Vatikán 11. marca – Dnes napoludnie prijal Svätý Otec v Klementínskej sále asi 400 dobrovoľníkov celotalianskej telefonickej linky dôvery, ktorá funguje pod názvom  Telefono Amico („Priateľ na telefóne“). Vo svojom príhovore im pápež František poďakoval za ich 50-ročné úsilie pomáhať ľuďom, ktorí sa nachádzajú v rôznych problémoch, pričom vyzdvihol význam dialógu a počúvania.

„Viesť dialóg pomáha ľuďom zlepšovať vzťahy a prekonávať nepochopenia. Ak by sa viac viedol dialóg – ale skutočný dialóg! – v rodinách, v práci, v politike, ľahšie by sa vyriešilo veľa problémov. Keď nie je dialóg, rastú problémy, rastú nedorozumenia a rozdelenia.

Predpokladom dialógu je schopnosť počúvať, ktorá žiaľ nie je veľmi rozšírená. Počúvať druhého si žiada trpezlivosť a pozornosť. Len ten, kto vie byť ticho, vie počúvať. Nedá sa počúvať rozprávajúc: je potrebné zavrieť ústa. Počúvať Boha, počúvať brata a sestru, čo potrebuje pomoc, počúvať priateľa, člena rodiny.

Samotný Boh je najlepším príkladom počúvania: vždy keď sa modlíme, on nás počúva bez toho, že by za to niečo chcel, a dokonca nás predchádza v iniciatíve splniť naše prosby o pomoc.“

Dobrovoľnícka organizácia Telefono Amico Italia vznikla v roku 1967 s cieľom pomáhať pomocou telefonického rozhovoru ľuďom, ktorí sa cítia sami, skľúčení, smutní, v depresii či nazlostení a cítia potrebu o tom s niekým hovoriť. Linka dôvery pomáha prekonávať emočné napätia a nachádzať pohodu v osobných vzťahoch, ponúka empatické načúvanie ako podmienku citového zdravia a prevenciu osamelosti a citovej nepohody.

Celkovo 700 dobrovoľníkov v 20 centrách po celom Taliansku ponúka anonymnú službu, ktorá je nezávislá od akejkoľvek ideológie, politického či náboženského vymedzenia, rešpektujúc názor a rozpaky volajúceho človeka. Služba je poskytovaná zdarma 365 dní v roku v čase od 10.00 do 24.00.

Na záver audiencie pápež František zveril službu organizácie Telefono Amico Italia i tých, ktorým pomáhajú, pod ochranu Panny Márie, ktorá je vzorom načúvania a dialógu. -ab-

Vatikán 11. marca – V dnešný deň si Svätý Otec František pripomína 59. výročie svojho rehoľného života jezuitu. Priblížme si pri tejto príležitosti hlavné momenty jeho života ako rehoľníka. Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vstúpil, keď mal 21 rokov. Bolo to 11. marca 1958 v argentínskej Córdobe. Už pred týmto rozhodnutím sa pripravoval na kňazstvo v diecéznom seminári Villa Devoto v Buenos Aires.

Po absolvovaní predpísaných dvoch rokov noviciátu Jorge Bergoglio zložil rehoľné sľuby a pokračoval v príprave na kňazstvo filozofickými a teologickými štúdiami v jezuitských kolégiách najprv v Čile a neskôr v rodnej Argentíne. Keď v roku 1969 prijal kňazskú vysviacku, bol v reholi už vyše 10 rokov. Po posledných sľuboch, ktoré zložil 22. apríla 1973, bol páter Bergoglio v Argentíne krátky čas novicmajstrom. Už zakrátko, 31. júla 1973 ho ako 36-ročného generálny predstavený jezuitov P. Pedro Arrupe vymenoval za argentínskeho provinciála a túto službu vykonával šesť rokov.

Po vymenovaní za biskupa v roku 1992 pápežom sv. Jánom Pavlom II. už Mons. Bergoglio viac nepodliehal pod rehoľných predstavených, avšak neprestal byť jezuitom. Aj neskôr ako arcibiskup Buenos Aires, kardinál a napokon i ako pápež sa stále hlási k svojej rehoľnej príslušnosti. Pri mnohých príležitostiach to dal najavo aj svojou osobnou blízkosťou rehoľným spolubratom, napr.  pri stretnutiach s generálnymi predstavenými rehole, či už s pátrom Adolfom Nicolásom SJ alebo s jeho nástupcom, súčasným generálnym predstaveným P. Arturom Sosom SJ. Len celkom nedávno, 24. októbra 2016, Svätý Otec František osobne prišiel medzi delegátov Spoločnosti Ježišovej z celého sveta zhromaždených v Ríme na 36. generálnej kongregácii rehole. -jb-

Cesta od lásky k nenávisti je ľahká. Tá od nenávisti k láske je ťažšia, ale prináša pokoj. (Tvít pápeža Františka, 11. marca 2017)

Vatikán 10. marca  – Svätá stolica publikovala presný harmonogram blížiacej sa pastoračnej návštevy pápeža Františka v Miláne. Svätý Otec vyrazí z letiska Leonardo da Vinci v Ríme o 7.00 ráno a po hodinovom lete pristane na milánskom letisku Linate.

Svoju návštevu začne Svätý Otec stretnutím s chudobnými, ľuďmi na okraji spoločnosti v okrajovej časti Milána nazývanej „Case Bianche“. O 8.30 má dohodnuté stretnutie s rodinami v ich domovoch. So všetkými obyvateľmi tejto časti sa stretne na námestí.

Pápež František sa na 10. hodinu presunie do milánskeho Dómu na stretnutie s kňazmi a zasvätenými osobami. V rámci stretnutia bude odpovedať na otázky prítomných.

Ďalším bodom nabitého programu Svätého Otca je návšteva trestancov vo väznici San Vittore s ktorými sa aj naobeduje.

Na 15.00 hodinu je naplánovaný začiatok svätej omše, ktorú bude slúžiť pápež František v Parku Monza a v rámci ktorej sa prihovorí v homílii.

Osobitný čas si Svätý Otec vyhradil pre stretnutie s birmovancami, ich rodičmi a katechétami. Na štadióne Meazza - San Siro o 17.30 budú môcť zástupcovia jednotlivých skupín položiť pápežovi aj otázky.

Odlet Svätého Otca z milánskeho letiska je plánovaný o 18.30. -ab-

Vatikán/Poľsko 11. marca – Kardinál Zenon Grocholewski, emeritný prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu bude zastupovať Svätého Otca Františka na slávnosti korunovácie obrazu Panny Márie „Uzdravenia chorých“ v katedrálnej svätyni diecézy Świdnica na juhozápade Poľska dňa 13. mája 2017 pri príležitosti 100. výročia zjavení vo Fatime. Menovanie Svätého Otca dnes publikovalo Tlačové stredisVatikán/Poľsko 11. marca – Kardinál Zenon Grocholewski, emeritný prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu bude zastupovať Svätého Otca Františka na slávnosti korunovácie obrazu Panny Márie „Uzdravenia chorých“ v katedrálnej svätyni diecézy Świdnica na juhozápade Poľska dňa 13. mája 2017 pri príležitosti 100. výročia zjavení vo Fatime. Menovanie Svätého Otca dnes publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice. -jb-

Sýria 11. marca – Sýrska vláda definitívnym dekrétom vydaným 7. marca umožnila sýrsko-pravoslávnemu patriarchátu Antiochie založiť súkromnú univerzitu v Hassaké v severovýchodnom cípe Sýrie. Univerzita ponesie meno kresťanského poetu Akhtala al Kabira, ktorý bol členom arabského kmeňa Taghlib a žil na rozhraní 7. a 8. storočia. Žiadosť o schválenie univerzity podal ešte v roku 2014 dnes už zosnulý patriarcha Mar Ignatius Zakka Iwas.

Proces schvaľovania univerzity zablokoval vojenský konflikt v Sýrii. Pokračovanie v plánoch je určitým symbolom nádeje do budúcnosti. Samotná univerzita má za cieľ ponúknuť mladým v tejto oblasti možnosť vysokoškolského štúdia a tak zvýšiť ich šance na zamestnanie a aj týmto spôsobom prispieť k udržaniu mladých v Sýrii. -ab-

Vatikán/Afrika 11. marca – Africkí biskupi vyjadrili znepokojenie nad zrušením vysielania Vatikánskeho rozhlasu na krátkych vlnách, ktoré „miliónom Afričanov dávalo možnosť počúvať Svätého Otca a deliť sa o záujmy a poslanie Cirkvi“.

„Sme presvedčení o tom, že správy Vatikánskeho rozhlasu by mali byť dostupné aj na internete. Problém však spočíva v tom, že mnoho Afričanov nemá zariadenia a technológie, ktoré by im umožnili prístup k týmto službám,“ vysvetľujú členovia stálej rady Sympózia afrických biskupských konferencií vrátane Madagaskaru (SECAM). Podľa agentúry Fides požiadali v liste vatikánsky Sekretariát pre komunikáciu, aby vysielanie na krátkych vlnách ďalej pokračovalo.

Od roku 2012 sa služby Vatikánskeho rozhlasu určené pre Európu a Ameriku presunuli z krátkych a stredných vĺn čisto na FM a internet. Pre poslucháčov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu však zostali naďalej dostupné aj na krátkych vlnách až do začiatku tohto roku, kedy sa Sekretariát pre komunikáciu rozhodol utlmiť tieto služby a upriamiť svoju pozornosť na nové technológie.

Africkí biskupi vo svojom liste zároveň vyjadrili svoju „vďačnosť a pozitívny prínos, ktorý Vatikánsky rozhlas zohral v priebehu desaťročí v prospech evanjelizácie Afriky a duchovného rozvoja afrického kontinentu“. „Vatikánsky rozhlas bol vždy spoľahlivým zdrojom správ, ktoré sa týkali univerzálnej Cirkvi a rýchlym kanálom na podelenie sa so správami o Afrike so zvyškom sveta,“ dodali na záver členovia Stálej rady Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru. -ej-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 2. pôstnu nedeľu cyklu A (Mt 17, 1-9): Poučenie z premenenia 

Keď príbeh Premenenia Pánovho na vrchu analyzujeme dôkladnejšie, zistíme, že je to príbeh nielen o tom, čo sa stalo s Ježišom, ale aj – a možno hlavne – o tom, čo sa stalo s apoštolmi, ktorí boli pri ňom prítomní. A keď ideme pri tom ešte hlbšie, zistíme, že je to vlastne príbeh o nás, je to príbeh o našom živote.

Príbeh premenenia popisujú všetci traja synoptickí evanjelisti, Marek, Matúš a Lukáš. Aj keď to podstatné sa nachádza u všetkých, sú medzi nimi predsa jemné rozdiely. Jeden hovorí to, čo druhý nespomína. Skúsme teda tieto tri popisy príbehu premenenia skombinovať a pozrieť sa na jeho tri základné prvky a na ich význam.

Prvým prvkom, ktorý v tomto príbehu vidíme je samotné Ježišovo premenenie – náhle videnie čohosi krásneho, veľká sláva. Každý z nás má takéto momenty vo svojom živote. Maturitná skúška, vynikajúco urobené prijímacie skúšky na univerzitu, vysokoškolský diplom, svadobný deň, kňazská vysviacka, nový byt či dom, narodenie prvého dieťaťa. Všetky tieto veci sú silné, roztápajúce nás zvnútra, sú slávnostné, tešíme sa z nich, prenikajú nás skrz naskrz radosťou, niekedy priam extázou. Skús si ich spätne predstaviť znova vo svojej mysli so všetkým tým, čo ich obklopovalo, ale hlavne citmi, ktoré ťa pri nich prenikali.

Ak si ženatý, či vydatá, skús sa preniesť naspäť do tej chvíle. Do tvojho svadobného dňa. Do momentu, keď ste kráčali von z kostola, s tým, že ste už svoji, naveky. Do chvíle, keď ste sa nasťahovali do svojho prvého bytu. Alebo, prenes sa do chvíle, keď si si kúpil svoje prvé auto. Keď si si našiel svoju prvú prácu. Keď si dostal svoju prvú výplatu. Toto všetko boli momenty silné, určite slávnostné a bezpochyby citovo silne nabité. Niečo v nich bolo premenené, náš život zakusoval svoje naplnenie, v istom zmysle prišla do neho sláva.

A tu príde do hry druhý element z príbehu premenenia Pána: Je to pokušenie zastaviť chvíľu a zostať v nej naveky. Presne to sa odohralo v prípade troch apoštolov. Keď uvideli pred sebou Ježiša, zahaleného do slávy a pri ňom Mojžiša a Eliáša, ako sa s nimi rozpráva, tí traja boli tak unesení, že jeden z nich, Peter, od vzrušenia zvolal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky...“ Inými slovami: „Je tu krásne. Zostaňme tu. Zastavme túto chvíľu a buďme v nej naveky.“ Alebo ako to povedal Goethe: „Postoj chvíľa, si krásna.“

Ak si, milí priatelia, myslíme, že toto je príbeh z dávnej minulosti, ktorý sa mohol stať iba vtedy, pred 2000 rokmi, zabudnime na to. Je to príbeh dneška. Je to to, čo sa stáva aj nám a to každý deň. Či už je to pod vplyvom medií alebo  iných okolností – to je jedno – dosť často si myslíme, že krásne, silné a vzrušujúce situácie, v ktorých sme sa ocitli sú a musia byť trvalé. No pravda je opačná. Ony nemajú šance byť trvalé. No my si to myslíme a odmietame sa zmieriť s tým, že ony by z nášho života mohli odísť. Koľko krát sme podobne, ako Peter aj my zvolali niečo ako: „Postoj chvíľa, si krásna. Neodchádzaj. Ostaň tu natrvalo?“

No nech sme si toto želali akokoľvek silne a intenzívne, vždy do nášho života predsa nakoniec prišiel realizmus a s ním prebudenie a vytriezvenie. Aj ten najkrajší dom raz začne mať problémy so strechou, s omietkou, či špinou v odtokových rínach. Aj ten najvášnivejší bozk musí skončiť, keď zistíme, že sa potrebujeme nadýchnuť. Aj to najvrelšie podanie ruky musí skončiť, keď sa nám naše ruky začnú potiť. Aj po tom najdokonalejšom svadobnom dni jedného dňa príde ku konfliktu, pretože tí dvaja sú len ľudia, v mnohých ohľadoch dosť odlišní.

A tak Peter v dnešnom príbehu premenenia je obrazom jeho i našej pochabosti. Je vyjadrením unikania z reality, ku ktorému ľudia žiadnej doby nemali ďaleko. Je stelesnením mnohých z nás, ktorí si želáme, aby chvíľa postála, aby sme my mohli v nej prebývať naveky. Nie nadarmo evanjelista Marek k Petrovým slovám dodáva. „Nevedel, čo povedať.“ A Lukáš to vyjadril ešte trefnejšie: „Nevedel, čo hovorí.“ A mali pravdu, Peter naozaj nevedel, čo hovorí.

A potom je tu tretí komponent. „Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s Ježišom,“ hovorí nám evanjelista Matúš v dnešnom evanjeliu. O čom sa rozprávali? Matúš o tom nehovorí. No hovorí o tom Lukáš: „...hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.“ Teda zakiaľ Peter vychutnával svoj moment blaha a vzrušenia, Ježiš a tí dvaja sa rozprávali o tom, čo malo v živote Ježišovom nasledovať, o jeho odchode z tohto sveta, ktorý mal obsahovať aj utrpenie aj smrť. Áno, aj zmŕtvychvstanie, ktorého predobrazom bolo toto premenenie, no najprv muselo prísť utrpenie a smrť.

Takto nám, milí priatelia, príbeh Premenenia predstavuje život človeka – podľa vzoru Ježišovho – ako cestu. A tá cesta – hovoríme o duchovnej ceste – má niekoľko etáp. Prvou je sen. Blažený človek, ktorý má sen; nie každý má a chce mať sny. No sen prináša so sebou i pokušenie, a to pokušenie unikať realite. Ak si však vo svojej duchovnej ceste poctivý, príde k zvratu. Uvedomíš si, že realita, v ktorej musíš žiť, je trocha iná, než je len sen a vzrušenie začiatku. Niekedy ti k tomuto zvratu pomôže trauma, niekedy modlitba a reflexia, inokedy pozorovanie života a uvažovanie nad svojimi skúsenosťami, sklamaniami alebo zlyhaniami. Toto všetko ti pomôže k realizmu a často i k empatii s inými. A potom príde štvrtá etapa, ktorou je prijatie všetkých týchto vecí, ako súčasti tvojho života. Aby nám bolo jasné, nejde tu o prijatie porážky. Ide o prijatie života so všetkým tým, čo k nemu patrí; a to v pravde, plnosti a láske. Presne tak, ako to robil Ježiš, keď napríklad rešpektoval bohatého mladíka, ktorý aj napriek svojej túžbe postúpiť vyššie nebol ochotný sa pohnúť ďalej. Ježiš však aj napriek tomu pohliadol na neho s láskou. Alebo s Máriou Magdalénou, v ktorej aj napriek jej hriešnemu životu videl novú budúcnosť. Alebo s Levim, ktorého aj napriek jeho hanebnej minulosti povolal, aby ho nasledoval ako apoštol. Štvrtá etapa to je schopnosť pozerať sa na ľudí a veci svojho života očami Kristovými.

A potom príde piata etapa. Je to vlastne návrat k začiatku, k tvojmu snu, ktorý si mal vtedy, dávno. No dnes ho prijmeš a objímeš už inak. Nie ako ten, kto chce, aby sa zastavil čas, a aby tu tá krásna chvíľa, v ktorej sa vtedy nachádzal zostala naveky. Teraz svoj sen prijímaš už ako premenený, ako vyskúšaný, ako dozretý človek. 

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu premenenia.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: