Vatikán 16. februára – Vojna sa začína v srdci človeka, práve preto sme všetci zodpovední za starostlivosť o mier. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec poukázal na utrpenie mnohých národov, ktoré ničia vojny živené mocnými a obchodníkmi so zbraňami. Zaspomínal si tiež na to, keď sa ako malý chlapec dozvedel o konci Druhej svetovej vojny.  

Dnešné prvé čítanie z knihy Genezis, kde pápež našiel inšpiráciu pre svoju úvahu, hovorí o uzavretí zmluvy medzi Bohom a Noemom po ničivej potope (Gn 9,1-13). Holubica, dúha a zmluva predstavujú symboly mieru. Holubica, ktorá sa vracia s olivovou ratolesťou, je podľa slov Svätého Otca „znakom toho, čo Boh chcel po potope: mier, aby všetci ľudia žili v pokoji“. Avšak „holubica a dúha sú krehké. Dúha je po búrke prekrásna, potom sa z nej však stane oblak a zmizne“. Aj holubica je krehká, dodal pápež a zaspomínal si na to, ako pred dvoma rokmi vypustil z okna Apoštolského paláca dve holubice, ktoré vzápätí zabila čajka.

„Zmluva, ktorú Boh robí je silná, my ju však prijímame a akceptujeme so slabosťou. Boh s nami uzatvára mier, nie je však ľahké si ten mier uchovať,“ vysvetlil Svätý Otec a dodal: „Je to práca na každý deň, lebo v našom vnútri je ešte stále ten zárodok, ten  prvotný hriech, duch Kaina, ktorý pre závisť, žiarlivosť, nenásytnosť a pre túžbu vládnuť vedie vojnu“.

Pápež František si tiež všimol, že kniha Genezis, ktorá hovorí o zmluve medzi Bohom a ľuďmi, spomína tiež „krv“: „Lebo za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera. Za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata“. Sme teda „strážcami bratov a keď je preliata krv, je to hriech a Boh nás bude brať na zodpovednosť,“ pokračoval vo svojej homílii Svätý Otec:  

„Dnes sa vo svete prelieva krv. Dnes je svet vo vojne. Toľko nevinných bratov a sestier zomiera, lebo veľkí, mocní chcú kúsok zeme, chcú trochu moci alebo chcú trošku zarobiť na obchodovaní so zbraňami. Pánovo slovo je však jasné: ,Za vašu krv, teda za váš život, budem brať na zodpovednosť; budem brať na zodpovednosť za každé zviera a za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata’. Aj nás, čo tu, ako sa zdá, žijeme v pokoji, bude Pán brať na zodpovednosť pre krv našich bratov a sestier, ktorí trpia vo vojne“. 

Vzápätí si pápež František položil otázku, čo robíme pre pokoj a mier vo svete: „Ako ja chránim tú holubicu? ... Čo robím preto, aby nás dúha vždy viedla? Čo robím preto, aby nebola vo svete preliata krv“? Nás všetkých, pokračoval ďalej, „sa to týka“. Modlitba za mier „nie je formalita, ani práca za mier nie je formalita“. „Vojna sa začína v srdci človeka, začína sa doma, v rodinách, medzi priateľmi a potom ide ďalej, do celého sveta,“ vysvetlil pápež. Čo robím ja, „keď cítim, že do môjho srdca vstupuje niečo“, čo chce „zničiť pokoj“?:

„Vojna sa začína tu a končí sa tam. Správy o tom čítame v novinách alebo vidíme v televízii... Dnes toľko ľudí umiera, a ten zárodok vojny, ktorý spôsobuje závisť, žiarlivosť, nenásytnosť v mojom srdci, je tým istým – len rozrasteným do veľkosti stromu – ako bomba, čo dopadá na nemocnicu, na školu a zabíja deti. Je to to isté. Vyhlásenie vojny sa začína tu, v každom z nás. Preto tá otázka: ,Ako chránim pokoj v mojom srdci, v mojom vnútri, v mojej rodine?’ Chrániť pokoj, a nielen ho chrániť: budovať ho rukami, tvorivo, každý deň. A tak sa nám podarí rozšíriť ho do celého sveta“.

„Kristova krv je tá, ktorá nastoľuje mier,“ pokračoval ďalej vo svojej kázni pápež František, pričom si zaspomínal na osobnú príhodu spojenú s koncom Druhej svetovej vojny:

„Pamätám sa, že som najskôr počul sirény hasičov, potom tých, čo roznášali noviny po meste... Touto formou sa upozorňovalo na niečo významné, či už na nejakú tragédiu alebo niečo iné. A hneď na to som počul našu susedu, ako volá na moju mamu: ,Pani Regina, poďte, poďte, poďte sem!’. A moja mama vyšla von trochu preľaknutá: ,Čo sa stalo?’ A tá žena z druhej strany záhrady jej povedala: ,Skončila sa vojna!’ a rozplakala sa“.

Obe ženy sa nakoniec objali v plači od radosti nad koncom vojny, zakončil svoju spomienku argentínsky pápež. Svoju homíliu uzavrel modlitbou: „Nech nám Pán dá milosť môcť povedať: ,Vojna sa skončila’ a zaplakať. ,Skončila sa vojna v mojom srdci, skončila sa vojna v mojej rodine, skončila sa vojna v mojej štvrti, skončila sa vojna na pracovisku, skončila sa vojna vo svete’. Vtedy budú holubica, dúha i zmluva silnejšie“. -ej-  

Vatikán 16. februára – Každý človek je dar a je pre spoločnosť obohatením. Týmito slovami sa dnes pápež František prihovoril delegácii medzinárodných Špeciálnych olympijských hier (angl. Special Olympics International), ktorých prijal na súkromnej audiencii. Združenie má svoje zastúpenie vo viac než 150 krajinách sveta a pravidelne organizuje tréningy a športové podujatia pre mládež a dospelých s mentálnym postihnutím.

„Šport je vaša vášeň a na súťaže sa pripravujete s veľkým nasadením,“ obrátil sa na skupinu športových nadšencov Svätý Otec. Prítomným tiež pripomenul prísahu atléta Špeciálnych olympijských hier, ktorá znie «Kiež by som zvíťazil, ale ak sa mi to nepodarí, nech sa o to aspoň pokúsim zo všetkých svojich síl» a dodal:

„Základom každej športovej aktivity je v istom zmysle radosť: radosť z pohybu, radosť z toho, že sme spolu, radosť zo života a z darov, ktoré nám Stvoriteľ dáva každý deň. Vidiac krásny úsmev na vašich tvárach a veľkú radosť vo vašich očiach, keď ste uspeli v súťaži – a tým najkrajším víťazstvom je práve to, že prekonáme samých seba, si uvedomujeme to, čo znamená úprimná a dobre zaslúžená radosť! Môžeme sa učiť od vás radosti z malých a jednoduchých vecí a tešiť sa spoločne“.

Na stretnutie s pápežom prišli nielen športovci, ale aj ich asistenti, ktorí pracujú ako dobrovoľníci. V súčasnosti má hnutie tisíce dobrovoľníkov na celom svete. Prvé Medzinárodné špeciálne olympijské hry sa konali pred takmer päťdesiatimi rokmi. Najbližšie zimné stretnutie sa uskutoční v marci a bude ho hostiť Rakúsko. Ďalej už pápež František:

„Šport nám okrem iného pomáha šíriť kultúru stretnutia a solidarity. Vy športovci spoločne s asistentmi nám dokazujete, že neexistujú prekážky ani bariéry, ktoré by nemohli byť prekonané. Ste znakom nádeje pre tých, čo sa snažia o spoločnosť, ktorá je určená pre všetkých. Každý život je vzácny, každý človek je dar a začlenenie obohacuje každú komunitu a spoločnosť. Toto je vaše posolstvo pre svet, pre svet bez hraníc a bez vylúčení!“. -ej- 

Pozývam vás bojovať proti chudobe, tak materiálnej ako aj duchovnej. Vybudujme spoločne mier a postavme mosty. (Tvít pápeža Františka, 16. februára 2017) -ej- 

Slovensko 16. februára – Posledná rozlúčka s Mons. Jozefom Zlatňanským, titulárnym biskupom diecézy Montefiascone, ktorý zomrel 11. februára vo veku 89 rokov, bola dnes dopoludnia v jeho rodisku Topoľčiankach. Za účasti predstaviteľov Katolíckej cirkvi z celého Slovenska apoštolský nuncius Mario Giordana prečítal kondolenciu zaslanú v mene pápeža Františka vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Parolinom. Uvádzame ju v plnom znení:

„Svätý Otec, dozvediac sa o úmrtí otca biskupa Jozefa Zlatňanského, vyjadruje svoju úprimnú sústrasť Nitrianskej diecéze, jeho príbuzným, priateľom a známym, a oceňujúc jeho dlhoročnú a obetavú prácu v službách Svätej stolice sa úprimne modlí za jeho dušu, udeľujúc zároveň všetkým, ktorí oplakávajú jeho odchod a ktorí sa s ním prišli rozlúčiť, svoje apoštolské požehnanie. Aj ja sa pripájam ku kondolenciám a uisťujem o svojej spomienke pri Pánovom oltári. Kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Jeho Svätosti“

Pohrebnej svätej omši vo farskom kostole sv. Kataríny v Topoľčiankach predsedal bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska a homíliu predniesol nitriansky diecézny biskup Viliam Judák.

Zosnulého biskupa Zlatňanského Mons. Judák charakterizoval ako skromného a pracovitého človeka a zároveň vzdelaného teológa, v službe Svätej stolice vo významných vatikánskych úradoch na poli náuky viery a mravov a spolupracovníka vtedajšieho kardinála Jozefa Ratzingera ako prefekta Kongregácie pre náuku viery. Prekladateľskou a publikačnou prácou v spolupráci so Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda napomáhal uchovať vo svojej vlasti v ťažkom historickom období neslobody cyrilometodské dedičstvo viery.

Mons. Jozef Zlatňanský sa tak „prejavil ako jedna z najvýraznejších teologických osobností slovenského exilu i slovenského života vôbec,“ uviedol biskup Judák v homílii. Jeho „svedectvo života s Bohom“ sa prejavilo aj v poslednom  období po návrate do rodných Topoľčianok v roku 2006, keď naďalej pracoval pre dobro Cirkvi na Slovensku najmä dbaním o teologickú terminológiu, ako aj podporovaním misií v Afrike či Rusku.

Napokon prežil aj ťažkú skúšku choroby na sklonku života v starostlivosti Milosrdných sestier Svätého kríža. Ako na záver dodal Mons. Judák, nádej, ktorú Mons. Zlatňanský vložil do Krista zostanú pripomínať slová na jeho hrobe, ktoré si sám vybral: „Potom budeme navždy s Pánom“.

Spolu s Mons. Zvolenským pri zádušnej omši koncelebrovali prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober a ďalší členovia biskupského zboru Slovenska ako aj veľký počet kňazov. Pred záverom omše sa prihovoril apoštolský nuncius Mons. Mario Giordana, ktorý prečítal spomenutý telegram Svätého Otca.

Po kondolenčnom liste od kardinála Jozefa Tomka vystúpila  provinciálna predstavená Milosrdných sestier Svätého kríža sr. Šebastiána Tuptová so svedectvom o úcte zosnulého Mons. Zlatňanského k bl. sestre Zdenke Schelingovej, po ktorej pomenoval aj dom, ktorý po návrate do vlasti vybudoval v Topoľčiankach. Za Hnutie fokoláre prehovoril MUDr. Martin Uher. Priblížil veľmi úzke vzťahy Mons. Zlatňanského s hnutím už od jeho počiatkov, ktoré  trvali až do konca jeho života.

Za najväčšieho rodáka obce Topoľčianky označil biskupa Zlatňanského starosta Juraj Mesko. Slová vďaky sestrám Svätého kríža, ktoré sa o otca biskupa nezištne starali v rokoch jeho staroby vyjadrili v mene príbuzných synovec Ján Zlatňanský a v mene farnosti jej duchovný správca Jozef Daško. (Audiozáznam príhovorov)

Rakvu s telesnými pozostatkami po svätej omši uložili na miestnom cintoríne. Priamy prenos z pohrebnej svätej omše v Topoľčiankach vysielali slovenské katolícke médiá TV LUX a Rádio Lumen. -jb-

Mons. Jozef Zlatňanský v spomienkach kardinála Jozefa Tomka

Vatikán/Slovensko 16. februára – Na osobnosť Mons. Jozefa Zlatňanského, ktorého si Pán povolal do večnosti vo veku 89 rokov 11. februára v Nitre a dnes ho za účasti cirkevných predstaviteľov Slovenska i Svätej stolice pochovali v rodných Topoľčiankach, si na mikrofón Vatikánskeho rozhlasu zaspomínal kardinál Jozef Tomko, jeho dlhoročný spolupútnik v Ríme.

AUDIO: 

Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ  

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: