Vatikán 1. marca – Vstup do Pôstneho obdobia sa dnes vo Večnom meste slávil pod vedením pápeža Františka na tradičnom mieste: v Bazilike sv. Sabíny na Aventíne, vŕšku pri rieke Tiber. Štáciová liturgia s kajúcou procesiou sa začala v Bazilike sv. Anzelma spevom mníchov a modlitbou Svätého Otca o 16.30. Pápež František potom vo fialovom pluviáli kráčal spolu s procesiou do Baziliky sv. Sabíny, kde predsedal svätej omši a prihovoril sa v homílii.

Znak popola dnes pápežovi Františkovi udelil kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorý má Baziliku sv. Sabíny ako titulárny kostol. Prítomným veriacim udelili popolec benediktínski a dominikánski pátri z kláštorov na Aventíne.

Medzi členmi Rímskej kúrie, kardinálmi a biskupmi, bol aj arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Popri obyvateľoch Ríma sa na slávení zúčastnili aj početní pútnici, medzi nimi aj štyria slovenskí gréckokatolícki biskupi, ktorí sú na návšteve vo Večnom meste. -jb-

Vatikán 1. marca – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení liturgie Popolcovej stredy 1. marca 2017 v Bazilike sv. Sabíny v Ríme.

«Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, […] vráťte sa k Pánovi» (Joel 2,12.13): je zvolanie, ktorým sa prorok Joel obracia na ľud v Pánovom mene. Nikto sa nemohol cítiť vylúčený: «Zvolajte starcov, zhromaždite deti, i tie, čo sajú prsia; […] ženícha […] i nevestu» (v. 16). Celý verný ľud je zvolaný, aby sa vydal na púť a klaňal sa svojmu Bohu, «lebo on je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý» (v. 13).

Aj my chceme byť odozvou na toto volanie, chceme sa vrátiť k milosrdnému srdcu Otca. V tomto čase milosti, ktorý dnes začíname, upriamme opäť náš pohľad na jeho milosrdenstvo. Veľký pôst je cestou: vedie nás k víťazstvu milosrdenstva nad všetkým, čo nás chce zdrviť alebo nás zredukovať na niečo, čo nezodpovedá dôstojnosti Božích detí. Veľký pôst je cestou z otroctva ku slobode, od utrpenia k radosti, zo smrti do života.

Znak popola, s ktorým sa vydávame na cestu, nám pripomína náš prvotný stav: boli sme vzatí zo zeme, boli sme stvorení z prachu. Áno, ale z prachu, ktorý bol v milujúcich rukách Boha, ktorý vdýchol svojho ducha života na každého z nás a chce to naďalej robiť; chce pokračovať v darovaní toho dychu života ktorý nás zachraňuje od iných druhov dychu: od škrtivého pridusenia vyvolaného naším egoizmom, od pridusenia vyprovokovaného žalostnými ambíciami a mlčiacou ľahostajnosťou; od pridusenia, ktoré udúša ducha, zužuje obzor a znecitlivuje tlkot srdca. Boží dych života nás zachraňuje od tohto pridusenia, ktoré zhasína našu vieru, ochladzuje našu lásku a ničí našu nádej. Prežívať Veľký pôst znamená úpenlivo túžiť po tomto dychu života, ktorý nám náš Otec neprestáva ponúkať v bahne našich dejín.

Dych Božieho života nás oslobodzuje od toho pridusenia, ktorého si často nie sme vedomí a na ktoré sme si už dokonca zvykli ako na niečo „normálne“, i keď jeho dôsledky pociťujeme; zdá sa nám to normálne, pretože sme si zvykli dýchať ovzdušie,  v ktorom je poklesnutá hladina nádeje, ovzdušie smútku a rezignácie, dusivé ovzdušie úzkosti a nepriateľstva.

Veľký pôst je čas povedať nie. Nie pridúšaniu ducha pre znečistenie spôsobené ľahostajnosťou, nedbanlivosťou myslenia, že život iného sa ma netýka; každým pokusom banalizovať život, zvlášť tých, ktorí na vlastnom tele nesú váhu toľkej povrchnosti. Veľký pôst chce povedať nie intoxikujúcemu znečisteniu prázdnymi a nezmyselnými slovami, drsnou a rýchlou kritikou, zjednodušujúcimi analýzami, ktoré nedokážu pojať komplexnosť ľudských problémov, zvlášť tých, ktorými sa najviac trpí.

Veľký pôst je časom povedať nie: nie pridusenosti modlitbou na uchlácholenie svedomia, almužnou na dosiahnutie vlastnej spokojnosti, postením sa pre dosiahnutie pocitu, že sme v poriadku. Veľký pôst je časom povedať nie pridusenosti, aká sa rodí zo zahľadeností do vlastného vnútra, ktoré vylučujú iných, ktoré sa chcú dostať k Bohu odsúvajúc bokom Kristove rany prítomné v ranách svojich bratov: z tých spiritualít, ktoré redukujú vieru na kultúry geta a vylúčenia.

Pôst je časom pamäti, je časom na premýšľanie a kladenie si otázok: čo by bolo z nás, keby nám Boh zavrel dvere? Čo by bolo z nás bez jeho milosrdenstva, ktoré sa neunavuje odpúšťať nám a vždy nám dáva príležitosť začať odznova? Pôst je časom klásť si otázky: kde by sme boli bez pomoci tichých tvárí toľkých, ktorí nám tisícorakým spôsobom podali ruku a veľmi konkrétnymi skutkami nám znova dali nádej a pomohli nám začať nanovo?

Veľký pôst je časom, aby sme sa vrátili k dýchaniu, je časom, aby sme otvorili srdce dychu toho Jediného, ktorý je schopný premeniť náš prach na ľudskosť. Nie je to čas na to, aby sme si roztrhli šaty pred zlom, ktoré nás obklopuje, ale skôr na to, aby sme v našom živote vytvorili miesto všetkému tomu dobru, ktoré dokážeme konať a zvliekli zo seba všetko, čo nás izoluje, uzatvára a paralyzuje. Pôst je časom spoluúčasti, aby sme mohli so žalmistom povedať: „Navráť mi [Pane] radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty“, aby sme naším životom ohlasovali tvoju slávu (por. Ž 51,14), a náš prach sa mocou tvojho životodarného dychu premenil na „zamilovaný prach“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, ľm, jb-

Vatikán 1. marca – Pri dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala na Námestí sv. Petra, sa pápež František tematicky zameral na vstup do Pôstneho obdobia. V katechéze, ktorou pokračoval v cykle o kresťanskej nádeji, poukázal na zmysel pôstu ako cesty nádeje. Na úvod zaznelo biblické čítanie z knihy Exodus, ku ktorému sa Svätý Otec vrátil aj v samotnej katechéze:

„Pán povedal [Mojžišovi]: «Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom[...]. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!»“ (Ex 3,7-8.10).

Katechéza Svätého Otca v plnom znení

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V tento deň, v Popolcovú stredu, vstupujeme do liturgického obdobia Pôstu. A pretože máme cyklus katechéz o kresťanskej nádeji, dnes by som vám chcel predstaviť Pôst ako cestu nádeje.

V skutočnosti je táto perspektíva zrejmá, ak pomyslíme na to, že Veľký pôst bol v Cirkvi ustanovený ako čas prípravy na Veľkú noc, a teda všetok zmysel tohto obdobia štyridsiatich dní preberá svetlo veľkonočného tajomstva, ku ktorému je nasmerované.

Môžeme si predstaviť Zmŕtvychvstalého Pána, ktorý nás volá vyjsť z našich temnôt a my sa vydávame na cestu smerom k nemu, ktorý je Svetlom. A Pôst je cestou k zmŕtvychvstalému Ježišovi, je obdobím pokánia, aj umŕtvovania, avšak nie samoúčelného, ale  zameraného na to, aby sme vstali z mŕtvych s Kristom, obnovili našu krstnú identitu, čiže znova sa narodili „zhora“, z lásky Boha (porov. Jn 3,3). Preto je Pôstne obdobie svojou prirodzenosťou časom nádeje.

Aby sme lepšie pochopili, čo to znamená, musíme si to spojiť so základnou skúsenosťou exodu Izraelitov z Egypta, prerozprávanou v Biblii rovnomennou knihou: Exodus. Východiskovým bodom je otrocký stav v Egypte, útlak, nútené práce. Avšak Pán nezabudol na svoj ľud a na svoj prísľub: povoláva Mojžiša a silným ramenom necháva Izraelitov vyjsť z Egypta a vedie ich cez púšť smerom k Zemi slobody.

Počas tejto cesty z otroctva ku slobode Pán dáva Izraelitom zákon, aby ich naučil milovať jeho, jediného Pána a milovať sa medzi sebou navzájom ako bratia. Písmo ukazuje, že exodus je dlhý a plný súženia: symbolicky trvá 40 rokov, čiže dobu života jednej generácie. Generácie, ktorá je tvárou v tvár skúškam na ceste vždy pokúšaná oplakávať Egypt a vrátiť sa späť. Aj my všetci poznáme pokušenie vrátiť sa späť, poznáme to všetci.

Avšak Pán zostáva verný a ten úbohý ľud vedený Mojžišom prichádza k Zasľúbenej zemi. Celá táto cesta je uskutočnená v nádeji: v nádeji na dosiahnutie zeme a práve v tomto zmysle je „exodom“, vyjdením z otroctva ku slobode. A týchto 40 dní je aj pre všetkých nás vyjdením z otroctva, z hriechu, ku slobode, ku stretnutiu so Zmŕtvychvstalým Kristom. Každý krok, každá námaha, každá skúška, každý pád a každé nové začatie, všetko má zmysel jedine v rámci plánu spásy Boha, ktorý chce pre svoj ľud život a nie smrť, radosť a nie bolesť.

Ježišova Veľká noc je jeho exodom, ktorým nám otvoril cestu, aby sme dosiahli plný, večný a blažený život. Pre to, aby otvoril túto cestu, tento prechod, Ježiš sa musel vzdať svojej slávy, pokoriť sa, stať sa poslušným až na smrť, a to na smrť na kríži. Otvoriť nám cestu k večnému životu ho stálo všetku jeho krv a vďaka nemu sme zachránení od otroctva hriechu.

Avšak toto neznamená, že on všetko urobil a my tak nemusíme urobiť nič, že on prešiel krížom, a my „pôjdeme do raja na koči“. Nie je to tak. Naša spása je istotne jeho darom, avšak keďže je príbehom lásky, žiada si naše „áno“ a našu účasť na jeho láske, ako nám ukazuje naša Matka Mária a po nej všetci svätí. 

Veľký pôst žije z tejto dynamiky: Kristus nás so svojím exodom predchádza a my prechádzame púšťou vďaka nemu a nasledujúc ho. On je pre nás pokúšaný a pre nás zvíťazil nad Pokušiteľom, ale aj my musíme spolu s ním čeliť pokušeniam a prekonávať ich. On nám dáva živú vodu svojho Ducha, našou úlohou je načrieť do jej žriedla a piť, vo sviatostiach, v modlitbe, v adorácii. On je svetlom víťaziacim nad temnotami, a od nás sa žiada živiť plamienok, ktorý nám bol zverený v deň nášho krstu.   

V tomto zmysle je Pôstne obdobie «sviatostným znakom nášho obrátenia» (Rímsky misál, Modlitba dňa 1. pôstnej nedele). Ten, kto je na ceste Pôstu, je vždy na ceste obrátenia. Pôstne obdobie je sviatostným znakom našej cesty z otroctva ku slobode, ktorú je vždy treba obnovovať. Je to istotne náročná cesta, ako je aj správne, lebo láska je náročná, avšak je to cesta plná nádeje.

Ba povedal by som ešte viac: pôstny exodus je cestou, na ktorej sa samotná nádej formuje. Námaha prejsť púšťou – všetky tie skúšky, pokušenia, ilúzie, fatamorgány... –, toto všetko slúži pre sformovanie mocnej, pevnej nádeje, podľa vzoru nádeje Panny Márie, ktorá uprostred temnôt utrpenia a smrti svojho Syna aj naďalej verila a dúfala v jeho zmŕtvychvstanie, vo víťazstvo Božej lásky.

So srdcom otvoreným pre tento horizont vstúpme dnes do Pôstneho obdobia. Cítiac sa ako súčasť svätého Božieho ľudu začnime túto cestu nádeje s radosťou.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Vatikán/Brazília 1. marca – Katolícka cirkev v Brazílii každoročne na Popolcovú stredu organizuje tzv. „Kampaň bratstva“ ako podnet k obráteniu a zmene života. Na tento rok tamojší biskupi vybrali tému zameranú na ekológiu a úctu k životu. Téma znie „Bratstvo: brazílske ekosystémy a obrana života“ a sprevádza ju citát z knihy Genezis „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2,15).

Svätý Otec František pri príležitosti tohto už 54. ročníka kampane zaslal do Brazílie posolstvo, v ktorom k akcii „pripája svoj hlas“ a pripomína, že hoci Boh Stvoriteľ bol voči Brazílii štedrý, dnes sme svedkami útokov voči stvorenstvu. Je preto potrebný „prorocký hlas“ a žiada sa rozšíriť povedomie, že táto globálna výzva si vyžaduje „zaangažovanosť každého jednotlivca spolu s úsilím každej miestnej komunity“, píše pápež František. Pripomína, že „Cirkev nielen pritiahla pozornosť k ekologickým výzvam a problémom, ale teiž poukázala na ich príčiny a predovšetkým ukázala cesty na ich prekonanie.“

Kampaň, ktorá spadá do duchovne intenzívneho obdobia Pôstu podľa slov Svätého Otca pozýva ku „kontemplovaniu, obdivovaniu, vďačnosti a rešpektu voči diverzite prírody, ktorá sa prejavuje v rozličných ekosystémoch Brazílie ako opravdivý Boží dar, a to prostredníctvom podporovania úctivého vzťahu voči životu a kultúre národov, ktoré žijú v týchto prostrediach.“

Pápež pripomína, že „práve toto je jedna z hlavných výziev vo všetkých častiach sveta, pretože degradácia životného prostredia je vždy sprevádzaná sociálnymi nespravodlivosťami“. Svätý Otec preto v posolstve potvrdzuje stálu platnosť odkazu nedávneho Svätého roka milosrdenstva v požiadavke „prinavrátiť dôstojnosť všetkým, ktorým bola odňatá“ (Misericordiae vultus, 16).  -jb- 

Vatikán 1. marca – Svetová sieť modlitby pápeža „Apoštolát modlitby“ sa v mesiaci marec duchovne spája so Svätým Otcom Františkom v modlitbe na tento evanjelizačný úmysel:

„Za prenasledovaných kresťanov, aby pocítili podporu celej Cirkvi - v modlitbe i prostredníctvom materiálnej pomoci.“

Apoštolát modlitby na Slovensku pozýva zároveň k modlitbe na úmysel našich biskupov: 

„Aby sme chápali dôležitosť odpúšťania a zmierenia a sami ho uskutočňovali v medziľudských vzťahoch.“ -jb-

Pôst je nový začiatok, cesta vedúca k cieľu, ktorý je istý: k Veľkej noci Pánovho vzkriesenia, víťazstvu Krista nad smrťou. (Tvít pápeža Františka 1. marca 2017)

Vatikán 1. marca – Ako oznámila Pápežská komisia na ochranu mladistvých, k dnešnému dátumu 1. marca odstúpila z členstva v komisii Marie Collinsová, ktorá v nej bola od jej založenia v roku 2014. Rozhodnutie odstúpiť vyjadrila pri osobnom stretnutí s predsedom komisie kardinálom Seanom O´Malleym, bostonským arcibiskupom, a v liste adresovanom pápežovi Františkovi, ktorý jej vzdanie sa členstva akceptoval.

Marie Collinsová bola v komisii ako osoba, ktorá bola v minulosti sama obeťou zneužívania zo strany predstaviteľa kléru. Ako dôvod svojho odstúpenia uviedla „frustráciu z chýbajúcej spolupráce s komisiou zo strany iných úradov Rímskej kúrie“. Kardinál O´Malley v mene Komisie v tlačovom vyhlásení ocenil doterajšiu prácu Marie Collinsovej a prisľúbil, že jej dôvodmi sa bude komisia zaoberať na svojom plenárnom zasadnutí na budúci mesiac. Zároveň ocenil jej ochotu naďalej spolupracovať na edukatívnych programoch pre cirkevných predstaviteľov, pre nových biskupov a členov dikastérií Rímskej kúrie. -jb-

Vatikán/Slovensko 1. marca - Pri generálnej audiencii v stredu 15. februára dostal Svätý Otec špeciálny dar zo Slovenska. Výtvarníčka Terézia Sedláková z Bratislavy mu osobne odovzdala svoje umelecké dielo, obraz vo veľkom formáte s názvom „Božie milosrdenstvo“. Zobrazuje žiariacu postavu Ježiša Krista v duchu videní sv. Faustíny, v originálnom umeleckom zobrazení. Autorky sme sa opýtali, ako prišla k tejto inšpirácii a kde sa to celé zrodilo.

AUDIO: 

-jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: