Vatikán 23. marca – Aby sme si nezatvrdili srdcia, musíme počúvať Božie slovo. Tak znela jedna z hlavných myšlienok homílie pápeža Františka, ktorý ráno slávil omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec poukázal na to, že keď sa vzďaľujeme od Boha a sme hluchí na Božie slovo, stávajú sa z nás neverní katolíci, či dokonca „katolíci ateisti“.   

Izraelský ľud sa obrátil Bohu chrbtom a vzďaľuje sa od neho vtedy, keď prestáva počúvať jeho hlas. Pápež František našiel podnet pre svoju úvahu v dnešnom prvom čítaní z knihy proroka Jeremiáša (Jer 7,23-28). „Ak sa nezastavíme, aby sme počúvali Pánov hlas, nakoniec končíme tak, že sa vzdialime, vzdialime sa od neho, ukážeme mu chrbát. A ak nepočúvame Pánov hlas, budeme počúvať iné hlasy,“ uviedol na úvod svojej homílie Svätý Otec a dodal: „Staneme sa hluchými, hluchými na Božie slovo“:

„Ak sa dnes všetci trochu zastavíme a pozrieme sa do svojho srdca, uvidíme koľkokrát – koľkokrát! – sme zatvorili uši a koľkokrát sme boli hluchými. A keď ľud, komunita, povedzme aj kresťanská komunita, farnosť či diecéza zatvorí uši a stane sa hluchou na Pánovo slovo, bude hľadať iné hlasy, iných pánov a skončí pri idoloch, idoloch, ktoré jej ponúkajú svet, svetskosť, spoločnosť, a vzdiali sa od živého Boha.“ 

Keď sa vzďaľujeme od Pána, pokračoval vo svojej homílii Svätý Otec, naše srdce sa zatvrdí; keď „nepočúvame, srdce sa stane tvrdším, uzavretejším v sebe samom, tvrdým a neschopným niečo prijať; teda nielen uzavretosť, ale aj tvrdosť srdca“. Srdce tak bude žiť „v tom svete, v tom prostredí, ktoré mu neprospieva. Každý deň ho čoraz viac bude vzďaľovať od Boha,“ vysvetlil pápež František:     

„Tieto dve veci – nepočúvanie Božieho slova a zatvrdnuté srdce, uzavreté v sebe samom – spôsobujú stratu vernosti. Stráca sa zmysel vernosti. Pán v prvom čítaní hovorí: «zhynula vernosť»; a stanú sa z nás neverní katolíci, katolíci pohania alebo – čo je ešte horšie – katolíci ateisti, lebo nemáme východiskový bod v láske živého Boha. Nepočúvanie a obrátenie sa chrbtom, ktoré zatvrdzuje srdce, nás vedie na tú cestu nevernosti.“  

„Ako sa prejavuje táto nevernosť?“ – položil si otázku pápež František a odpovedal: „Prejavuje sa zmätkom. Nevieme, kde je Boh a kde nie je, zamieňame si Boha s diablom“. Svätý Otec vzápätí pokračoval úryvkom z dnešného Evanjelia podľa Lukáša (Lk 11,14-23) a poukázal na to, že hoci „Ježiš konal zázraky, robil toľko vecí pre záchranu ľudí a oni boli spokojní, šťastní“, predsa sa mu dostalo obvinenie, že „to robí preto, lebo je synom diabla, robí to mocou Belzebula“.

„Toto je rúhanie,“ dodal na záver svojej dnešnej homílie Svätý Otec. „Rúhanie je posledné slovo tejto cesty, ktorá sa začína nepočúvaním, zatvrdzujúcim srdce“, a ktorá „vedie k zmätku, k zabudnutiu na vernosť a napokon k rúhaniu“. Beda tomu ľudu, zakončil Petrov nástupca, ktorý si už nespomína na úžas z prvého stretnutia s Ježišom:

„Každý z nás si dnes môže položiť otázku: ,Zastavím sa, aby som počúval Božie slovo? Vezmem Bibliu do rúk a ona ku mne hovorí? Zatvrdilo sa moje srdce? Vzdialil som sa od Pána? Stratil som vernosť Pánovi a žijem s idolmi, ktoré mi každý deň ponúkajú svetskú slávu? Stratil som radosť žasnutia z prvého stretnutia s Ježišom?’. Dnešný deň je tu, aby sme počúvali: ,Počúvajte dnes Pánov hlas’, aby sme sa modlili. ,Nezatvrdzujte svoje srdcia.’ Prosme o túto milosť: milosť počúvať, aby naše srdce nezatvrdlo.“ -ej-     

Vatikán/Anglicko 23. marca – Pápež František zaslal telegram, v ktorom vyjadril sústrasť obetiam včerajšieho teroristického útoku v Londýne. Extrémista zavraždil troch ľudí a ďalších 40 utrpelo zranenia. Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v mene Svätého Otca uistil arcibiskupa Westminsteru kardinála Vincenta Nicholsa o pápežových modlitbách a duchovnej blízkosti smútiacim rodinám:   

„Hlboko zarmútený správou o strate na životoch a o zranených, ktorých si vyžiadal útok v centre Londýna, Jeho Svätosť pápež František vyjadruje svoju duchovnú solidaritu so všetkými tými, ktorých zasiahla táto tragédia. Odovzdávajúc tých, ktorí zahynuli do milujúceho milosrdenstva Všemohúceho Boha, Jeho Svätosť zvoláva Božiu posilu a pokoj na smútiace rodiny a ubezpečuje národ o svojich modlitbách v tomto čase.“  

O svojich modlitbách ubezpečil aj kardinál Vincent Nichols, ktorý útok v Londýne rázne odsúdil. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že napriek strašným udalostiam miestni obyvatelia, predovšetkým zdravotnícky personál, preukázali obrovskú jednotu:

„Musíme naďalej hovoriť, že v našej odpovedi nie je miesto pre nenávisť. Zároveň je nevyhnutné si pripomenúť vieru v Boha a zakorenenie našej kultúry v jej kresťanskom a židovsko-kresťanskom dedičstve. Viera v Boha je obrovská devíza, nie problém. A to, čomu sa musíme vyvarovať je začať si myslieť, že tento extrémizmus je výsledok náboženskej viery. To by bolo skomolenie, pretože je to zvrhnutím sa istej náboženskej viery.“ -ej-   

Vatikán/Kamerun 23. marca – Svätý Otec dnes prijal v Apoštolskom paláci vo Vatikáne prezidenta Kamerunskej republiky Paula Biya. Prezident absolvoval aj stretnutia so štátnym sekretárom Vatikánu kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

V oficiálnej tlačovej správe sa uvádza, že stretnutie prebehlo v „srdečnej atmosfére“ a obe strany potvrdili „dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Kamerunom“. Ocenená bola pomoc, ktorú poskytuje Cirkev pri rozvoji krajiny hlavne v oblasti školstva a zdravotníctva.

Účastníci stretnutia vyzdvihli mierové spolužitie a vzájomný rešpekt medzi rôznymi náboženskými skupinami. Hovorili aj o dôležitosti „národnej súdržnosti, oceniac bohatosť rôznych historických a kultúrnych tradícií v krajine, rešpektujúc ľudské práva a práva menšín.“ Na záver sa venovali aj aktuálnym výzvam, ktorým musia čeliť krajiny v oblasti strednej Afriky. -ab-

Vatikán 23. marca - Cirkev vyhlási za svätých pastierikov z Fatimy, ktorým sa spolu s Luciou pred sto rokmi zjavila Panna Mária. Svätý Otec, ktorý dnes prijal na audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata, pri stretnutí schválil vyhlásenie dekrétu potvrdzujúceho zázrak na príhovor blahoslavených Františka (1908-1919) a Hyacinty (1910-1920) Martových.

Tretia z fatimských detí Lucia Dos Santos zomrela v roku 2005 ako karmelitánska rehoľníčka a jej beatifikačný proces ešte len prebieha. Diecézna časť bol ukončená 13. februára tohto roku vo Fatime.

Svätý Otec odsúhlasil aj dekrét umožňujúci svätorečenie bl. Angela da Acri (1669-1739), kapucínskeho kňaza pôvodom z Talianska, na príhovor ktorého bol tiež potvrdený zázrak.

Veľkú skupinu rehoľníkov a laikov z vincentínskej rodiny zo Španielska čaká blahorečenie. Cirkev dekrétom uznala mučeníctvo 33 kňazov a bratov Misijnej spoločnosti (vincentínov) a 6 laikov, členov Združenia Zázračnej medaily, ktorí boli zavraždení počas občianskej vojny v roku 1936 z nenávisti voči viere. Ako reprezentant tejto skupiny sa uvádza blahoslavený José Maria Fernandez Sánchez.

Mučeníctvo bolo potvrdené aj pri Božej služobníčke Regine Marii Vattalilovej, klariske pochádzajúcej z Indie, zavraždenej v roku 1995. Svojou neúnavnou prácou pre chudobných sa stala nežiaducou pre miestnych „pánov“.

Dekrétom boli uznané aj hrdinské čnosti Božieho služobníka kapucína Daniela da Samarate (1876-1924) a Božej služobníčky Macriny Raparelliovej (1893-1970) zakladateľky Kongregácie sestier Baziliánok dcér sv. Makríny. Ide o sestry východného obrad, ktoré dnes pôsobia okrem Talianska aj v Albánsku a Indii. Hrdinské čnosti boli priznané aj Božej služobníčke Daniele Zanettiovej – laičke, ktorá zomrela iba 23-ročná. Trpela nezvyčajnou, nevyliečiteľnou a ťažkou chorobou.

Na základe pozitívneho výsledku hlasovania kardinálov a biskupov, členov Kongregácie pre kauzy svätých, Svätý Otec tiež odsúhlasil svätorečenie 30 brazílskych mučeníkov, ktorí boli zabití pre vieru v roku 1645. Túto skupinu reprezentujú diecézni kňazi Andrea de Soveral a Ambrogio Francesco Ferro, ako aj laik Matteo Moreira.

Podobným spôsobom rozhodol pápež František v kauze svätorečenia troch blahoslavených mexických mučeníkov, označovaných aj ako „detskí mučeníci“ – „niňos mártires“. Chlapci vo veku 12 až 13 rokov Cristóbal, Antonio a José položili život pre vieru počas evanjelizácie Mexika v roku 1529. -ab-

Vatikán/EÚ 23. marca – V piatok 24. marca o 18. hodine prijme na audiencii pápež František 27 prezidentov resp. predsedov vlád členských krajín Európskej únie. Stretnutie sa uskutoční v Kráľovskej sále Apoštolského paláca pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv.

Medzi prítomnými budú aj predstavitelia európskych inštitúcií: predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Na úvod stretnutia prednesie príhovor predseda talianskej vlády Paolo Gentiloni, po ňom sa prítomným prihovorí predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Na záver prednesie svoj príhovor Svätý Otec.

Na Rímskom summite predstaviteľov krajín Európskej únie 25. marca bude slovenskú delegáciu viesť predseda vlády Róbert Fico. -ab-

Nech sa istota viery stane motorom nášho života. (Tvít pápeža Františka, 23. marca 2017) -ej-

Rím 23. marca – Pri príležitosti slávnostného pripomenutia 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv sa dnes večer o 19. hodine v Bazilike Santa Maria sopra Minerva v centre Ríma koná spoločná modlitba za Európu. Bude jej predsedať kardinál Angelo Bagnasco, predseda Rady európskych biskupských konferencií. Pod hlavným oltárom mariánskeho kostola, ktorý spravujú dominikáni, je pochovaná sv. Katarína Sienská, spolupatrónka Európy.

Medzi ďalšie duchovné podujatia zamerané na vyprosenie návratu Európy k jej kresťanským koreňom bude v piatok 24. marca ekumenická modlitba v rímskej Bazilike Svätých apoštolov. Večer o 19.30 sa tam budú spolu modliť predstavitelia viacerých cirkví pod vedením kardinála Kurta Kocha, predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Organizátorom je spoločenstvo kresťanských komunít a hnutí „Spolu pre Európu“ - Insieme per l’Europa.

V súvislosti s udalosťou, ktorá sa považuje za zrod zjednotenej Európy sa politickí predstavitelia Európskeho parlamentu na čele s jeho predsedom Antoniom Tajanim stretnú v piatok 24. marca dopoludnia v Norcii (Nursii), rodisku sv. Benedikta, ktorý je patrónom Európy spolu so sv. Cyrilom a Metodom, sv. Editou Steinovou, sv. Brigitou Švédskou a sv. Katarínou Sienskou. Na podujatí, ktorého dejiskom bude námestie pred bazilikou, ktorú zničilo minuloročné zemetrasenie, sa zúčastní aj taliansky premiér Paolo Gentiloni. Týmto gestom chcú politici vyjadriť aj podporu obyvateľom postihnutým živelnou pohromou. -ab-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: