Vatikán 15. februára – Aj v dnešnú stredu sa Svätý Otec František stretol s pútnikmi pri všeobecnej audiencii. Do Auly Pavla VI. dnes ráno prišiel v osobitnom predstihu, už pred pol desiatou hodinou. Po tom, ako sa zvítal s veriacimi, pokračoval v cykle svojich katechéz na tému nádeje. Tentoraz vysvetlil dôležitú pravdu, že kresťanská nádej nikdy nesklame, pretože jej garantom nie je človek, ale samotný Boh, ktorý nás miluje. Pápež František pripomenul aj patrónov Európy sv. Cyrila a Metoda v súvislosti s ich včerajším sviatkom. 

Úvod ku katechéze tvorili nasledujúce slová sv. apoštola Pavla z 5. kapitoly Listu Rimanom:

«A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali» (Rim 5,1-5).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Už od malička nás učia, že nie je dobré sa vychvaľovať. V mojej krajine sa tým, čo sa vychvaľujú, hovorí pávi. A je to správne, lebo chvastať sa tým, čím sme, či tým, čo máme, je okrem istej pýchy aj nedostatkom úcty k druhým, osobitne k tým menej šťastlivým než sme my. V tejto pasáži Listu Rimanom nás ale apoštol Pavol prekvapuje, keďže nás až dvakrát vyzýva chváliť sa. Čo to však chce? Azda aby sme boli tými pávmi? Ak vyzýva k chváleniu sa, je teda správne sa niečím pochváliť. Takže, čím sa možno správne chváliť? A ako sa to dá bez toho, aby sme urážali druhých, bez toho, aby sme niekoho vylučovali?

V prvom prípade sme pozývaní chváliť sa hojnosťou milosti, ktorou sme naplnení v Ježišovi Kristovi, prostredníctvom viery. Pavol nám chce dať pochopiť, že ak sa naučíme vnímať všetko so svetlom Ducha Svätého, zistíme, že všetko je milosťou! Všetko je darom! Veď ak sme pozorní, v dejinách, tak ako aj v našom živote, sme to nielen my, čo konáme, ale je to predovšetkým Boh. To on je absolútnym protagonistom, ktorý tvorí každú vec ako dar lásky, ktorý utkáva osnovu svojho plánu spásy a ktorý ho pre nás vedie k naplneniu prostredníctvom svojho Syna Ježiša.

Od nás sa vyžaduje uznať toto všetko, prijať to s vďačnosťou a dospieť k tomu, aby sa to stalo dôvodom chvály, požehnania a veľkej radosti. Ak tak konáme, sme v pokoji s Pánom a zakúšame slobodu. A tento pokoj sa potom rozširuje na všetky prostredia a všetky vzťahy nášho života: sme v pokoji sami so sebou, sme v pokoji v rodine, v našej komunite, v práci a s osobami, ktoré stretávame každý deň na našej ceste.

Pavol nás ale vyzýva chváliť sa aj v súženiach. Toto nie je ľahké pochopiť. Javí sa to ťažšie a môže sa zdať, že to nemá nič spoločné s práve opísanou podmienkou pokoja. Avšak tvorí to jej najautentickejší, najpravdivejší predpoklad. Veď pokoj, ktorý nám ponúka a garantuje Pán, nechápeme ako absenciu obáv, sklamaní, nedostatkov, dôvodov k utrpeniu.

Ak by to tak bolo, tak vzápätí po tom, ako by sa nám podarilo pobudnúť v pokoji, tá chvíľa by sa rýchlo skončila a nevyhnutne by sme upadli do neútechy. Pokoj prameniaci z viery je naopak darom: je milosťou zakúšania, že Boh nás miluje a že je vždy po našom boku, nenechá nás osamote ani len na okamih nášho života. A ako potvrdzuje apoštol, toto plodí trpezlivosť, lebo vieme, že aj v tých najtvrdších a najotrasnejších chvíľach sú Pánove milosrdenstvo a dobrota väčšie než čokoľvek a nič nás nevytrhne z jeho rúk a zo spojenia s ním.

To je teda dôvod, prečo je kresťanská nádej pevná, to je dôvod, prečo nesklame. Nikdy nesklame. Nádej nesklame. Nezakladá sa na tom, čo môžeme urobiť alebo čím môžeme byť, a ani nie na tom, v čo môžeme veriť. Jej základom, čiže základom kresťanskej nádeje, je to najvernejšie a najistejšie, čo len môže byť, totiž láska, ktorú sám Boh prechováva voči každému z nás.

Je jednoduché povedať: Boh nás miluje. Všetci to hovoríme. No pomyslite trochu: je každý z nás schopný povedať: som si istý, som si istá, že Boh ma miluje? Nie je to veľmi ľahké vysloviť. Je to však pravda. Je to jedno dobré cvičenie, povedať si: Boh ma miluje. Boh ma miluje... A toto je koreňom našej istoty, koreňom nádeje.

Pán hojne vylial do našich sŕdc Ducha, Ducha Svätého, ktorý je Božou láskou, ako tvorcu, ako garanta, práve preto, aby v našom vnútri mohol živiť vieru a udržiavať túto nádej živou. Aj túto istotu: Boh ma miluje. „Nuž, ale aj v tejto zlej chvíli?“ – Boh ma miluje. – „Aj mňa, čo som vykonal túto nepeknú a zlú vec?“ – Boh ma miluje. Túto istotu nám nik nevezme. A musíme to opakovať ako modlitbu: Boh ma miluje. Som si istý, že Boh ma miluje. Som si istá, že Boh ma miluje.   

Teraz rozumieme, prečo nás apoštol Pavol vyzýva chváliť sa vždy týmto všetkým. Chválim sa láskou Boha, lebo ma miluje. Nádej, ktorá nám bola darovaná, nás neoddeľuje od druhých, o to menej nás vedie k ich diskreditácii či odsúvaniu bokom. Ide naopak o výnimočný dar, ktorého „kanálmi“ sme povolaní sa stať pre všetkých, s pokorou a jednoduchosťou, pre všetkých.

A tak našou najväčšou chválou bude to, že máme za Otca Boha, ktorý nerobí protekcie, ktorý nikoho nevylučuje, ale ktorý otvára svoj dom všetkým ľudským bytostiam, počínajúc tými poslednými a vzdialenými, aby sme sa ako jeho deti naučili vzájomne sa utešovať a podporovať. A nezabudnite: nádej nesklame. Súhlasíte? Nádej nesklame. Ďakujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Svätý Otec sa ako zvyčajne počas generálnej audiencie postupne prihovoril jednotlivým jazykovým skupinám. V pozdrave poľským pútnikom pripomenul aj včerajší sviatok sv. Cyrila a Metoda:

„Včera sme si pripomenuli svätých patrónov Európy: mnícha Cyrila a biskupa Metoda. Títo dvaja bratia zo Solúna priniesli evanjelium slovanským národom. Ešte aj dnes pripomínajú Európe a nám všetkým potrebu udržiavať jednotu viery, tradíciu, kresťanskú kultúru a potrebu žiť evanjelium každý deň.“

Svätých Cyrila a Metoda dal napokon pápež František veriacim za príklad v širokom význame, keď v závere audiencie povedal:

„Ich príklad nech pomáha vám, drahí mladí, stať sa v každom prostredí misionárskymi učeníkmi; ich húževnatosť nech povzbudí vás, drahí chorí, obetovať vaše utrpenie za obrátenie tých, čo sú vzdialení; ich láska k Pánovi nech vás osvieti, drahí novomanželia, aby ste urobili evanjelium základným pravidlom vášho rodinného života.“

Pri dnešnej generálnej audiencii dostal Svätý Otec aj dar zo Slovenska. Výtvarníčka Terézia Sedláková z Bratislavy mu osobne odovzdala svoje umelecké dielo, obraz vo veľkom formáte s názvom „Božie milosrdenstvo“. Zobrazuje žiariacu postavu Ježiša Krista v duchu videní sv. Faustíny, v originálnom umeleckom zobrazení. -zk, jb-

Vatikán 15. februára – Pápež František v stredu tesne pred generálnou audienciou prijal v komplexe Auly Pavla VI. štyridsať zástupcov domorodých komunít. Tí sa v týchto dňoch zúčastňujú v Ríme na konferencii, ktorú každé dva roky organizuje Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD). Hlavným cieľom iniciatívy OSN je podporovať ekonomické postavenie domorodých národov.     

Svätý Otec vo svojom krátkom príhovore hovoril o potrebe „zladenia práva na rozvoj, vrátane toho spoločenského a kultúrneho, s ochranou charakteristík, ktoré sú vlastné domorodým národom a ich teritóriám“. Toto by malo byť podľa pápežových slov zrejmé najmä vtedy, pokiaľ ide o „plánovanie ekonomických aktivít, ktoré môžu zasahovať do domorodých kultúr a ich dedičského vzťahu s pôdou“. Konfrontácie a konflikty tak môžu byť prekonané vyžiadaním si „predchádzajúceho a informovaného súhlasu“ domorodých obyvateľov zo strany vládnych autorít.  

Druhý aspekt „sa týka rozvoja usmernení a projektov, ktoré berú do úvahy domorodú identitu so špeciálnym akcentom na mladých a ženy,“ dodal ďalej pápež František:

„Začlenenie, nielen branie do úvahy! To znamená, že vlády musia uznať, že domorodé komunity sú súčasťou populácie, treba ich oceniť, konzultovať s nimi a umožniť im plnú účasť na miestnej i národnej úrovni. Nemožno dovoliť sociálne vylúčenie alebo rozdelenie na triedy: prvá trieda, druhá trieda... Žiada sa integrácia s plnou účasťou“.   

Podľa slov Svätého Otca môže Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj „efektívne prispieť k tomuto návodu vďake svojim finančným zdrojom a odbornosti“. Fond bol založený v roku 1977 ako medzinárodná finančná inštitúcia, ktorá má za úlohu napomôcť odstráneniu chudoby na vidieku v rozvojových krajinách. Približne 75% tých najchudobnejších ľudí na svete, viac než 1,4 miliardy žien, detí a mužov, žije vo vidieckych oblastiach a ich životy závisia od poľnohospodárskej činnosti.

Na záver svojho príhovoru sa pápež František na zástupcov domorodých obyvateľov obrátil s nasledovnou výzvou:

„A vy, uprostred vašich tradícií, vašej kultúry, lebo to, čo vy vnášate do dejín je kultúra, žite pokrok so zvláštnou starostlivosťou o matku zem. V tejto chvíli, kedy ľudstvo pácha vážny hriech, lebo sa nestará o zem, vás vyzývam, aby ste o tomto naďalej vydávali svedectvo; a nedovoľte, aby nové technológie, ktoré sú legitímne a dobré, nedovoľte, aby zničili zem, aby zničili ekológiu, ekologickú rovnováhu a aby nakoniec zničili múdrosť národov“. -ej-

Vatikán 15. februára – Dnes sa vo Vatikáne skončilo 18. stretnutie Rady kardinálov. Deväťčlenná skupina poradcov Svätého Otca vo veciach reformy Rímskej kúrie sa najbližšie stretne 24. – 26. apríla.

Podľa informácií, ktoré poskytla novinárom zástupkyňa riaditeľa vatikánskeho Tlačového strediska Paloma García Ovejerová, Rada kardinálov sa začala zaoberať otázkami sektoru tzv. „diakonie spravodlivosti“, čiže najvyšších cirkevných súdov, medzi ktoré patria Apoštolská penitenciária, Apoštolská signatúra a Rímska rota.

Kardináli, ku ktorým sa pripojil Svätý Otec s výnimkou času, keď sa venoval verejným povinnostiam, nadviazali na predchádzajúcu prácu nad kongregáciami pre evanjelizáciu národov a pre východné cirkvi, ako aj radou pre medzináboženský dialóg. Pokračovali v otázke procesu výberu kandidátov na biskupov a hovorili aj o ekonomickom sekretariáte, najmä v zmysle požiadavky formácie personálu.

Prefekt Sekretariátu pre komunikáciu Mons. Dario Edoardo Viganò prezentoval aktuálny stav reformy komunikácie Svätej stolice, čiže zlúčenie (tal. „accorpamento“) Vatikánskeho rozhlasu a Vatikánskeho televízneho centra do jedinej inštitúcie, ktorou je samotný Sekretariátu pre komunikáciu. V správe sa uvádza, že kardinálom bol predstavený „plán reštrukturalizácie rozhlasových frekvencií a nových usmernení pre oblasť sociálnych sietí“. Rada C9 sa napokon zaoberala plánom reformy Vatikánskeho knižného vydavateľstva.

Členmi Rady C9 sú kardináli Pietro Parolin, Andrés Rodríguez Maradiaga, Giuseppe Bertello, Francisco Javier Errázuriz Ossa, Oswald Gracias, Reinhard Marx, Laurent Monsengwo Pasinya, Sean Patrick O’Malley a George Pell. -jb-

Vatikán 15. februára – Predstavitelia Nadácie Centesimus Annus – Pro Pontefice dnes na tlačovej konferencii vo Vatikáne oznámili mená tohtoročných laureátov ocenenia „Ekonómia a spoločnosť“.  Medzinárodnú cenu si odnesie Markus Vogt z Nemecka za svoje dielo „Princíp udržateľnosti. Náčrt z teologicko-etickej perspektívy“.

Cenu pre novinárov, založenú v tomto roku dostanú dvaja ocenení: šéfredaktor francúzskeho denníka La Croix páter Dominique Greiner z rehole asumpcionistov a Burkhard Schäfers, ocenený za jeho nemecký rozhlasový program o katolíckej sociálnej náuke z pohľadu Oswalda von Nell-Breuninga SJ (1890-1991).

Ceremónia udeľovania cien je naplánovaná na 18. máj 2017 v Ríme. Bude to v rámci výročného kongresu Nadácie Centesimus Annus – Pro Pontefice, ktorý sa tematicky zameria na „Konštruktívne alternatívy ku globálnemu zmätku“ a na „tvorbu pracovných miest a ľudskú integritu pri motivovaní prostriedkami internetu k solidarite a občianskym cnostiam“.

V Tlačovom stredisku Svätej stolice o tom informovali kardinál Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova a Frízingu a prezident spomínanej nadácie Domingo Sugranyes Bickel. -jb-

Rím 15. februára – Slávnosť patrónov Európy sv. Cyrila a Metoda, ktorá sa v Ríme každoročne slávi 14. februára v Bazilike sv. Klementa za účasti slovanských národov, bola tento rok v réžii slovenskej komunity. Hlavným celebrantom bol kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Homíliu v talianskom jazyku predniesol arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Pripomenul, že svätí solúnski bratia prišli za pápežom do Večného mesta práve pred 1150 rokmi. Predstavil ich ako mužov viery a kultúry s víziou sveta ako harmonického spojenia Božích a ľudských skutočností. Okrem iného poukázal aj na ich skúsenosť dialógu s islamom, pričom zdôraznil, že ak dnešná Európa chce byť schopná niečoho podobného, nedokáže to bez potvrdenia svojej základnej identity vo vzťahu k Bohu.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda pre dnešnú Európu ukázal arcibiskup Vasiľ aj ako výzvu pre oblasť legislatívy, aby sa pozitívny ľudský zákon nikdy nestaval nad zákon prirodzený a Boží. Sekretár Kongregácie pre východné cirkvi pred prítomnými zástupcami európskych národov skonštatoval, že Európa má ešte stále rezervy v plnom docenení kultúrneho príspevku slovanských národov a východnej kresťanskej tradície v rámci celej Cirkvi.

AUDIO - Homília arcibiskupa Cyrila Vasiľa (v taliančine):

Pri omši s kardinálom Jozefom Tomkom koncelebrovali aj emeritný prefekt Kongregácie pre zasvätený život, slovinský kardinál Franc Rodé, prešovský pomocný biskup Milan Lach SJ a početní predstavení kolégií a rehoľných komunít v Ríme. Účinkoval Katedrálny zbor z Nitry, ktorý pod vedením svojho umeleckého vedúceho Vladimíra Kopca predniesol latinské i slovenské liturgické spevy, starosloviensky Otčenáš a ďalšie diela.

Prítomných predstaviteľov cirkevného a kultúrneho života jednotlivých krajín na slávnosti privítal rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda Pavol Zvara. Slovensko reprezentovali obaja veľvyslanci sídliaci v Ríme, veľvyslanec pri Svätej stolici Peter Sopko a veľvyslanec v Taliansku Ján Šoth, ako aj riaditeľ Slovenského kultúrneho inštitútu v Ríme Peter Dvorský. Prítomní boli zástupcovia Českej republiky, Slovinska, Chorvátska, rektori pápežských kolégií spomenutých krajín, vrátane starobylého Kolégia Anima pre nemecky hovoriacu oblasť. Prior írskej dominikánskej komunity pri Bazilike sv. Klementa sa na záver poďakoval aj niekoľkými slovami v slovenčine.           

Po svätej omši celé zhromaždenie za spevu litánií zostúpilo v procesii so zažatými sviecami do podzemia baziliky uctiť si sv. Cyrila pri jeho hrobe. Celú slávnosť po liturgickej i organizačnej stránke tento rok zabezpečilo Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda. Záverečné pohostenie v priestore stĺpového nádvoria starobylej baziliky pripravili slovenské sestry satmárky, čiže Milosrdné sestry sv. Vincenta, ktoré si tento rok pripomínajú aj štvorstoročnicu vincentskej charizmy. -jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: