Vatikán 22. marca - Aj v dnešnú stredu sa konala Generálna audiencia na Námestí sv. Petra. Medzi pútnikmi, ktorí si prišli vypočuť slová Svätého Otca malo zastúpenie aj Slovensko. Vo svojej dnešnej katechéze pápež František pokračoval v úvahách o kresťanskej nádeji. Vychádzal z listu Rimanom a zameral sa na pojmy vytrvalosť a útecha.

Svätý Otec tiež pozval veriacich k aktívnej účasti na pôstnom kajúcom podujatí „24 hodín pre Pána“, ktoré sa bude konať v závere tohto týždňa.

V biblickom úvode ku katechéze zazneli slová sv. Pavla: «My, silní, sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať, čo sa nám páči. Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie. ... Vlastne všetko, čo bolo napísané v minulosti, bolo napísané nám na poučenie, aby sme si vytrvalosťou a útechou, ktorú máme z Písma, udržali živú nádej. Nech vám Boh vytrvalosti a útechy dá, aby ste žili svorne medzi sebou podľa príkladu Krista Ježiša» (Rim 15,1-2.4-5).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Už niekoľko týždňov nám apoštol Pavol pomáha lepšie pochopiť v čom spočíva kresťanská nádej. A povedali sme, že nie je optimizmom, ale niečím iným. A apoštol nám to pomáha pochopiť. Dnes tak robí priraďujúc ju k dvom postojom výsostne dôležitým pre náš život a pre našu skúsenosť viery: «vytrvalosť» a «útecha» (v. 4.5).

V pasáži Listu Rimanom, ktorú sme si práve vypočuli, sú citované dvakrát: najprv v súvislosti s Písmom a potom so samotným Bohom. Aký je ich najhlbší, najpravdivejší význam? A akým spôsobom osvetľujú skutočnosť nádeje? Tieto dva postoje: vytrvalosť a útecha.

Vytrvalosť by sme mohli definovať aj ako trpezlivosť: je to schopnosť znášať, niesť na pleciach, zniesť, zotrvať vernými aj vtedy, keď sa zdá, že ťažoba sa stáva príliš veľkou, neudržateľnou, a boli by sme v pokušení negatívne súdiť a opustiť všetko a všetkých. Útecha je naopak milosťou vedieť vnímať a prejaviť v každej situácii, aj v tých najviac poznačených sklamaním a utrpením, prítomnosť a súcitnú činnosť Boha.

Svätý Pavol nám pripomína, že vytrvalosť a útecha sú nám odovzdávané osobitným spôsobom prostredníctvom Písma (v. 4), teda Biblie. V skutku, Božie slovo nás na prvom mieste vedie obrátiť pohľad na Ježiša, lepšie ho poznávať a prispôsobiť sa mu, podobať sa mu čoraz viac.

Na druhom mieste, Sväté písmo nám zjavuje, že Pán je skutočne «Bohom vytrvalosti a útechy» (v. 5), ktorý vždy zostáva verný svojej láske k nám, čiže je vytrvalý v láske k nám, neunaví sa milovať nás! Je vytrvalý, vždy nás miluje! A tiež sa vždy o nás stará, preväzujúc naše rany nežnosťou svojej dobroty a svojho milosrdenstva, čiže nás utešuje. Ani v tom, že nás utešuje sa neunaví.

V tejto perspektíve chápeme aj úvodné tvrdenie apoštola: «My, silní, sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať, čo sa nám páči» (v. 1). Tento výraz «my silní» by sa mohol zdať trúfalým, avšak vieme, že v logike evanjelia to tak nie je, vlastne je to práve naopak, lebo sila nepochádza od nás, ale od Pána.

Ten, kto vo vlastnom živote zakúša vernú lásku Boha a jeho útechu, je schopný, ba povinný byť nablízku najslabším bratom a ujať sa ich krehkostí. Ak sme blízko pri Pánovi, budeme mať tú pevnosť, aby sme boli nablízku tým najslabším, najnúdznejším, a utešovali ich a dodávali im silu. To je význam [toho vyjadrenia].

Toto môžeme konať bez snahy páčiť sa sebe samým, ale vo vedomí, že sme jednoducho „kanálom“ prenášajúcim Pánove dary; a tak sa konkrétnym spôsobom stávame „rozsievačmi“ nádeje. Toto od nás žiada Pán, s tou pevnosťou a schopnosťou utešovať a byť rozsievačmi nádeje. A dnes je potrebné rozsievať nádej, ale nie je to ľahké.

Ovocím tohto životného štýlu nie je také spoločenstvo, v ktorom niektorí patria do „A-skupiny“, čiže sú silní, a druhí do „B-skupiny“, čiže sú slabí. Ovocím je naopak, ako hovorí Pavol, «žiť svorne medzi sebou podľa príkladu Krista Ježiša» (porov. v. 5). Božie slovo živí nádej, ktorá sa konkrétne prejavuje delením sa, vzájomnou službou. Lebo aj ten, kto je „silný“, skôr či neskôr zažíva krehkosť a potrebu útechy od iných; a naopak v slabosti vždy môžeme ponúknuť úsmev či ruku bratovi v ťažkostiach.

A je to taká komunita, ktorá «jednomyseľne, jednými ústami oslavuje Boha» (porov. v. 6). Avšak toto všetko je možné vtedy, ak do centra postavíme Krista a jeho Slovo, lebo on je ten „silný“, on je ten, kto nám dáva pevnosť, kto nám dáva trpezlivosť, kto nám dáva nádej, kto nám dáva útechu. On je tým „silným bratom“, ktorý sa stará o každého jedného z nás: veď všetci potrebujeme byť vyložení na plecia Dobrého pastiera a cítiť sa zahrnutí jeho nežným a starostlivým pohľadom.

Drahí priatelia, nikdy nevzdáme dosť vďaky Bohu za dar jeho Slova, ktoré je prítomné v Písme. Práve tam sa Otec nášho Pána Ježiša Krista zjavuje ako «Boh vytrvalosti a útechy». A práve tam si uvedomujeme, ako sa naša nádej nezakladá na našich schopnostiach a našich silách, ale na Božej podpore a na vernosti jeho lásky, čiže na Božej sile a úteche.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Na záver generálnej audiencie pápež František vyzval všetky spoločenstvá prežívať s vierou akciu 24 hodín pre Pána, ktorá sa bude konať v závere tohto týždňa. Svätý Otec zaželal všetkým, aby nanovo objavili sviatosť zmierenia:

„Kiež aj tento rok prežívame tento výnimočný milostivý moment pôstneho putovania v mnohých kostoloch, na zakúsenie radostného stretnutia s milosrdenstvom Otca, ktorý všetkých prijíma a odpúšťa im.“ -ab, zk, jb-

Vatikán/Argentína 22. marca – Svätý Otec František telefonicky pozdravil šesťsto katechétov, ktorí sa uplynulú sobotu zišli na treťom formačnom stretnutí v Buenos Aires. „Neprestaňte sa modliť za každého jedného z vašich detí. V tom spočíva to tajomstvo. Veľmi ich milujte a dávajte im príklad,“ povedal argentínsky pápež a krátky telefonát zakončil slovami: „Modlite sa za mňa, lebo to potrebujem“.

Svätý Otec sa v ten deň stretol so svojim niekdajším pomocným biskupom v Buenos Aires a dlhoročným priateľom Mons. Eduardom Garcíom. Prelát Svätému Otcovi povedal o stretnutí katechétov a spoločne sa telefonicky spojili s organizátormi. Telefonát, ktorý nikto z nich nečakal, vyvolal silné emócie a dlhý potlesk. -ej-     

Vatikán 22. marca – Zbierka pre Svätú zem, ktorá sa každoročne koná na Veľký piatok, bude mať aj tento rok mimoriadny význam. Finančné prostriedky, ktoré sa získajú vďaka štedrosti kresťanov vo svete sú základným zdrojom nielen na udržiavanie „kamenných pamiatok“ posvätných miest spojených so životom Ježiša Krista, ale aj na udržanie „živých kameňov“ kresťanstva. Ide o podporu cirkevných komunít na Blízkom východe a na udržanie tamojšej prítomnosti kresťanov, ktorá je najmä v posledných rokoch zo známych príčin dramaticky ohrozená.

Zbierka založená na prianie pápežov, najmä bl. Pavla VI. z roku 1974, zároveň udržiava silné vzťahy medzi všetkými kresťanmi vo svete a Svätými miestami. Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri a sekretár kongregácie arcibiskup Cyril Vasiľ SJ vydali na Popolcovú stredu 1. marca otvorený list predstaviteľom Cirkvi na celom svete, v ktorom pozývajú miestne cirkvi k účasti a tlmočia im vďaku Svätého Otca Františka i samotnej Kongregácie.

Ako píšu, ďalšou z významných foriem podpory miest vo Svätej zemi sú aj pútnické zájazdy: „Vďaka cestovaniu na sväté miesta a po stopách Krista je možná nielen obnova vo viere a znovunájdenie vlastných koreňov, ale je to tiež spôsob novej evanjelizácie. Púte sú navyše základným zdrojom príjmu pre kresťanské obyvateľstvo Svätej zeme. Podľa posledných štatistík totiž minimálne 30% miestnej komunity – v Jeruzalema a Betleheme – žije a pracuje vďaka prítomnosti pútnikov.“

Hlavná časť zbierky slúži pre Kustódiu Svätej zeme, ktorá používa prijaté peniaze na spravovanie svätých miest, ale aj na podporu rôznych pastoračných, výchovných, charitatívnych, zdravotných a sociálnych štruktúr. Oblasti, v ktorých prospech sa zbierka rôznym spôsobom používa sú: Jeruzalem, Palestína, Izrael, Jordánsko, Cyprus, Sýria, Libanon, Egypt, Etiópia, Eritrea, Turecko, Irán a Irak.

Zvyšná časť zbierky slúži Kongregácii pre východné cirkvi, ktorá vďaka týmto prostriedkom môže podporovať seminaristov, kňazov, sociálne aktivity, kultúrnu formáciu a poskytovať príspevky rôznym cirkevným oblastiam na Blízkom východe.

Spolu s listom Východnej kongregácie publikovala Svätá stolica aj súhrnnú správu o použití výťažku minuloročnej zbierky. V roku 2015/2016 sa na celom svete vyzbieralo pre Svätú zem 5,27 miliónov dolárov a 1,83 miliónov eur. Kustódia Svätej zeme prispela okrem iného pol miliónom dolárov na obnovu Baziliky Narodenia v Betleheme a rovnaká suma je vyčlenená na pokračovanie reštaurátorských prác na Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. Opravenú centrálnu časť objektu Svätého hrobu práve v týchto dňoch slávnostne odovzdali do používania. -ab- 

..

Aj keď sme ľudia malej viery, Pán nás zachraňuje. Dúfajme vždy v Pána! (Tvít pápeža Františka, 22. marca 2017)

Vatikán/Rusko 22. marca – Za nového predsedu Konferencie biskupov Ruskej federácie bol zvolený Mons. Clemens Pickel. Saratovský diecézny biskup bude pokračovať v práci moskovského arcibiskupa Paola Pezziho, ktorý vykonával funkciu predsedu počas dvoch funkčných období.

V tlačovej správe o plenárnom zasadnutí 16. – 17. marca v Soči sa medzi hlavnými preberanými témami uvádzajú problémy vzťahu Cirkvi a štátu, medzikresťanský a medzináboženský dialóg, sociálne aktivity, pastorácia rodín a mladých. Zvláštnu pozornosť biskupi venovali otázke stálych diakonov. Prijali dokument „Trendy vo formácii, v živote a v službe stálych diakonov v Ruskej federácii“.

Štyrmi členmi Konferencie biskupov Ruskej federácie sú moskovský arcibiskup Paolo Pezzi, saratovský biskup Clemens Pickel, novosibirský biskup Joseph Werth a irkutský biskup Kirill Klimovich. Na stretnutí sa zúčastnil aj apoštolský nuncius v Ruskej federácii arcibiskup Celestino Migliore. -ab-

Španielsko 22. marca – V španielskej Andalúzii bude slávnosť blahorečenia veľkej skupiny mučeníkov z radov diecéznych kňazov, zavraždených v období 1936-1939 z nenávisti k viere. José Alvarez-Benavides de la Torre a 114 spoločníkov bude vyhlásených za blahoslavených v sobotu 25. marca v meste Almería pri svätej omši, ktorej bude predsedať kardinál Angelo Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.

Mučeníkov, ktorí pochádzali z rozličných oblastí Andalúzie, spája miesto, kde položili život za vieru. Zomreli na území diecézy Almería, ktorá na základe toho iniciovala ich kauzu blahorečenia.

Kňaz José Alvarez-Benavides de la Torre pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v roku 1865, v roku 1878 bol vysvätený za kňaza v Almeríi. Vynikal inteligenciou a záujmom o históriu, mal rozpracované dejiny mesta Almería, ktoré však nestihol dokončiť. Bol zavraždený 13. septembra 1936 počas španielskej občianskej vojny. -ab-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: