Vatikán 16. marca – Dávajme si pozor, aby sme nekráčali cestou, ktorá z hriechu vedie ku skazenosti. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec sa nechal inšpirovať podobenstvom o boháčovi a chudobnom Lazárovi z dnešného Evanjelia podľa Lukáša (Lk 16,19-31). Veriacich povzbudil k tomu, aby sa neuzatvárali pred chudobnými a ľuďmi bez strechy nad hlavou, ktorých je v našich mestách nemálo.

Ďalší podnet pre svoju úvahu našiel pápež František v Prvom žalme, pričom upozornil na to, že „človek, ktorý vkladá svoju dôveru do človeka, sa spolieha na telo, teda na veci, ktoré môže riadiť on sám, [spolieha sa] na márnosť, na pýchu, na bohatstvo“ a odtiaľ pramení „vzdialenie sa od Pána“. Svätý Otec tiež poukázal na „plodnosť človeka, ktorý sa spolieha na Pána a sterilitu toho, ktorý sa spolieha na seba samého“, na moc a na bohatstvá. „Táto cesta je cesta nebezpečná, je to cesta šmykľavá, keď sa spolieham len na svoje srdce. Je to zradné a nebezpečné“.

„Keď človek žije vo svojom uzavretom prostredí,“ pokračoval ďalej vo svojej dnešnej homílii pápež František, „dýcha v atmosfére svojho imania, vlastného uspokojenia, márnosti, pocitu bezpečia a spolieha sa jedine na seba; stráca orientáciu, stráca kompas a nevie, kde sú limity“. Presne toto sa stalo boháčovi, o ktorom hovorí Lukášovo evanjelium, ktorý prechádzal svojim životom robiac hostiny a nestaral sa o chudobného, ktorý bol pri dverách jeho domu:

„On vedel, kto bol ten chudobný: vedel to. Lebo potom, keď sa rozpráva s otcom Abrahámom, hovorí: ,Pošli Lazára’: takže, vedel aj ako sa volá! Bol mu však ukradnutý. Bol to hriešnik? Áno. Avšak z hriechu vedie cesta späť: stačí poprosiť o odpustenie a Pán odpúšťa. Toto srdce ho priviedlo na cestu smrti a do takého bodu, z ktorého nevedie cesta späť: deje sa to vtedy, keď sa hriech mení na skorumpovanosť. A tak on nebol hriešnik, ale skazený človek. Lebo vedel o tých mnohých biedach, avšak on si žil šťastne a nič iné ho nezaujímalo.“

„Zlorečený človek, čo sa spolieha na seba samého, ktorý sa spolieha na svoje srdce,“ vysvetlil Svätý Otec odvolávajúc sa na slová knihy proroka Jeremiáša: „«Zo všetkého najklamnejšie je srdce a ťažko ho vyliečiť» (Jer 17,5). Keď si na tejto ceste neduhu, len ťažko sa uzdravíš.“ Pápež František sa následne obrátil na veriacich s otázkou:

„Čo cítime v srdci, keď kráčame po ulici a vidíme bezdomovca, keď vidíme opustené deti ako žobrú? - ,No, veď títo sú z toho etnika, čo kradne...’, a idem ďalej. Robím to tak? Bezdomovci, chudobní, opustení, aj tí dobre oblečení bezdomovci, lebo nemajú peniaze na zaplatenie bývania, lebo nemajú prácu... Čo cítim? Je to súčasť panorámy, tejto scenérie mesta? Tak ako sochy, autobusová zastávka či pošta, sú súčasťou mesta aj bezdomovci? Je toto normálne? Dávajte pozor. Buďme pozorní. Ak nám tieto veci v našom srdci znejú ako normálne – ,nuž, áno, život je taký... ja mám čo jesť, piť, ale aby som mal menej výčitiek svedomia, dám almužnu a idem ďalej’ – nie sme na správnej ceste.“

Svätý Otec ďalej odporúčal dávať pozor, či sa nenachádzame na tejto ceste, ktorá „vedie z hriechu do skazenosti“. Položil nasledovnú otázku: „Čo cítim pri televíznych správach o tom, ako niekde dopadla bomba na nemocnicu a zomrelo mnoho detí, chudobní ľudia?“ Krátko sa pomodlím a potom pokračujem vo svojom živote, akoby sa nič nestalo? „Vstúpi to vôbec do môjho srdca“, alebo „som ako ten boháč, ktorému dráma Lazára, s ktorým väčší súcit mali psi, nikdy nevstúpila do jeho srdca?“ Ak je tomu tak, znamená to, že som na „ceste od hriechu ku skazenosti,“ zakončil pápež František:

„Preto prosme Pána: ,Skúmaj, Pane, moje srdce. Pozri, či nie som na zlej ceste, či nie som na tej šmykľavej ceste od hriechu ku skazenosti, z ktorej už niet cesty späť’. Zvyčajne ak hriešnik oľutuje, môže sa vrátiť späť; skazený človek však len ťažko, lebo je uzavretý sám v sebe. ,Skúmaj, Pane, moje srdce’: nech to je našou dnešnou modlitbou. ,A pomôž mi pochopiť, na akej ceste sa nachádzam, akou cestou kráčam’.“ -ej-     

Vatikán/Libanon 16. marca – Pápež František prijal dnes ráno na súkromnej audiencii prezidenta Libanonskej republiky Michela Aouna. Predstaviteľ blízkovýchodnej krajiny sa vzápätí stretol so štátnym sekretárom Vatikánu kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

Ako sa uvádza v oficiálnom komuniké, stretnutie prebehlo v „srdečnej atmosfére“, a obe strany potvrdili „dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Libanonom“, konštatujúc historickú úlohu Cirkvi v živote krajiny. Vyjadrili spokojnosť nad snahou rôznych politických síl v Libanone o spoluprácu, vďaka ktorej sa podarilo po vyše dvoch rokoch zvoliť prezidenta.

Pápež František a libanonský prezident Aoun sa venovali aj situácii v Sýrii a snahe medzinárodného spoločenstva o politické riešenie konfliktu. Svätý Otec ocenil pomoc, ktorú Libanon poskytuje mnohým sýrskym utečencom. Zároveň si medzi sebou vymenili názory na situáciu v regióne „s osobitným zreteľom na prebiehajúce konflikty a situáciu kresťanov na Blízkom východe,“ uzatvára tlačová správa zo stretnutia.

82-ročný Michel Aoun bol zvolený za prezidenta októbri 2016. V minulosti bol armádnym generálom a neskôr predsedom vlády. Od roku 1990 bol pre vojenský konflikt so Sýriou nútený žiť 15 rokov v exile. Michel Aoun je maronitským kresťanom a súčasťou jeho programu v Ríme je aj návšteva maronitského kostola v centre mesta. -ab-

Vatikán 16. marca – Aj štvrtý rok sa môžu veriaci počas Pôstneho obdobia zapojiť do iniciatívy «24 hodín pre Pána» a to konkrétne v dňoch od 24. do 25. marca. Hlavnou témou reflexie sú na tento rok Pánove slová z Matúšovho evanjelia: «Milosrdenstvo chcem» (Mt 9,13). 

Podľa oficiálneho komuniké Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie budú v týchto dňoch kňazi v Ríme vysluhovať sviatosť zmierenia v Kostole Santa Maria in Trastevere a v Kostole stigiem sv. Františka. Oba chrámy ostanú otvorené pre eucharistickú adoráciu a spovedanie až do neskorých večerných hodín.  

Pastoračná iniciatíva vyvrcholí slávnostnými vešperami 4. pôstnej nedele o 17.00 hodine v Kostole Santo Spirito in Sassia neďaleko Vatikánu. Kostol je známy aj ako Svätyňa Božieho milosrdenstva a pôsobí pri ňom komunita Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Modlitbové stretnutie bude viesť predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella.

V samotnom Vatikáne bude v rámci veľkopôstnej prípravy kajúca pobožnosť už týždeň v predstihu. Spoločnej pobožnosti penitentov s individuálnym vysluhovaním sviatosti zmierenia bude Svätý Otec František predsedať v piatok 17. marca v Bazilike sv. Petra so začiatkom o 17. hodine. -ej-  

Cirkev chce byť blízko každému s láskou, spolucítením a útechou, ktoré pochádzajú od Krista. (Tvít pápeža Františka, 16. marca 2017)

Portugalsko 16. marca – Oslavy stého výročia mariánskych zjavení vo Fatime so sebou prinášajú posolstvo nádeje. Myslí si to kardinál Angelo Sodano, ktorý pred blížiacou sa cestu pápeža Františka do Fatimy navštívil včera portugalské veľvyslanectvo pri Svätej stolici. „Početné a vážne môžu byť životné skúšky a tragédie sveta, oveľa väčšia však je Božia láska k nám,“ uviedol dekan kardinálskeho zboru.

V súvislosti s návštevou Svätého Otca, ktorý Fatimu navštívi v dňoch od 12. do 13. mája, pripomenul kardinál Sodano výnimočné udalosti z roku 1917. „Môžu nám pomôcť lepšie pochopiť Božiu prítomnosť v ľudských osudoch,“ vysvetlil taliansky prelát, ktorý sa podelil aj o svoje osobné spomienky. Na slová Panny Márie trom malým pastierom počas Druhej svetovej vojny si spomína ako na „veľkú útechu“. „Boh môže vždy zasiahnuť do ľudských dejín,“ dodal.   

Fatimské posolstvo už vo svojej dobe znamenalo nielen „pozvanie k obráteniu a k modlitbe“; bolo to „posolstvo nádeje“, lebo Boh je medzi ľuďmi prítomný „aj v tých najtragickejších chvíľach“. Kardinál Sodano tiež pripomenul slová niekdajšieho lisabonského patriarchu kard. Manuela Conçalvesa Cerejeiru, ktorý pred štyridsiatimi rokmi povedal: „Nie je to Cirkev, ktorá by vnútila svetu Fatimu, ale je to samotná Fatima, ktorá predstúpila pred svet“. -ej-

Taliansko 16. marca – V severotalianskom Bolzane v sobotu 18. marca vyhlásia za blahoslaveného tamojšieho rodáka Josefa Mayr-Nussera. Slávnosti bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kard. Angelo Amato. 

Josef Mayr-Nusser sa v roku 1910 narodil v početnej katolíckej rodine. Od mladosti bol členom dobročinného spolku sv. Vincenta. Ranná omša, každodenný ruženec, služba chudobným a práca pokladníka vypĺňali jeho deň. V roku 1944, dva roky po tom, ako sa oženil a narodil sa mu syn, ho nacisti poslali na výcvik špeciálnych jednotiek SS do Poľska.

Súčasťou výcviku bola aj prísaha Hitlerovi, ktorú Josef pre svoju vieru odmietol zložiť. Čakal ho rozsudok smrti a cesta do koncentračného tábora v Nemecku. Počas transportu vo vlaku však podľahol zraneniam zo zlého zaobchádzania vo väzení a 24. februára 1945 zomrel. Nemecký vojak, ktorý Josefa Mayr-Nussera eskortoval, vydal neskôr svedectvo, že strávil dva týždne so „svätcom“.

Mučeník Josef Mayr-Nusser bol a naďalej ostáva podľa slov kard. Angela Amata veľkým príkladom pre kresťanov:

„«Veľký muž, skvelý kresťan, hrdina pravdy, vyznávač viery.» Tak o ňom hovoril jeho priateľ a asistent Katolíckej akcie don Ferrari počas omše slávenej, keď sa dozvedeli o jeho smrti. A pápež František vo svojom apoštolskom liste ho vyzdvihuje ako «laika, otca rodiny, mučeníka, ktorý vo vernosti svojim krstným sľubom uznáva jedine Krista za svojho Pána, o ktorom svedčil až po obetovanie svojho života».

Svedectvá o poslednej ceste, ktorá bola skutočným peklom, ukazujú neslýchané utrpenie Josefa, jeho silu ducha a jeho láskavosť. Väzni zostali v železničnom nákladnom vozni uzavretí niekoľko dní bez vody a jedla, v otrasných hygienických podmienkach. Závažné zoslabnutie Josefa v nemeckom meste Erlangen, bez starostlivosti lekárov, viedlo k jeho smrti. Svedectvo jedného mladého strážnika SS hovorí o tom, že napriek všetkému Josef nikdy nereptal ani sa nesťažoval, ale naďalej ďakoval tým, ktorí sa mu snažili nejakým spôsobom pomôcť.“     

Liturgická spomienka na blahoslaveného mučeníka pripadne na 3. októbra. Jeho odkaz je stále aktuálny, hovorí ďalej kardinál Amato:

„Predovšetkým napĺňa dnešné ľudstvo radosťou z dôslednej vernosti evanjeliu, ktorá detoxikuje spoločnosť od choroboplodných zárodkov zla. V týchto uplynulých rokoch, či už pápež Benedikt alebo teraz pápež František často opakovali, že ak sa kresťania skutočne prejavia ako kvas, svetlo a soľ zeme, rovnako oni sa – tak ako Ježiš – stanú predmetom prenasledovania a znamením, ktorému budú protirečiť.“ -ej-

Česko 16. marca – Vo veku sto rokov zomrel 11. marca v Prahe MUDr. Juraj Strauss, rodák z Košíc, významný lekár a vojnový veterán z bojov o Dunkerque. Podobne ako jeho brat, lekár a literát Pavol Strauss, v dospelosti prijal krst v Katolíckej cirkvi. Pochovaný bude 21. marca v Prahe.

Juraj Strauss sa narodil 18. januára  1917 v Košiciach. Detstvo prežil v Liptovskom Mikuláši spolu so svojim bratom Pavlom. Štúdium medicíny v Prahe nemohol dokončiť, pretože české vysoké školy nacisti zatvorili. V septembri 1939 bol prinútený vstúpiť do pracovného oddielu slovenskej armády. V roku 1940 sa mu podarilo utiecť do Izraela, kde na Prírodovedeckej fakulte Jeruzalemskej univerzity vyštudoval odbor bakteriológia a hygiena. Ako zdravotník sa zúčastnil bojových operácii vo francúzskom Dunkerque.

MUDr. Juraj Strauss, CSc. sa zaslúžil sa na poli lekárskej vedy najmä v boji proti osýpkam. V rokoch 1975 a 1976 sa podieľal na projekte Svetovej zdravotníckej organizácie v Keni. V roku 1983 dostal štátnu cenu za elimináciu osýpok v Československu. Dlhé roky pracoval ako vedec v Štátnom zdravotníckom ústave v Prahe a prednášal na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.

Juraj Strauss bol v období svojej konverzie v kontakte s tajným jezuitským biskupom Petrom Dubovským, ktorý sa istý čas zdržiaval v Prahe. Neskôr bol členom benediktínskej farnosti v Prahe - Břevnove, kde viac ako 60 rokov prežil so svojou manželkou. Na tomto mieste bude aj pochovaný. Zádušná sv. omša za zosnulého Juraja Straussa bude v Prahe v utorok 21. marca.

Svoj príbeh a životné postoje predstavil Juraj Strauss v dokumentárnom filme „Strauss - dvaja bratia“ v réžii Gerharda Weaga z produkcie Live AID z roku 2010. -mk, jb-

Pri príležitosti osláv 400. výročia zrodu vincentskej charizmy sme s mikrofónom navštívili sestry satmárky v ich komunite v Ríme, ktorá sa nachádza len niekoľko krokov od Námestia sv. Petra. Sestra Júlia Kolumberová a sestra Irena Kopanicová sa pre Vatikánsky rozhlas podelili s duchovnou skúsenosťou zo svojej púte do Paríža, kde mali možnosť navštíviť miesta spojené s pôsobením sv. Vincenta de Paul, apoštolom chudobných.

AUDIO:  

Pripravila sr. Alena Barvirčáková CJ

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: