Vatikán 26. februára – Na poludňajšiu modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom dnes prišlo na Námestie sv. Petra 30-tisíc veriacich. Svätý Otec v katechéze pripomenul naliehavú evanjeliovú výzvu spoliehať sa na Boha a nie na bohatstvo. Kresťan musí svoje rozhodnutie pre Boha a proti mamone urobiť s jednoznačnosťou a neustále ho obnovovať, zdôraznil pápež František.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium (porov. Mt 6,24-34) je mocným pozvaním spoliehať sa na Boha – nezabudnime: spoliehať sa na Boha –, ktorý sa stará o celé tvorstvo. On zaobstaráva potravu pre všetky zvieratá, stará sa o ľalie a poľné byliny (por. Mt 6,26-28); jeho dobrotivý a starostlivý pohľad bdie každodenne nad naším životom. Na náš život dorážajú mnohé starosti, ktoré predstavujú riziko, že nás oberú o pokoj a vyrovnanosť; ale tento strach je často neužitočný, pretože nedokáže zmeniť sled udalostí. Ježiš nás naliehavo nabáda nebyť ustarostenými o zajtrajšok (porov. v. 25.28.31), pamätajúc na to, že nad všetkým je milujúci Otec, ktorý nikdy nezabúda na svoje deti: spoľahnutie sa na neho nevyrieši problémy zázračným spôsobom, ale umožní nám postaviť sa k nim v správnom duchu, odvážne: Mám odvahu, pretože sa spolieham na môjho Otca, ktorý sa stará o všetko a ktorý ma tak veľmi miluje.

Boh nie je vzdialenou a neosobnou bytosťou: je naším útočišťom, prameňom našej vyrovnanosti a pokoja. Je skalou našej spásy, o ktorú sa môžeme zachytiť s istotou, že nepadneme. Kto sa pevne zachytí Boha, ten nikdy nepadne! Je našou obranou pred zlom, ktoré stále číha. Boh je naším veľkým priateľom, spojencom, otcom, i keď nie vždy si to uvedomujeme. Neuvedomujeme si, že máme priateľa, spojenca, otca, ktorý chce naše dobro, a radšej hľadáme oporu v bezprostredne hmatateľných a pomíňavých dobrách, zabúdajúc na najvyššie dobro, a niekedy ho i odmietajúc: na otcovskú lásku Boha. Cítiť ho ako Otca je v súčasnej dobe osirotenosti veľmi dôležité! V tomto svete sirôt ho cítiť ako Otca. Od lásky Boha sa vzďaľujeme, keď posadnuto hľadáme pozemské dobrá a bohatstvá, demonštrujúc tak prehnanú lásku k týmto skutočnostiam.

Ježiš nám hovorí, že toto pachtenie sa je klamné a je zdrojom nešťastia. A dáva svojím učeníkom základné pravidlo života «Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo» (v. 33). Ide tu o realizovanie projektu, ktorý ohlásil Ježiš v Reči na hore, spoliehať sa na Boha, ktorý nesklame – toľkí priatelia, alebo toľkí, ktorých sme považovali za priateľov, nás sklamali, no Boh nikdy nesklame! – namáhať sa ako verní správcovia dobier, ktoré nám on daroval, aj tých pozemských, ale bez „preháňania“, ako keby všetko, aj naša spása, závisela len od nás. Tento evanjeliový postoj si žiada jasnú voľbu, ktorú dnešné evanjelium presne označuje: «Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone» (v. 24). Alebo Pán, alebo okúzľujúce, no klamlivé modly. Táto voľba, ktorá sa od nás vyžaduje, sa potom prejaví vo všetkých našich skutkoch, plánoch a snahách. Je to voľba, ktorú treba urobiť s jednoznačnosťou a neustále ju obnovovať, pretože pokušenia zredukovať všetko na peniaze, pôžitok a moc sú dotieravé. Jestvuje toľko pokušení v tomto smere.

Zatiaľ čo uctievanie týchto modiel vedie k hmatateľným výsledkom, i keď sú prchavé, rozhodnutie sa pre Boha a pre jeho kráľovstvo nie vždy hneď dáva vidieť svoje ovocie. Je to rozhodnutie, ktoré sa robí v nádeji a ktoré nechá plnú realizáciu na Boha. Kresťanská nádej sa upiera k budúcemu naplneniu Božieho prisľúbenia a nezastavuje sa pred problémami, pretože sa zakladá na vernosti Boha, ktorý nikdy nesklame. On je verný, je verný Otec, verný priateľ, verný spojenec.

Panna Mária nech nám pomáha dôverovať v lásku a dobrotu nebeského Otca a žiť v ňom a s ním. Toto je predpoklad na prekonanie súžení a nepriazní života, a tiež prenasledovaní, ako nám to ukazuje svedectvo toľkých našich bratov a sestier.“

Po modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec osobitne pripomenul blížiaci sa „Deň zriedkavých chorôb”, ktorý pripadne na utorok 28. februára:

„Pozdravujem skupinu, ktorá prišla pri príležitosti „Dňa zriedkavých chorôb”. Ďakujem vám za všetko, čo robíte. Kiež sa pacientom a ich rodinám dostáva primeraná opora pri ich nie ľahkej ceste, tak na úrovni medicínskej ako aj zákonodarnej.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

Slovensko 26. februára – Za účasti troch desiatok biskupov byzantského i latinského obradu dnes v Košiciach oslávili 20. výročie vzniku gréckokatolíckeho exarchátu, predchodcu dnešnej Košickej eparchie. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii v chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky predsedal košický eparcha vladyka Milan Chautur CSsR, od ktorého biskupskej vysviacky - chirotónie uplynulo 25 rokov a ktorý v tomto roku oslávi aj 60. životné jubileum. Svätý Otec František zablahoželal košickému eparchovi Milanovi Chauturovi listom, ktorý prečítali počas slávnosti.

Ako slávnostný kazateľ prišiel z Vatikánu arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. V homílii vyjadril vďačnosť voči Bohu za dobrá, ktorými Cirkev požehnal cez samostatné gréckokatolícke biskupstvo v Košiciach a cez osobu jeho biskupa. Význam zriadenia exarchátu a neskôr eparchie v Košiciach ukázal na pozadí histórie, ktorá si pamätá aj ústrky a útoky voči Gréckokatolíckej cirkvi, ktorým sa vo svojom živote nevyhol ani jubilujúci vladyka.

V závere liturgie nitriansky diecézny biskup Viliam Judák spolu s blahoprajným žičením odovzdal vladykovi Milanovi Chauturovi ako dar relikviu sv. Cyrila. Košický eparcha mu naopak podaroval symbol patrónov svojej eparchie sv. Cyrila a Metoda v podobe ikony s relikviou blahoslaveného redemptoristu Metoda Dominika Trčku. Jubilant si darom zlatej čaše uctil aj košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera. Osobitný blahoprajný list apoštolského nuncia v Slovenskej republike Mons. Maria Giordanu prečítal zástupca nunciatúry.

Medzi koncelebrujúcimi biskupmi boli okrem prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka, bratislavského eparchu Petra Rusnáka  a prešovského pomocného biskupa Milana Lacha početní slovenskí biskupi latinského obradu. Rovnako to boli aj hostia zo zahraničia, gréckokatolícki biskupi najmä z Ukrajiny, Maďarska a USA.

Košický apoštolský exarchát zriadil bulou z 21. februára 1997 pápež sv. Ján Pavol II. vyčlenením z Prešovskej eparchie, pričom na jeho čelo menoval dovtedajšieho pomocného biskupa Prešovskej eparchie Milana Chautura CSsR. Do úradu bol uvedený 2. marca 1997 slávnostnou intronizáciou v katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach 13. apríla 1997 za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia. V čase svojho vzniku mal Košický apoštolský exarchát 80 farností s vyše 70 tisíc veriacimi, 98 diecéznymi a 12 rehoľnými kňazmi a 57 seminaristami.

V roku 2008 dňa 30. januára pápež Benedikt XVI. v rámci zriadenia Gréckokatolíckej metropolie sui iuris na Slovensku povýšil Košický apoštolský exarchát na samostatnú Košickú eparchiu. V súčasnosti je Gréckokatolícka eparchia Košice spoločenstvom s asi 80 tisíc katolíkmi byzantského obradu, žijúcimi v 95 farnostiach, v 17 mestách a 440 obciach. V rámci siedmich protopresbyterátov sa o nich pastoračne stará 175 kňazov a traja diakoni. Na kňazstvo sa pripravuje 18 seminaristov. -jb-

Dňa 17. februára tohto roku zomrel vo Washingtone význačný americký filozof, spisovateľ a teológ Michael Novak, ktorý mal slovenské korene. Jeho otec pochádzal zo Spiša a odišiel do Spojených štátov amerických za chlebom. Usadil sa v Pensylvánii, v mestečku Johnstowne a mal päť detí. Tam sa 9. septembra 1933 narodil aj jeho najstarší syn Michal. Ten sa dožil 83 rokov a stal sa jedným z najznámejších amerických mysliteľov.

Ako štrnásťročný začal svoje štúdia u rehoľníkov známych ako „Holy Cross Fathers“, ktorí ho vyslali študovať na Gregoriánsku univerzitu v Ríme. Ale mladý Novak sa necítil povolaný na kňazstvo a z rehole vystúpil. Na Harvardskej univerzite si potom získal titul „master“ v histórii a filozofii náboženstva. Za mlada sa považoval za protikapitalistického ľavičiara. Učil na univerzitách v Stanforde, v New Yorku a v Syracuse, počas Druhého vatikánskeho koncilu bol dopisovateľom „National Catholic Reporter“ z Ríma. Z tej skúsenosti sa zrodila roku 1964 jeho kniha „The Open Church“ (Otvorená Cirkev), ktorá už svojim titulom naznačuje skôr liberálne sklony autora. Bol však verný Cirkvi a svoje presvedčenie chcel uplatniť aj v praktickom živote.

Politicky bol demokrat a za prezidenta Reagana sa stal aj diplomatickým zástupcom na čele americkej delegácie v komisii Spojených národov pre ľudské práva. Mal aj iné diplomatické poslania. Bol tiež poradcom „American Enterprise Institute“ (AEI). Roku 1994 získal prestížnu Templetonovu cenu, podobnú Nobelovej cene, a to „za mimoriadny príspevok na zdôraznenie duchovného rozmeru života“. Ako tvrdí iný americký katolícky vedec Georg Weigel, „Novak priniesol do Washingtonu vážne náboženské myslenie, aké nebolo predstavené predtým“.

Michael Novak napísal viac kníh z oboru filozofie, sociológie, ekonomiky, etiky a politiky. Roku 1982 vydal „The Spirit of Democratic Capitalism“. Podľa neho „demokratický kapitalizmus nie je ani božie kráľovstvo, ani bez hriechu. Ale všetky ostatné známe systémy politickej ekonómie sú horšie. V tomto veľmi opovrhovanom systéme leží naša nádej na uľahčenie chudoby a na odstránenie utláčateľského tyranstva, možno naša posledná, najlepšia nádej“.

Jeho kniha sa rýchlo rozšírila v západnom svete. Novaka osobne poznal prezident Reagan aj britská Margaret Thatcher. Bol aj poradcom amerických prezidentov Geralda Forda a Jamesa Cartera. Kniha však mala vplyv aj v Poľsku, kde si ju preložili a tajne vydali tamojší inteligenti. Novakova čiastočná i keď kritická obhajoba kapitalizmu vzbudila živú debatu. Novak upresnil svoje ekonomické myslenie v knihe „The Catholic Ethic and the Spirit of Capitalism“ (Katolícka etika a duch kapitalizmu), ktorú vydal roku 1993, teda dva roky potom, ako Ján Pavol II. uverejnil svoju  encykliku „Centesimus annus“ (1. mája 1991).

Medzitým Novak prišiel do Ríma, kde sa stretol s pápežom Jánom Pavlom II. Vtedy som ho osobne poznal. Mali sme dlhú debatu práve o chápaní kapitalizmu a sociálnej zodpovednosti, osobnej slobody a pomeru kresťana ku štátu. Jemu pomáhali znalosti, ktoré získal na Gregoriánskej univerzite v Ríme, mne zas tri roky štúdia na Ústave sociálnych vied na tej istej univerzite, kde som bol prvým odchovancom, ktorý získal doktorát v sociológii. On chápal kapitalizmus trochu po americky, ako „systém slobodného trhu“ (free market), ja som ho zas upozornil, že v Európe má negatívny prízvuk ako systém nadvlády kapitálu nad robotníkom a nad prácou. Mali sme však spoločné základné presvedčenie, ktoré stavia človeka, čiže ľudskú osobu, ako hlavného činiteľa v hospodárstve a jeho slobodu ako podstatnú vlastnosť, ktorá je podkladom aj pre hospodárske podnikanie. Slobodná iniciatíva a kapitál sú potrebné, aby mohla vzniknúť práca pre všetkých. To však nejde bez solidárnosti. Také a podobné názory sme si vymieňali s Mikom Novakom v Ríme.

Druhý raz sme sa stretli s Mikeom Novakom na Slovensku, a to na Spišskej Kapitule ako turisti. Novak bol na návšteve Spiša, odkiaľ pochádzal jeho otec. Aj to bol znak jeho slovenského pôvodu, ktorý on nezakrýval. Tak isto neskrýval svoje kresťanské presvedčenie. Francúzsky katolícky filozof Jasques Maritain, ktorý dlho žil v Amerike, bol pri koreni jeho chápania ľudskej osoby, ktoré Novak preniesol a rozšíril na poli ekonomiky. Hľadal zmierenie medzi katolíckou vierou a ekonomikou, medzi ekonomickými tak zvanými železnými zákonmi slobodného trhu a morálnymi zákonmi platnými aj v hospodárskom živote.  Novak napísal veľa kníh v oblasti filozofie a etiky kapitalizmu. Stal sa svetoznámym ako predstaviteľ myšlienky demokratického kapitalizmu.

V roku 1996 dostal najvyššie slovenské vyznamenanie pre cudzích občanov Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. O rok nato mu bratislavská hospodárska univerzita udelila čestný doktorát.

My mu chceme  dnes venovať aspoň túto krátku osobnú spomienku.

Jozef kard. Tomko

AUDIO:  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: