Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

12/02/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Nedeľná katechéza pápeža Františka: Kto druhému nadáva, v srdci ho zabíja

◊  

Vatikán 12. februára – V dnešnú 6. nedeľu liturgického obdobia „cez rok“ sa Svätý Otec František na poludnie prihovoril veriacim z okna Apoštolského paláca v katechéze, ktorej témou bol Ježišov výklad prikázaní týkajúcich sa vraždy, cudzoložstva a prísahy v Reči na hore z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia.

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná liturgia nám predkladá ďalšiu stať Reči na hore, ktorú nachádzame v Evanjeliu podľa Matúša (porov. 5,17-37). V tomto úryvku sa Ježiš snaží pomôcť svojim poslucháčom k novému chápaniu mojžišovského zákona. To, čo bolo povedané v starej zmluve, bola to pravda? Áno, bola to pravda, ale nebolo to všetko: Ježiš prišiel, aby dal naplnenie Božiemu zákonu a vyhlásil ho definitívnym spôsobom, až do posledného písmenka. Robí zjavnými jeho pôvodné ciele a plní jeho autentické aspekty, a toto všetko robí prostredníctvom svojho kázania a ešte viac obetou seba samého na kríži.

Takto Ježiš vyučuje, ako treba naplno konať Božiu vôľu, a používa toto prirovnanie: so „spravodlivosťou väčšou“ ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov (porov. v. 20). So spravodlivosťou vedenou láskou, dobročinnosťou, milosrdenstvom, a preto schopnou uskutočniť podstatu prikázaní, vyhnúc sa riziku formalizmu. Formalizmus: toto smiem, tamto nesmiem; pokiaľ ešte smiem, odkiaľ už nesmiem... Nie, ide tu o viac, oveľa viac.

Osobitne, v dnešnom evanjeliu si Ježiš berie do pozornosti tri aspekty, tri prikázania týkajúce sa vraždy, cudzoložstva a prísahy.

Pokiaľ ide o prikázanie „nezabiješ“, potvrdzuje, že sa porušuje nielen skutočnou vraždou, ale aj takými formami správania, ktoré urážajú dôstojnosť ľudskej osoby, vrátane osočujúcich slov (porov. v. 22). Zaiste, tieto osočujúce slová nemajú tú istú závažnosť a vinu ako vražda, ale kladú sa na tú istú čiaru, pretože sú toho predpokladmi a dávajú najavo tú istú zloprajnosť. Ježiš nás pozýva, aby sme neurčovali poradovník urážok, ale aby sme ich všetky považovali za zhubné, nakoľko sú motivované úmyslom urobiť zle blížnemu. A Ježiš dáva príklad. Urážka: nuž, sme navyknutí nadávať, je to ako povedať „dobrý deň“. A toto je v tej istej línii ako vražda. Kto nadáva bratovi, vo svojom srdci brata zabíja. Prosím, nenadávajme! Nič tým nezískame...

Ďalšie naplnenie sa týka manželského zákona. Cudzoložstvo sa považovalo za porušenie vlastníckeho práva muža na ženu. Ježiš však ide ku koreňu zla. Tak ako sa prichádza k vražde cez osočovania, urážky a nadávky, tak sa prichádza k cudzoložstvu cez chamtivé úmysly voči nejakej žene, ktorá nie je vlastnou manželkou. Cudzoložstvo, tak ako krádež, korupcia a všetky ostatné hriechy, sa najprv rodí v našom vnútri a keď sa už v našom srdci udialo zlé rozhodnutie, potom sa uskutočňuje v konkrétnych prejavoch správania. A Ježiš hovorí: ten, kto na ženu, ktorá nie je jeho vlastná hľadí žiadostivo, je cudzoložníkom vo svojom srdci, vykročil na cestu cudzoložstva. Popremýšľajme trochu nad tým: nad zlými myšlienkami v tomto smere.

Ježiš ďalej hovorí učeníkom, aby neprisahali, keďže prísaha je znakom neistoty a dvojtvárnosti v medziľudských vzťahoch. Manipulatívne sa narába s Božou autoritou na dávanie záruky v našich ľudských záležitostiach. Sme však naopak povolaní nastoliť medzi nami, v našich rodinách a v našich komunitách atmosféru čistoty a vzájomnej dôvery, aby sme tak mohli byť považovaní za úprimných bez potreby uchyľovať sa k vyšším zásahom na to, aby nám uverili. Nedôvera a vzájomná podozrievavosť vždy ohrozujú pokoj!

Panna Mária, žena učenlivého počúvania a radostnej poslušnosti, nech nám pomáha priblížiť sa vždy väčšmi k Evanjeliu, aby sme boli kresťanmi nie vonkajšou „fasádou“, ale v jadre! A toto je možné s milosťou Ducha Svätého, ktorá nám umožňuje konať všetko s láskou, a tak naplno uskutočňovať Božiu vôľu.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Zomrel Mons. Jozef Zlatňanský, dlhoročný pracovník Kongregácie pre náuku viery

◊  

Slovensko 12. februára -  Vo veku 89 rokov zomrel 11. februára v Nitre Mons. Jozef Zlatňanský, titulárny biskup Montefiascone, dlhoročný pracovník Rímskej kúrie, spisovateľ a prekladateľ teologickej literatúry. Väčšiu časť života prežil v Ríme, od roku 2004 bol na odpočinku. Zomrel v nitrianskom hospici. Ako informovala Tlačová kancelária KBS, posledná rozlúčka so zosnulým biskupom Zlatňanským bude vo štvrtok 16. februára o 10.00 v Topoľčiankach.

Mons. Jozef Zlatňanský sa narodil 13. marca 1927 v Topoľčiankach. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Zlatých Moravciach. Teológiu začal študovať v Bratislave (1946-1947) a v štúdiu pokračoval na Lateránskej univerzite v Ríme (1947-1952), kde ho 22. decembra 1951 vysvätili za kňaza. Na Pápežskej lateránskej univerzite získal v roku 1955 doktorát z teológie a v roku 1959 licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite.

V rokoch 1961-1964 bol profesorom filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare v južnom cípe Talianska. Po návrate do Ríma pracoval až do r. 1966 v Sekretariáte vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu. Ďalej pokračoval na Kongregácii pre vieroučné otázky, kde bol v rokoch 1975-1984 vedúcim náukového oddelenia. Popri tom bol v období 1969-1975 aj technickým tajomníkom Medzinárodnej teologickej komisie.

V roku 1981 pápež Ján Pavol II. poctil Jozefa Zlatňanského hodnosťou pápežského preláta a v roku 1984 ho vymenoval za subsekretára Kongregácie pre náuku viery. V roku 1997 ho menoval za sekretára Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu a zároveň za titulárneho biskupa diecézy Montefiascone. Vysviacku prijal v rodných Topoľčiankach 20. júla 1997.

Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii pre náuku viery Mons. Zlatňanský výdatne pomáhal prenasledovanej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov: Most, Hlasy z Ríma, Diakonia – Slovenský kňaz a pod. Je autorom dvoch filozofických spisov: Jestvuje Boh? (Rím 1975) a Vývojová teória a pôvod človeka (Rím 1978). Ako aktívny príslušník hnutia Focolare pripravil tri zväzky rozjímaní Slovo života, zrevidoval a do tlače pripravil šesťzväzkovú Filozofiu od L. Bogliola (Rím 1974-1981), štyri zväzky dogmatiky od M. Schmausa (Rím 1977-1988) a päť zväzkov Morálnej teológie od A. Günthöra (Rím 1977-1996).

Okrem toho vydal vieroučné spisy k aktuálnym otázkam: Dokumenty o teológii oslobodenia (Rím 1987), napísal tiež obsažný úvod k Vyhláseniu Kongregácie pre náuku viery o niektorých otázkach sexuálnej etiky (Rím 1976). Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero monografií a pracoval na prekladoch knižných diel. Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi. Od roku 2004 bol Mons. Zlatňanský na penzii. (Zdroj: Lexikón kňazských osobností Slovenska) -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 12. februára 2017

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

    

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

 

inizio pagina

Vysielanie z 12. februára 2017

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina