Vatikán 9. februára – „Bez ženy niet vo svete harmónie.“ To sú slová pápeža Františka, ktoré predniesol počas dnešnej rannej homílie v Dome sv. Marty. Svätý Otec našiel podnet pre svoju úvahu v dnešnom prvom čítaní z knihy Genezis, v ktorom sa píše o stvorení Evy (Gn 2,18-25). Podľa slov Petrovho nástupcu nie sú muž a žena rovnakí, ani jeden nie je nadriadený nad druhého, je to však žena a nie muž, čo prináša harmóniu, vnáša do sveta krásu.    

Príbeh o stvorení človeka v prvej knihe Starého zákona hovorí o tom, že Pán utvoril každý druh zveri, avšak človek v nich nenachádzal spoločníka, „cítil sa sám“. Preto Boh uspal Adama a z jeho rebra utvoril ženu, ktorú muž uznal „za telo z môjho tela“. „Avšak predtým, než ju uvidel, sníval o nej“: „aby sme pochopili ženu, je potrebné o nej najskôr snívať,“ vysvetlil na úvod svojej kázne pápež František.

„Mnohokrát, keď hovoríme o ženách,“ hovoríme o nich z pohľadu ich funkcie: „úlohou ženy je, aby robila toto“ alebo tamto, konštatoval Svätý Otec. Naopak žena so sebou prináša bohatstvo, ktoré muž nemá: žena prináša stvoreniu harmóniu:

„Keď niet ženy, chýba harmónia. Hovorievame: je to spoločnosť, v ktorej má silnú pozíciu muž... Avšak chýba žena. ,Áno, áno: žena je na to, aby umývala riad, aby robila tamto...’ Nie, nie, nie: úlohou ženy je vnášať harmóniu. Bez ženy niet harmónie. [S mužom] nie sú rovnakí, jeden nie je nadradený nad druhého: to nie. Ide len o to, že muž neprináša harmóniu: je to ona. Je to ona, ktorá vnáša harmóniu, ktorá nás učí pohladiť, milovať s nehou a ktorá robí zo sveta niečo krásne“.

Svätý Otec František predstavil veriacim v Dome sv. Marty tri kľúčové momenty, ktoré vyplývajú zo stvorenia človeka: sú nimi osamelosť muža, sen a po tretie, predurčenie oboch: aby boli „jedným telom“. Pápež si zaspomínal na manželský pár, ktorý stretol počas generálnej audiencie a ktorý slávil 60. výročie svadby. Spýtal sa ich: „Kto z vás mal viac trpezlivosti?“:

„A oni sa na mňa pozreli, pozreli si do očí – nikdy nezabudnem na tie oči – potom sa pohľadom vrátili a povedali mi, obaja naraz: ,Sme zamilovaní’. Po šesťdesiatich rokoch, to znamená jedno telo. A to je to, čo prináša žena: schopnosť zamilovať sa. Harmóniu svetu. Toľkokrát počujeme: ,Nie, v tejto spoločnosti, v tejto inštitúcii je nevyhnutné, aby tu bola žena, aby urobila to, urobila tamto...’. Nie, nie, nie: funkčnosť nie je cieľom ženy. Je to pravda, že žena musí isté veci robiť a ich aj robí, tak ako my všetci. Cieľom ženy je však vytvárať harmóniu. Bez ženy niet vo svete harmónie. Vykorisťovať ľudí je zločinom zraňovania ľudskosti: to je pravda. Avšak vykorisťovať ženy je oveľa viac: znamená to ničiť harmóniu, ktorú chcel dať Boh svetu. Znamená to ničiť“.

Svätý Otec sa pri svojej myšlienke, že vykorisťovanie ženy nie je len „zločin“, ale aj „ničenie harmónie“, opieral aj o dnešné Evanjelium podľa Marka, v ktorom istá žena, rodom Sýrofeničanka, prosila Ježiša, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry (Mk 7,24-30):

„Toto je veľký Boží dar: daroval nám ženu. A v evanjeliu sme počuli, čoho je žena schopná. Tá žena bola odvážna, však? Išla vpred s odvahou. Ale je tu ešte viac, oveľa viac: žena je harmóniou, je poéziou, je krásou. Bez nej by svet nebol taký pekný, nebol by harmonický. Rád uvažujem nad tým – to je však osobná vec – že Boh stvoril ženu, aby sme všetci mali matku“. -ej-

Vatikán 9. februára – Školy a katolícke univerzity musia byť schopné pomáhať rásť v ľudskosti, v dialógu a v nádeji. Tak znela hlavná myšlienka príhovoru pápeža Františka účastníkom plenárneho zasadnutia Kongregácie pre katolícku výchovu, ktorých dnes prijal vo Vatikáne.

Vatikánske dikastérium pod vedením kardinála Giuseppeho Versaldiho v týchto dňoch bilancovalo svoju činnosť za posledné tri roky. Táto bilancia viedla podľa slov Svätého Otca k reflexii o rôznych dôležitých aspektoch, akými sú napr. „začiatočná i trvalá formácia vyučujúcich a členov vedenia, aj vzhľadom na nevyhnutnosť inkluzívneho a neformálneho vzdelávania“, ďalej nezastupiteľný príspevok rehoľných kongregácií, ako aj podpora, akú môže poskytnúť miestna cirkev či organizácie výchovno-vzdelávacieho sektoru.

Svätý Otec skonštatoval, že „veľká časť práce sa venovala cirkevným a katolíckym univerzitným inštitúciám za účelom aktualizácie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, podpore rozvoja štúdia kánonického práva vo vzťahu s reformou procesov nulity manželstva, ako aj posilneniu univerzitnej pastorácie“. Osobitnú pozornosť si podľa Svätého Otca zasluhujú práve univerzity:

„Ako som pripomenul v exhortácii Evangelii gaudium, «univerzity sú privilegovaným miestom premýšľania a rozvíjania evanjelizačného úsilia»; a «katolícke školy [...] hrajú veľmi dôležitú úlohu pri evanjelizácii kultúry, a to aj v krajinách a mestách, kde nás nepriaznivá situácia stimuluje používať kreativitu na objavovanie vhodných ciest» (č. 134)“.

Svätý Otec predstavil prítomným tri očakávania v súvislosti s poslaním katolíckych škôl a univerzít. Prvým z nich je potreba poľudštiť vzdelávanie:

„Stojac pred natláčajúcim sa individualizmom, ktorý nás po ľudskej stránke ochudobňuje a po stránke kultúrnej robí sterilnými, je predovšetkým nevyhnutné vzdelanie poľudštiť. Škola a univerzita majú plný zmysel jedine vo vzťahu k formovaniu osobnosti. V tomto procese ľudského rastu sú všetci pedagógovia povolaní spolupracovať, skrze ich profesionalitu a bohatstvo ľudskosti, ktorého sú nositeľmi, na pomáhaní mladým, aby sa stali budovateľmi solidárnejšieho a pokojnejšieho sveta. A ešte viac, katolícke výchovné inštitúcie majú poslanie ponúknuť horizonty otvorené transcendentnu“.

Po poľudštení vzdelávania ako požiadavke  ponúkol Svätý Otec František prítomným druhý pilier, a tým je kultúra dialógu:

„V konkrétnejšom zmysle, školy a univerzity sú povolané učiť metóde intelektuálneho dialógu zacieleného na hľadanie pravdy. Sv. Tomáš bol a stále je majstrom v tejto metóde, ktorá spočíva v tom, že nášho partnera v debate berieme vážne, snažíme sa do hĺbky pochopiť jeho dôvody, jeho námietky, aby sme mohli odpovedať nie povrchným, ale adekvátnym spôsobom“.    

Tretím očakávaním, ktoré Svätý Otec predstavil, je zasievať nádej. „Človek nemôže žiť bez nádeje, a vzdelávanie generuje nádej. Vskutku, vzdelávať znamená prebúdzať život, viesť ho k rastu, spočíva v dynamike dávania života,“ vysvetlil pápež František a pokračoval: 

„Som presvedčený o tom, že dnešní mladí ľudia potrebujú najmä tento život, ktorý vytvára budúcnosť. Preto je skutočný pedagóg ako otec a matka, ktorí odovzdávajú život schopný budúcnosti. Aby ste mali tento ráz, treba načúvať mladým: [je to] «práca ucha». Počúvať mladých! Osobitným spôsobom tak urobíme na najbližšej synode biskupov, ktorá je venovaná im. Výchove, rovnako ako nádeji, je napokon vlastná «schopnosť» riskovať. Nádej nie je povrchným optimizmom, ani schopnosťou hľadieť na veci benevolentne, ale predovšetkým je to vedieť riskovať správnym spôsobom, rovnako ako pri výchove“.

Svätý Otec na záver svojho príhovoru ešte raz zopakoval, že „katolícke univerzity prispievajú k misii Cirkvi vtedy, keď slúžia rastu v ľudskosti, v dialógu a v nádeji“. Prítomným sa poďakoval za ich prácu a v modlitbe sa obrátil na Pannu Máriu, ktorá je patrónkou univerzitných študentov ako Sedes sapientiae, Stolec múdrosti. -ej- 

Vatikán 9. februára – „Blahoželám časopisu «La Civiltà Cattolica» jedinému svojho druhu v službe Apoštolskej stolice. Kiež dokáže byť naďalej časopisom v zmysle mostu, prvej línie a rozlišovania.“ Tieto slová napísal vlastnou rukou Svätý Otec František ako žičenie jubilujúcemu jezuitskému časopisu, ktorého vydanie z 11. februára 2017 ponesie poradové číslo 4000. Významnou novinkou je, že od tohto dátumu začínajú vychádzať okrem zvyčajnej talianskej verzie aj ďalšie štyri mesačné vydania: v španielčine, angličtine, nemčine a kórejčine.

Celý redakčný tím časopisu «La Civiltà Cattolica» prijal pápež František dnes dopoludnia na audiencii spolu s generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej P. Arturom Sosom SJ. Šéfredaktor P. Antonio Spadaro SJ predstavil Svätému Otcovi okrem píšucich jezuitov aj ich laických spolupracovníkov.

Svätý Otec hovoril o poslaní časopisu, ktorým je služba pápežovi a Svätej stolici. Pripomenul 167-ročnú históriu periodika, ktoré podľa jeho slov „pokračuje s odvahou vo svojej plavbe na otvorenom mori“. Ako podnety do budúcnosti predložil jeho tvorcom tri kľúčové slová.

Prvým je „nepokoj“ v zmysle svätého nepokoja, akým sa vyznačoval jezuita sv. Peter Faber (1506-1546). Práve túto osobnosť dal Svätý Otec časopisu za jeho patróna. Druhým slovom je „neúplnosť“ keďže Boh - Deus semper maior - vždy prevyšuje ľudskú predstavu a vždy nás prekvapuje. V tejto súvislosti dal pápež redakcii za referenčnú osobnosť misionára Číny pátra Mattea Ricciho (1522-1610).

Do tretice odporúčal Svätý Otec „predstavivosť“, schopnosť umožňujúcu rozlišovanie v spolupráci s Pánom. Za vzor tejto schopnosti dal rehoľného brata Andreu Pozza (1642-1709), majstra jezuitského barokového výtvarného umenia. Časopis «La Civiltà Cattolica» je už od svojich počiatkov známy okrem teologických a spoločensko-politických tém aj svojou pozornosťou voči umeniu, literatúre, kinematografii, divadlu a hudbe. Pápež František povzbudil jeho tvorcov ďalej pokračovať v tomto smerovaní.

Súčasťou jubilejného 4000. čísla bude aj prepis rozhovoru Svätého Otca Františka s generálnymi predstavenými reholí, s ktorými sa stretol počas ich 88. generálneho zasadnutia 25. novembra 2016 v Ríme. Vybrané časti rozhovoru dnes priniesol taliansky denník Corriere della Sera. Pápež odpovedá na otázky o motívoch výberu témy mládeže pre najbližšiu synodu, na otázku poklesu rehoľných povolaní v Európe a ich budúcnosti, o požiadavke prorockého ducha a hodnovernosti rehoľníkov, či o potrebe obnovy vo vzťahoch medzi rehoľníkmi a miestnou diecézou. -jb-

Vatikán 9. februára – „Antisemitský postoj je vo všetkom v protiklade s kresťanskými princípmi a s každou víziou, ktorá je hodná človeka.“ Týmito slovami sa dnes pápež František prihovoril americkej delegácii Liga proti hanobeniu (Anti-Defamation League). Mimovládna organizácia vznikla v roku 1913 a bojuje proti antisemitizmu a jeho vyhroteným formám. 

Svätý Otec František na úvod svojho príhovoru pripomenul, že členov organizácie už v minulosti prijali aj jeho predchodcovia: sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Liga proti hanobeniu udržuje dobré vzťahy so Svätou stolicou už od čias Druhého vatikánskeho koncilu, podotkol pápež.

„Ak kultúra stretnutia a zmierenia plodí život a vytvára nádej, tak nekultúra nenávisti zasieva smrť a žne zúfalstvo,“ pokračoval vo svojom príhovore pápež František, ktorý si tiež zaspomínal na svoju návštevu koncentračného tábora smrti Auschwitz-Birkenau:

„Bohužiaľ, antisemitský postoj, ktorý opätovne odsudzujem v každej jeho forme, ako úplný protiklad kresťanských princípov a každej vízie, ktorá je hodná človeka, je dnes ešte stále rozšírený. Opakujem, že «Katolícka cirkev sa cíti byť osobitne povinná urobiť, čo je v jej moci, spolu s našimi židovskými priateľmi, aby boli antisemitské tendencie zavrhnuté» (Komisia pre náboženské vzťahy so Židmi, Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné, 47)“.

„V tomto ohľade vám ďakujem za vašu prácu, a za to, že ako protiklad k hanobeniu, usilujete sa vychovávať, šíriť rešpekt voči všetkým a chrániť tých najslabších. Strážiť posvätný poklad každého ľudského života, od počiatku až po koniec, ochraňujúc tak jeho dôstojnosť, je najlepšou cestou na zamedzenie akejkoľvek formy násilia. Tvárou tvár príliš veľkému násiliu, ktoré bujnie vo svete, sme povolaní k ešte väčšiemu nenásiliu, ktoré neznamená pasivitu, ale aktívne presadzovanie dobra“.    

Na záver svojho príhovoru Svätý Otec František poďakoval členom americkej delegácie Ligy proti hanobeniu za udržiavanie dobrých vzťahov s Katolíckou cirkvou a rozlúčil sa s nimi slovami: Shalom alechem! -ej- 

Vatikán 9. februára – Pápežská akadémia vied vydala vyhlásenie na záver dvojdňového Samitu o obchodovaní s orgánmi a transplantačnej turistike, ktorý sa v stredu 8. februára skončil v Ríme. Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že ide o „skutočné zločiny proti ľudskosti, ktoré musia byť ako také uznané všetkými náboženskými, politickými a spoločenskými lídrami, a národnou i medzinárodnou legislatívou“.

Ako sa ďalej vo vyhlásení píše, „chudoba, nezamestnanosť a nedostatok sociálno-ekonomických príležitostí sú faktormi, ktoré robia ľudí bezbrannými voči obchodovaniu s orgánmi a obchodovaniu s ľuďmi za účelom odobrania orgánov“. Dokument poukazuje na závažné porušenie ľudských práv a sociálnu nespravodlivosť, keďže chudobní ľudia sú využívaní na darovanie svojich orgánov, ale sami nemajú možnosť dostať transplantáciu, ak ju potrebujú.

 „Bezohľadní obchodníci a zdravotníci umožňujú obchodovanie s orgánmi nehľadiac na dôstojnosť ľudí. Operácie sú vykonávané v ilegálnych zariadeniach, ktoré tajne slúžia na transplantačnú turistiku. K obchodovaniu s orgánmi však môže dôjsť aj v legitímnych zariadeniach, keď jednotlivci, ktorí sú ochotní predať svoje orgány, sa v transplantačných centrách prezentujú ako príbuzní či altruistickí priatelia prijímateľa. Médiá významne prispeli k tomu, aby verejnosť pochopila vážne ľudské škody u jednotlivých obetí nelegálneho obchodovania, a to tak, že zverejnili svoje nezávislé pátrania po trestných činoch súvisiacich s transplantáciou, korupciou zdravotníkov a nezákonnými zariadeniami,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení účastníkov samitu Pápežskej akadémie vied.  

Na podujatí sa zúčastnilo 60 účastníkov zo všetkých kontinentov: lekárov a zdravotníckych odborníkov v oblasti transplantácií, vedcov, štátnych úradníkov, predstaviteľov profesných organizácií a pracovníkov médií. 

Vyhlásenie o obchodovaní s orgánmi a transplantačnej turistike uzatvára jedenásť odporúčaní, medzi ktorými je napríklad to, aby „náboženskí lídri podporovali etické darovanie orgánov a odsúdili obchodovanie s ľuďmi na odoberanie orgánov a obchod s nimi“. -ej, jb-

Nádej otvára nové horizonty, uschopňuje snívať o tom, čo sa nedá ani predstaviť. (Tvít pápeža Františka, 9. februára 2017) -ej-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: