Vatikán 14. marca – Zanechajte zlo, naučte sa konať dobro a nechajte sa viesť Pánom. To je cesta pôstneho obrátenia, ktorú dnes ráno na omši v Dome sv. Marty pápež František predostrel veriacim. Vo svojej homílii sa nechal inšpirovať prvým čítaním z proroka Izaiáša (Iz 1,10.16-20) a z Evanjelia podľa Matúša (Mt 23,1-12). Obrátenie sa podľa slov Svätého Otca preukazuje najmä v konaní „konkrétnych skutkov“ lásky.

„Každý z nás robí každý deň niečo zlé.“ Biblia dokonca hovorí, že „aj ten najsvätejší hreší sedemkrát za deň,“ vysvetlil na úvod svojej kázne pápež František. Problém spočíva v tom, aby sme si „nezvykli na život týchto zlých skutkov“ a vzdialili sa od toho, čo „jedom zabíja dušu“, robí ju malou. A teda, aby sme sa naučili konať dobro, vysvetlil Svätý Otec: 

„Nie je jednoduché konať dobro: musíme sa to naučiť, vždy. A učí nás on. Takže: učte sa. Ako deti. Na ceste života, kresťanského života sa učí každý deň. Treba sa učiť každý deň vykonať niečo, byť lepšími než ten predchádzajúci deň. Učiť sa. Vzdialiť sa od zla a učiť sa konať dobro: to je pravidlo obrátenia. Lebo obrátiť sa neznamená ísť k nejakej víle, ktorá nás s magickou paličkou obráti: nie! Je to cesta. Je to cesta zanechania niečoho a učenia sa.“

Na to, aby sme zanechali zlo a naučili sa konať dobro, ktoré sa prejavuje v konkrétnych skutkoch, je podľa slov Svätého Otca Františka potrebná odvaha a pokora:

„On, Pán, tu hovorí tri konkrétne veci, je ich však mnoho: hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu... [Sú to] konkrétne veci. Konať dobro sa dá naučiť skrze konkrétne skutky, nie slová. Skutkami... Preto Ježiš v evanjeliu, ktoré sme počuli, karhá túto vládnucu triedu izraelského ľudu, lebo «hovoria, ale nekonajú», nepoznajú konkrétnosť. A ak niet konkrétnosti, nemôže dôjsť ani k obráteniu.“

Prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša prináša pozvanie od Pána: «Poďte, pravoťme sa!». Slovo «poďte», vysvetlil na záver svojej dnešnej rannej homílie pápež František, je to isté slovo, ktorým sa Ježiš prihováral ochrnutým, ako aj Jairovej dcére či synovi Naimskej vdovy. A Ježiš nás nenecháva samých, podáva nám svoju ruku, aby „sme vstali“. Je pokorný a skláňa sa, aby nám povedal: „Poďte, pravoťme sa“, dodal Svätý Otec. „Boh s nami kráča, aby nám pomohol, aby nám vysvetlil veci, aby nás vzal za ruku“; Pán je schopný „urobiť tento zázrak“, ktorým je „naša premena“, a to nie zo dňa na deň, ale postupnou cestou:    

„Pozvanie k obráteniu: zanechajte zlo, naučte sa konať dobro... ,Hore sa, vstaňte, poďte ku mne, pravoťme sa a kráčajme vpred’. – ,Ale keď ja mám toľko hriechov...’ – ,Netráp sa: keby tvoje hriechy boli ako šarlát, zbelejú sťa sneh’. A to je cesta pôstneho obrátenia. Jednoduchá. Je to Otec, ktorý hovorí, je to Otec, ktorý nás má rád, ktorý nás má veľmi rád. Sprevádza nás na tejto ceste obrátenia. Jediné čo od nás žiada je, aby sme boli pokorní. Tak ako Ježiš hovorí zákonníkom: «Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený».“ -ej-

Vatikán 14. marca – Historicky prvé anglikánske vešpery v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne sa včera symbolicky uskutočnili deň po výročí smrti sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi. Bol to práve on, ktorý v roku 597 poslal sv. Augustína, opáta benediktínskeho kláštora v Ríme, aby šíril kresťanstvo v Anglicku.

Modlitbovému stretnutiu predsedal anglikánsky arcibiskup David Moxon, ktorý vedie Anglikánske centrum v Ríme. Sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Mons. Arthur Roche vo svojej homílii vyzdvihol predovšetkým pokoru, odvahu a misionársky zápal pápeža Gregora:

„Jeho pontifikát bol poznačený nielen pozoruhodnými administratívnymi zručnosťami a hĺbkou učenia, múdrosťou v úsudku a zápalom pre ohlasovanie evanjelia kdekoľvek, ale tiež mimoriadnou pastoračnou starostlivosťou o chudobných a chorých, utečencov, otrokov a zločincov – starostlivosťou o potreby ich tela i duše.“

Mons. Roche vo svojej homílii vyzdvihol dôležitú úlohu, ktorú sv. Gregor Veľký zohral pri navrátení synagóg Židom. Podľa jeho slov pontifikát prvého mnícha v cirkevných dejinách, ktorý sa stal pápežom, vynikal dvoma prvkami: mimoriadnym ekumenickým záujmom a misionárskym zápalom. Napriek tomu, že sa do dejín zapísal ako Veľký, sám seba ako nástupcu Petra označil za Servus servorum Dei, teda sluhu Božích služobníkov. Ďalej už Mons. Roche:   

„Myslím si, že Gregor bol vo svojej dobe veľmi odvážny muž a že aj dnes na tomto mieste sa nám naďalej prihovára, aby sme aj napriek ťažkostiam tak, ako to hovoria aj pápež František a arcibiskup Welby, išli ohlasovať evanjelium s radosťou.“       

Anglikánske vešpery v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne vyvrcholili procesiou k hrobu sv. Gregora, kde sa prítomní modlili za všetkých kresťanov a svojim duchovným predstaveným vyprosovali múdrosť. Ako anglikánsky biskup Rev. David Hamid pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, išlo o významný ekumenický moment:

„Znamená to stavať na tom, na čo pápeži a arcibiskupi upozorňovali už nejaký ten čas. Každodenná modlitba Cirkvi je niečo, čo nás spája, čo siaha do našich spoločných benediktínskych koreňov a my, v Anglikánskej cirkvi, sme veľkými dlžníkmi benediktínskej misie, ktorú poslal pápež Gregor... Takže môcť prísť dnes na toto miesto a spievať v našej liturgickej tradícii, ktorá je dedičstvom benediktínov a potom ísť k hrobu samotného Gregora a na záver sa pomodliť, bol veľmi významný a silný ekumenický moment. Je to niečo, čo som si pred piatimi či desiatimi rokmi nevedel vôbec predstaviť. Sme veľmi vďační za blízkosť, ktorá je tak zrejmá na oboch stranách a ktorá umožňuje tento druh spoločnej modlitby.“

Anglikánske vešpery hudobne sprevádzal zbor z Merton College v Oxforde, ktorý pripravil predovšetkým skladby napísané v období Reformácie, ale aj niektoré novodobé hudobné diela. Práve hudba zohrávala v živote sv. Gregora, ktorý zreformoval liturgický spev, významnú úlohu. Doteraz sa pri bohoslužbách používa gregoriánsky chorál, ktorý pochádza z čias pápeža Gregora a považuje sa za najvznešenejšie hudobné formy. -ej-  

Modlime sa za seba navzájom, aby sme vedeli otvoriť naše dvere slabým a chudobným. (Tvít pápeža Františka, 14. marca 2017)

Dona Klementa Poláčka SDB pochovali v rodnom Černíku

Slovensko 14. marca - V Černíku, ktorý je filiálkou farnosti Komjatice v okrese Nové Zámky pochovali v sobotu 11. marca významného rodáka, kňaza saleziána dona Klementa Poláčka, ktorý zomrel v Ríme 3. marca vo veku 87 rokov.

Pohrebnej svätej omši v kostole Ducha Svätého predsedal Mons. Jozef Haľko, pomocný bratislavský biskup, prítomný bol provinciál saleziánov Jozef Ižold, kázal don Štefan Turanský, koncelebrovali viacerí kňazi. Za rodákov sa so zosnulým rozlúčil starosta obce Černík Ľudovít Kuťka.

Don Štefan Turanský spomínal na dona Klementa Poláčka, s ktorým strávil roky ako bohoslovec, mladý kňaz, aj ako spolubrat, ktorý ho v poslednom období v Ríme navštevoval:

„U dona Klementa ma najviac oslovili skromnosť, ľudskosť, nenáročnosť, jednoduchosť. Nikdy nedal pocítiť, že je uznávaným profesorom, odborníkom v psychológii, bol vždy ochotný poslúžiť študentom, najmä tým, ktorí mali nejaké ťažkosti. Jeho rehoľný a kňazský život naznačoval, že je hlboko zakorenený v Bohu, a že svoje poslanie si chce plniť zodpovedne a svedomito.

Málokedy hovoril o tom, prečo utiekol, ale keď sa dotkli tejto témy, jeho oči sa rozžiarili a bolo vidieť, že jeho rozhodnutie bolo správne, že je z rozhodnutia zanechať vlasť, aby mohol dosiahnuť svoj cieľ stať sa kňazom, šťastný.“

Salezián don Jozef Slivoň pri pohrebe pripomenul, že Klement Poláček bol účastníkom tretej výpravy organizovanej Božím služobníkom Titusom Zemanom, ktorá sa nedostala za hranice, no jemu sa napokon podarilo uniknúť polícii:

„On poslúchol dona Titusa a podarilo sa mu ujsť do Bratislavy a zachrániť si život, zachrániť si slobodu. Vždy hovoril: «Ďakujem Titusovi za život, ďakujem za to, že som sa mohol stať kňazom».“

Telesné pozostatky dona Klementa Poláčka uložili do novej hrobky v blízkosti hrobu jeho rodičov. (Zdroj: saleziani.sk) -jb-

Anglicko 14. marca – Minulú sobotu sa stretlo okolo 10 tisíc mladých ľudí na londýnskom štadióne Wembley na podujatí s názvom „Plameň“ - Flame 2017. Toto podujatie každoročne organizuje Katolícka federácia pastorácie mladých (Catholic Youth Ministry Federation) a Biskupská konferencia Anglicka a Walesu. Tému pre tohtoročné stretnutie vybrali na podnet pápeža Františka: „Byť svedkami Kristovej lásky“.

V mene Svätého Otca účastníkom zaslal pozdrav štátny sekretár kard. Pietro Parolin. Pripomenul v ňom slová, ktorými pápež František v júli 2016 v Krakove pozval mladých „otvárať nové obzory, schopné nakaziť radosťou, tou radosťou, ktorá sa rodí z lásky Boha, radosťou, ktorú v srdci zanecháva každé gesto a postoj milosrdenstva; ísť po cestách nasledujúc „bláznovstvo“ nášho Boha, ktorý nás učí stretávať ho v hladnom, v smädnom, v nahom, chorom, v priateľovi, ktorý zle skončil, vo väzňovi, v utečencovi a v migrantovi, v susedovi, ktorý je opustený.“

Významnou zložkou programu bohatého na vystúpenia hudobných skupín a duchovné podnety boli svedectvá o angažovanosti kresťanov pre chudobných, ktorými sú v mnohých prípadoch utečenci. Špeciálnym hosťom bol kard. Charles Maung Bo, arcibiskup Yangonu v Mjanmarsku, ktorý vystúpil so svedectvom o náboženskej a politickej situácii v tejto krajine. -ab-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: