktorý sa blíži k smrti. Každý život je posvätný!          

Pozdravujem všetkých, čo pracujú za život, učiteľov rímskych univerzít a tých, čo spolupracujú na výchove nových generácií, aby boli schopní vytvárať spoločnosť pohostinnú a dôstojnú pre každú osobu.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Páter Peter Dufka SJ vo svojej rubrike venovanej spiritualite súčasného človeka vysvetľuje, v čom spočíva duchovné priateľstvo a ako je cenné pre život. Autor prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme.

AUDIO: 

Priatelia v Pánovi – tak nazval sv. Ignác z Loyoly svojich prvých spoločníkov, z ktorých neskôr vznikla rehoľa jezuitov. Priateľstvo v Pánovi je niečo, čo by malo charakterizovať všetky duchovné spoločenstvá a nemalo by sa nikdy vytratiť z rehoľných rodín. I na tento rozmer pamätali niektoré z nich 2. februára, v deň   zasväteného života. Čo je však duchovné priateľstvo a aké atribúty by ho mali charakterizovať? Zvykli sme si používať výraz priateľstvo i na označenie vzťahov, ktoré  so skutočným priateľstvom nemajú veľa spoločné. Veľmi zjednodušene niektorí autori uvádzajú tri kategórie priateľstva. Svetské, duševné a duchovné. Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie.

1. Svetské priateľstvo

Istý taliansky manažér sa v deň svojich narodenín vyjadril: To, čo by som najviac ocenil v tento deň, nie je žiadny hmotný dar, i keby mal akúkoľvek hodnotu. Ak mi chcete urobiť radosť, dajte mi telefónne číslo človeka, na ktorého sa môžem obrátiť, keď budem niečo potrebovať. Toto má pre mňa najväčšiu hodnotu. Ľudia, ktorí majú vplyv a ďalšie kontakty, to je podľa tohto manažéra hodnota, ktorá všetko prevýši. Zdá sa, že sa tento človek dotkol jadra úspešnosti a spôsobu postupovania v tejto krajine. Bez priateľov a priateľových priateľov sa človek v Taliansku ďaleko nedostane.

Sú však títo ľudia skutočnými priateľmi? Sú len inštrumentmi alebo prostriedkami na dosiahnutie toho, čo dotyčný potrebuje. Po krátkom čase toto priateľstvo v podobe telefónneho čísla jeho majiteľ odloží  a vytiahne ho až vtedy, keď ho bude opäť potrebovať. Sám som si všimol, ako kdesi vo svojom vnútri majú viacerí ľudia uložený takýto rozmer priateľstva. Nejeden z nich si však s bolesťou povzdychne: Mám priateľov, ktorí sa ozvú iba vtedy, keď niečo potrebujú. Inokedy nikdy. Je to priateľstvo zredukované na inštrumentálny vzťah, po ktorom dotyčný siahne zo zištných, praktických dôvodov.

Spomínam si na istého podnikateľa, ktorý mi pri každom stretnutí neosobne podá ruku a zdvorilo sa opýta, ako sa mám a čo práve robím. Sú to však len vonkajšie naučené prejavy človeka, ktorý sa sústreďuje len na jednu jedinú vec: aký osoh môže  mať zo mňa pre svoj biznis. Táto jeho nevyslovená otázka je pri každom stretnutí tak dominantná, že stretnutie s ním ako s človekom je takmer nemožné.    

Do tejto kategórie svetských priateľstiev patrí i oblasť telesného priateľstva, ktoré je postavené na utilitarizme a osobnej príjemnosti prerastajúcej do nečnosti a hriešnych návykov. So skutočným priateľstvom ani jeden z týchto uvedených vzťahov nemá veľa spoločného.     

2. Duševné priateľstvo

Do druhej kategórie patria duševné priateľstvá, ktoré podľa Williama Barryho, amerického jezuitu a uznávaného odborníka v oblasti spirituality, predstavujú  afektívne či úctivé priľnutie k druhej osobe. Podľa neho môžeme rozlíšiť viaceré  motívy tohto priateľstva. Prvým z nich je skutočnosť, že je to spôsob existencie ľudských bytostí a žiť v istom spoločenstve priateľských vzťahov je niečo   prirodzené. Jedna z definícií ľudskej bytosti je homo socialis, čo znamená, že človek je vo svojej podstate spoločenský tvor. Akosi automaticky vyhľadáva spoločenstvo ľudí, s ktorými môže prežiť niektoré chvíle života, komunikovať s nimi a vzájomne sa s nimi zdieľať.

Do tejto oblasti patrí i priateľstvo, ktoré vystihuje istá príťažlivosť charakteru. Hlavný motív tohto priateľstva je príťažlivosť, ktorú človek pociťuje v prítomnosti druhej osoby, a preto chce s ňou prežiť nejaký čas. Zaujímavosť a atraktivita môže byť rôzneho druhu. Môže sa nás dotknúť vzhľad, šarm, dobrota, intelekt, charakter alebo odvaha. Niekedy sa nám zdajú ľudia atraktívni a zaujímaví, pretože ich vidíme v inom svetle, ktoré sa však časom môže zmeniť a priateľský vzťah postupne vyprchá.

Niektoré osoby nás priťahujú pre isté hodnoty. V ich prítomnosti je užitočné zotrvať v neposlednej miere i pre  podnetné myšlienky, ktoré sprostredkujú. Tieto osoby vyhľadávame z prirodzenej túžby obohatiť seba samého. Logika je v tomto prípade veľmi jasná: chcem byť tvojím priateľom, pretože chcem byť dobrý, ako si ty. I naše slovenské porekadlo hovorí: Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, kto si.  

Na adresu tohto druhu priateľstva slávny hudobný skladateľ a klavirista Ludwig van Beethoven raz povedal: „Môj talent má mnoho priateľov, ale moja láska ani jedného.“

3. Duchovné priateľstvo, ktoré patrí do tretej kategórie, je však ešte niečo viac ako práve uvedené rozmery vzťahu. Tvrdí to i stredoveký autor, cistercián Aelred z Rievaulxu (1110 – 1167), ktorý je autorom diela s názvom Duchovné priateľstvo. Duchovné priateľstvo podľa neho súvisí s troma latinskými slovami: amicus, amor, animus (priateľ, láska, duša). Priateľstvo je takto prejav lásky, ktorá vychádza z hĺbky duše človeka. Nemá primárny cieľ materiálne, intelektuálne a ani estetické obohatenie. V centre skutočného priateľstva je Kristus a skutočný priateľ je akoby strážcom duchovného života toho druhého.

Gréci vyjadrovali priateľstvo pojmom philia, čím označovali priateľskú lásku, ktorá môže byť medzi rôznymi ľuďmi. Aristoteles dokonca zaradil philiu medzi čnosti. Rímsky právnik a filozof Marcus Tullius Cicero povedal, že vďaka priateľstvu vzdialení ľudia sú na blízku, chudobní sú bohatými, slabí sa stávajú silnými  a dokonca mŕtvi s nami neustále žijú. Priateľovo je podľa neho slávou  neznámych, domovom utečencov a liekom chorých.

Aelred z Rievaulxu však hovorí, že priateľstvo môže vystúpiť na ešte vyšší stupeň dokonalosti, ktorým je priateľstvo s Bohom. Pozerá na priateľstvo akoby cez Božiu optiku a poukazuje na krehkosť ľudských vzťahov, ktoré spevňuje vzťah k Bohu. Priateľstvo akoby nabralo ďalší stupeň dokonalosti, ktorý spočíva v jeho vertikálnom rozmere, ktorým je práve vzťah k Bohu.

Duchovné priateľstvo sa rodí z istého súladu medzi ľudskými a Božími vecami, ktoré sú zjednotené v jednom cite lásky. Duchovné priateľstvo odmieta všetko zlé a túži po tom, čo je dobré. Vedie ho múdrosť i dobrota a ochraňuje ho Božia sila. 

Milí priatelia, duchovné priateľstvo je jeden z najkrajších darov života. Nedá sa nasilu vynútiť. Treba naň čakať, pokiaľ nám ho daruje Darca všetkých darov. Je to práve Boh, ktorý priťahuje k sebe ľudí so súzvučným srdcom. Vznik duchovného priateľstva je vždy zahalený istým tajomstvom. Pôvodcom tohto priateľstva je totiž Boh. On privádza priateľa k priateľovi a oboch k sebe.

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: