Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

07/02/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Homília pápeža Františka: Boží dar synovstva, vlády nad stvorením a lásky

◊  

Vatikán 7. februára – Človek stvorený na Boží obraz, pán zeme, po boku ktorého kráča žena, ktorú treba milovať. Tieto tri veľké dary, ktoré Boh dal človeku pri stvorení sveta, sa stali hlavnými bodmi dnešnej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty. Svätý Otec počas omše prosil spolu s veriacimi o milosť vedieť ich chrániť a udržiavať vďaka každodennému úsiliu. 

„Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil“ (Ž 8). Okrem tohto úryvku z ôsmeho žalmu sa dnes pápež František nechal inšpirovať vo svojej kázni aj prvým čítaním z knihy Genezis o stvorení človeka (Gn 1,20-2,4a). Svätý Otec chcel poukázal na „nežnosť“ a „lásku“ s akou Boh pri stvorení sveta „dal človeku všetko“:

„Predovšetkým nám dal DNA, to znamená, že z nás urobil synov, stvoril nás na svoj obraz, na svoj obraz a podobu, ako je on. A keď niekto privedie na svet syna, nemôže sa vrátiť späť: syn je na svete, je tam. A či už sa otcovi veľmi podobá, alebo neraz aj menej, je však jeho synom; prijal identitu. A keď sa syn stane dobrým, otec je na svojho syna pyšný, však? ,Pozri, aký je skvelý!’ A ak je aj trošku škaredý, otec povie: ,Aký je krásny!’, lebo otec je už taký. Vždy. A ak je zlý, otec ho ospravedlňuje, čaká na neho... Ježiš nás naučil, ako vie otec čakať na synov. On nám dal túto identitu synovstva: muž a žena; musíme teda doplniť: synovia a dcéry. Sme ,akoby bohmi’, lebo sme Božími deťmi“.  

Po prvom dare, ktorým je to, že sme stvorení na Boží obraz, predstavil pápež veriacim v Dome sv. Marty druhý Boží dar pri stvorení, a tým je „úloha“: „daroval nám celú zem“, aby sme jej „vládli“ a „podmanili si ju“, ako sa píše v knihe Genezis. A to je podľa slov Svätého Otca „kráľovská dôstojnosť“, ktorú dostal do daru človek, lebo Boh nechce mať z neho „otroka“, ale „pána, kráľa“, avšak ktorý má jasnú úlohu:

„Tak ako on pracoval pri stvorení, nám zveril prácu udržiavať stvorenie. Nie ho zničiť, ale zveľadiť ho, starať sa oň, chrániť a udržiavať ho. Všetko nám dal. A myslím si, že je zaujímavé, že nám nedal peniaze. Máme všetko. A peniaze? Kto nám ich dal? Neviem. Staré mamy hovoria, že diabol vchádza cez vrecká: môže byť... môžeme popremýšľať, koho darom sú peniaze... On nám však dal všetko stvorenie, aby sme ho chránili a udržiavali: toto je ten dar. A nakoniec: ,Boh stvoril človeka na svoj obraz, muža a ženu ich stvoril’“

„Muža a ženu ich stvoril. Nie je dobré, aby muž žil sám. A tak mu urobil spoločníčku,“ dodal na záver svojej dnešnej homílie pápež František, poukazujúc tak na tretí Boží dar človeku pri stvorení sveta. Boh, ktorý je láska, daroval človeku lásku. A tak na prvom mieste má byť medzi mužom a ženou „dialóg lásky“, zamyslel sa ďalej Svätý Otec a svoju kázeň zakončil modlitbou:

„Ďakujme Pánovi za tieto tri dary, ktoré nám dal: identitu, darovanú úlohu a lásku. A prosme o milosť vedieť chrániť túto synovskú identitu, pracovať na dare, ktorý nám dal a udržiavať ho našou prácou, a o milosť naučiť sa každý deň viac milovať“. -ej-   

 

inizio pagina

Pápež František na Twitteri: Nebuďme ľahostajní k bolesti zotročených detí

◊  

Počúvajme krik toľkých zotročených detí. Nech nikto nezostane ľahostajný k ich bolesti. (Tvít pápeža Františka 7. februára 2017, v predvečer Medzinárodného dňa modlitby a reflexie proti obchodovaniu s ľuďmi) -ej-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Naučme sa pozerať očami viery

◊  

Stať sa veriacimi znamená naučiť sa pozerať očami viery. (Tvít pápeža Františka 6. februára 2017)

inizio pagina

Zverejnili pôstne posolstvo Svätého Otca: Božie slovo je darom, druhý je darom

◊  

Vatikán 7. februára – Vo vatikánskom Tlačovom stredisku dnes publikovali text posolstva Svätého Otca Františka na blížiace sa Pôstne obdobie. Jeho kľúčovým pojmom je „dar“, ako to prezrádza už samotný titul. Ten pozostáva z dvoch častí: Božie slovo je darom. Druhý je darom.“

Pápež František nazýva Pôstne obdobie „novým začiatkom“, „cestou, ktorá vedie k cieľu“ a „dôraznou výzvou na obrátenie“: kresťan sa má obrátiť k Bohu „celým svojím srdcom“.

Ako biblický podnet predkladá Svätý Otec podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi z Lukášovho evanjelia. Lazár nás učí, že „druhý človek je pre nás darom“, píše pápež František.Správny vzťah s ľuďmi spočíva vo vďačnom uznaní ich osobnej hodnoty. Ani chudobný pred dverami boháča nepredstavuje nepríjemnú prekážku, ale je výzvou na obrátenie a zmenu života,“ vysvetľuje Svätý Otec. V tejto súvislosti pripomína, že „pôstne obdobie je najvhodnejším časom, aby sme otvorili dvere každému núdznemu a spoznali v ňom Kristovu tvár.“

Ohrozením pre človeka je hriech, ktorý nás oslepuje, hovorí pápež s poukázaním na postavu nevšímavého boháča. Cituje pri tom slová apoštola Pavla, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom“ (1 Tim 6,10). Ovocím pripútanosti k peniazom je tak istý druh slepoty.

Evanjelium nám ukazuje, v čom spočíva skutočný boháčov problém, pokračuje pápež v posolstve: „koreňom jeho zla je to, že nepočúval Božie slovo; to ho doviedlo k tomu, že už nemiloval Boha, a preto pohŕdal svojím blížnym“.

Pápež František v závere Pôstneho posolstva povzbudzuje veriacich, aby sa aktívne zapojili do osobitných podujatí, ktoré Cirkev pripravuje na obdobie Veľkého pôstu. -jb-

inizio pagina

Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2017

◊  

Božie slovo je darom. Druhý je darom.

Drahí bratia a sestry,

Pôstne obdobie je novým začiatkom; cestou, ktorá vedie k istému cieľu: Veľkej noci vzkriesenia, Kristovmu víťazstvu nad smrťou. A táto doba nám zakaždým adresuje dôraznú výzvu na obrátenie: kresťan sa má obrátiť k Bohu „celým svojím srdcom“ (Joel 2, 12), nesmie sa uspokojiť len s priemerným životom, ale má rásť v priateľstve s Pánom. Ježiš je verným priateľom, ktorý nás nikdy neopustí, lebo i keď hrešíme, trpezlivo čaká na náš návrat k nemu, a týmto čakaním prejavuje svoju vôľu odpustiť nám (porov. Homília na svätej omši 8. januára 2016).

Pôstne obdobie je vhodným časom na zintenzívnenie duchovného života prostredníctvom posvätných prostriedkov, ktoré nám Cirkev ponúka: pôstu, modlitby a almužny. Základom toho všetkého je Božie slovo, ktoré sme v tomto čase pozvaní horlivejšie počúvať a meditovať. Osobitne by som sa tu chcel pristaviť pri podobenstve o boháčovi a chudobnom Lazárovi (porov. Lk 16, 19 – 31). Nechajme sa inšpirovať týmto, takým dôležitým textom, ktorý nám ponúka kľúč k pochopeniu toho, ako treba konať, aby sme dosiahli skutočné šťastie a večný život, a vyzýva nás k pravému obráteniu.

1. Druhý je darom

Podobenstvo začína tým, že predstavuje dve hlavné postavy, no detailnejšie opisuje iba chudobného. Ten sa nachádza v beznádejnej situácii a nemá silu pozviechať sa, leží pred dverami bohatého a je omrvinky, ktoré padajú z jeho stola; má vredy na celom tele a psy prichádzajú, aby mu ich olizovali (porov. v. 20 – 21). Je to temný obraz degradovaného a pokoreného človeka.

Obraz sa stáva ešte tragickejším, ak vezmeme do úvahy, že bedár sa volá Lazár: meno plné prísľubov, ktoré doslovne značí „Boh pomáha“. Táto postava teda nie je anonymná, má veľmi konkrétne črty – chudobný sa nám predstavuje ako človek, ktorý má svoju vlastnú históriu. Pokým pre boháča je akoby neviditeľný, pre nás sa stáva blízkym, akoby dôverne známym, stáva sa konkrétnou tvárou. Ako taký je darom, neoceniteľným bohatstvom, chcenou bytosťou, ktorú Boh miluje a na ňu pamätá, aj keď ju v konkrétnej situácii ľudia odmietajú (porov. Homília na svätej omši 8. januára 2016).

Lazár nás učí, že druhý je darom. Správny vzťah s ľuďmi spočíva vo vďačnom uznaní ich osobnej hodnoty. Ani chudobný pred dverami boháča nepredstavuje nepríjemnú prekážku, ale je výzvou na obrátenie a zmenu života. Prvým skutkom, ku ktorému nás toto podobenstvo vyzýva, je otvoriť druhému dvere nášho srdca, pretože každý človek je darom, či už je to náš blízky alebo neznámy chudobný. Pôstne obdobie je najvhodnejším časom, aby sme otvorili dvere každému núdznemu a spoznali v ňom alebo v nej Kristovu tvár. Každého z nás to postretne na jeho vlastnej ceste. Každý život, ktorý nám ide v ústrety, je darom a zaslúži si prijatie, rešpekt, lásku. Božie slovo nám pomáha otvoriť oči, aby sme prijali a milovali život, najmä ten slabý. Avšak, aby sme tak mohli urobiť, je nutné vziať vážne, čo nám evanjelium odhaľuje o bohatom človeku.

2. Hriech nás oslepuje

Podobenstvo neľútostne opisuje, v akých protikladných podmienkach žije bohatý človek (porov. v. 19). Táto postava, na rozdiel od chudobného Lazára, nemá meno a charakterizuje ju len prívlastok „bohatý“. Jej bohatstvo sa ukazuje na šatách, ktoré nosí, a v prehnanom prepychu. Purpur bol vskutku veľmi žiadaný – viac ako striebro či zlato – a preto bol vyhradený pre božstvá (porov. Jer 10, 9) a pre kráľov (porov. Sdc 8, 26). Kment bola špeciálna tkanina, ktorá prispievala k temer posvätnému charakteru nosenia. Bohatstvo tohto človeka je nadmerné, a to aj v tom, že ho už zo zvyku dáva každý deň najavo: „... deň čo deň prepychovo hodoval“ (v. 19). Tragicky sa u neho prejavuje porušenosť hriechom, a to v troch nasledujúcich momentoch: láske k peniazom, márnivosti a pýche (porov. Homília na svätej  omši 20. septembra 2013).

Apoštol Pavol hovorí, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom“ (1 Tim 6, 10). Tá je hlavným dôvodom skazenosti a zdrojom nenávisti, hádok a podozrievania. Peniaze nás môžu ovládnuť až tak, že sa stanú tyranským idolom (porov. apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 55). Namiesto toho, aby sa stali nástrojom našej služby na konanie dobra a uskutočňovanie solidarity s druhými, môžu peniaze nám i celému svetu prispieť k egoistickému zmýšľaniu, ktoré nenecháva miesto pre lásku a bráni pokoju.

Podobenstvo nám ďalej ukazuje, že boháčova chamtivosť ho robí márnivým. Jeho osobná hodnota sa zakladá na povrchnom zdaní; na predvádzaní sa pred druhými, čo si môže dovoliť. No zdanie maskuje vnútorné prázdno. Jeho život je väzňom vonkajškovosti, najpovrchnejšieho a najprchavejšieho rozmeru jeho existencie (porov. tamže 62).

Najnižším stupňom tohto morálneho úpadku je pýcha. Bohatý človek sa oblieka akoby bol kráľom, napodobňuje vystupovanie Boha, pričom zabúda, že je obyčajným smrteľníkom. Pre človeka skazeného láskou k bohatstvu neexistuje nič len vlastné „ja“, a preto ľudia, ktorí ho obklopujú, sú mimo jeho pohľadu. Ovocím pripútanosti k peniazom je teda istý druh slepoty: bohatý nevidí hladného, ranami pokrytého a vo svojom ponížení zahanbeného bedára.

Keď hľadíme na túto postavu, chápeme, prečo je evanjelium také prísne pri odsudzovaní lásky k peniazom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Mt 6, 24).

3. Božie slovo je darom

Evanjelium o boháčovi a chudobnom Lazárovi nám pomáha dobre sa pripraviť na Veľkú noc, ktorá sa blíži. Liturgia na Popolcovú stredu nás pozýva, aby sme prežili podobnú skúsenosť, akú – oveľa dramatickejšie – prežíval boháč. Kňaz, sypúc nám popol na hlavu, opakuje slová: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“. Boháč a bedár, obaja zomierajú a hlavná časť podobenstva sa odohráva na druhom svete. Tieto dve postavy náhle zisťujú, že „nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť“ (1 Tim 6, 7).

Aj náš pohľad sa upiera na tento druhý svet, kde boháč vedie dlhý dialóg s Abrahámom, ktorého volá „otec“ (Lk 16, 24.27), čím demonštruje, že patrí k Božiemu ľudu. To robí jeho život zvlášť protirečivým, pretože dovtedy sa o jeho vzťahu s Bohom nič nehovorilo. V skutočnosti niet v jeho živote miesta pre Boha, jediným jeho bohom je on sám.

Až v utrpení záhrobia spoznáva boháč Lazára a chcel by, aby tento chudobný zmiernil trochou vody jeho utrpenie. Gestá, o ktoré prosí Lazára, sú podobné ako tie, čo mohol sám urobiť, no nikdy neurobil. Abrahám mu vysvetľuje: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš“ (v. 25). Na druhom svete je teda nastolená istá spravodlivosť a zlá podstúpené za života sú vyvážené dobrom.

Podobenstvo pokračuje, a tak sa všetkým kresťanom predkladá jeho posolstvo. Boháč, ktorý má ešte na svete bratov, prosí totiž Abraháma, aby k nim poslal Lazára, ktorý ich bude varovať; no Abrahám odpovedá: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú“ (v. 29). A na boháčovu námietku dodáva: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (v. 31).

Takto sa nám ukazuje, v čom spočíva skutočný boháčov problém: koreňom jeho zla je to, že nepočúval Božie slovo; to ho doviedlo k tomu, že už nemiloval Boha, a preto pohŕdal svojím blížnym. Božie slovo je živou silou, schopnou vzbudiť v ľudských srdciach obrátenie a človeka znovu nasmerovať na Boha. Uzatvorenie srdca pred darom, ktorým je prihovárajúci sa Boh, má za následok uzatvorenie srdca pred darom, ktorým je blížny.

Drahí bratia a sestry, Pôstne obdobie je tým najvhodnejším časom na nové stretnutie so živým Kristom v jeho slove, vo sviatostiach a v blížnom. Pán – ktorý počas 40-tich dní na púšti zvíťazil nad zvádzaním pokušiteľa – nám naznačuje, akou cestou máme ísť. Duch Svätý nech nás vedie, aby sme kráčali po skutočnej ceste obrátenia, znovu objavili dar Božieho slova, boli očistení od hriechu, ktorý nás oslepuje, a slúžili Kristovi prítomnému v núdznych bratoch. Všetkých veriacich povzbudzujem k tomu, aby svoje duchovné obnovenie vyjadrili aj účasťou na pôstnej kampani, ktorú mnohé cirkevné inštitúcie v rôznych častiach sveta organizujú, a tak prispeli ku kultúre stretania v rámci jednej ľudskej rodiny. Modlime sa jedni za druhých, aby sme dosiahli podiel na Kristovom víťazstve a vedeli otvoriť svoje dvere slabým a chudobným. Vtedy budeme môcť naplno zažiť veľkonočnú radosť a svedčiť o nej.

Vo Vatikáne 18. októbra 2016, na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu

František

(Z talianskeho originálu preložila Mária Spišiaková. Lektoroval Ivan Šulík. Jazyková úprava Marian Veselý. Zdroj: www.kbs.sk)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



V Japonsku blahorečili „Kristovho samuraja“ Justusa Takayamu Ukona (1552-1615)

◊  

Japonsko 6. februára – Krajina vychádzajúceho slnka má nového blahoslaveného. Stal sa ním japonský svedok viery z prelomu 16. až 17. storočia Justus Takayama Ukon. Slávnostnému obradu za účasti mnohých veriacich predsedal v Osake prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato.

Sochári znázorňujú blahoslaveného Ukona, ktorého mnohí prezývajú „Kristovým samurajom“, ako bojovníka s japonským bojovým mečom, na ktorom je zobrazený ukrižovaný Kristus. Práve ten sa stal symbolom, ktorý vystihuje jeho život: z bojovníka s šľachtickým postavením sa pre vieru v Krista stal človek, ktorý zomiera v chudobe vyhnaný zo svojej krajiny.

Justus Takayama Ukon sa narodil v roku 1552 v Osake. Krst prijal ako dvanásťročný po tom, čo jeho otec vďaka evanjelizácii sv. Františkom Xaverským konvertoval na kresťanstvo. Na územiach, ktoré mala pod kontrolou kniežacia rodina Takayamov, až 25-tisíc z 30-tisícového ľudu prestúpilo na kresťanstvo. Viac už o novom japonskom blahoslavenom pre Vatikánsky rozhlas prezradil kardinál Amato:

„Prijal centrálne posolstvo Ježiša, ktorým bol zákon lásky. Preto bol milosrdný ku svojim poddaným, pomáhal chudobným, dával obživu samurajom, ktorí boli v núdzi. Založil bratstvo milosrdenstva. Navštevoval chorých, bol štedrý v dávaní almužny. Spolu so svojím otcom Dariom sa staral o pochovávanie tých, čo zomreli bez rodiny a osobne prenášal ich rakvu. Toto všetko vzbudzovalo obdiv a túžbu ho nasledovať“.

Prenasledovanie kresťanov v Japonsku sa začalo v roku 1587, keď japonský vodca Hidejoši nariadil vyhostiť z krajiny všetkých misionárov. Ukon spolu so svojim otcom odmietol poslúchnuť, vzdali sa všetkých šľachtických pôct a zvolili si chudobu. Keď šogun Tokugawa v roku 1614 definitívne zakázal kresťanstvo, Ukon spolu s ďalšími tristo kresťanmi utiekol do exilu na Filipíny, kde zomiera len štyridsať dní po príchode, v roku1615. Viac už kardinál Amato:

„Ukon, ktorý bol vychovaný preukazovať česť a lojalitu, bol skutočným Kristovým bojovníkom, nie pre zbrane, na ktoré bol expert, ale pre slovo a príklad. Vernosť Ježišovi Kristovi bola tak mocne zakorenená v jeho srdci, že ho utešovala v prenasledovaní, v exile, v opustenosti. Strata významného postavenia a zníženie sa k životu v chudobe a v skrytosti ho nezarmucovali, ba naopak, robili ho pokojným, dokonca radostným, pretože bol verný krstnému sľubu“. -ej-   

inizio pagina

Rubrika



Rozhovor s o. Pavlom Zvarom, novým rektorom Pápežského slovenského kolégia

◊  

Slovensko/Rím 7. februára – „Odkaz sv. Cyrila a Metoda je stále živý,“ myslí si to nový rektor Pápežského slovenského kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme otec Pavol Zvara. Do úradu nastúpil po dlhoročnej skúsenosti vicerektora a prefekta Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Viac sa o otcovi Zvarovi a jeho novom poslaní dozviete z rozhovoru s Evou Jánošíkovou.

AUDIO: 

-ej-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 7. februára 2017

◊  

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina