Vatikán 10. februára – „Chorí ľudia sú vzácnymi členmi Cirkvi“ a patrí im maximálna pozornosť. Pápež František to znovu pripomenul pri stretnutí s Komisiou Konferencie biskupov Talianska, zameranou na charitatívnu a zdravotnícku službu.

V predvečer Svetového dňa chorých Svätý Otec prijal vedúcich diecéznych oddelení  charity z celého Talianska spolu s predstaviteľmi katolíckych zdravotníckych zariadení, zdravotníckymi pracovníkmi a niekoľkými chorými osobami. Pri audiencii v Apoštolskom paláci ich sprevádzal predseda spomenutej biskupskej komisie kardinál Francesco Montenegro.

Vo svojom príhovore pápež František poukázal na svetlé i tmavé stránky v súčasnej situácii zdravotníctva:

„Zaiste, vedecký výskum pokročil a my sme vďační za hodnotné výdobytky pre liečbu, ak nie celkové víťazstvo nad niektorými chorobami. Kiež sa rovnaké úsilie vynakladá aj na zriedkavé a zanedbávané choroby, ktorým sa nie vždy venuje náležitá pozornosť a hrozí tak, že to povedie k ďalšiemu utrpeniu. Chváľme tiež Pána za mnohých zdravotníkov, ktorí so znalosťou a so svedomím berú svoju prácu ako poslanie, ako služobníci života, účastní na prúdiacej láske Boha Stvoriteľa; ich ruky sa každý deň dotýkajú Kristovho trpiaceho tela a to je veľká česť a veľká zodpovednosť. Rovnako sa tak tešíme z prítomnosti mnohých dobrovoľníkov, ktorí so štedrosťou a kompetenciou pracujú na zmiernení a poľudštení dlhých a ťažkých dní toľkých chorých a starých ľudí, ktorí sú osamelí, predovšetkým chudobných a núdznych“.   

Pápež František osobitne vyzdvihol vynikajúce svedectvo, aké v rámci Talianska vydávajú dobrovoľníci. Za fungovaním tejto služby sa často skrýva vytrvalá práca miestnych farárov, pripomenul Svätý Otec. Vzápätí poukázal aj na tienisté stránky súčasného zdravotníctva:

„Ak existuje sektor, v ktorom kultúra skartovania dáva zjavne vidieť svoje bolestivé následky, je to práve ten zdravotnícky. Keď chorý človek nie je postavený do centra a nie je uznaný vo svojej dôstojnosti, spúšťajú sa postoje, ktoré môžu viesť priamo k špekulatívnemu ťaženiu z nešťastia druhých. A to je veľmi vážne! Je potrebné byť bdelí, najmä ak sú pacienti starší so silne podlomeným zdravým, ak sú postihnutí vážnymi ochoreniami, ktoré sú finančne náročné na liečbu alebo sú osobitne ťažké, ako sú psychiatrickí pacienti. Ak bude trhový podnikateľský model v zdravotníckom prostredí prijatý plošne bez uváženia, hrozí, že namiesto optimalizácie dostupných zdrojov bude produkovať skartovanie ľudí. Optimalizovať zdroje znamená používať ich etickým a solidárnym spôsobom a nie penalizovať tých najzraniteľnejších“. -ej, jb-

Vatikán 10. februára – V slabosti pokušení, ktoré máme všetci, nám Ježišova milosť pomáha, aby sme sa neskryli pred Pánom, ale prosili ho o jeho odpustenie, opäť sa zdvihli a kráčali ďalej. Tak znie odporúčanie pápeža Františka, ktorý vo svojej dnešnej rannej homílii uvažoval nad tým, ako diabol pokúšal Adama a Evu a tiež aj Ježiša. Svätý Otec zároveň zdôraznil, že s diablom sa nevedie dialóg, lebo to končí hriechom a skazou pre srdce.  

Pokušenia nás vedú k tomu, že sa skrývame pred Pánom a zostávame s našou „vinou“, s naším „hriechom“, s naším „skorumpovaním“, vysvetlil pápež František. Vo svojej kázni sa nechal inšpirovať dnešným prvým čítaním z knihy Genezis o tom, ako diabol pokúšal Adama a Evu (Gn 3,1-8) a poukázal aj na pokúšanie Ježiša na púšti.

Je to diabol, dodal Svätý Otec, ktorý „sa necháva vidieť v podobe hada“: je „príťažlivý“ a so svojou „prefíkanosťou“ sa snaží „preľstiť“, je v tom „expert“, je to „otec lži“, je to „klamár“. Vie teda ako klamať a ako „podviesť“ ľudí. Robí to tak s Evou: najskôr sa diabol snaží, aby „sa cítila dobre“, vysvetlil pápež František, a tak sa začína „dialóg“ a „krok po kroku“ ju Satan vedie tam, kam chce on.    

S Ježišom to bolo iné, pre diabla to „končí zle“, porovnal biblické príbehy Svätý Otec. „Snaží sa viesť dialóg“ s Kristom, lebo „keď sa diabol snaží poblázniť človeka, robí to tak, že s ním vedie dialóg“: snaží sa ho oklamať, avšak Ježiš to nedovolí. Preto Satan odkryje svoju totožnosť, Ježiš však dáva jasnú odpoveď, „ktorá nie je jeho“, je to Božie slovo, lebo „s diablom nemožno viesť dialóg“: inak to skončí ako s Adamom a Evou, budeme „nahí“:

„Diabol je zlý platiteľ, nikdy neplatí dobre! Je to podvodník! Sľúbi ti všetko a ponechá ťa nahého. Aj Ježiš skončil nahý, avšak na kríži, z poslušnosti k Otcovi, to je iná cesta. Had, diabol je ľstivý: s diablom nemožno diskutovať. My všetci vieme, čo sú to pokušenia, všetci to vieme, lebo ich máme všetci. Toľko pokušení márnivosti, pýchy, žiadostivosti, chamtivosti... Je to mnoho“.  

Dnes sa mnoho hovorí o korupcii, pokračoval ďalej vo svojej homílii pápež František. Aj v tomto ohľade je potrebné prosiť o pomoc Pána:   

„Toľko skorumpovaných ľudí, toľko tučných skorumpovaných rýb, ktoré sú vo svete, o životoch ktorých vieme z novín: možno začali s niečím malým, neviem, keď dobre nezarovnali a to, čo malo byť kilo: ,Nie, dáme 900 gramov, ale nech to vyzerá ako kilo’. Korupcia začína najskôr v malom, ako toto, v dialógu: ,Ale nie, nie je to pravda, že ti uškodí toto ovocie! Zjedz ho, je dobré! Je to malá vec, nikto si to ani nevšimne. Daj si, daj!’ A kúsok po kúsku, krok po kroku, spadneme do hriechu, upadneme do korupcie“. 

Cirkev nás učí, aby „sme neboli naivní“, zamyslel sa na záver svojej dnešnej homílie Svätý Otec František. Preto treba mať „oči na stopkách“ a prosiť o pomoc Pána, „lebo sami nič nezmôžeme“. Adam a Eva sa pred Pánom „skryli“: vskutku je potrebná Ježišova milosť, aby „sme sa vrátili späť a prosili o odpustenie“: 

„V pokušení netreba viesť dialóg, treba sa modliť: ,Pomôž, Pane, som slabý. Nechcem sa pred tebou skryť’. Toto je odvaha, toto znamená zvíťaziť. Ak začneš viesť [s diablom] rozhovor, skončíš porazený, premožený. Nech nám Pán dá milosť a sprevádza nás v tejto odvahe. A ak sme oklamaní našou slabosťou v pokušení, nech nám dá odvahu vstať a kráčať vpred. Práve preto prišiel Ježiš, práve preto“. -ej-     

Vatikán 10. februára – Pápež František na budúci týždeň navštívi v Ríme jednu z talianskych univerzít. Univerzita „Roma Tre“ (Università degli Studi Roma Tre) ho na svojej pôde privíta v piatok 17. februára dopoludnia o 10. hod. Stretnutie pápeža s akademickou obcou sa uskutoční vo veľkej aule rektorátu a je naplánované na dve hodiny.

„Roma Tre“ je medzi štátnymi univerzitami v rámci Ríma treťou v poradí podľa dátumu svojho vzniku, založená bola v roku 1992. Podľa počtu študentov, ktorých má v súčasnosti 35-tisíc, je na druhom mieste. -jb-

Buďme nablízku bratom a sestrám, ktorí zakúšajú chorobu, ako aj ich rodinám. (Tvít pápeža Františka, 10. februára 2017) -ej- 

Vatikán/Francúzsko 10. februára – V deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej 11. februára bude Cirkev sláviť Svetový deň chorých. Svetový deň chorých sa slávi každoročne, pričom každý tretí rok má osobitnú slávnostnú formu. Podobne to je aj pri tohtoročnom „striebornom“ 25. výročí, keď centrálne podujatie prebieha v Lurdoch.

Kolokviom s názvom „Magnifikat, spev nádeje“ dnes popoludní otvorí v Lurdoch miestny biskup Mons. Nicolas Brouwet spolu s osobitným pápežským legátom kardinálom Pietrom Parolinom a prefektom vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinálom Petrom Turksonom. V rámci programu vystúpi doktor Alessandro de Franciscis, riaditeľ Úradu lekárskych posudkov v Lurdoch a Medzinárodnej asociácie lekárov v Lurdoch. Večer o 21.00 bude v areáli svätyne tradičná mariánska procesia so sviecami.

V sobotu 11. februára o 10. hodine bude kardinál Parolin predsedať pri eucharistickom slávení v Bazilike sv. Pia X. v Lurdoch s medzinárodnou účasťou. Popoludní bude eucharistická poklona s meditáciou kardinála Parolina o 15. hodine. Na večer je naplánovaná moderovaná diskusia pri okrúhlom stole.

V nedeľu bude svätej omši o 8.00 predsedať kardinál Turkson. V priebehu dopoludnia vystúpia s prednáškami najprv arcibiskup Bruno Forte z Talianska na tému „Cirkev, Matka milosrdenstva“ a po ňom arcibiskup Pierre d´Ornellas z Francúzska na tému „Povedzte chorým: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“ (Lk 10,9). Popoludní bude program pokračovať workshopmi na rozličné témy.

Lurdy hostia centrálne podujatie Svetového dňa chorých už po tretí raz, predtým to bolo v r. 1993 a 2004. V minulom roku, ktorý bol Jubilejným rokom milosrdenstva, sa Svetový deň chorých centrálne slávil v Nazarete vo Svätej zemi.

V Tlačovom stredisku Svätej stolice sa v uplynulý pondelok konala prezentácia Posolstva Svätého Otca Františka s názvom: „Údiv nad tým, čo Boh koná: «Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný...» (Lk 1,49)“. Svätý Otec v posolstve pripomína sv. Jána Pavla II., ktorý založil  Svetový deň chorých a jeho slávenie určil na sviatok Panny Márie Lurdskej. Ako píše, „tento deň je príležitosťou venovať osobitnú pozornosť situácii chorých a všeobecne, trpiacich; zároveň vyzýva tých, ktorí sa im venujú – počnúc ich príbuznými, zdravotníckymi pracovníkmi a dobrovoľníkmi – aby ďakovali za povolanie, ktoré prijali od Pána: sprevádzať chorých bratov a sestry. Každoročné slávenie tejto spomienky tiež dáva Cirkvi novú duchovnú silu čoraz lepšie uskutočňovať tú podstatnú časť jej misie, ktorou je služba tým najposlednejším – chorým, trpiacim, vylúčeným a odsunutým na okraj spoločnosti.“

Predstavitelia Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj pri tlačovej konferencii s ocenením pripomenuli aj bývalého predsedu Pápežskej rady pre pracovníkov v zdravotníctve, nedávno zosnulého Mons. Zygmunta Zimowského, ktorý ešte pred svojou smrťou v uplynulom roku pripravil nové vydanie Charty zdravotníckych pracovníkov, ktorá je smerodajným dokumentom pre rozličné profesie, ktoré sú zapojené do služby chorým. -jb-

Posolstvo Svätého Otca Františka k 51. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov (slávi sa na 7. veľkonočnú nedeľu – 28. mája 2017)

„Neboj sa, veď som s tebou ja“ (Iz 43,5)

Komunikovať v dnešnej dobe nádej a dôveru

Vďaka technologickému rozvoju sú komunikačné prostriedky také dostupné, že mnohí ľudia majú možnosť okamžite sa dozvedieť novinky a šíriť ich kapilárnym spôsobom. Tieto informácie môžu byť pekné alebo škaredé, pravdivé alebo nepravdivé. Už aj naši starodávni otcovia vo viere hovorili o ľudskej mysli ako o mlynskom kameni, ktorý poháňa voda a nemožno ho zastaviť. Avšak ten, kto je za mlyn zodpovedný, má možnosť rozhodnúť, či bude mlieť zrno alebo kúkoľ. Ľudská myseľ je stále aktívna a nemôže prestať „mlieť“ všetko, čo prijíma, ale je na nás rozhodnúť, aký materiál jej poskytneme (porov. Ján Kassián, List Leontiovi).

Chcel by som adresovať toto posolstvo na povzbudenie všetkým, ktorí – či už na profesionálnej úrovni, alebo v osobných vzťahoch – každý deň „melú“ mnohé informácie, aby mohli ponúknuť voňavý a dobrý chlieb tým, ktorí sa živia plodmi ich komunikácie. Chcel by som všetkých povzbudiť ku konštruktívnej komunikácii, ktorá odmieta predsudky voči druhým a podporuje tak kultúru stretnutia, vďaka ktorej sa možno naučiť vedome hľadieť na realitu s nádejou.

Verím, že je nutné prerušiť začarovaný kruh obáv a zastaviť špirálu strachu, ktorá je ovocím zvyku zameriavať svoju pozornosť na „zlé správy“ (vojny, terorizmus, škandály a všetky druhy ľudských pokleskov). Samozrejme, nejde o to, aby sme podporovali nejaké dezinformácie, ktoré by ignorovali drámu utrpenia, ani aby sme upadli do naivného optimizmu, ktorého sa škandál zla nijako nedotýka. Naopak, chcel by som, aby sa všetci usilovali prekonať pocity zlej nálady a rezignácie, ktoré nás často prepadajú a vrhajú do apatie, vyvolávajúc strach, alebo dojem, že zlu nemožno zabrániť. Napokon, v systéme komunikácie, kde platí logika, že dobrá správa je nezaujímavá – a teda nie je správou, a kde sa tragédia utrpenia a tajomstvo zla ľahko zvrhnú na formu zábavy, môžeme byť v pokušení uspať svoje svedomie alebo skĺznuť do beznádeje.

Preto by som chcel ponúknuť svoj príspevok k hľadaniu takého štýlu komunikácie, ktorý je otvorený a kreatívny, nikdy nie je ochotný prisúdiť hlavnú úlohu zlu, ale usiluje sa ukazovať možné riešenia a povzbudiť tak prijímateľov komunikovanej správy ku konštruktívnemu a zodpovednému prístupu. Chcel by som všetkých vyzvať k tomu, aby mužom a ženám našej doby ponúkli správy a reportáže poznačené zmýšľaním „dobrej noviny“.

Dobrá novina

Život človeka nie je len neosobnou kronikou udalostí, ale sú to dejiny, istý príbeh, ktorý čaká, že bude vyrozprávaný pomocou zvoleného interpretačného kľúča, umožňujúceho vybrať a zhromaždiť tie najdôležitejšie údaje. Realita sama osebe nemá jednoznačný význam. Všetko závisí od pohľadu toho, kto ju vníma, od „okuliarov“, ktoré si pri pohľade na ňu zvolíme: ak zmeníme sklá, aj realita sa bude javiť inak. Odkiaľ teda máme začať, aby sme na skutočnosť hľadeli s tými správnymi „okuliarmi“?

Pre nás kresťanov nemôžu existovať iné, vhodnejšie okuliare na dešifrovanie reality, ako sú okuliare dobrej noviny, a to počnúc dobrou novinou par excellence, teda „evanjeliom Ježiša Krista, Božieho Syna“ (Mk 1,1). Týmito slovami začína evanjelista Marek svoju správu: ohlasovaním „dobrej noviny“, ktorá sa týka Ježiša. No ide v nej o viac ako len o informáciu o Ježišovi, je to dobrá novina, ktorou je Ježiš sám. Pri čítaní textov evanjelia totiž zisťujeme, že názov tohto diela zodpovedá jeho obsahu, no predovšetkým, že obsahom je samotná Ježišova osoba.

Táto dobrá novina, ktorou je sám Ježiš, nie je dobrou preto, že by v nej chýbalo utrpenie, ale preto, že aj utrpenie sa v nej prežíva v širšom kontexte. Chápe sa ako integrálna súčasť Ježišovej lásky k Otcovi a k ľudstvu. V Kristovi sa Boh stal solidárnym s každým človekom v akejkoľvek situácii a odhalil nám, že nie sme sami, pretože máme Otca, ktorý nikdy nemôže zabudnúť na svoje deti. „Neboj sa, veď som s tebou ja“ (Iz 43,5): to sú slová útechy od Boha, ktorý odjakživa vstupuje do dejín svojho ľudu. Boží prísľub – „som s tebou“ – ide v jeho milovanom Synovi tak ďaleko, že berie na seba celú našu slabosť, a to až do momentu, keď zomiera našou smrťou. V ňom sa aj temnoty a smrť stávajú miestom prežívania spoločenstva so Svetlom a Životom. Tak sa práve tam, kde život zakusuje horkosť krachu, rodí nádej dostupná pre každého. Ide o nádej, ktorá nesklame, pretože Božia láska bola rozliata v našich srdciach (porov. Rim 5,5) a dáva vzklíčiť novému životu tak, ako rastlina klíči z odumretého semena v zemi. V tomto svetle sa každá nová tragédia, ktorá sa udeje vo svete, môže stať dejiskom dobrej noviny. Lebo láska dokáže vždy nájsť cestu, ako sa priblížiť a zapáliť srdcia súcitom, nájsť odhodlaných ľudí a ruky pripravené budovať nanovo. 

Dôvera v semeno Božieho kráľovstva

Na uvedenie svojich učeníkov a zástupov do tohto evanjeliového zmýšľania – a na poskytnutie tých správnych „okuliarov“, ktorými možno uvidieť logiku lásky, zomierajúcej a vstávajúcej z mŕtvych – využíva Ježiš podobenstvá. V nich sa Božie kráľovstvo často prirovnáva k semenu, prejavujúcemu svoju životnú silu práve vtedy, keď v zemi umiera (porov. Mk 4,1–34). Pri ohlasovaní pokornej moci Božieho kráľovstva sa Ježiš uchyľuje k obrazom a metaforám, čo však vôbec neznamená zníženie jej významu a naliehavosti. Ide o milosrdný spôsob ohlasovania, ktorý necháva počúvajúcemu „priestor“ slobody, aby túto moc mohol prijať a vztiahnuť na seba samého. Navyše je to privilegovaný spôsob, ako vyjadriť nesmiernu dôstojnosť veľkonočného tajomstva, lebo sú to skôr obrazy než koncepty, ktoré sprostredkujú paradoxnú krásu nového života v Kristovi. Toho nového života, kde nepriateľstvo a kríž nemaria Božiu spásu, ale ju uskutočňujú; kde slabosť je silnejšia ako akákoľvek ľudská moc, a kde neúspech môže byť predzvesťou väčšieho naplnenia všetkého v láske. Nádej Božieho kráľovstva totiž dozrieva a prehlbuje sa práve tak, ako „keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“ (Mk 4,26–27).

Božie kráľovstvo je už medzi nami, ako semeno, ktoré je skryté pred povrchným pohľadom a jeho rast sa odohráva v tichu. Kto má oči vyčistené Duchom Svätým dokáže vidieť ako klíči a nenechá si vziať radosť z Božieho kráľovstva v dôsledku toho, že všade navôkol je kúkoľ.

Horizonty Ducha 

Nádej založená na dobrej novine, ktorou je sám Ježiš, nám umožňuje pozdvihnúť zrak a vedie nás k tomu, aby sme o ňom kontemplovali v liturgickom rámci sviatku Nanebovstúpenia. Pokým sa zdá, akoby sa Pán od nás vzdialil, v skutočnosti sa horizonty nádeje rozširujú. Totiž v Kristovi, ktorý pozdvihol naše človečenstvo až do neba, môže byť každá žena a každý muž plne slobodný „vojsť do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo“ (Hebr 10,19–20). Prostredníctvom sily Ducha Svätého sa môžeme stať „svedkami“ a ohlasovateľmi nového, vykúpeného ľudstva, „až po samý kraj zeme“ (porov. Sk 1,7–8).

Dôvera v semeno Božieho kráľovstva a vo veľkonočné zmýšľanie musí poznačiť aj náš spôsob komunikácie. Takáto dôvera nám umožňuje robiť svoju prácu – mnohorakými spôsobmi, ktorými sa dnes komunikácia uskutočňuje – s presvedčením, že je možné objaviť a osvetliť dobrú novinu aj v rámci každého príbehu a v tvári každej osoby. 

Ten, kto sa s vierou dáva viesť Duchom Svätým, stáva sa schopným rozpoznať v každej udalosti to, čo sa medzi Bohom a ľudstvom odohráva, a spoznáva, že v dramatickom scenári tohto sveta Boh sám tvorí osnovu dejín spásy. Niť, ktorou sú tieto posvätné dejiny utkané, je nádej a tkáčom nie je nik iný ako Duch Tešiteľ. Nádej je tou najpokornejšou z čností, preto ostáva ukrytá v záhyboch života. Podobá sa však kvasu, ktorý prekvasí celé cesto. My ju živíme tým, že stále znova čítame dobrú novinu – to evanjelium, ktoré bolo toľkokrát „znovu vytlačené“ v nových vydaniach, vo svätých mužoch a ženách, ktorí sa stali ikonami Božej lásky. Aj dnes Duch zasieva v nás túžbu po Božom kráľovstve prostredníctvom mnohých „živých“ kanálov – osôb, ktoré sa uprostred drámy dejín dávajú viesť dobrou novinou a slúžia v tme tohto sveta ako majáky, ktoré osvetľujú smer  a otvárajú nové cesty dôvery a nádeje.

Vo Vatikáne 24. januára 2017

František

(Preklad: KBS)

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: