Vatikán 22. februára – Pravidelná stredajšia generálna audiencia Svätého Otca Františka sa už konala opäť na Námestí sv. Petra po zimnom období, keď bývala v Aule Pavla VI. Svätý Otec v katechéze opäť pokračoval v cykle o nádeji, pričom tentoraz dal nádej do súvisu so vzťahom človeka k prírode. Vychádzal pri tom zo slov sv. Pavla, že celé stvorenie túžobne vzdychá a v nádeji očakáva naplnenie nového stvorenia.   

Pápež František pripomenul veriacim význam dnešného sviatku Katedry sv. apoštola Petra ako „dňa osobitného zjednotenia veriacich s Petrovým nástupcom a so Svätou stolicou.“ V závere audiencie vyslovil osobitný apel v prospech obyvateľstva Južného Sudánu, ohrozeného hladomorom v dôsledku dlhotrvajúceho vojnového konfliktu.

Úvodom ku dnešnej katechéze bol nasledovný úryvok z Listu sv. Pavla Rimanom:

«Bratia, vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi» (Rim 8,22-26).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Častokrát sme pokúšaní myslieť si, že stvorenie je naším vlastníctvom, majetkom, ktorý môžeme využívať podľa našej ľubovôle a nikomu z toho nemusíme skladať účty. V pasáži Listu Rimanom (8,19-27), z ktorej sme si práve vypočuli jednu časť, nám naopak apoštol Pavol pripomína, že stvorenstvo je jedným úžasným darom, ktorý Boh vložil do našich rúk, aby sme mohli vstúpiť do vzťahu s ním a mohli sme rozpoznať stopu jeho plánu lásky, na ktorého uskutočnení sme všetci povolaní spolupracovať deň čo deň.

Ak sa však ľudská bytosť nechá unášať egoizmom, skončí pri ničení aj tých najkrajších vecí, ktoré jej boli zverené. A takto to dopadlo aj so stvorenstvom. Pomyslime na vodu. Voda je jednou prekrásnou vecou a je veľmi dôležitá; voda nám dáva život, pomáha nám vo všetkom. No keď sa voda kontaminuje pre ťažbu nerastov, stvorenie sa znečisťuje a ničí. Toto je  len jeden príklad. No je ich mnoho.

Tragickou skúsenosťou hriechu, pretrhnutím jednoty s Bohom, sme narušili pôvodnú jednotu so všetkým tým, čo nás obklopuje a skončili sme kazením stvorenstva, činiac ho tak otrokom, podriadeným našej poklesnutosti. A žiaľ, následok tohto všetkého je dramaticky pred našimi očami, každý deň.

Keď človek pretrhne jednotu s Bohom, stráca svoju pôvodnú krásu a končí znetvorovaním všetkého navôkol seba; a tam, kde predtým všetko poukazovalo na Otca Stvoriteľa a na jeho nekonečnú lásku, teraz nesie smutný a bezútešný znak ľudskej pýchy a nenásytnosti. Ľudská pýcha svojím vykorisťovaním stvorenie ničí.

Pán nás však neponecháva samých a aj v tomto bezútešnom obraze nám ponúka novú perspektívu oslobodenia, univerzálnej spásy. Toto Pavol s radosťou zdôrazňuje, pozývajúc nás načúvať vzdychaniu celého stvorenia. Stonanie celého stvorenstva! Je to silný výraz. Veď ak sme pozorní, okolo nás všetko vzdychá: stoná samotné stvorenie, vzdycháme my ľudské bytosti a vzdychá aj Duch v našom vnútri, v našom srdci.

A tieto vzdychy nie sú akýmsi neplodným, bezútešným bedákaním, ale – ako upresňuje apoštol – sú vzdychmi rodičky; sú vzlykmi toho, kto trpí, no vie, že na svetlo sa blíži nový život. A v našom prípade je to skutočne tak. Sme ešte v zajatí následkov nášho hriechu a všetko vôkol nás ešte nesie znak nášho lopotenia, našich nedostatkov, našej uzavretosti. Zároveň však vieme, že sme boli Pánom spasení a už teraz je nám dané kontemplovať a vopred zakusovať v sebe a v tom, čo nás obklopuje znaky Zmŕtvychvstania, Veľkej noci, ktorá uskutočňuje nové stvorenie. 

Toto je obsahom našej nádeje. Kresťan nežije mimo sveta, vie vo vlastnom živote a v tom, čo ho obklopuje, rozpoznať znamenia zla, egoizmu a hriechu. Je solidárny s tým, kto trpí, s tým, kto plače, kto je odsunutý na okraj, kto sa cíti zúfalý... Kresťan sa však zároveň naučil toto všetko vnímať očami Veľkej noci, očami zmŕtvychvstalého Krista. A tak vie, že prežívame čas očakávania, čas dychtivej túžby, ktorá prekračuje prítomnosť, čas napĺňania. V nádeji vieme, že Pán chce svojím milosrdenstvom definitívne uzdraviť zranené a pokorené srdcia, ako aj všetko to, čo človek vo svojej krutosti znetvoril, a že týmto spôsobom znovu tvorí nový svet a nové ľudstvo, konečne zmierené v jeho láske.

Koľkokrát sme my kresťania pokúšaní sklamaním, pesimizmom... Niekedy sa poddávame zbytočnému horekovaniu alebo zostávame bez slova a nevieme ani len o čo prosiť, v čo dúfať... Opäť nám však na pomoc prichádza Duch Svätý, dych našej nádeje, ktorý udržuje živými vzdychanie a očakávanie nášho srdca. Duch za nás vidí ponad negatívne zdanie prítomnosti a zjavuje nám už teraz nové nebesia a novú zem, ktoré Pán pripravuje pre ľudstvo.“

Výzva pápeža Františka na pomoc Južnému Sudánu

„Osobitné obavy vzbudzujú bolestné správy prichádzajúce zo sužovaného Južného Sudánu, kde sa k bratovražednému konfliktu pripája ťažká potravinová kríza odsudzujúca na smrť hladom milióny osôb a medzi nimi mnoho detí. V tejto chvíli je výsostne nevyhnutné úsilie všetkých, aby sa nezostalo len pri prehláseniach, ale skonkretizovala sa potravinová pomoc a umožnil sa jej prísun k trpiacemu obyvateľstvu. Pán nech podporuje týchto našich bratov a všetkých, čo konajú na ich pomoc.“

Priebeh audiencie dnes spestrili artistickým vystúpením členovia cirkusového súboru Rony Rollers Circus. Svätý Otec ich so slovami poďakovania  povzbudil v ich umeleckom vytváraní krásy. Tá, ako pripomenul, predstavuje cestu k Bohu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Vatikán/Bangladéš 22. februára – Svätý Otec sa dnes dopoludnia pred generálnou audienciou stretol s príbuznými obetí minuloročnej teroristickej drámy v Dháke, hlavnom meste Bangladéša. Medzi 29 obeťami útoku skupiny islamistov z 1. júla 2016 bolo aj 20 rukojemníkov, z nich 18 cudzincov. Išlo o najzávažnejší teroristický útok v bangladéšskej histórii vôbec.

Medzi tridsiatkou prítomných na dnešnom stretnutí s pápežom Františkom boli aj príbuzní talianskej občianky Simony Montiovej, ktorá pri útoku zahynula aj so svojím ešte nenarodeným dieťaťom. Rodina Montiovcov sa rozhodla odpovedať na akt násilia prejavom dobra: prispením na stavbu nového kostola v diecéze Khulna na juhu Bangladéša.

Ako informovala nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi (Kirche in Not), ktorá projekt zastrešuje, po piatich mesiacoch prác je nový kostol už dokončený a posvätia ho v najbližší piatok 24. februára. Doposiaľ bolo 125 miestnych katolíkov nútených prechádzať cez dve rieky, aby sa dostali k schátralému drevenému kostolíku, ktorý už ani svojou veľkosťou nestačil.

V Bangladéši sú katolíci maličkou menšinou, dosahujú pol percenta populácie. Biskup diecézy Khulna Mons. James Romen Boiragi vo svojom poďakovaní talianskym darcom opísal miestnu situáciu takto:

„Dosvedčovať kresťanstvo je veľmi dôležité. Veriaci s dôverou prichádzajú na slávenia, ale aj kvôli spoločenskému kontaktu. Žijeme v rozvojovej krajine a naši ľudia sú veľmi chudobní. Mnohí z tých, čo sa obrátili, pochádzajú zo skupiny Rishi, tzv. „nedotknuteľných“ a najnižšej kasty hinduistickej komunity. Mnohé rodiny si môžu dovoliť iba jedno jedlo za deň. Nemôžu platiť deťom školné. Naši misionári zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v ich duchovnom, ekonomickom a sociálnom raste.“

Podľa vyjadrenia riaditeľa talianskej pobočky nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi Alessandra Montedura, „podpora prenasledovaných menšín je jedným z najúčinnejších protiliekov na extrémizmy“. -jb-

Vatikán 22. februára – V deň sviatku Katedry svätého apoštola Petra sa pápež František prihovoril prostredníctvom sociálnej siete Twitter týmto odkazom:

„Ježiš zveril Petrovi kľúče, aby otváral dvere do Nebeského kráľovstva, nie aby ich zamykal.“

Svätý Otec pri generálnej audiencii na Námestí sv. Petra pripomenul veriacim význam dnešného sviatku ako „dňa osobitného zjednotenia veriacich s Petrovým nástupcom a so Svätou stolicou.“ -jb-

Vatikán/Egypt 22. februára – Reprezentanti Svätej stolice sú v dňoch 22. – 23. februára v Káhire na stretnutí s predstaviteľmi tamojšej Univerzity Al-Azhar. Zúčastňujú sa na seminári o „úlohe Al-Azharu a Vatikánu pri boji s fenoménmi fanatizmu, extrémizmu a násilia v mene náboženstva“.

Ide o pokračovanie vzájomných kontaktov medzi Svätou stolicou a univerzitou Al-Azhar, v ktorých sú významným míľnikmi návšteva pápeža Jána Pavla II. na pôde univerzity v Káhire 24. februára 2000 a stretnutie veľkého imáma Al-Azharu prof. Ahmada Al-Tayyiba s pápežom Františkom vo Vatikáne 23. mája  2016. Ako informovala Pápežská rada pre medzináboženský dialóg, po stretnutí v máji minulého roka nasledovalo niekoľko prípravných stretnutí za účasti sekretára dikastéria.

Vatikánsku delegáciu v Káhire vedie predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg kardinál Jean-Louis Tauran. Sprevádzajú ho sekretár rady Mons.  Ayuso Guixot a vedúci oddelenia pre islam Mons. Khaled Akasheh, členom delegácie je aj Mons. Bruno Musarò, apoštolský nuncius v Egypte. -jb-

Vatikán/Írsko 22. februára – Svätý Otec František kondoloval v súvislostí s úmrtím kardinála Desmonda Connella, emeritného arcibiskupa Dublinu a niekdajšieho írskeho prímasa, ktorý zomrel v utorok 21. februára v Dubline vo veku 90 rokov. Dublinskú arcidiecézu viedol 16 rokov, v období 1988 – 2004. V roku 2001 ho na kardinála kreoval sv. Ján Pavol II.

Pápež František v telegrame adresovanom arcibiskupovi Dublinu Diarmuidovi Martinovi vyjadruje sústrasť celej arcidiecéze s poďakovaním za kňazskú a biskupskú službu zosnulého kardinála Connella, pričom pripomína jeho príspevok pre Cirkev v Írsku zvlášť vo filozofickej oblasti. -jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: