Vatikán 20. februára - Vstup do Pôstneho obdobia bude tento rok sláviť pápež František v Bazilike sv. Sabíny. Na Popolcovú stredu, ktorá pripadne na 1. marca, bude predsedať tradičnej štáciovej liturgii na rímskom Aventíne.

Kajúca procesia so začiatkom o 16.30 povedie z Kostola sv. Anzelma do Baziliky sv. Sabíny, kde bude Svätý Otec predsedať svätej omši. Počas nej udelí znak popola pápežovi Františkovi kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorý má Baziliku sv. Sabíny ako titulárny kostol.

Koncelebrovať so Svätým Otcom budú okrem členov Rímskej kúrie aj kňazi z rehoľných komunít sídliacich na Aventíne, čiže benediktíni zo Svätého Anzelma a dominikáni z Baziliky sv. Sabíny. -jb-

Vatikán 20. februára – Ako už oficiálne informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, Svätý Otec František zakrátko navštívi v Ríme anglikánsky kostol. Návšteva v kostole známom ako All Saints Church sa uskutoční v nedeľu 26. februára o 16. hod.

Program návštevy bude pozostávať z ekumenickej modlitby na spôsob vešpier a spoločného požehnania ikony Krista Spasiteľa. Predpokladá sa, že na záver bude Svätý Otec k dispozícii na rozhovor s členmi komunity.

Kostol zasvätený všetkým svätým pochádza z konca 19. storočia a nachádza sa v centre Ríma, v zóne medzi Španielskym námestím a námestím Piazza del Popolo. Anglikánska komunita, ktorá sa tu pravidelne stretáva, oslavuje tento rok 200. výročie svojho vzniku. Patrí pod anglikánsku diecézu kontinentálnej Európy, ktorú ako zložku celosvetového Anglikánskeho spoločenstva vedie biskup Rev. Robert Innes.

Spomenutá anglikánska komunita má primárne väzby na Anglicko resp. Veľkú Britániu. Okrem nej je v Ríme aj ďalšia komunita anglikánov, prevažne z USA. Jej domácou pôdou je Kostol sv. Pavla s prívlastkom „vo vnútri hradieb“, nachádzajúci sa na ulici Via Nazionale. -jb-

Vatikán/Taliansko 20. februára – „Kiež nás pápežova návšteva utvrdí vo viere v Krista a v misijnej horlivosti.“ To sú slová janovského arcibiskupa kardinála Angela Bagnasca, ktoré uviedol v posolstve spolu s diecéznym programom cesty pápeža Františka do Janova, kam zavíta 27. mája.  

Svätého Otca, ktorý do severotalianskeho mesta priletí o 8.15 hod., privítajú na letisku spolu s kardinálom aj miestne autority. Po oficiálnom zvítaní sa pápež stretne so svetom práce. O 10.00 hod. ho v Katedrále sv. Vavrinca čaká stretnutie s biskupmi a rehoľníkmi z regiónu Ligúria.

Ďalším bodom programu je o 12.15 hod. stretnutie s mladými vo svätyni Panny Márie Ochrankyne - Nostra Signora della Guardia. Svätý Otec sa na tomto mieste naobeduje aj so skupinou, ktorú budú tvoriť ľudia v núdzi, utečenci, bezdomovci a väzni.

Popoludní o 15.45 hod. sa Rímsky biskup odoberie do miestnej pediatrickej nemocnice Giannina Gaslini, aby pozdravil hospitalizované deti a zdravotnícky personál. Na záver dňa bude o 17.30 hod. predsedať omši za účasti mnohých veriacich v areáli Fiera del Mare. Svätý Otec sa s Janovom rozlúči o 19.30 hod.

Nepôjde o prvú návštevu severotalianskeho mesta Rímskym biskupom. Mesto navštívil v roku 1985 a 1990 pápež Ján Pavol II. a v roku 2008 Benedikt XVI.

„V najbližších mesiacoch zintenzívnime modlitbu, aby návrat Petrovho nástupcu do Janova hlboko poznačil srdce Janovčanov,“ napísal vo svojom liste kardinál Bagnasco. „Pripravujeme sa na to, aby sme pápeža Františka prijali s nádejou a chvením. Kiež sa tieto udalosti, ktoré patria do histórie arcidiecézy a mesta, stanú semenom v plodnej janovskej zemi, aby tak priniesli ovocie dobra pre všetkých,“ dodal arcibiskup Janova na záver svojho posolstva. -ej-

Vatikán/Čile 20. februára – Pápež František dnes prijal na audiencii biskupov Čile, ktorí sa v týchto dňoch nachádzajú v Ríme na návšteve „ad limina apostolorum“. Okrem stretnutia so Svätým Otcom absolvujú návštevy jednotlivých vatikánskych dikastérií.

Cirkev v Čile poznačilo v uplynulom desaťročí viacero problémov. Najväčšími pastoračnými výzvami v latinskoamerickej krajine sú predovšetkým ochrana tradičnej rodiny a života od počiatku, boj proti pedofílii v Cirkvi a proti pretrvávajúcim sociálnym rozdielom a nespravodlivostiam, ktoré postihujú najmä domorodé národy.   

O stretnutí so Svätým Otcom viac pre Vatikánsky rozhlas viac prezradil arcibiskup Santiaga kardinál Ricardo Ezzati Andrello:

„Pápež s nami hovoril približne tri hodiny. Rozprávali sme sa s ním o všetkých problémoch s neobyčajnou jednoduchosťou a otvorenosťou, ktoré skutočne považujeme za veľký znak reformy Cirkvi, ktorú chce v duchu jednoty a synodality pápež František.

Jednou z tém bola aj pedofília. Pápež nás prosil, aby sme boli na tieto problémy pozorní. Sú to veľmi vážne nedostatky týkajúce sa ľudských práv a je to tiež pred Bohom závažný hriech. Pápež nám rozprával, že raz, keď vyšiel z metra v Buenos Aires sa na jednom preplnenom námestí konal protest. Boli tam rodičia s deťmi a títo rodičia na malého kričali: ,Poď preč, lebo sú tu pedofili’. Pápež bol vtedy sklamaný. Povedal nám: ,Pozrite, ako ďaleko môže dôjsť mentalita, ktorá vidí zlo všade’. Pozval nás, aby sme prekonali aj túto situáciu“.    

Ku katolíckemu vierovyznaniu sa v Čile podľa čerstvých prieskumov hlási 58% obyvateľstva, protestantské vyznania tvoria 14%. O prehlbovaní sekularizácie spoločnosti svedčí skutočnosť, že ešte v roku 2012 Katolícka cirkev v Čile štatisticky evidovala 12 miliónov pokrstených veriacich, čo vtedy predstavovalo 74% celkovej populácie krajiny, pri štátnom sčítaní ľudu v tom istom roku sa ku katolíckej viere prihlásilo o tretinu menej.

Dôležitosť misionárskej obnovy Cirkvi v Čile podčiarkol už pápež Benedikt XVI. pri príležitosti návštevy ad limina čilských biskupov v roku 2008. -ej-

Ak je zlo nákazlivé, rovnako je takým aj dobro. Nechajme sa nainfikovať dobrom a infikujme dobrom! (Tvít pápeža Františka, 20. februára 2017) -ej-

USA/Mexiko 20. februára – Na ostro sledovanej hranici medzi Spojenými štátmi a Mexikom stojí nielen múr, ale od 16. februára aj doteraz najväčšia socha pápeža Františka na svete. Projekt v meste Ciudad Juárez realizoval s podporou miestnej cirkvi sochár Pedro Francisco Martínez. Miesto pred rokom navštívil Svätý Otec František na záver svojej apoštolskej cesty v Mexiku, aby si uctil obete migrácie.

„Je to symbol lásky, dobra a solidarity,“ vysvetlil mexický umelec, ktorý na soche za pomoci dobrovoľníkov pracoval viac než rok. Biela socha Rímskeho biskupa je štyri a pol metra vysoká a váži viac než tonu. Ľavé pozdvihnuté rameno s holubicou na ruke je paralelné s riekou, ktorá oddeľuje Mexiko od Spojených štátov. Sochár verí, že sa stane symbolom nádeje a spojí tak Ciudad Juárez s mestom El Paso na americkej strane. „Sú to mestá, ktoré nesmú byť rozdelené ani múrom, ani riekou. Lebo ľudská komunita nemá hraníc,“ vysvetlil Pedro Martínez.    

Súčasťou odhalenia sochy bola aj slávnostná omša, ktorej predsedal miestny biskup Mons. José Guadalupe Torres. Počas uplynulých dní desaťtisíce ľudí na mexickej hranici protestovali proti rozhodnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa postaviť na hranici múr. Protesty hlásili aj viaceré americké mestá. -ej-

Vatikán 20. februára – „Ekonómia je príliš dôležitá, aby bola ponechaná len na ekonómov. Ak sa ňou budeme zaoberať všetci, možno kapitalizmus tretieho tisícročia bude ľudskejší a bude bližšie tomu humanizmu, o ktorom Novak sníval“. V rozhovore s redaktorkou Vatikánskeho rozhlasu Adrianou Masottiovou o Michaelovi Novakovi a odkaze, ktorý po sebe zanechal to uviedol ekonóm a historik Luigino Bruni z rímskej univerzity LUMSA.              

„Michael Novak bol nepochybne dôležitou osobnosťou, inovátorom, ktorý upriamil pozornosť na ľudskú osobu a jej zodpovednosť, a tak aj na otázku vzťahu medzi štátom a jednotlivcom, poukazujúc na dôležité veci. Predovšetkým, do centra diskusie o povahe kapitalizmu opäť postavil náboženskú etiku – kresťanskú etiku, v jeho prípade katolícku. Zvlášť keď s istou kritikou nadviazal na Maxa Webera a jeho slávne dielo «Protestanská etika a duch kapitalizmu», hovoril o prítomnosti katolíckej etiky v duchu kapitalizmu. Je zrejmé, že išlo o zložitú osobnosť, ktorá mala tiež kritikov: viac než samotné jeho dielo azda to, ako ho neskôr v Amerike použil istý konzervatívnejší katolicizmus, ktorý interpretoval Novakovu prácu tak, že z nej urobil istý druh etického legitimovania kapitalizmu v takej podobe, ako je“.

Michael Novak hovorieval, že kapitalizmus je najakceptovateľnejší ekonomický systém, i keď nie je najlepším možným spôsobom. Podľa vás bol príliš veľký optimista pri vykresľovaní tejto slobody trhu?

„Ako vždy musíme túto myšlienku chápať v kontexte. Za veľkého intelektuálneho nepriateľa považoval Novak komunizmus a rôzne formy štátneho plánovania. Z tohto pohľadu, keď porovnáte sovietsky komunizmus s americkým kapitalizmom, netreba veľa, aby ste povedali, že ten druhý je to miesto, kde sú mnohé kresťanské hodnoty rešpektované a sú docenené. Samozrejme, ak by mal Novak dnes posúdiť aktuálny kapitalizmus, líniu, ktorú naberá istý finančný kapitalizmus, individualistický, ktorý sa stáva novým náboženstvom dnešnej doby, pohanským a antikresťanským, som presvedčený o tom, že by mal oveľa väčšie pochybnosti a bol by kritickejší, než bol počas svojej kariéry. Ak dnes pomyslíme na pápeža Františka, neviem, ako by sme mali reinterpretovať tieto tézy. Pravdepodobne, pápež František hovorí o kresťanstve vo viac problematickom vzťahu s kapitalizmom. Myslím, že u Novaka bol v poslednej časti života vývoj ku trochu kritickejšiemu postoju, trochu skeptickejšiemu než v mladom veku.“

Vráťme sa ešte ku konceptu subsidiarity. Zdá sa, že je to veľmi aktuálna téma, keďže v dnešnej spoločnosti je rozkvet mnohých dobrých aktivít, skupín solidarity, lokálnych iniciatív...

„Aj tu musíme byť úprimní voči Novakovi, aby sme ho rešpektovali. Subsidiarita je totiž kategória, ktorá sa zrodila predovšetkým v Európe. Subsidiarita, ktorú poznajú v Severnej Amerike je trochu odlišná: je veľmi ponechaná na trh. Aj tam existuje tento koncept, avšak chybou, ku ktorej došlo za uplynulých tridsať rokov bola domnienka, že najsprávnejší spôsob, ako zobrať vážne princíp subsidiarity je nechať trh, aby on udával prvý krok a všetko ostatné vnímať ako druhý, tretí, štvrtí krok, vrátane politickej a občianskej sféry. Toto ponímanie je dnes v hlbokej kríze, lebo si uvedomujeme, že ekonómia sa stala antisubsidárnou. Lebo aký je základ princípu subsidiarity? Je to koncept osoby, ako hovorieval Michael Novak, čiže je to osoba, ktorá žije v danom kontexte, vo vnútri daného problému, ktorá má zdroje a poznanie, kompetencie, aby čelila problému. V skutočnosti, dnešná kapitalistická ekonómia to robí opačne, keď stále viac centralizuje rozhodnutia...“

Môžeme povedať, že v dnešnej spoločnosti existuje vôľa po subsidiarite?

„Samozrejme, že áno. Ale táto [túžba po subsidiarite] je tu nie „vďaka“ ekonómii, ale „napriek“ ekonómii. Môžeme hovoriť o veľkom dopyte po subsidiarite, existujú mnohé formy, ktoré hovoria o občianskom priekopníctve, iniciatíve ľudí, opakujem však, že toto sa deje napriek aktuálnemu kapitalizmu, nie vďaka nemu.“

Aký by mohol byť podľa vás hlavný odkaz Michaela Novaka? Aký pozitívny podnet by sme si mohli od neho zobrať?

„Existuje veľa pozitívnych podnetov. Určite jednou zo silných stránok Novaka bolo, že sa nikdy nebál kritík. Teda, jeho prvý odkaz je tento: intelektuálna čestnosť. Druhý odkaz je brať vážne náboženský základ kapitalizmu, lebo problémy a príležitosti kapitalizmu sú teologickej povahy. Keďže teológiu už nikto, kto sa zaoberá ekonómiou neštuduje, unikajú nám základné dimenzie, ktoré by sme naopak mohli pochopiť, ak by sme viac študovali teológiu. A napokon, tretí odkaz, ktorý zanechal je úloha, ktorú zohráva ekonómia pre dobrý život. Novak nám pripomína, že ekonómia je príliš dôležitá na to, aby bola ponechaná len na ekonómov. Ak sa nám dnes podarí vtiahnuť do bánk, do podnikov viac teológov, sociológov, viac duchovných ľudí, ak sa budeme ekonómiou zaoberať všetci a nie len ekonómovia, možno kapitalizmus tretieho tisícročia bude ľudskejší a bude bližšie tomu humanizmu, ktorý Novak chcel, o ktorom sníval a o ktorý sa usiloval.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-           

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: