Vatikán 28. februára – Tesne pred Popolcovou stredou nás Cirkev „pozýva zamyslieť sa nad vzťahom medzi Bohom a bohatstvom“, povedal Svätý Otec František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. V homílii vyzval k plnému nasledovaniu Pána a ochote kráčať cestou sebazrieknutia. Ako zdôraznil, signálom toho, že sme na správnej ceste nasledovania Pána je radosť aj uprostred utrpení.

Svätý Otec nadviazal na včerajší evanjeliový úryvok (Mk 10,17-27) o stretnutí Ježiša s bohatým mladíkom, ktorý najprv chcel nasledovať Pána, ale potom zaváhal práve pre svoj veľký majetok. „Nemôžeme slúžiť dvom pánom“; buď slúžime Bohu, alebo bohatstvu, pripomenul pápež František. Podotkol, že Ježišov komentár, že „ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva,“ učeníkov trochu vystrašil.

Markovo evanjelium z dnešného dňa (Mk 10,28-31) nám zase predstavuje Petra, ako sa pýta Pána, čo bude s tými, ktorí opustili všetko. Zdá sa, že „Peter predkladá Pánovi účet“, komentuje tento úryvok pápež František:

„Nevedel čo povedať: ‚Áno, tento odišiel, ale my?‘ Ježišova odpoveď je jasná: ‚Hovorím vám: Niet nikoho, kto by zanechal všetko, aby nedostal všetko‘. ‚Aha, my sme zanechali všetko.‘ - ‚Dostanete všetko,‘ tou preplnenou mierou, s ktorou Boh dáva svoje dary. Dostanete všetko. «Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.» Všetko. Pán nevie dať menej ako všetko. Keď on niečo dáva, daruje seba samého, čo znamená všetko.“

Predsa však, dodal Svätý Otec, je v tomto úryvku evanjelia „jedno slovo, ktoré nás núti zamyslieť sa“: že tá stonásobná odmena sľúbená už v tomto čase bude „spolu s prenasledovaním.“ Toto, ako ďalej vysvetlil, znamená „vstúpiť do iného spôsobu myslenia, do iného spôsobu reagovania. Ježiš dáva sám seba celého, pretože je plnosť, Božia plnosť je plnosťou sebazrieknutia na kríži.“ Pápež František pokračoval:

„Toto je ten Boží dar: plnosť zrieknutia sa. A to je kresťanský štýl: hľadať plnosť, prijať plnosť sebazrieknutia a kráčať po tejto ceste. Nie je to ľahké, toto veru nie je ľahké. A aké je znamenie, ktoré mi signalizuje, či sa ďalej držím tohto ‚dať všetko a prijať všetko‘? Počuli sme to v prvom čítaní: «S radostným okom oslavuj Boha a neuberaj mu z prvotín svojich rúk. Keď prinášaš svoj dar, maj vždy veselú tvár a s plesaním mu zasväcuj svoje desiatky. Dávaj Najvyššiemu, ako on dáva tebe, s prívetivým okom prinášaj dielo svojich rúk.» Prívetivé oko, veselá tvár. Radosť, spokojné oko... Znakom toho, že ideme po tejto ceste všetkého a ničoho, tejto plnosti v sebazrieknutí, je radosť.“

Bohatému mladíkovi sa však naopak „zarmútila tvár a odišiel smutný“, pokračoval Svätý Otec. „Nebol schopný prijať túto plnosť sebazrieknutia.“ Pápež poznamenal, že „svätí, i samotný Peter, ju prijali. A v skúškach, v ťažkostiach mali radostnú tvár, prívetivé oko a radosť v srdci.“ Toto, zdôraznil Svätý Otec je tým „znamením“. Na záver homílie pápež František pripomenul svätého Alberta Hurtada, čilského jezuitu z 20. storočia (1901-1952):

„Neustále pracoval, napriek jednej ťažkosti za druhou... Pracoval pre chudobných... Bol skutočne mužom, ktorý v tej krajine položil cestu v charitatívnej pomoci chudobným. Ale bol prenasledovaný, mnoho si vytrpel. Nuž a on práve vtedy, keď bol zdrvený krížom opakoval túto vetu: ‚Som šťastný, Pane, som šťastný‘. Nech nás učí ísť po tejto ceste, nech nám vyprosí milosť kráčať touto trochu náročnou cestou, so všetkým a s ničím, s plnosťou sebazrieknutia Ježiša Krista, a povedať vždy, zvlášť v ťažkostiach: ‚Som spokojný, Pane, som spokojný‘“. -ab-

Vatikán/Taliansko 28. februára – Svätý Otec navštívi 2. apríla 2017 diecézu Carpi v severotalianskom regióne Emilia Romagna. Oznámilo to dnes Tlačové stredisko Svätej stolice.

Carpijský diecézny biskup Mons. Francesco Cavina vo svojej reakcii vyjadril radosť nad touto správou so slovami, že Svätý Otec nájde v Carpi „cirkev, ktorá je na významnej ceste viery a prežíva moment nádeje po dôsledkoch zemetrasenia z roku 2012.“

Pastoračná návšteva pápeža sa uskutoční týždeň po znovuotvorení katedrálneho chrámu, ktoré je naplánované na 25. marca. Práve v tento deň bude pápež František na návšteve Milána. Ako je známe, v rámci Talianska ho čaká aj ďalšia návšteva, dňa 27. mája v Janove. -jb-

Vatikán/Taliansko 28. februára -  Vyšiel ďalší rozhovor pápeža Františka, tentoraz v talianskom časopise distribuovanom bezdomovcami, ktorý je neziskovým sociálnym projektom diecéznej katolíckej charity v Miláne.

Svätý Otec odpovedá na otázky o jeho vzťahu k bezdomovcom, o tom, či je vhodné dať almužnu žobrákovi na ulici, ale aj o tom, či prijímanie migrantov nemá nevyhnutné hranice. Na túto tému okrem iného povedal: „To, čo chýba, je práve integrácia. Každá krajina preto musí posúdiť, aký počet je schopná prijať. Nemožno prijímať, ak nie je možnosť integrovania.“

Časopis s metaforickým názvom Scarp de´tenis, čo je hovorové označenie športovej obuvi (tenisky), vznikol v roku 1994 a postupne sa ujal aj v iných talianskych veľkomestách: Turíne, Neapole či Janove. Komentujúc poslanie časopisu urobiť čitateľa vnímavejším k ľuďom v núdzi, pápež František hovorí, aké náročné je naozaj sa vcítiť do situácie druhého, obrazne „vstúpiť do jeho topánok“:

„Ak pomyslíme na ľudské osudy, ktoré sú neraz tvorené samotou, potom vstúpiť do topánok druhého znamená službu, pokoru a veľkodušnosť, čo je aj vyjadrením potreby. Potrebujem, aby niekto vstúpil do mojich topánok. Pretože všetci potrebujeme pochopenie, spoločnosť a nejakú radu.

Koľkokrát stretnem človeka, ktorý po tom, ako hľadal útechu u nejakého kresťana, či už laika, kňaza, rehoľnej sestry či biskupa, mi povie: «Áno, vypočul ma, ale ma nepochopil». Pochopiť znamená vstúpiť do topánok toho druhého. A nie je to ľahké. Často sa supluje tento nedostatok veľkosti, bohatstva a ľudskosti pomocou slov. Hovorí sa, radí sa. Ale keď sú to len slová alebo priveľa slov, vtedy chýba táto „veľkosť“, vstúpenie do topánok druhého.“

„Vaša Svätosť, keď stretnete bezdomovca, čo mu poviete ako prvé?“ Na túto otázku Svätý Otec odpovedal takto:

„«Dobrý deň.» «Ako sa máš?» Niekedy si vymeníme zopár slov, niekedy človek vstupuje do vzťahu a vypočuje si zaujímavé príbehy: «Študoval som v jednom kolégiu, bol tam skvelý kňaz...» Niekto by mohol povedať: ale čo ma to zaujíma? Ľudia, ktorí žijú na ulici hneď pochopia, či je u dotyčného ozajstný záujem, alebo či tam je nie zakusovanie spolucítenia, ale bezpochyby poľutovanie. Pri pohľade na bezdomovca sa dá na neho pozrieť ako na človeka, ale dá sa to aj tak, ako keby to bol pes. A oni si tento odlišný spôsob pohľadu všimnú.

Vo Vatikáne je chýrny príbeh o istom bezdomovcovi, poľského pôvodu, ktorý sa zdržiaval najmä na námestí Piazza di Risorgimento v Ríme, nerozprával s nikým, ani z dobrovoľníkmi Charity, ktorí mu večer prinášali teplé jedlo. Len po dlhej dobe sa im pošťastilo, že im vyrozprával svoj príbeh: «Som kňaz, poznám dobre vášho pápeža, študovali sme spolu v seminári».

Zvesť sa dostala k pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý keď počul meno, potvrdil, že s ním bol v seminári a chcel sa s ním stretnúť. Objali sa po štyridsiatich rokoch a na konci audiencie pápež požiadal, aby ho tento kňaz, jeho bývalý spolužiak, vyspovedal. «Teraz je ale rad na tebe,» povedal potom pápež. A spolužiak zo seminára sa vyspovedal u pápeža.

Vďaka gestu dobrovoľníka, teplému jedlu a nejakému potešujúcemu slovu, láskavému pohľadu, sa tento človek mohol pozbierať a znovu začať normálny život, až sa stal kaplánom v jednej nemocnici. Pápež mu pomohol, toto je zaiste zázrak, ale je to aj príklad toho, že ľudia bez domova majú veľkú dôstojnosť.

Na arcibiskupstve v Buenos Aires pod lávkou medzi vchodom a chodníkom bývala jedna rodina a jeden pár. Stretal som ich každý deň, keď som vychádzal. Pozdravil som ich a vymenil som si s nimi vždy pár slov. Nikdy som nepomyslel poslať ich preč. Ktosi mi hovoril: «Znečisťujú kúriu», ale tá nečistota je vnútri. Myslím si, že sa k ľuďom treba prihovárať s veľkou ľudskosťou, nie akoby nám boli povinní splatiť nejaký dlh, a nezaobchádzať s nimi ako keby boli úbohými psami.“   

Pápež František v rozhovore pre taliansky časopis opísal okrem iného aj argentínsku spoločnosť, kompletne premiešanú z vysťahovalcov rozličného pôvodu. Spomenul tiež perličku o jeho starých rodičoch, ktorí pochádzali  z talianskeho Piemontu, keď si s vysťahovaleckým úmyslom kúpili koncom roka 1928 lístok na loď cez Atlantik. Nestihli však načas speňažiť svoj majetok, a tak museli cestu odložiť. To ich zachránilo, keďže loď sa potopila pri brehoch Brazílie. Nalodili sa až na ďalšiu loď 1. februára 1929. „Preto som tu,“ dodal pápež František. -jb-

Česko/Sudán 28. februára – V nedeľu 26. februára sa vrátil do vlasti prepustený český misionár Petr Jašek. Bývalý riaditeľ nemocnice v Kladne pôsobil ako humanitárny pracovník v Sudáne, kde bol v roku 2015 uväznený po obvinení z protištátnej činnosti a v januári 2017 odsúdený na 23 rokov väzenia. Petrovi Jašekovi udelil sudánsky prezident milosť.

Jeho prípadom sa intenzívne zaoberala česká diplomacia ako aj Európsky parlament, ktorý ešte minulý rok prijal Uznesenie o Sudáne. K prepusteniu Petra Jašeka prispel aj osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu a vieru vo svete Ján Figeľ, ktorý cez politické a diplomatické cesty opakovane žiadal aj o prepustenie jeho spoločníkov.  

Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala hneď po prílete do Prahy okrem iného Petr Jašek povedal: „Chcem sa poďakovať politikom, diplomatom, aktivistom a aj všetkým ľuďom, ktorí  ma podporili a modlili sa za mňa ako aj za ďalších prenasledovaných kresťanov. Tiež si veľmi cením petíciu CitizenGO, ktorú podpísalo 400 000 ľudí. Táto podpora bola veľmi dôležitá.”

Pod petíciu neziskovej organizácie CitizenGo sa podpísalo aj 40 tisíc občanov Slovenska. Odovzdali ju v novembri 2016 vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva v Ženeve Giannimu Magazzenimu. Skupina slovenských aktivistov petíciu neskôr odovzdala aj veľvyslancovi Sudánu pre Slovenskú republiku Mohamedovi Zarougovi. Spolu s riaditeľkou slovenskej pobočky CitizenGO Miriam Kuzárovou mu petíciou odovzdali 15. februára vo Viedni niekdajší veľvyslanec pri Svätej stolici Jozef Dravecký a právnik Martin Dilong.

V Sudáne sú naďalej vo väzení dve osoby, ktoré boli odsúdené spolu s Petrom Jašekom: sudánsky kazateľ  Hassan Abduraheem Kodi Taour a vysokoškolský študent z Darfúru Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla. -ab-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: