Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

04/03/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Rím hostil medzinárodné sympózium „Hudba a Cirkev“ o posvätnej hudbe

◊  

Vatikán 3. marca – Pri príležitosti 50. výročia vydania inštrukcie Svätej stolice o posvätnej hudbe sa v dňoch 2. – 4. marca zišlo v Ríme medzinárodné sympózium. Téma znela „Hudba a Cirkev: kult a kultúra 50 rokov od Musicam sacram“. K 350 účastníkom podujatia, ktoré zorganizovali Pápežská rada pre kultúru a Kongregácia pre katolícku výchovu v spolupráci s Pápežským inštitútom posvätnej hudby a Pápežským liturgickým inštitútom sv. Anzelma sa dnes prihovoril Svätý Otec František, keď ich prijal na osobitnej audiencii.

Pápež František pripomenul, že Druhý vatikánsky koncil hneď ako prvý zo svojich dokumentov vydal práve konštitúciu o liturgii Sacrosanctum concilium, keďže „konciloví otcovia si boli dobre vedomí ťažkostí veriacich pri účasti na liturgii, ktorej jazyku, slovám a znakom už naplno nerozumeli.“ Inštrukcia Musicam sacram z roku 1967 potom konkretizovala požiadavky vyplývajúce z koncilovej konštitúcie.

Pápež František v tejto súvislosti potvrdil veľkú aktuálnosť zásadného tvrdenia spomenutej inštrukcie, že «liturgický úkon nadobúda vznešenejšiu podobu, keď sa vykonáva so spevom, so služobníkmi všetkých stupňov, vykonávajúcimi svoju službu a za aktívnej účasti ľudu» (MS 5).

Ústredná časť príhovoru Svätého Otca:

„Inštrukcia podľa koncilových odporúčaní na viacerých miestach zdôrazňuje dôležitosť účasti celého spoločenstva veriacich, ktorá sa definuje ako «aktívna, vedomá a plná» a veľmi jasne prízvukuje, že «pravá slávnostnosť liturgického úkonu nezávisí od bohatosti formy spevu a veľkolepej prípravy obradov, ako skôr od dôstojného a nábožného slávenia» (MS 11).

Ide tu teda hlavne o intenzívnu účasť na Božom tajomstve, na „teofánii“, ktorá sa uskutočňuje pri každom eucharistickom slávení, v ktorom sa Pán sprítomňuje uprostred svojho ľudu, povolaného k reálnej účasti na spáse uskutočnenej Kristovou smrťou a mŕtvychvstaním. Aktívna a vedomá účasť teda spočíva v schopnosti hlboko vniknúť do tohto tajomstva, vedieť ho kontemplovať, adorovať a prijať, vnímať jeho zmysel, zvlášť vďaka nábožnému tichu a «muzikálnosti jazyka, ktorým Pán k nám hovorí» (Homília v Dome sv. Marty, 12. decembra 2013). Toto je perspektíva, v ktorej sa pohybuje reflexia o obnove posvätnej hudby a jej vzácnom prínose.

Do pozornosti sa tu dostáva dvojaké poslanie, ktoré je Cirkev povolaná plniť, a to zvlášť cez tých, ktorí z rôzneho titulu pracujú v tejto oblasti. Ide na jednej strane o záchranu a docenenie bohatého a mnohorakého dedičstva minulosti, používajúc ho s vyváženosťou v súčasnosti a vyhnúc sa riziku nostalgického alebo „archaického“ pohľadu. Na druhej strane je potrebné zaistiť, aby duchovná hudba a liturgický spev boli plne „inkulturované“ v umeleckých a hudobných jazykoch súčasnosti; to znamená, aby dokázali vteliť a preložiť Božie slovo do piesní, zvukov a harmónií, ktoré rozochvejú srdce našich súčasníkov, vytvoriac tiež vhodnú emotívnu atmosféru, ktorá disponuje pre vieru a navodí prijatie a plnú účasť na slávenom tajomstve.

Bezpochyby stretnutie s modernosťou a zavedenie reči ľudu do liturgie prinieslo mnoho problémov ohľadom hudobného jazyka, jeho foriem a žánrov. Niekedy prevládla istá priemernosť, povrchnosť a banálnosť, na úkor krásy a intenzity liturgického slávenia. Preto rôzni predstavitelia tejto oblasti, hudobníci a skladatelia, dirigenti a speváci cirkevných zborov - schól (scholae cantorum) a animátori liturgie môžu významne prispieť hlavne ku kvalitatívnej obnove duchovnej hudby a liturgického spevu. Pre uľahčenie tohto procesu musíme podporovať adekvátne hudobné vzdelanie aj pre tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo, v dialógu so súčasnými hudobnými prúdmi, s inštanciami rôznych oblastí kultúry a v ekumenickom postoji.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Trojdňové sympózium v priestoroch Augustiniána otvorili predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi a prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Giuseppe Versaldi. Počas troch dní vystúpili dve desiatky osobností. Dominikán Fergus Ryan z Írska analyzoval inštrukciu Musicam sacram v historických súvislostiach, hudobný tvorca z Anglicka Paul Inwood hovoril o „hľadaní posvätna v súčasnej hudbe“ a v rámci okrúhleho stola o „novej hudbe nových spoločenstiev“ vystúpil aj prior Komunity Taizé brat Alojz.

Ďalšie témy, do ktorých sa zapojili viacerí hudobní skladatelia a kritici sa týkali valorizácie historického hudobného dedičstva Cirkvi, podporovania súčasnej hudby v Cirkvi, ako aj dôležitej úlohy škôl a odbornej prípravy klerikov a laikov pre oblasť liturgickej hudby. Osobitný diskusný stôl s účastníkmi z Portorika, Pobrežia Slonoviny a Južnej Kórey bol venovaný otázkam inkulturácie.

Zo Slovenska sa na sympóziu zúčastnili P. Vlastimil Dufka SJ, ktorý prednáša liturgiku na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave, katedrálny organista z Košíc Viliam Gurbaľ, ktorý je zbormajstrom Zboru sv. Cecílie a študentka hudby Mária Jakabová. 

Rozhovor s účastníkom kongresu pátrom Vlastimilom Dufkom SJ 

AUDIO: 

-jb, ab-

 

inizio pagina

Ekonomický sekretariát Svätej stolice zverejnil finančná bilanciu za rok 2015

◊  

Vatikán 4. marca – Ekonomický sekretariát Svätej stolice dnes informoval o finančnej bilancii za rok 2015. Bilancia Svätej stolice za uvedený rok vykázala deficit 12,4 milióna eur, zatiaľ čo Governatorát Mestského štátu Vatikán bol za toto obdobie v pluse vo výške 59,9 milióna.

Ako uvádza tlačová správa, hlavnými príjmami Svätej stolice boli okrem výnosov z investícií  príspevky diecéz vo výške 24 miliónov a príspevok  50 miliónov z Inštitútu pre náboženské diela IOR - vatikánskej „banky“. Ako po iné roky, najvyššou výdajovou položkou boli mzdy zamestnancov. Podstatná časť príjmov Governatorátu plynula z kultúrnych aktivít, najmä v spojení s Vatikánskymi múzeami.

Vyúčtovanie za rok 2015 predstavuje prvú finančnú súbornú správu vyhotovenú podľa Vatikánskych pravidiel finančného manažmentu (VFMP), schválených pápežom Františkom 24. októbra 2014, ktoré sú založené na medzinárodných účtovných princípoch pre verejný sektor (IPSAS).

Ekonomický sekretariát na čele s prefektom kardinálom Georgeom Pellom informoval Ekonomickú radu, ktorá je jeho nadriadeným a kontrolným orgánom, že proces smerom k plnej aplikácii spomenutých pravidiel VFMP je zásadným spôsobom rozbehnutý, pričom zároveň zdôraznil, že je ešte potrebný nejaký ten rok na dotiahnutie procesu do konca, aby ročnú finančnú bilanciu mohla riadne sprevádzať aj kompletná účtovná revízia, čiže audit, čo sa zatiaľ neudialo.

Za výrazný pokrok označil Ekonomický sekretariát proces plánovania rozpočtu. Správa uvádza, že rozpočet na rok 2017 bol predložený Ekonomickej rade po prvý raz pred začiatkom kalendárneho roka. -jb-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Mocné pozvanie pôstneho obdobia

◊  

Pôstne obdobie nás mocne vyzýva k obráteniu: volá nás vrátiť sa k Bohu s celým srdcom. (Tvít pápeža Františka, 4. marca 2017) -ab-

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Čosi sa muselo stať

◊  

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 1. pôstnu nedeľu cyklu A (Gen 2, 7-9; 3, 1-7a): Čosi sa muselo stať 

Ak chceme, milí priatelia, pochopiť prítomnosť, musíme sa často pozrieť do minulosti. Bez poznania minulosti nebudeme nikdy schopní pochopiť správanie sa mnohých ľudí. Ba dokonca ani svoje vlastné.

Pred pár rokmi som mal v Ríme prednášky pre rehoľné sestry, ktoré si tam robili trojmesačný formačný kurz. Pochádzali z celej Európy. Vypočul som si množstvo zaujímavých príbehov. Zvlášť mi však utkvel v mysli jeden: Istá rehoľná sestra z Poľska, volala sa Andrea, rozprávala o svojej práci. Ako zdravotná sestra starala o mnohých chorých tak, že ich navštevovala v ich domovoch vo Varšave. Medzi nimi bola jedna stará pani. Bola veľmi negatívna, ba až výslovne zlá. Zvlášť zlostne reagovala, keď sestra rozprávala o deťoch. Nenávidela deti. Útočila na Cirkev hlavne za to, že je proti potratom. A nakoniec útočila aj na život vôbec, ako taký. Sestre vŕtalo v hlave, prečo sa táto žena takto hrozne správa a prečo takto neprimerane reaguje. Bolo to pre ňu tajomstvom.

Až jedného dňa sa jej to podarilo z nej dostať. Stará pani jej porozprávala svoj životný príbeh. Keď bola dieťaťom, zomrela jej matka. Ostal otec, ona a jej staršia sestra. Otec sa po čase znova oženil. Macocha však veľmi zle prijala svoje dve nové, nevlastné dcéry. Strašia sestra sa vedela líškať, preto sa jej u svojej novej matky pomerne darilo. No mladšia sestra – táto naša pani – bola viac bitá, ako chleba sýta. Zmenil sa aj otec, ktorý ju mal dovtedy rád. Na popud macochy ju začal tvrdo a nespravodlivo bíjavať.

Po čase začali do rodiny prichádzať nové deti. Najprv sa narodilo jedno, potom druhé, tretie, až ich bolo päť. Hlavná starostlivosť o deti bola na tomto mladšom dievčati, na našej – teraz už starej – panej. Robila čo mohla, no macocha na nej vždy našla niečo, čo mohlo byť urobené ešte lepšie. Vinila ju za všetko, čo sa nevydarilo a tvrdo ju trestala. Ako dôsledok, dievča začalo postupne tieto deti – svojich nevlastných súrodencov –priam až neuveriteľne nenávidieť. Bola by ich aj pozabíjala, keby jej v tom čosi nebránilo.

Keď dospela, konečne odišla z domu. Vydala sa. S manželom dlho nemali deti. Ona nechcela. Bála sa detí až panicky. Vlastne ich nenávidela. Postupne však predsa privolila a  na svet priviedla syna a dcéru. Potom však znova počala, tretí krát. Nechcela už dieťa. Preto sa ho rozhodla zlikvidovať. V ôsmom mesiaci. Skákala dolu z výšky, hádzala sa na zem. Podarilo sa. Dieťa zabila. Potom počala znova. Opakovalo sa to. A aj po tretí krát. Celkove takto zabila tri deti.

Medzi tým zostarla. Jej vzťah k vlastným deťom bol hrozný. Syn jej neskôr zomrel v mladom veku na mozgovú príhodu. Ostala jej len dcéra, s ktorou sa nenávideli. Raz jej povedala, že ju chcela mať len preto, aby sa mal o ňu kto v starobe starať. Dcéra to nezniesla. Nenávisť sa prehĺbila ešte viac.

Po vyrozprávaní tohto príbehu sa sestre otvorili oči. To, čo videla – to negatívne správanie sa tejto ženy – malo svoju príčinu. Neuzdravená minulosť. Napomínala ju, aby to dala nejako do poriadku. Nechcela. Neskôr naša rehoľná sestra bola preložená. Chcela, aby k panej chodila iná sestra. Pani nesúhlasila. Nevedela si predstaviť, že by mala túto svoju príhodu rozprávať znova niekomu inému. Po čase sa dozvedela o jej smrti. Povedali jej, že zomrela v nemocnici, preklínajúc celý svet.

„Čosi sa muselo stať!“ Minulý príbeh tejto ženy bol kľúčom, ktorý vysvetľoval jej prítomnosť. Takýto príbeh však máme mnohí. Zaiste poznáme zo svojho okolia ľudí, ktorých správanie si nevieme vysvetliť. A my si len povieme: „Niečo sa v ich živote muselo stať!“ Takýto príbeh má aj náš svet.

Rozpráva nám ho kniha Genezis a čítali sme si ho v dnešnom prvom čítaní. Mnohí sa čudujeme, zvlášť keď študujeme dejiny sveta, alebo keď v médiách počujeme správy o tom, čo sa stalo, ako je možné, že ľudia sú schopní popáchať také strašné veci. Spomeňme si na koncentračné tábory počas Druhej svetovej vojny. Ako je možné, že ľudia z národa, ktorý patril medzi najrozvinutejšie a najvzdelanejšie sa mohli dopustiť takých zverstiev? Alebo správanie sa vojakov v mnohých vojnách v dejinách, nemilosrdné genocídy celých národov, brutality na bezbranných, na ženách a deťoch. Keď o tomto všetkom uvažujeme aj my si povieme: „Niečo sa muselo stať!“ Ľudstvo nie je v poriadku.      

Áno, čosi sa stalo. Svet, nevyšiel z Božích rúk taký, aký je teraz, informuje nás Genezis. To, čo Boh stvoril, bolo dobré. Aj človek bol dobrý. Dokonca tak dobrý, že bol nahý a vôbec mu to nevadilo. Lebo bol nevinný, ako malé dieťa. No potom sa to stalo. Chcel z prvej ruky poznať, čo to znamená jesť zo zakázaného stromu. Áno, dostal nové poznanie, no bolo to poznanie otroka.

Ktosi raz povedal: „Boj sa prvého pádu!“ A je to dobré varovanie. Človek sa má báť každého svojho pádu, no ten prvý je v čomsi najhorší. Dáva nám totiž spoznať chuť hriechu. A tá nemusí byť zlá. Pravdu povediac, hriech celkom chutí a to až tak, že človek túži po ďalšom ochutnaní a potom ďalšom. A keďže „s jedlom rastie chuť“, čím viac človek je, tým viacej po ňom túži, až sa nebadane stáva otrokom. Nie nadarmo je v raji spomínaný ako zvodca had. Had svoju korisť tak omotá a tak zovrie do svojho objatia, že sa z neho už nedostane. Objatie hada, to je najlepší popis stavu, v ktorom sa ocitne človek po ochutnaní hriechu. Len si analyzujme svoje závislosti, z ktorých sa dnes nevládzeme vymotať. Možno kedysi nám ktosi hovoril: nezačínaj si s tou cigaretou, lebo sa staneš závislým. Neskúšaj to s tou drogou, s tým vzťahom, ... lebo sa z toho nevymotáš. Neverili sme. Dnes to už vieme.

Čo s tým? Odpoveďou nám tajomstvo, na ktoré sa pripravujeme: tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ježiš presne na to prišiel sem medzi nás, aby nás oslobodil z hadovho zovretia. Boh sa Adama pýta „Adam, kde si?“ Toto je prvá otázka v Biblii. A je to aj otázka najdôležitejšia. Kde teda si, brat sestra? V čom si zovretý? Čoho presne otrokom si? A chceš sa stať slobodným?

Ak áno, otvor sa počas tohto pôstu pre Božiu milosť, ktorá sa ti ponúka cez Božie slovo a jeho sviatosti a tak sa stane, že hadovo zovretie v tvojom živote vystrieda náruč Božia a objatie Božie. 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 4. marca 2017

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina