Vatikán 15. marca – Pri dnešnej generálnej audiencii sa Svätý Otec pri úvodnom pozdrave pútnikov osobitne pristavil pri skupinke veriacich z Číny. Na Námestí sv. Petra boli prítomní aj pútnici zo Slovenska.

V katechéze pápež František pokračoval v cykle o kresťanskej nádeji. Tentoraz položil dôraz na samotné jadro kresťanstva, ktorým je povolanie k láske. Keďže radostná nádej kresťana vyplýva z opravdivosti lásky, je dôležité zamyslieť sa nad tým, či naša láska nie je iba „telenovelou“ a či nie je poznačená pokrytectvom.

Ako biblický úvod ku katechéze zaznelo čítanie z Listu Rimanom:

«Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní» (Rim 12,9-13).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dobre vieme, že veľké prikázanie, ktoré nám zanechal Pán Ježiš, je prikázaním lásky: milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a milovať blížneho ako seba samého (porov. Mt 22,37-39). Sme teda povolaní k láske, k láske k blížnemu a toto je naším najvyšším povolaním, naším povolaním par excellence; a k nemu sa viaže aj radosť kresťanskej nádeje. Ten, kto miluje, má radosť nádeje, že dospeje k stretnutiu s tou veľkou láskou, ktorou je Pán.

Apoštol Pavol v úryvku Listu Rimanom, ktorý sme si práve vypočuli, nás vystríha: je tu riziko, že naša láska k blížnemu bude pokrytecká. Musíme si teda položiť otázku: kedy k tomu dochádza, k tomuto pokrytectvu? A ako si môžeme byť istí, že naša láska je úprimná, že naša láska k blížnemu je skutočná? Že lásku k blížnemu nepredstierame alebo že naša láska nie je akousi telenovelou, ale láskou úprimnou, silnou...?

Pokrytectvo sa môže votrieť kamkoľvek, aj do nášho spôsobu, akým prejavujeme lásku. Toto sa preukáže vtedy, keď je naša láska zištná, poháňaná osobnými záujmami. A koľko je len zištných lások! Vtedy, keď sa charitatívne služby, pri ktorých sa zdá, že sa obetujeme, robia kvôli vlastnému predvádzaniu sa či preto, aby sme sa cítili spokojní: „Aký som len skvelý!“ Je to tak? Toto je pokrytectvo. Alebo keď sa zameriavame na veci, ktoré nás „zviditeľňujú“, aby sme tak predviedli našu inteligenciu či našu schopnosť. Za týmto všetkým je falošná, klamná myšlienka, a síce že ak milujeme, je to preto, že my sme dobrí; akoby láska k blížnemu bola výtvorom človeka, výplodom nášho srdca. Láska k blížnemu je naopak predovšetkým milosťou, darom; schopnosť milovať je Božím darom a musíme oň prosiť. A on ho veľmi rád dáva, ak oň prosíme. Láska k blížnemu je milosťou: nespočíva v tom, aby sme dávali zažiariť tomu, čím sme my, ale tomu, čo nám darúva Pán a čo my slobodne prijímame; a nemôžeme ju prejaviť pri stretnutí s druhými, ak sa najskôr nezrodila zo stretnutia s miernou a milosrdnou Ježišovou tvárou.

Pavol nás pozýva uznať, že sme hriešnikmi, a že aj náš spôsob, akým milujeme je poznačený hriechom. Zároveň však prináša novú zvesť, zvesť nádeje: Pán pred nami otvára cestu oslobodenia, cestu spásy. Je to umožnenie toho, aby sme aj my žili veľké prikázanie lásky a stali sa nástrojmi Božej lásky. A toto nastáva, keď si necháme uzdraviť a obnoviť srdce zmŕtvychvstalým Kristom.

Zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý žije medzi nami, ktorý žije s nami, je schopný uzdraviť naše srdce: robí tak, ak ho o to prosíme. Je to on, ktorý nám aj napriek našej malosti a chudobe dovoľuje zakúšať súcit Otca a oslavovať úžasné prejavy jeho lásky. Potom chápeme, že všetko, čo môžeme zakusovať a robiť pre bratov, nie je nič iné než odpoveď na to, čo Boh vykonal a neustále koná pre nás. Ba je to samotný Boh, ktorý tým, že nachádza príbytok v našom srdci a v našom živote naďalej prejavuje svoju blízkosť a službu všetkým tým, ktorých stretávame každý deň na našej ceste, počínajúc tými poslednými a tými najnúdznejšími, v ktorých ho prednostne rozpoznávame.

Apoštol Pavol nám teda týmito slovami nechce ani tak robiť výčitky, ako nás chce skôr povzbudiť a oživiť v nás nádej. Veď všetci máme skúsenosť toho, že prikázanie lásky nežijeme naplno alebo tak, ako by sme mali. Avšak aj toto je milosťou, lebo nám to pomáha pochopiť, že sami zo seba nie sme schopní skutočne milovať: potrebujeme, aby Pán neustále obnovoval tento dar v našom srdci, prostredníctvom skúsenosti jeho nekonečného milosrdenstva. Práve vtedy sa vrátime k oceňovaniu maličkostí, jednoduchých, obyčajných vecí; vrátime sa k oceňovaniu všetkých týchto maličkých každodenných vecí a budeme schopní milovať druhých tak, ako ich miluje Boh, želajúc si ich dobro, čiže aby boli svätí, priateľmi Boha; a budeme sa tešiť z možnosti priblížiť sa k tým, čo sú chudobní a pokorní, ako to robí Ježiš s každým z nás, keď sme od neho vzdialení, skláňať sa k nohám bratov, tak ako to on, Dobrý Samaritán robí s každým z nás so svojím súcitom a so svojím odpustením. 

Drahí bratia a sestry, to, čo nám pripomenul apoštol Pavol, je tým tajomstvom – použijem jeho slová – tajomstvom, ako sa radovať v nádeji (porov. Rim 12,12): v nádeji sa radujte. Je to radosť nádeje, lebo vieme, že za akýchkoľvek okolností, aj tých najnepriaznivejších, a aj popri našich vlastných pádoch, Božia láska nechýba. A tak so srdcom navštíveným a obývaným jeho milosťou a vernosťou žijeme v radostnej nádeji, že tým málom, čo len dokážeme, oplácame na bratoch to kvantum, ktoré od neho denne prijímame.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Vatikán 15. marca – Pápež František napísal členom medzinárodnej komunity Charitatívneho bratstva sv. Vincenta de Paul list s prianím, aby „toto krásne dielo pokračovalo vo svojej misii vydávania autentického svedectva o Božom milosrdenstve tým najchudobnejším“.  Vincentská rodina na celom svete slávi tento rok Jubileum pri príležitosti 400. výročia svojho zrodu.

„Nech je toto výročie pre vás príležitosťou vzdať Bohu vďaky za jeho dary a otvoriť sa jeho prekvapeniam, aby ste rozlíšili vanutie Ducha Svätého, nové cesty, aby bola služba lásky stále viac plodná,“ píše na úvod svojho posolstva Svätý Otec František. Bratstvá lásky, dodáva pápež, sa zrodili „z nehy a súcitu sv. Vincenta k tým najchudobnejším, často marginalizovaným alebo opusteným na vidieku i v mestách“.

Sv. Vincent podľa pápežových slov vnímal chudobných ako „zástupcov Ježiša Krista, ako členov jeho trpiaceho tela“. „Zveril starostlivosť o týchto chudobných laikom, obzvlášť ženám,“ vysvetľuje ďalej v liste Svätý Otec a dodáva: „Vaše združenie sa snaží podporovať rozvoj znevýhodnených ľudí a zmierniť chudobu a materiálne, fyzické, morálne i duchovné utrpenie“.   

Pápež František tiež pripomína, že základ tohto úsilia spočíva v Božej prozreteľnosti. Členov vincentskej rodiny povzbudzuje, aby podporovali človeka v jeho integrite a venovali „osobitnú pozornosť neistým životným podmienkam mnohých žien a detí“. Život viery v spojení s Kristom, pokračuje ďalej Svätý Otec, „nám umožňuje vnímať realitu človeka“, jeho „neporovnateľnú dôstojnosť“, jeho bytie stvorené na obraz a podobu Boha.    

„Aby sme videli túto chudobu,“ objasňuje pápež František, „nestačí nasledovať veľké idey, ale je potrebné žiť tajomstvo vtelenia, to tajomstvo tak drahé pre sv. Vincenta de Paul, tajomstvo toho Boha, ktorý sa znížil stanúc sa človekom, ktorý žil medzi nami a zomrel, aby «vyzdvihol človeka a zachránil ho»“. To nie sú len pekné slová, myslí si Svätý Otec, ale „skutočnosť, ktorú sme povolaní žiť ako Cirkev“.

„Dôveryhodnosť Cirkvi prechádza cestou milosrdnej lásky a súcitu, ktoré sa otvárajú pre nádej,“ píše na záver svojho listu vincentskej rodine pápež František a dodáva: „Táto dôveryhodnosť prechádza aj cez vaše osobné svedectvo: nejde len o stretnutie Krista v chudobných, ale aby chudobní vnímali Krista vo vás a vo vašom konaní“.

Dnes sa vo francúzskom Châtillon, kde sv. Vincent de Paul v roku 1617 založil svoje prvé bratstvo, končí trojdňové medzinárodne zhromaždenie s názvom „400 rokov so sv. Vincentom, na ceste k budúcnosti v našom spoločnom dome“.  -ej-    

Vatikán/Taliansko 15. marca – Tlačové stredisko Svätej stolice dnes publikovalo podrobný program cesty pápeža Františka do severotalianskeho mesta Carpi, ktoré navštívi v nedeľu 2. apríla. Svätý Otec o 8.15 odletí vrtuľníkom z Vatikánu a o hodinu a pol ho na ihrisku „Dorando Pietri“ v Carpi privítajú miestne autority.

Hlavným bodom programu je slávnostná omša so začiatkom o 10.30 na Námestí mučeníkov, kde sa na úvod pápežovi prihovorí biskup Carpi Mons. Francesco Cavina. Po liturgii bude nasledovať modlitba Anjel Pána a požehnanie základných kameňov troch nových budov Diecézy Carpi: Farnosti sv. Agáty v Carpi, Exercičného domu sv. Antona v Novi a «Citadely lásky» v Carpi.

Približne o 13.00 hodine bude Svätý Otec František obedovať v priestoroch seminára s miestnymi biskupmi, niekoľkými kňazmi na dôchodku a seminaristami. O dve hodiny neskôr má Rímsky biskup v kaplnke seminára naplánované stretnutie s diecéznymi kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami a seminaristami. Na krátko sa zastaví aj v miestnej katedrále. 

Autom sa následne pápež František presunie do Mirandoly, ktorú zemetrasenie spred piatich rokov výrazne poznačilo. Svätý Otec sa zastaví pred vchodom do Dómu na hlavnom námestí, ktoré sa pre ničivé otrasy zeme stále nepoužíva. Na tomto mieste sa prihovorí obyvateľom mesta, ktorým zemetrasenie v roku 2012 zmenilo životy. Petrov nástupca si uctí pri pamätníku obete katastrofy a o 17.30 hodine odletí späť do Vatikánu. Príchod sa očakáva o 19.30 hodine. -ej-

Božie slovo nám pomáha otvoriť oči, aby sme prijali život a milovali ho, predovšetkým vtedy, keď je zraniteľný. (Tvít pápeža Františka, 15. marca 2017) -ej-

Vatikán/Kanada 15. marca – Do Večného mesta prišli viacerí biskupi z Kanady, ktorí od 16. marca začínajú návštevu ad limina apostolorum. Naposledy boli kanadskí biskupi na takejto návšteve v roku 2006.

V 35-miliónovej krajine so 44 percentami katolíkov je 65 diecéz rozdelených do štyroch skupín podľa geografických oblastí. Kanadskí biskupi tak budú prichádzať do Vatikánu v štyroch fázach. Ako prví už pricestovali desiati biskupi východnej skupiny. Skupiny zo Západu, z Ontaria a Québecu prídu do Ríma v závere marca, v apríli a na začiatku mája.

V Kanade je okrem diecéz latinského obradu aj viacero východných katolíckych eparchií, medzi ktoré patrí aj Eparchia sv. Cyrila a Metoda v Toronte pre Slovákov byzantského obradu. Ďalej sú to grécko-melchitská, maronitská, chaldejská či sýrsko-malankarská eparchia. Najpočetnejší sú ukrajinskí gréckokatolíci, ktorí majú v Kanade archieparchiu a viacero eparchií. Do biskupskej konferencie patrí aj Vojenský ordinariát Kanady.

Predsedom Konferencie biskupov Kanady je v súčasnosti Mons. Douglas Crosby OMI, biskup Hamiltonu. Na čele sekretariátu sídliaceho v Ottawe sa každé dva roky striedajú biskupi z aglofónnej a frankofónnej oblasti. -jb-

Poľsko 15. marca – Poľskí biskupi vyjadrili svoju podporu procesu blahorečenia dvoch zo zakladateľov Európskej únie: Alcida de Gasperiho a Roberta Schumana. Na záver svojho plenárneho zasadnutia vo Varšave tiež vyzvali veriacich k tomu, aby sa modlili „za Európu, za rešpektovanie Božieho poriadku na našom kontinente a za rešpektovanie každého človeka“.

Ďalšou dôležitou témou zasadnutia bola podľa agentúry SIR situácia manželských párov, ktoré sa rozišli a v súčasnosti žijú s inými partnermi. Príslušná komisia by mala v nasledujúcich mesiacoch vypracovať pastoračný plán pre tieto páry berúc do úvahy vo svetle apoštolskej exhortácie Amoris laetitia situáciu Katolíckej cirkvi v Poľsku.  

Záverečná správa zo zasadnutia Konferencie biskupov Poľska tiež poukazuje na výsledky iniciatívy Poľskej katolíckej charity v prospech sýrskych rodín v Aleppe. Viac než dvetisíc rodín získalo pomoc prostredníctvom programu „Rodina pre rodinu“, do ktorého sa zapojilo približne 7-tisíc poľských dobrodincov. -ej-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: