Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

08/02/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Katechéza pápeža Františka: Nádej – zdroj vzájomnej útechy a pokoja

◊  

Vatikán 8. februára – Pri generálnej audiencii dnes Svätý Otec František pokračoval v cykle o nádeji poukázaním na komunitný a cirkevný rozmer nádeje. Pripomenul vzájomnú zodpovednosť v spoločenstve za tých, ktorí sú najviac ohrození stratou nádeje.

Pápež František dnes osobitne upozornil na Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi, ktorý sa slávi v dnešný deň spomienky na sv. Jozefínu Bakhitu. V osobitnej výzve sa zastal etnika Rohingov prenasledovaných v Mjanmarsku. Pripomenul tiež nového japonského blahoslaveného Justusa Takayamu Ukona a blížiaci sa Svetový deň chorých, ktorý sa bude sláviť 11. februára.

Katechézu Svätého Otca uviedlo čítanie z Prvého listu sv. apoštola Pavla Solúnčanom:

«Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!» (1Sol 5,14-18)

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predošlú stredu sme videli, že svätý Pavol v Prvom liste Solúnčanom vyzýva zotrvať zakorenenými v nádeji v zmŕtvychvstanie (porv. 5,4-11) – s tým krásnym vyjadrením: „budeme navždy s Pánom“. V rovnakom kontexte apoštol ukazuje, že kresťanská nádej nemá len osobný, individuálny charakter, ale má ducha spoločenstva, cirkevného ducha. My všetci dúfame. My všetci máme nádej, a to aj ako spoločenstvo.

Preto Pavol  rýchlo rozširuje pohľad na všetky zložky tvoriace kresťanské spoločenstvo, žiadajúc ich, aby sa navzájom za seba modlili a vzájomne sa podporovali. - Vzájomne si pomáhať. Avšak nielen pomáhať si v potrebách, v mnohých potrebách každodenného života, ale pomáhať si v nádeji, podporovať sa v nádeji.

A nie je to náhoda, že začína práve odvolávajúc sa na tých, ktorým bola zverená zodpovednosť a pastoračné vedenie. Sú tými prvými povolanými živiť nádej a to nie preto, že by boli lepšími než ostatní, ale v moci Božej služby, ktorá podstatne prekračuje ich sily. Z tohto dôvodu tým väčšmi potrebujú úctu, pochopenie a láskavú podporu všetkých.

Pozornosť sa ďalej zameriava na bratov najviac ohrozených stratou nádeje, upadnutím do zúfalstva. Stále dostávame správy o ľuďoch, ktorí upadajú do zúfalstva a konajú nepekné veci, však? Beznádej ich vedie k mnohým smutným veciam... Poukazuje sa tu na tých, čo sú malomyseľní, na toho, kto je slabý, kto sa cíti byť zdrvený ťažobou života a vlastných vín a nedokáže viac povstať.

V týchto prípadoch sa musia blízkosť a vrúcnosť celej Cirkvi stať ešte intenzívnejšími a láskyplnejšími a musia nadobudnúť tú znamenitú podobu spolucítenia, ktoré nie je ľutovaním: spolucítenie znamená znášať bolesť spolu s druhým, trpieť s druhým, priblížiť sa k tomu, čo trpí. Slovom, pohladením, ktoré nech je však zo srdca! To je súcit! Oni potrebujú posilu a útechu. Toto je veľmi dôležité: kresťanská nádej sa nezaobíde bez pravej a konkrétnej lásky k blížnemu.

Samotný Apoštol národov v Liste Rimanom so srdcom na dlani  potvrdzuje: «My silnejší» – čo máme vieru, nádej alebo čo nemáme mnohé ťažkosti – «sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe» (Rim 15,1). Znášať! Znášať slabosti iných.

Toto svedectvo potom nezostáva uzavreté vo vútri hraníc kresťanského spoločenstva: zaznieva v celej svojej sile aj mimo neho v spoločenskom a občianskom kontexte ako výzva nevytvárať múry, ale mosty, neodplácať zlo zlom, víťaziť nad zlom prostredníctvom dobra, nad urážkou odpustením: kresťan nemôže nikdy povedať: za toto mi zaplatíš. Nikdy! Toto nie je kresťanské gesto! Nad urážkou sa víťazí prostredníctvom odpustenia. Žiť v pokoji so všetkými. Toto je Cirkev! Toto vytvára kresťanskú nádej, keď dostáva mocné a zároveň nežné črty lásky. A láska je mocná a nežná. To je krásne.

Chápeme teda, že sa neučíme dúfať sami. Nikto sa neučí dúfať osamelo. Nie je to možné. Aby sa nádej živila, nevyhnutne potrebuje nejaké „telo“, v ktorom sa rozličné údy vzájomne podporujú a oživujú. Toto teda znamená, že ak dúfame, tak je to preto, lebo mnohí naši bratia a sestry nás naučili dúfať a udržali našu nádej pri živote. A medzi nimi sa vyznačujú maličkí, chudobní, jednoduchí, marginalizovaní. Áno, lebo nepozná nádej ten, čo sa uzatvára vo vlastnom blahu, dúfa jedine vo vlastné blaho: toto nie je nádej, to je relatívna istota.

Nepozná nádej ten, čo sa uzatvára vo vlastnom uspokojení, kto sa cíti vždy v poriadku... Dúfajú naopak tí, čo každý deň zažívajú skúšku, tiesnivosť a vlastné obmedzenie. Práve títo naši bratia nám vydávajú to najkrajšie, najsilnejšie svedectvo, lebo zotrvávajú pevní v odovzdanosti Pánovi, vediac, že poza smútok, útlak a neodvratnosť smrti, posledné slovo bude patriť jemu, a bude to slovo milosrdenstva, života a pokoja. Ten, kto má nádej, dúfa, že bude jedného dňa počuť toto slovo: „Poď, poď ku mne, brat; poď ku mne, sestra, na celú večnosť.“

Drahí bratia, ak je – ako sme povedali – prirodzeným príbytkom nádeje solidárne „telo“, v prípade kresťanskej nádeje je týmto telom Cirkev, zatiaľ čo životodarným dychom, dušou tejto nádeje je Duch Svätý. Bez Ducha Svätého nedokážeme mať nádej. Preto nás teda apoštol Pavol nakoniec pozýva neustále ho vzývať.

Ak nie je ľahké veriť, ešte ťažšie je dúfať. Je ťažšie dúfať než veriť, nie je tak? To je oveľa ťažšie! Avšak ak Duch Svätý prebýva v našich srdciach, to on nám dáva porozumieť, že sa nesmieme báť, že Pán je nablízku a stará sa o nás; a je to on, kto naše spoločenstvá stvárňuje v trvalých Turícach ako živé znamenia nádeje pre ľudskú rodinu. Ďakujem.“

Svätý Otec František dnes vyzval k odhodlanosti v zápase proti moderným formám otroctva:

„Dnes sa slávi Deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi, tento rok zameraný osobitne na deti a dospievajúcich. Povzbudzujem všetkých, čo rozličnými spôsobmi pomáhajú mladistvým obetiam zotročenia a zneužívania oslobodiť sa z tohto útlaku. Kiež všetci, čo majú vládnu zodpovednosť bojujú s odhodlanosťou proti tejto pliage a dajú zaznieť hlasu našich najmenších bratov, ktorých dôstojnosť je pošliapavaná. Žiada sa vynaložiť všemožné úsilie na porazenie tohto hanebného a netolerovateľného zločinu.“

Pápež František pripomenul sv. Jozefínu Bakhitu, na ktorú si dnes Cirkev spomína. S jej podobizňou v ruke hovoril o jej vytrvalosti v zápase o dôstojnosť a odvahe, s ktorou sa dostala z otroctva:

„Toto dievča zotročené v Afrike, vykorisťované, ponižované, nestratilo nádej a udržiavalo si vieru, až napokon prišla ako migrantka do Európy. A tam pocítila Pánovo povolanie a stala sa rehoľnou sestrou. Prosme sv. Jozefínu Bakhitu za všetkých migrantov, utečencov, za vykorisťovaných, ktorí tak veľmi trpia."

Pápež František sa v tejto súvislosti zastal aj prenasledovaných Rohingov, etnika prevažne moslimského náboženstva, ktorí sú obeťami netolerancie v Mjanmarsku a sú nútení k úteku z vlasti. Na príhovor Panny Márie a sv. Jozefíny Bakhity im pápež spolu s prítomnými v Aule Pavla VI. vyprosoval vyriešenie nespravodlivej situácie:

„A keď hovorím o migrantoch, ktorí sú vyháňaní, vykorisťovaní, chcel by som sa k vám dnes osobitne prihovoriť za našich bratov a sestry Rohingov: vyhnaní z Mjanmarska prechádzajú z jedného miesta na druhé, pretože ich nechcú... Sú to dobrí ľudia, pokojamilovní. Nie sú kresťania. Sú dobrí, sú to naši bratia a sestry! Už roky trpia. Boli mučení, zabíjaní, jednoducho z dôvodu, že si zachovávajú svoje tradície, svoju moslimskú vieru. Modlime sa za nich. Pozývam vás pomodliť sa za nich k Otcovi, ktorý je na nebesiach, všetci spolu, za našich bratov a sestry Rohingov: Otče náš... Svätá Jozefína Bakhita, oroduj za nás. A potlesk pre sv. Jozefínu Bakhitu!“

V závere generálnej audiencie Svätý Otec pripomenul blížiaci sa Svetový deň chorých:

„Na najbližšiu sobotu, na spomienku Panny Márie Lurdskej, pripadá 25. svetový deň chorých. Hlavná slávnosť sa bude konať v Lurdoch a bude jej predsedať kardinál (Parolin), vatikánsky štátny sekretár. Pozývam sa modliť na príhovor našej svätej Matky za všetkých chorých, osobitne za tých najťažšie chorých a najosamelejších, ako aj za všetkých tých, čo sa o nich starajú.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka proti obchodovaniu s ľuďmi

◊  

Ten, kto podporuje obchodovanie s ľuďmi, sa bude zodpovedať pred Bohom. Modlime sa za obrátenie sŕdc. (Tvít pápeža Františka, 8. februára 2017) -ej-

inizio pagina

Pápež František: Porazme hanebný a netolerovateľný zločin obchodovania s ľuďmi

◊  

Vatikán 8. februára – Pri príležitosti Medzinárodného dňa modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi sa po celom svete konajú podujatia s cieľom viesť ľudí k aktívnemu postoju v boji proti novodobým formám otroctva. Svätý Otec František dnes pri generálnej audiencii vo Vatikáne vyzval k odhodlanosti v tomto zápase:

„Dnes sa slávi Deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi, tento rok zameraný osobitne na deti a dospievajúcich. Povzbudzujem všetkých, čo rozličnými spôsobmi pomáhajú mladistvým obetiam zotročenia a zneužívania oslobodiť sa z tohto útlaku. Kiež všetci, čo majú vládnu zodpovednosť bojujú s odhodlanosťou proti tejto pliage a dajú zaznieť hlasu našich najmenších bratov, ktorých dôstojnosť je pošliapavaná. Žiada sa vynaložiť všemožné úsilie na porazenie tohto hanebného a netolerovateľného zločinu.“

Pápež František pripomenul sv. Jozefínu Bakhitu, na ktorú si dnes Cirkev spomína. S jej podobizňou v ruke hovoril o jej vytrvalosti v zápase o dôstojnosť a odvahu, s ktorou sa dostala z otroctva. Od začiatku svojho pontifikátu označuje boj proti modernému otroctvu za jednu z hlavných priorít v poslaní Cirkvi v súčasnosti. Vo svojom nedávnom posolstve k Svetovému dňu migrantov zvlášť upozornil na skutočnosť, že „hranica medzi migráciou a obchodom s ľuďmi je často veľmi tenká“.

V tejto súvislosti sa Svätý Otec v osobitnom apele zastal prenasledovaných Rohingov, etnika prevažne moslimského náboženstva, ktorí sú obeťami netolerancie v Mjanmarsku a sú nútení k úteku z vlasti. Na príhovor Panny Márie a sv. Jozefíny Bakhity im pápež spolu s prítomnými v Aule Pavla VI. vyprosoval vyriešenie nespravodlivej situácie.

Pápežská akadémia vied z podnetu pápeža Františka rozvinula za týmto účelom viaceré kongresové aktivity. Vo Vatikáne aktuálne prebieha „Samit o obchodovaní s orgánmi a transplantačnej turistike“, na ktorom v dňoch 7. – 8. februára zasadá okolo 60 účastníkov z všetkých kontinentov: lekárov a zdravotníckych odborníkov v oblasti transplantácií, vedcov, štátnych úradníkov, predstaviteľov profesných organizácií a pracovníkov médií. Najčastejším predmetom nezákonného transplantačného obchodu sú obličky, ale ide aj o iné orgány. Zločinnosť v tejto oblasti často ťaží zo sociálnej chudoby.

Z vôle Svätého Otca sa v roku 2015 konal Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi po prvý raz. K výzve sa vtedy zapojilo154 krajín sveta. Túto akciu dnes spoločne podporujú najmä viaceré ženské rehoľné rády v rámci Medzinárodnej siete Talita Kum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, v koordinácii s vatikánskou Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života, s novozaloženým Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj, s Pápežskou akadémiou vied, Medzinárodnou katolíckou charitou Caritas Internationalis, s Medzinárodnou úniou ženských katolíckych združení a s komisiami pre spravodlivosť a pokoj v rámci medzinárodných únií generálnych predstavených ženských i mužských reholí.

Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi sa slávi už po tretí raz od jeho založenia. V deň liturgickej spomienky na sv. Jozefínu Bakhitu, ktorá v Sudáne na vlastnej koži zažila otroctvo, sa aj na viacerých miestach Slovenska veriaci spolu modlia a uvažujú v konfrontácii so svedectvami o prípadoch pošliapavania ľudskej dôstojnosti obetí. V týchto dňoch sa konkrétne zapojili napr. katolícke spoločenstvá v Bratislave, Detve, Humennom, Košiciach, Prešove, Svidníku, Trnave, Žiline a na ďalších miestach. Z cirkevných organizácií sa v boji proti obchodovaniu angažujú najmä Slovenská katolícka charita a Gréckokatolícka charita. 

Odhaduje sa, že v súčasnosti je vo svete vyše 20 miliónov ľudí obeťami nútenej práce, prostitúcie, žobrania, domáceho otroctva, ilegálneho odoberania orgánov či nútených sobášov. Každoročne je do otroctva predaných vyše milióna detí. Predstaviteľ Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj P. Michael Czerny SJ v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, že v boji proti tejto pliage je veľmi dôležité najmä jej zviditeľňovanie:

„Je to dôležité, lebo ak pomyslíme na dieťa z našej vlastnej rodiny, obchodovanie s ľuďmi, otroctvo sú samozrejme desivými hypotézami, nad ktorými by nikto nikdy neuvažoval. Problémom je, že tie deti, ktoré sú predmetom obchodovania a ktoré sú zotročované, sú neviditeľné. Tento deň je preto dôležitý kvôli tomu, aby sa stali boli viditeľnými, aby sme im načúvali, aby vošli do našich sŕdc.“

Podsekretár vatikánskej sekcie pre migrantov a utečencov ďalej vysvetlil, že pokiaľ ide o úlohu vlád a štátov, hlavný problém nespočíva ani tak v nedostatku zosúladenia legislatívy proti obchodovaniu s ľuďmi, ako skôr v aplikácii toho, k čomu sa už krajiny zaviazali. Pokiaľ ide o pomoc znovu sa zaradiť do života tým, čo sa vymanili zo zotročenia, tu podľa pátra Czerného zohrávajú osobitnú úlohu rehoľné sestry:

„Nepochybujem, že ženské kongregácie Cirkvi sú vo všeobecnosti tými najlepšími pre túto prácu; majú vnímavosť, odvahu, pomocné prostriedky. Myslím, že ak jednotlivý človek nemá možnosť vykonať niečo sám, môže aspoň podporiť sestry, kongregácie, ktoré vykonávajú hrdinskú a veľkodušnú prácu. Skutočnú prácu milosrdenstva.“ -jb-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



V Mali uniesli rehoľnú františkánsku sestru pôvodom z Kolumbie

◊  

Mali 8. februára – Z afrického Mali je hlásený únos rehoľnej sestry z Františkánskej kongregácie Nepoškvrnenej Panny Márie. Ako informovala misijná spravodajská agentúra Fides, sestru kolumbijského pôvodu odviedli neznámi ozbrojenci po prepade farského objektu v Karangasso (Koutiala) v utorok 7. februára vo večerných hodinách. Polícia zatiaľ bezvýsledne pátra po páchateľoch únosu, rovnako i miestni biskupi sa na mieste činu snažia dopátrať k informáciám. Podľa generálneho sekretára Biskupskej konferencie Mali o. Edmonda Dembeleho oblasť bola doteraz paradoxne považovaná za jednu z najbezpečnejších v krajine. -jb-

inizio pagina

USA: Jezuiti a baptisti kritizujú migračnú politiku Donalda Trumpa

◊  

USA 8. februára – K migračnej politike amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vydal dočasný zákaz vstupu občanom zo siedmich majoritne moslimských krajín, sa kriticky postavili baptisti i americkí jezuiti. „Vládne aktivity začínajú mať negatívny vplyv na život rodín. Negatívne ovplyvňujú tých, ktorí priamo pracujú s utečencami a vytvárajú nečakané ťažkosti pre baptistické inštitúcie v Spojených štátoch,“ uvádza sa v oficiálnom komuniké, ktoré zverejnila Svetová baptistická aliancia.

Rovnako Konferencia jezuitov Kanady a Spojených štátov amerických vyjadrila hlboké znepokojenie nad účinkami vládneho nariadenia, ktoré mení migračnú politiku USA. Predstavitelia jezuitov vo svojom vyhlásení uviedli: „Naša katolícka a jezuitská identita nás vyzýva prijať cudzinca a priblížiť sa k odlišným kultúram a náboženským tradíciám s otvorenosťou a pochopením. Nesmieme dovoliť strachu, aby nás ovládol. Musíme pokračovať v obrane ľudských práv a náboženskej slobody“. -ej-     

inizio pagina

Rubrika



Posolstvo pápeža Františka na Nedeľu Dobrého pastiera 2017

◊  

Posolstvo Svätého Otca Františka na 54. svetový deň modlitieb za duchovné povolania

(Slávi sa v Nedeľu Dobrého pastiera, 7. mája 2017)

Vedení Duchom na misie

Drahí bratia a sestry,

v uplynulých rokoch sme mali možnosť zamýšľať sa nad dvoma aspektmi súvisiacimi s kresťanským povolaním: nad výzvou „vyjsť zo seba samých“, aby sme počúvli Pánov hlas, a nad významom cirkevného spoločenstva ako privilegovaného miesta, kde sa Božie povolanie rodí, živí a prejavuje.

Teraz, pri príležitosti 54. svetového dňa modlitieb za duchovné povolania, by som sa chcel pristaviť pri misionárskom rozmere kresťanského povolania. Ten, kto sa nechal pritiahnuť Božím hlasom a vydal sa nasledovať Ježiša, čoskoro hlboko v sebe spozoruje nepotlačiteľnú túžbu priniesť dobrú zvesť bratom, prostredníctvom hlásania evanjelia a charitatívnej služby. Všetci kresťania sú ustanovení byť misionármi evanjelia! Učeník totiž neprijíma dar Božej lásky pre vlastnú útechu; nie je povolaný využívať ho len pre seba alebo v záujme jednej firmy. Bol jednoducho dotknutý a premenený radosťou z poznania, že Boh ho miluje a túto skúsenosť si nemôže viac nechať len pre seba: „Radosť evanjelia, ktorá napĺňa život spoločenstva učeníkov, je misionárska radosť“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 21).

Misionárske poslanie teda nie je niečím, čo je ku kresťanskému životu akosi pridané, ako nejaký ornament, ale naopak, nachádza sa v samom srdci viery: dôsledkom nášho vzťahu s Pánom je to, že sme poslaní do sveta ako proroci jeho slova a svedkovia jeho lásky. Ak aj v sebe pociťujeme mnohé slabosti a  niekedy sa možno cítime malomyseľní, musíme zdvihnúť hlavu hore k Bohu a nedať sa rozdrviť pocitom nedostatočnosti či prepadnúť pesimizmu, ktorý nás robí pasívnymi divákmi nudného a jednotvárneho života. Niet tu miesta pre obavy: sám Boh prichádza, aby očistil naše „nečisté pery“ a urobil nás hodnými tejto misie: „,... zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!ʻ Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: ,Koho mám poslať, kto nám pôjde?ʻ I povedal som: ,Hľa, tu som, pošli mňa!ʻ“ (Iz 6, 6 – 8).

Každý misionársky učeník počuje v srdci tento Boží hlas, ktorý ho pozýva, aby „chodil“ medzi pohanmi ako Ježiš, „dobre robil a uzdravoval všetkých“ (porov. Sk 10, 38). Už som mal možnosť pripomenúť, že v sile krstu je každý kresťan „Kristoforom“ , teda „tým, kto nosí Krista“ bratom (porov. Katechéza 30. januára 2016). To platí zvlášť pre tých, ktorí sú povolaní k životu osobitného zasvätenia a tiež pre kňazov, ktorí veľkodušne odpovedali „Hľa, tu som, pošli mňa!“. Títo sú pozvaní, aby s novým misionárskym zápalom vyšli z posvätného chrámového opevnenia a umožnili nežnej Božej láske rozliať sa pre dobro ľudí (porov. Homília na svätej omši svätenia krizmy, 24. marca 2016). Takýchto kňazov Cirkev potrebuje: dôveryplných a radostných, pretože objavili skutočný poklad, nedočkavých ísť a radostne ho všetkým zvestovať! (porov. Mt 13, 44).

V súvislosti s kresťanskými misiami zaiste vyvstáva nemálo otázok: čo to znamená byť misionárom evanjelia? Kto nám dá silu a odvahu hlásať? Aká je evanjeliová logika, ktorou sa misie inšpirujú? Na tieto otázky môžeme odpovedať rozjímaním nad troma scénami z evanjelia: začiatok Ježišovho poslania v synagóge v Nazarete (porov. Lk 4, 16 – 30); cesta, ktorou ako Vzkriesený ide po boku emauzských učeníkov (porov. Lk 24, 13 – 35); a napokon podobenstvo o zasiatom semene (porov. Mk 4, 26 – 27).

Ježiš je pomazaný Duchom a poslaný. Byť misionárskym učeníkom znamená aktívne sa podieľať na Kristovom poslaní, ktoré sám Ježiš v nazaretskej synagóge opisuje takto: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19). To je tiež naším poslaním: byť pomazaní Duchom a ísť hlásať Božie slovo bratom a sestrám, stať sa pre nich nástrojom spásy.

Ježiš ide po našom boku. Pred otázkami, ktoré vyvstávajú v srdci človeka a výzvami, ktoré prináša realita, sa môžeme cítiť bezradní, bez dostatočnej energie a nádeje. Je tu riziko, že kresťanské misie sa budú javiť ako číra, neuskutočniteľná utópia, alebo aspoň ako niečo, čo presahuje naše sily. Ak však kontemplujeme vzkrieseného Ježiša, ktorý kráča po boku emauzských učeníkov (porov. Lk 24, 13 – 15), naša nádej môže znovu ožiť. V tejto evanjeliovej udalosti nachádzame skutočnú „liturgiu cesty“, ktorá predchádza liturgiu slova a lámania chleba a ktorá nám hovorí, že pri každom našom kroku je Ježiš po našom boku. Dvaja učeníci – zranení pohoršením kríža – sa vracajú domov cestou porážky: v srdci si nesú zlomenú nádej a neuskutočnený sen. Radosť evanjelia u nich nahradil smútok. Čo urobí Ježiš? Nesúdi ich, ide s nimi po tej istej ceste a namiesto vytvorenia múru, otvorí cestu. Pomaly premieňa ich malomyseľnosť. Keď im hlása slovo a láme chlieb, zapaľujú sa im srdcia a otvárajú oči. Rovnako ani kresťan nie je pri plnení misionárskeho záväzku sám, ale aj v námahách a nepochopeniach zakusuje, „že Ježiš s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s ním uprostred misijného poslania“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 266).

Ježiš dáva vzklíčiť semenu. Nakoniec je dôležité naučiť sa z evanjelia, ako ohlasovať. Nezriedka sa totiž môže stať – aj pri najlepšej vôli – že prepadneme túžbe po moci, prozelytizme a netolerantnom fanatizme. Evanjelium nás však pozýva, aby sme odmietli modloslužbu úspechu a moci, neprimeranú starosť o štruktúry a istú úzkostlivosť, ktorá zodpovedá skôr duchu dobývania, než duchu služby. Semeno kráľovstva – hoci je malé, neviditeľné a niekedy bezvýznamné – potichu rastie vďaka neprestajnému Božiemu pôsobeniu: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“ (Mk 4, 26 – 27). Toto je naša hlavná nádej: Boh prekonáva naše očakávania a prekvapuje nás svojou veľkodušnosťou; spôsobuje, že naša práca prináša ovocie presahujúce akékoľvek ľudské výpočty.

S touto evanjeliovou nádejou sa otvorme tichému pôsobeniu Ducha, ktoré je základom misií. Bez vytrvalej a kontemplatívnej modlitby nemôže existovať nijaká pastorácia povolaní, ani kresťanské misie. V tomto zmysle treba kresťanský život sýtiť počúvaním Božieho slova a predovšetkým pestovaním osobného vzťahu s Pánom v eucharistickej adorácii, ktorá je privilegovaným „miestom“ stretnutia s Bohom.

Chcem vás vrelo povzbudiť k takémuto dôvernému priateľstvu s Pánom najmä preto, aby ste  zhora vyprosili nové povolania ku kňazstvu a zasvätenému životu. Boží ľud potrebuje, aby ho viedli pastieri, ktorí svoj život zasvätili službe evanjeliu. Preto prosím farské spoločenstvá, združenia a početné modlitbové skupiny v Cirkvi: odolávajte pokušeniu malomyseľnosti a ďalej sa modlite k Pánovi, aby poslal robotníkov na svoju žatvu a dal nám kňazov, ktorí milujú evanjelium a sú schopní byť nablízku bratom a sestrám, a tak sa stať živým znamením milosrdnej Božej lásky.

Drahí bratia a sestry, aj dnes môžeme znovu nájsť zápal pre evanjelium a povzbudzovať mladých predovšetkým k nasledovaniu Krista. Namiesto rozšíreného pocitu apatickej viery či viery zúženej len na „povinnosti, ktoré treba plniť“, túžia naši mladí objaviť stále aktuálnu príťažlivosť Ježišovej osoby, nechať sa ním osloviť a vyprovokovať jeho slovami a jeho gestami a napokon vďaka nemu sniť o plnom ľudskom živote, ktorý sa s radosťou obetuje v láske.

Najsvätejšia Panna Mária, Matka nášho Spasiteľa, mala odvahu objať tento Boží sen, vložiť svoju mladosť a svoje nadšenie do jeho rúk. Nech na jej príhovor získame rovnakú otvorenosť srdca, ochotu povedať svoje „hľa, tu som“ na Pánovo volanie a radosť vydať sa na cestu (porov. Lk 1, 39), ako ona, aby sme ju hlásali celému svetu.

Vo Vatikáne 27. novembra 2016, na Prvú adventnú nedeľu

František

(Z  talianskeho originálu preložila Mária Spišiaková. Lektoroval Ivan Šulík. Jazyková úprava Marian Veselý. Zdroj: www.kbs.sk)

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 8. februára 2017

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina