Vatikán 6. februára – Rigidní ľudia majú „strach“ zo slobody, ktorú nám dáva Boh, majú „strach z lásky“. Tak znela jedna z hlavných myšlienok dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý v ranných hodinách slúžil omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec zdôraznil, že kresťan je „otrokom“ lásky, nie povinnosti, a pozval veriacich, aby sa neskrývali za rigiditu prikázaní.

Podnet pre svoju kázeň našiel pápež v úvodnej kapitole knihy Genezis (Gn 1,1-19) o stvorení a v dnešnom 104. žalme, ktorý je chválospevom na Boha za úžasné veci, ktoré vykonal. „Otec pracuje na tomto obdivuhodnom diele stvorenia a spolu so Synom na tomto obdivuhodnom novom stvorení,“ vysvetlil Svätý Otec a zaspomínal si na dieťa, ktoré mu raz položilo otázku, čo robil Boh pred stvorením sveta. „Miloval,“ odpovedal pápež.  

Prečo teda Boh stvoril svet? – položil si otázku Svätý Otec a vzápätí odpovedal: „Jednoducho preto, aby sa podelil o svoju plnosť, aby mal niekoho, koho by obdarúval a s kým by sa podelil o svoju plnosť“. A v novom stvorení posiela Boh svojho Syna, aby „znovu usporiadal“ svet: mení ho „z ošklivosti na krásu, z pomýlenosti na pravdu, zo zla na dobro“:

„Keď Ježiš hovorí: ,Otec neustále pracuje; aj ja stále pracujem‘, zákonníci sa pohoršovali a chceli ho pre to zabiť. Prečo? Lebo nevedeli prijať Božie veci ako dar! Len ako spravodlivosť: ,Toto sú prikázania. Je ich však málo, urobíme ich viac’. A namiesto toho, aby otvorili svoje srdce daru, skryli sa, hľadali únik v rigidite prikázaní, ktoré znásobili na päťsto či viac... Nevedeli prijať dar. Dar možno prijať jedine v slobode. A títo rigídni muži mali strach zo slobody, ktorú nám Boh ponúka; mali strach z lásky“.

V Evanjeliu  sa uvádza, pokračoval vo svojej homílii Svätý Otec, že „potom, keď toto Ježiš povedal: ,chceli ho zabiť’. A to preto, vysvetlil pápež František, „lebo povedal, že Otec utvoril toto úžasné dielo ako dar, teda treba prijať tento dar Otca“:

„A za toto sme dnes chválili Otca: ,Pane, ty si nesmierne veľký! Mám ťa tak veľmi rád, lebo si mi daroval tento dar. Zachránil si ma, stvoril si ma’. A toto je modlitba chvál, modlitba radosti, modlitba, ktorá nám dáva radosť kresťanského života. A nie tá uzavretá, smutná  modlitba niekoho, kto nikdy nevedel prijať dar, lebo mal strach zo slobody, ktorú dar vždy so sebou prináša. Je schopný robiť si iba svoju povinnosť, avšak je to povinnosť v uzavretosti. Otroci povinnosti, nie lásky. Keď sa staneš otrokom lásky, si slobodný! To je otroctvo, ktoré je krásne. Oni však tomu nerozumeli“.

Toto sú „dve veľkolepé diela Pánove,“ zamyslel sa na záver svojej dnešnej homílie Svätý Otec František: „veľkolepé dielo stvorenia a veľkolepé dielo vykúpenia, nového stvorenia“. Na veriacich v Dome sv. Marty sa obrátil s nasledovnou otázkou: „Ako môžem prijať to, čo mi Boh daroval – stvorenie – ako dar? A ak ho prijímam ako dar, budem ho milovať? Budem sa starať o svet stvorený Bohom?“ Lebo som ho, dodal pápež, „dostal do daru“:

„Ako prijmem vykúpenie, odpustenie, ktoré mi Boh dal? Tak, že sa stanem synom s jeho Synom, s láskou, s nehou, v slobode? Alebo tak, že sa skryjem za rigiditu uzavretých prikázaní, ktoré mi stále viac a viac dávajú istotu  – v úvodzovkách – ale nie radosť, lebo neprinášajú slobodu? Každý z nás si môže položiť otázku, ako berie tieto dve úžasné veci, zázrak stvorenia a ešte viac zázračné dielo nového stvorenia. Nech nám Pán pomôže pochopiť túto veľkú vec a porozumieť tomu, čo robil pred stvorením sveta: miloval! Nech nám pomôže pochopiť svoju lásku k nám, aby sme dokázali  povedať, tak ako sme to aj dnes vyslovili: ,Pane, ty si nesmierne veľký! Ďakujem, ďakujem’. Takto kráčajme vpred“. -ej-    

Vatikán/Nemecko 6. februára – Pokračujme na ceste k plnej jednote, kráčajúc po „nových cestách“, odvážnych a prorockých, naznačených Duchom Svätým. Týmito slovami sa dnes pápež František prihovoril ekumenickej delegácii z Evanjelickej cirkvi v Nemecku, ktorú sprevádzal predseda Konferencie biskupov Nemecka kardinál Reinhard Marx.

Svätý Otec na úvod svojho príhovoru pripomenul spojenie v krste, ktoré zaväzuje kráčať spolu. Katolíci i evanjelici majú podľa jeho slov výnimočnú možnosť pripomenúť si pri príležitosti 500. výročia reformácie „historické udalosti, aby nanovo postavili do centra svojich vzťahov Krista“:

„To, čo oduševňovalo i znepokojovalo reformátorov, bolo v zásade ukázať cestu ku Kristovi. A to je to, čo musíme mať v srdci aj dnes, po tom, čo sme opäť vykročili, vďaka Bohu, na spoločnú cestu. Tento rok pripomenutia si [reformácie] nám ponúka možnosť vykonať ďalší krok vpred, hľadiac na minulosť bez zášti, ale podľa Krista a v spoločenstve s ním, aby sme znovu ponúkli mužom a ženám našej doby Ježišovu radikálnu novosť, Božie milosrdenstvo bez hraníc“.

Napriek „minulosti, ktorá nás zarmucuje“, pokračoval ďalej pápež František, sú katolíci a evanjelici v Nemecku pripravení už čoskoro prejaviť „dôležité gesto pokánia a zmierenia“. Dôkazom toho je aj 92-stranový spoločný dokument s názvom «Uzdraviť pamäť – svedčiť o Ježišovi Kristovi»“. Ďalšími dôležitými ekumenickými iniciatívami sú spoločná púť do Svätej zeme, biblický kongres, na ktorom katolíci i evanjelici spoločne predstavia nové preklady Biblie, ako aj Ekumenický deň venovaný sociálnej zodpovednosti kresťanov.

„Nech sú znovuobjavenie spoločných prameňov viery, uzdravenie pamäti v modlitbe a v láske, konkrétna spolupráca pri šírení evanjelia a služba bratom impulzmi k ešte svižnejšiemu kráčaniu na [spoločnej] ceste“.

Duchovné spoločenstvo spevnené desiatkami rokov ekumenizmu umožnilo kresťanom „spoločne oľutovať zlyhanie na oboch stranách pokiaľ ide o jednotu v kontexte reformácie a ďalšieho vývoja“. Zároveň však práve krst, ako ďalej podotkol Svätý Otec, z nás robí „bratov a sestry a v spoločnom načúvaní Duchu, vieme – v rozmanitosti, ktorá už prešla zmierením – oceniť duchovné a teologické dary, ktoré sme prijali vďaka reformácii“.

Pápež František si tiež zaspomínal na svoju apoštolskú cestu do Švédska, ktorú pri príležitosti 500. výročia reformácie podnikol v októbri uplynulého roku:

„Rozdiely v otázkach viery a morálky, ktoré ešte stále existujú, zostávajú výzvou na ceste k viditeľnej jednote, po ktorej dychtia naši veriaci. Bolesť sa eviduje najmä u manželských párov, ktoré patria k odlišným vyznaniam. Jasne sa žiada, aby sme sa vynasnažili s vytrvalou modlitbou a zo všetkých síl prekonať stále pretrvávajúce prekážky, zintenzívnením teologického dialógu a posilnením spolupráce medzi nami, predovšetkým v službe tým, ktorí najviac trpia a v ochrane stvorenia, ktoré je ohrozené“.  

Na záver svojho príhovoru členom ekumenickej delegácii z Evanjelickej cirkvi v Nemecku Svätý Otec František vyslovil nádej, že dnešné stretnutie „posilní rast vzájomného spoločenstva“. Zároveň sa v modlitbe obrátil na Ducha Svätého, „budovateľa a obnoviteľa jednoty“, aby ich „posilnil na spoločnej ceste s útechou, ktorou potešuje Boh“ (porov. 2 Kor 1,4) a naznačil im „svoje prorocké a odvážne cesty“. -ej-

Vatikán 6. februára - Na návšteve „Ad limina apostolorum“ sú v týchto dňoch v Ríme koptskí katolícki biskupi z Egypta. Svätý Otec František dnes dopoludnia prijal v Apoštolskom paláci ich delegáciu vedenú alexandrijským patriarchom Ibrahimom Isaacom Sidrakom.

Patriarchálna koptská cirkev Alexandrie má šesť sufragánnych eparchií. Patrí medzi východné katolícke cirkvi, z ktorých sú v Egypte prítomné aj melchitská, chaldejská, maronitská a sýrsko-katolícka cirkev. V 94-miliónovej krajine sa odhaduje prítomnosť koptských kresťanov v počte asi 8 miliónov, pričom väčšina z nich patrí k ortodoxnej cirkvi. Katolíckych koptov je okolo 150-200 tisíc. Medzi koptami je aj okolo 100 tisíc evanjelikov.

Kresťanská menšina v Egypte je najmä od roku 2010 opakovane vystavená teroristickým útokom zo strany islamistických extrémistov. Svetovou verejnosťou otriasla najmä zverská poprava 21 unesených ortodoxných koptov bojovníkmi tzv. Islamského štátu na líbyjskom pobreží 12. februára 2015. Naposledy to bol bombový útok na koptský chrám v Káhire 11. decembra 2016, ktorý zanechal 25 obetí.

Biskupské návštevy pápeža a Rímskej kúrie „Ad limina apostolorum“, ktoré boli v priebehu mimoriadneho svätého roka pozastavené, sa opäť rozbehli v pravidelnom rytme. V januári návštevu Ríma postupne absolvovali biskupi Írska, Kambodže a Laosu, ako aj Medzinárodná biskupská konferencia sv. Cyrila a Metoda, ktorá zahŕňa Srbsko, Čiernu Horu, niekdajšiu juhoslovanskú republiku Macedónsko a Kosovo. Po egyptských koptoch prídu na rad v budúcom týždni biskupi Kostariky. -jb- 

Vatikán/USA 6. februára – „Nech sa tohtoročný Super Bowl stane symbolom pokoja, priateľstva, solidarity pre celý svet.“ Tieto slová pápež František včera adresoval fanúšikom najväčšej športovej udalosti v USA, finálového zápasu ligy amerického futbalu.

Svätý Otec vo špeciálnom videoposolstve povzbudil priaznivcov športu, aby aj prostredníctvom veľkých športových podujatí budovali „kultúru stretnutia a svet pokoja“:

„Účasťou na tomto športe sme schopní ísť nad rámec nášho vlastného osobného záujmu a zdravým spôsobom sa môžeme naučiť obetovať sa, rásť vo vernosti a v rešpektovaní pravidiel“.

Osemdesiatročný argentínsky pápež je známy svojou láskou k športu a pri rôznych príležitostiach povedal, že práve šport môže prispieť k budovaniu lepšej spoločnosti. -ej-

Vatikán 6. februára – V Tlačovom stredisku Svätej stolice dnes predstavili text posolstva pápeža Františka na Svetový deň chorých. Jeho jubilejný 25. ročník sa bude sláviť už v najbližšiu sobotu 11. februára. Motto posolstva pápeža Františka znie: „Údiv nad tým, čo Boh koná: «Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný...» (Lk 1,49)“. Dnes predstavili verejnosti aj novú Chartu zdravotníckych pracovníkov.

Svätý Otec v posolstve pripomína sv. Jána Pavla II., ktorý založil  Svetový deň chorých a jeho slávenie určil na sviatok Panny Márie Lurdskej. Ako píše, „tento deň je príležitosťou venovať osobitnú pozornosť situácii chorých a všeobecne, trpiacich; zároveň vyzýva tých, ktorí sa im venujú – počnúc ich príbuznými, zdravotníckymi pracovníkmi a dobrovoľníkmi – aby ďakovali za povolanie, ktoré prijali od Pána: sprevádzať chorých bratov a sestry. Každoročné slávenie tejto spomienky tiež dáva Cirkvi novú duchovnú silu čoraz lepšie uskutočňovať tú podstatnú časť jej misie, ktorou je služba tým najposlednejším – chorým, trpiacim, vylúčeným a odsunutým na okraj spoločnosti (porov. Ján Pavol II., motu proprio Dolentium hominum, 11. februára 1985, 1).“

Ako prítomným novinárom vysvetlil Mons. Jean-Marie Mate Musivi Mupendawatu, delegovaný sekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, Svetový deň chorých má každý tretí rok slávnostnú formu a podobne to bude aj pri „striebornom“ 25. výročí. Tento rok sa centrálne podujatie bude konať od 10. do 13. februára v Lurdoch za účasti osobitného pápežského legáta kardinála Pietra Parolina. Lurdy budú hostiť takúto udalosť už po tretí raz (predtým v r. 1993 a 2004).

Na Tlačovej konferencii s ocenením pripomenuli bývalého predsedu Pápežskej rady pre pracovníkov v zdravotníctve, nedávno zosnulého Mons. Zygmunta Zimowského, ktorý ešte pred svojou smrťou v uplynulom roku pripravil nové vydanie Charty zdravotníckych pracovníkov, ktorá je smerodajným dokumentom pre rozličné profesie, ktoré sú zapojené do služby chorým. Prvé vydanie tejto charty z roku 1995 bolo preložené do 19 jazykov a počas dvoch desaťročí slúžilo ako základný text pre zdravotníckych pracovníkov.

Text novej charty je rozvrhnutý do troch sekcií: 1. Plodiť, 2. Žiť, 3. Zomierať. Jeho obsah priblížil  profesor bioetiky Antonio Gioacchino Spagnolo z Univerzity Sacro Cuore v Ríme.

O programe podujatia v dňoch 10. - 13. februára v Lurdoch informoval doktor Alessandro de Franciscis, prezident Úradu lekárskych posudkov v Lurdoch a Medzinárodnej asociácie lekárov v Lurdoch (AMIL). -jb-

Plné znenie Posolstva pápeža Františka na 25. svetový deň chorých

Viac o formách slávenia Svetového dňa chorých na lokálnej úrovni 

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: