Vatikán 17. marca – Svätý Otec dnes prijal na osobitnej audiencii účastníkov kurzu pre spovedníkov o „vnútornom fóre“. Organizovala ho v dňoch 14. -17. marca Apoštolská penitenciária, najvyšší cirkevný tribunál pre „vnútorné fórum“, čiže pre záležitosti svedomia. Pápež František sa pri stretnutí zameral na vlastnosti spovedníka, ktoré vyjadril v troch charakteristikách:

Dobrý spovedník je „ozajstným priateľom Ježiša Dobrého pastiera“, čo znamená, že je predovšetkým mužom modlitby. Dobrý spovedník je ďalej „mužom Ducha, mužom rozlišovania“. A do tretice, dobrý spovedník je mužom evanjelizácie a „spovednicu chápe ako opravdivé miesto evanjelizovania“ a formovania ľudí „cez stretnutie s Božím milosrdenstvom“.

Medzi 700 účastníkmi audiencie v aule Pavla VI. Svätý Otec osobitne pozdravil hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu a jeho spolupracovníkov vrátane pápežských spovedníkov v rímskych bazilikách. Všetkým prítomným sa potom prihovoril týmito slovami:

„Vskutku, priznám sa vám, že tento typ súdneho tribunálu, akým je Apoštolská penitenciária sa mi naozaj páči. Pretože je to „súd milosrdenstva“, na ktorý sa obraciame, aby sme získali ten nevyhnutný liek pre našu dušu, ktorým je Božie milosrdenstvo!

Váš kurz o vnútornom fóre, ktorý pomáha pri formácii dobrých spovedníkov je výsostne užitočný a dokonca nevyhnutný v našej dobe. Samozrejme dobrým spovedníkom sa človek nestáva vďaka jednému kurzu, to nie: škola spovedania je „dlhá“ a trvá po celý život. Ale kto je to „dobrý spovedník“? Ako sa stať dobrým spovedníkom? Chcem poukázať v tomto kontexte na tri aspekty.

1. „Dobrý spovedník“ je v prvom rade skutočný priateľ Ježiša, Dobrého pastiera. Bez tohto priateľstva je veľmi ťažké rásť v tom otcovstve, tak dôležitom v službe zmierenia. Byť Ježišovými priateľmi znamená hlavne pestovať modlitbu. Ako osobnú modlitbu s Pánom, vytrvalo prosiac o dar pastoračnej lásky, tak aj zvláštnu modlitbu za vykonávanie úlohy spovedníka a aj za veriacich, bratov a sestry, ktorí prichádzajú k nám hľadajúc Božie milosrdenstvo.

Služba zmierenia sprevádzaná modlitbou bude dôveryhodným odrazom Božieho milosrdenstva a vyhne sa tej trpkosti a nepochopeniu, ktoré môžu neraz vznikať aj pri sviatostnom stretnutí. Spovedník, ktorý sa modlí vie dobre, že on sám je prvý hriešnik a prvý, komu bolo odpustené. Nedá sa odpúšťať vo sviatosti bez vedomia, že nám bolo už skôr odpustené. Teda modlitba je prvá záruka ako sa vyhnúť každému tvrdému postoju, ktorý neužitočne súdi hriešnika a nie hriech.

V modlitbe je dôležité prosiť o dar zraneného srdca, schopného rozumieť zraneniam iných a liečiť ich olejom milosrdenstva, tým, ktorý Dobrý Samaritán lial na rany toho nešťastníka, s ktorým nikto nemal súcit (porov. Lk 10,34).

V modlitbe musíme prosiť o vzácny dar pokory, aby bolo vždy jasné, že odpustenie je bezplatný a nadprirodzený dar Boha, ktorého sme my správcami, jednoduchými hoci zároveň nevyhnutnými, z vôle samotného Ježiša; a jemu sa určite páči, ak budeme naširoko používať jeho milosrdenstvo.

V modlitbe tiež vzývame Ducha Svätého, ktorý je Duchom rozlišovania a spolucítenia. Duch umožňuje stotožniť sa s utrpením sestier a bratov, ktorí pristupujú k spovedi a sprevádzať ich s rozvážnym a zrelým rozlišovaním a so skutočným spolucítením s ich utrpením, zapríčineným biedou hriechu.

2. Dobrý spovedník je na druhom mieste, muž Ducha, muž rozlišovania. Koľko zla je v Cirkvi kvôli nedostatku rozlišovania! Koľko zla spôsobuje dušiam konanie, ktoré nie je založené na pokornom počúvaní Ducha Svätého a Božej vôle. Spovedník neplní svoju vôľu a neprednáša vlastné učenie. On je povolaný konať vždy a len Božiu vôľu, v plnej jednote s Cirkvou, ktorej je služobníkom, to znamená sluhom.

Rozlišovanie umožňuje zakaždým rozoznávať veci, aby sme si ich nesplietli a nikdy ich „nehádzali do jedného vreca“. Rozlišovanie vyučuje pohľad a srdce, umožňujúc ten jemnocit ducha, ktorý je tak veľmi dôležitý v kontakte s tým, kto otvorí posvätný priestor svojho vlastného svedomia, aby tak prijal svetlo, pokoj a milosrdenstvo.

Rozlišovanie je nevyhnutné aj preto, lebo ten, kto prichádza na spoveď môže pochádzať z veľmi nesúrodých situácií; môže mať tiež spirituálne poruchy, ktorých pôvod musí byť podrobený pozornému rozlišovaniu, majúc na zreteli všetky okolnosti existenčné, cirkevné, prirodzené a nadprirodzené. Tam kde si spovedník uvedomí prítomnosť pravých a skutočných spirituálnych porúch – ktoré môžu byť v značnej miere aj psychické, a čo musí byť overené pomocou zdravej spolupráce s humanitnými vedami – nemá váhať s odporúčaním tých, ktorí sú v diecéze určení pre túto chúlostivú a potrebnú službu, a síce exorcistov. Ale títo musia byť vybraní s veľkou starostlivosťou a veľkou rozvahou.

3. Napokon, spoveď je tiež pravé a vlastné miesto evanjelizácie. Niet totiž autentickejšej evanjelizácie ako stretnutie s milosrdným Bohom, Bohom ktorý je milosrdenstvo. Stretnúť milosrdenstvo, znamená stretnúť pravú tvár Boha, tak ako nám ju Pán Ježiš zjavil.

Spoveď je tak miestom evanjelizácie, a teda aj formácie. Aj v čo i len krátkom rozhovore, ktorý vedie s kajúcnikom, je spovedník pozvaný rozlíšiť, čo bude užitočnejšie a čo je priam nevyhnutné pre duchovnú cestu toho brata alebo tej sestry; neraz sa ukáže byť priam nevyhnutným znova ohlasovať najzákladnejšie pravdy viery, to žeravé jadro, kerygmu, bez ktorej by samotná skúsenosť Božej lásky a jeho milosrdenstva ostala ako nemá; neraz pôjde o to ukázať základy morálneho života, vždy vo vzťahu k pravde, k dobru a vôli Pána. Ide o dielo pripraveného a inteligentného rozlišovania, ktoré môže spôsobiť dobro veriacim.

Spovedník, je v skutočnosti pozvaný každodenne ísť na „periférie zla a hriechu“- toto je jedna ozaj škaredá periféria -, a jeho práca predstavuje skutočnú pastoračnú prioritu. Spovedanie je pastoračná priorita. Prosím vás, nepoužívajte tie oznamy vo výveske: „Spovedá sa len v pondelok či v stredu od tej do tej hodiny“. Spovedá sa vždy, keď ťa o to poprosia. Ak si v spovednici a modlíš sa, maj spovednicu otvorenú, ako je otvorené aj srdce Boha.“

Po týchto slovách Svätý Otec zaželal všetkým účastníkom kurzu Apoštolskej penitenciárie, aby boli dobrými spovedníkmi: „ponorenými do vzťahu s Kristom, schopnými rozlišovania v Duchu Svätom a pripravenými chopiť sa príležitosti evanjelizovať“. Povzbudil ich aj k modlitbe za svojich penitentov: „Vždy sa modlite za bratov a sestry, ktorí pristupujú ku sviatosti odpustenia. A prosím, modlite sa aj za mňa“.  

Celkom na záver Svätý Otec spontánne reagoval na myšlienku, ktorá predtým zaznela z úst prítomného kardinála, ktorý spomínal Pannu Máriu v súvislosti s kľúčmi. Pápež František sa podelil s nasledovnými dvoma spomienkami:

„Veľmi rád som si ako mladý čítaval knihu o sv. Alfonzovi Mária de Liguori o Panne Márii: Chvály na Máriu. Zakaždým tam bol na konci kapitoly zázrak Panny Márie, ktorým vstúpila doprostred života a usporiadala veci. A druhá vec: o Panne Márii je jedna legenda, ktorá, ako mi hovorili, sa traduje na juhu Talianska: O Panne Márii a mandarínkach. Juh Talianska je krajina, kde je veľa mandarínok, však? A hovorí sa, že je patrónkou zlodejov [smiech].

Hovoria, že zlodeji sa tam chodia modliť. A legenda – tak hovoria – je, že zlodeji, ktorí takto prosia Pannu Máriu, keď zomrú, je tam veľký rad pred sv. Petrom, ktorý má kľúče a otvára a vždy vpúšťa len po jednom. A keď Panna Mária zbadá niektorého z týchto zlodejov, naznačí mu, aby sa skryl; a potom keď všetci prejdú a Peter zamkne a nastane noc, Panna Mária z okna zavolá toho, čo sa skryl, a nechá ho vojsť oknom.

Je to ľudové rozprávanie, ale je veľmi pekné: odpúšťať s mamou po boku; odpúšťať s Matkou. Pretože tá žena či muž, ktorí sa prídu spovedať, má Matku v nebi, ktorá mu otvorí dvere a pomôže mu vo chvíli vstupu do neba. Vždy Panna Mária, pretože Panna Mária pomáha aj nám v službe milosrdenstva.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

Pôst nie je len zriecť sa jedla, ale každej nezdravej naviazanosti a zvlášť hriechu.  (Tvít pápeža Františka, 17. marca 2017)

Vatikán 17. marca - „Prajem vám, aby ste prinášali autentické informácie, bez manipulovania, a podporovali to, čo spája a nie to, čo rozdeľuje“. Týmito slovami sa vo štvrtok 16. marca obrátil štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin na novinárov, ktorí sa stretli v Ríme pri príležitosti otvorenia nového sídla celotalianskej profesijnej organizácie novinárov (Consiglio Nazionale dell'Ordine dei Giornalisti).

Kardinál Parolin otvorene upozornil na „riziko manipulácie správ zo strany úskočného systému moci“ a tiež na problém „dychtenia po senzácii a rýchlosti za každú cenu, čo niekedy vedie k očierňovaniu a často to deklasuje správy o pozitívnych veciach na bezcenné“. Kardinál pozval novinárov „stavať mosty pre napomáhanie dialógu a nie zväčšovať rozdiely.“  Povzbudil ich odolať „pokušeniu podnecovať konflikt jazykom, ktorý vyjadruje násilie a netoleranciu.“ -ab-

Vatikán 17. marca – Svätý Otec František spustil svoj profil na sociálnej sieti Instagram, kde používatelia môžu zdieľať fotografie a videá, presne pred rokom 19. marca. Dnes má profil s menom @Franciscus viac než tri a pol milióna fanúšikov, pričom každý týždeň fotografie Rímskeho biskupa môže vidieť prostredníctvom ďalších médií približne desať miliónov ľudí. O dôležitosti prítomnosti Svätého Otca na sociálnych sieťach viac pre Vatikánsky rozhlas prezradil sekretár vatikánskeho dikastéria pre komunikáciu Mons. Lucio Adrian Ruiz:  

„Tá najkrajšia vec zo všetkých bolo stretnutie so Svätým Otcom, keď Kevin Systrom (spoluzakladateľ Instagramu) prišiel a predstavil mu túto myšlienku. Hlavným cieľom bolo, aby mohol komunikovať posolstvo spolu s obrazom. Svätý Otec reagoval odpoveďou o teológii obrazu, že Cirkev vždy používala obraz ako spôsob byť ľuďom nablízku a dokonca ním učiť kresťanskú náuku. Hovoril o obrazoch v chrámoch a podelil sa o jednu dôležitú skúsenosť.

Povedal: ,Obraz je vo svete tak veľmi dôležitý, že keď sa priblížim k deťom, deti nechcú hovoriť, lebo sú plaché, ale podajú mi obrázok a ja sa ich opýtam: ,Čo znamená tento obrázok?’ a vtedy sa uvoľnia a človek ich musí zastaviť, lebo potom začnú rozprávať o sebe toľko vecí...’. Východiskový bod pre dialóg – povedal pápež – je obraz, preto sa musíme do tohto projektu zapojiť.“   

Prvá fotografia pápeža Františka na Instagrame ukázala Svätého Otca ako sa modlí. Sprevádzali ju slová v deviatich jazykoch: „Modlite sa za mňa“.  Práve fotografie, na ktorých vidieť Svätého Otec Františka v modlitbe majú podľa slov Mons. Ruiza silný efekt, „lebo vyžarujú vnímanie tajomstva v stretnutí s Bohom“:

„Publikovať na internet ten hlboký okamžik vytvára istú reakciu rozjímania, modlitby... A tiež ďalšie fotografie, ktoré sú veľmi silné, ktoré sa dotýkajú mnohých, sú, keď hladí nejakého starca, chorého, dieťa: to sú tie veľké objatia, ktoré sa stávajú teológiou tela, tvorenou a žitou s jednoduchosťou.

Nachádzame sa v digitálnej kultúre. Ako hovorieval pápež Benedikt, existuje akýsi «digitálny kontinent», realita, do ktorej musíme vstúpiť a žiť, lebo ak je tam človek, Cirkev tam nemôže chýbať. A musí tam byť v tej istej dynamike akú mávali misionári, keď objavovali nový kontinent, je to úplne iná realita.

Čo robievali misionári? Študovali ich kultúru a ich jazyk takým spôsobom, aby im mohli priniesť Ježiša. Rovnako, keď stojíme zoči-voči kultúre, ktorá je digitálna, s ľuďmi, ktorí žijú v týchto digitálnych priestoroch, musíme sa naučiť tento jazyk, sprítomniť Ježiša, avšak v tej kultúre, lebo to je dynamika vtelenia.

Slovo sa stalo telom, aby prebývalo medzi nami; akceptovalo kultúru tej doby, hovorilo tým jazykom... A to je povinnosť Cirkvi: inkulturovať v každej dobe aj ponuku posolstva nádeje. Aká je misia tých, čo komunikujú? Môcť odovzdať nádej Evanjelia dokonca aj v tejto realite.“ -ej-

Slovensko 17. marca – Pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi (angl. ACN - Aid to the Church in Need, nem. Kirche in Not), otvára svoju pobočku už aj na Slovensku. V poradí 24. národná kancelária bude niesť meno „ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi“ a jej patrónom bude svätý Jozef. Otvorenie zapadá do roku 70. výročia založenia ACN, do 100. výročia fatimských zjavení a je ovocím Svätého roku milosrdenstva, uvádza sa v oficiálnej správe ACN.

Otvorenie ACN Slovensko sa uskutoční v závere marca a bude spojené s niekoľkodňovým sprievodným programom o poslaní nadácie ACN vo svete a na Slovensku. Jeho hosťom bude arcibiskup melchitskej gréckokatolíckej cirkvi z Homsu v Sýrii Mons. Jean - Abdo Arbach, ktorý sa podelí so svojím svedectvom. Centrálnym podujatím bude pontifikálna svätá omša v Dóme sv. Martina v sobotu 25. marca o 18.00, ktorú bude celebrovať predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita.

V Bratislave budú aj ďalšie podujatia: v piatok 24. marca u saleziánov v Petržalke, v nedeľu 26. marca v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža a v pondelok 27. marca v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline. ACN Slovensko pozýva k aktívnej pomoci aj modlitbami za trpiacu Cirkev a skutkami kresťanského milosrdenstva, darcovstvom, dobrovoľníctvom či možnosťou stať sa priateľom ACN.

Riaditeľka národnej kancelárie ACN Slovensko Martina Hatoková v tejto súvislosti uviedla: „Vďaka všetkým ľuďom na Slovensku i vo svete, ktorí celé roky pomáhajú trpiacim zmierňovať ich bolesť - materiálne i duchovne. Slovensko vie, čo znamená prenasledovanie, vzrastanie z mála. Ale tiež vie, čo je to vďačnosť a radostné dávanie, ktoré robí človeka celistvou bytosťou. Zakladateľ nadácie, páter Werenfried van Straaten povedal: «Oni sú skúšaní vo viere, my sme skúšaní v láske.» S celosvetovou rodinou dobrodincov sme pozvaní chrániť veľkodušnou láskou základné hodnoty ľudskosti a kresťanstva. Pridávame sa k tejto rodine, pretože láska nemá strach z konkrétnej pomoci, v ktorej stretáva človek človeka. A tak stretáva Boha.“

V súčasnosti asi 200 miliónov ľudí na svete nemôže praktizovať svoju vieru. Základné právo na náboženskú slobodu nie je zaručené vo viac ako 80 krajinách sveta. Kresťania sú dnes prenasledovaní, diskriminovaní alebo utláčaní vo viac ako 40 krajinách. Slovensko má v živej pamäti, čo znamená byť prenasledovanou Cirkvou. Duchovná a materiálna obnova Cirkvi na Slovensku si vyžadovala a stále vyžaduje nemálo modlitieb, ľudského úsilia, ale aj financií. ACN poskytla Slovensku za posledných 24 rokov podporu vo výške viac ako 32 miliónov eur.

ACN je celosvetovou katolíckou dobročinnou a pastoračnou organizáciou (v roku 2011 bola povýšená pápežom Benediktom XVI. na nadáciu pápežského práva), ktorej poslanie je zamerané na poskytovanie materiálnej a duchovnej pomoci Cirkvi všade tam, kde je prenasledovaná, utláčaná terorom a násilím alebo kde trpí hmotnou núdzou. Podporuje každoročne približne 6 000 projektov vo viac ako 140 krajinách, kde podnecuje a vyzýva k pastoračnej pomoci. Organizovaná pomoc sa uskutočňuje výlučne prostredníctvom súkromného darcovstva, keďže nadácia nie je financovaná zo žiadnych verejných zdrojov. Nadáciu podporuje viac ako 400 tisíc darcov po celom svete. Len v roku 2015 vyzbierala ACN vyše 120 miliónov eur z darcovských príspevkov. (Zdroj: acn-slovensko.org). -jb-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: