Vatikán 24. marca – Pri príležitosti samitu Európskej únie pri 60. výročí podpísania Rímskych zmlúv prijal pápež František čelných predstaviteľov 27 členských krajín Európskej únie a centrálnych európskych inštitúcií. Pri audiencii, ktorá sa konala o 18. hodine v Kráľovskej sále Apoštolského paláca sa prihovoril hlavám štátov a predsedom vlád, medzi ktorými Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády Róbert Fico.

Pápež František sa ujal slova po úvodných vystúpeniach predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho a predsedu talianskej vlády Paola Gentiloniho.

Svätý Otec pripomenul význam stretnutia ako nie iba spomínanie na minulosť, ale skôr ako prejav túžby znovuobjaviť „živú pamäť“ minulej udalosti na pochopenie jej prínosu pre prítomnosť. Citoval slová De Gasperiho, že „na počiatku idey Európy stála «postava a zodpovednosť ľudskej osoby s jej kvasom evanjeliového bratstva, [...] s jej túžbou po pravde a spravodlivosti vyformovanou skúsenosťou tisícročí».“

Viacerými citátmi zakladateľských osobností Európy pápež František poukázal na kresťanskú hodnotovú inšpiráciu vzniku zjednotenej Európy, ktorej medzníkom bolo podpísanie Rímskych zmlúv o Európskom hospodárskom spoločenstve a Európskom spoločenstve pre atómovú energiu presne pred 60-mi rokmi.

„Rím je so svojím povolaním k univerzalite symbolom tejto skúsenosti a z toho dôvodu bol vybraný ako miesto podpísania zmlúv, lebo práve na tomto mieste ... «boli položené politické, právne a sociálne základy našej civilizácie».“

Pápež František poukázal na solidaritu ako jednu zo základných hodnôt, na ktorých stojí budúcnosť Európskeho spoločenstva:

„Zo solidarity sa rodí schopnosť otvoriť sa druhým. «Naše plány nie sú egoistické», povedal nemecký kancelár Adenauer. «Nepochybne krajiny, ktoré sa zjednocujú [...] nemajú v úmysle izolovať sa od zvyšku sveta a vybudovať okolo seba neprekonateľné bariéry», doplnil ho francúzsky minister zahraničných vecí Pineau.

Vo svete, ktorý až príliš dobre poznal drámu múrov a rozdelení bolo jasné, že je dôležité pracovať pre zjednotenú a otvorenú Európu a usilovať sa všetci spoločne o odstránenie neprirodzenej bariéry, ktorá od Baltického mora až po Jadranské rozdeľovala kontinent.

Toľko sa len bojovalo za zvrhnutie toho múru! Napriek tomu sa dnes zabudlo na túto námahu. Zabudlo sa tiež na vedomie drámy rozdelených rodín, chudoby a biedy, ktorú to rozdelenie vyvolalo. Tam, kde celé generácie túžili byť svedkom zrúcania znakov nanúteného nepriateľstva, sa teraz diskutuje o tom, ako sa zbaviť ,nebezpečenstiev’ našej doby: začínajúc dlhou kolónou žien, mužov a detí na úteku pred vojnou a chudobou, ktorí prosia iba o možnosť budúcnosti pre seba a pre svojich drahých.

V prázdnote pamäti, ktorá charakterizuje našu dobu, sa tiež často zabúda na ďalší veľký úspech solidarity ratifikovaný 25. marca 1957: najdlhšie obdobie mieru za uplynulé storočia.“

Svätý Otec František vo svojej úvahe o základoch zjednoteného kontinentu poukázal aj na hodnoty, ktoré predstavujú dušu Európy:   

„Ctení hostia, Otcom Európy som venoval túto prvú časť môjho príhovoru, aby sme sa nechali inšpirovať ich slovami, aktuálnosťou ich myšlienok, zanieteným úsilím o spoločné dobro, ktoré ich charakterizovalo, ich istotou, že sú súčasťou diela väčšieho než sú oni sami a veľkosťou ideálu, ktorý ich oduševňoval.

Ich spoločným menovateľom bol duch služby, spojený s nadšením pre politiku a s vedomím, že «v počiatku európskej civilizácie sa nachádza kresťanstvo», bez ktorého sa západné hodnoty dôstojnosti, slobody a spravodlivosti javili väčšinou nezrozumiteľnými.

«A ešte dnes – potvrdzoval Ján Pavol II. -, duša Európy zostáva jednotná, pretože, okrem svojich spoločných počiatkov, žije tými istými kresťanskými a ľudskými hodnotami ako sú dôstojnosť ľudskej osoby, hlboký zmysel pre spravodlivosť a slobodu, pracovitosť, duch iniciatívy, láska k rodine, úcta k životu, tolerancia, túžba po spolupráci a mieri, ktoré sú jej známymi charakteristikami».

V našom multikultúrnom svete budú tieto hodnoty naďalej plne prítomné, ak si dokážu udržať vitálny vzťah s koreňmi, z ktorých sa zrodili. V plodnosti takéhoto spojenia spočíva možnosť budovať spoločnosti autenticky laické, zbavené ideologických protikladov, v ktorých si nájdu rovnako miesto rodák odinakiaľ i domorodec, veriaci i neveriaci.“

Ďalej Svätý Otec poukázal na zdroje nádeje pre budúcnosť Európy:

 „Európa opäť nachádza nádej, ak je človek v strede a v srdci jej inštitúcií. Tvrdím, že to predpokladá pozorné a dôverné počúvanie žiadostí, ktoré prichádzajú tak od jednotlivcov, ako od spoločností a národov, ktoré tvoria Úniu. Žiaľ, často je tu dojem, že nastáva „citové oddelenie“ medzi obyvateľmi a európskymi inštitúciami, často vnímanými ako vzdialené a nepozorné k rozličným citlivostiam, ktoré vytvárajú Úniu.

Potvrdiť ústredné miesto človeka znamená tiež znova objaviť ducha rodiny, v ktorej každý prispieva slobodne podľa svojich možností a talentov pre spoločný domov. Je vhodné mať na pamäti, že Európa je jedna rodina národov - a ako v každej dobrej rodine – sú rozdielne vnímavosti, ale všetci môžu rásť v tej miere, nakoľko sú jednotní. Európska únia sa rodí ako jednota rozdielností a jednota v rozdielnostiach.“

„Európa opäť nájde nádej v solidarite, ktorá je tiež najúčinnejším protiliekom na moderné populizmy. Solidarita zahŕňa vedomie, že sme súčasťou jedného tela a zároveň predpokladá schopnosť, že každý člen vie „sympatizovať“ s iným a so všetkými.

Ak trpí jeden, trpia všetci (porov. 1 Kor 12,26). Tak aj my dnes oplakávame spolu so Spojeným kráľovstvom obete atentátu, ktorý zasiahol Londýn pred dvoma dňami.

Solidarita nie je len dobrým predsavzatím: je charakterizovaná činmi a konkrétnymi skutkami, ktoré nás približujú k blížnemu, nech by sa nachádzal v akýchkoľvek podmienkach. Naopak, populizmy prekvitajú práve z egoizmu, ktorý uzatvára v obmedzenom a dusivom kruhu a nedovoľuje prekonať limity vlastných myšlienok a „dovidieť ďalej“. Oplatí sa nanovo začať myslieť európskym spôsobom, aby sa zažehnalo opačné nebezpečenstvo sivej jednotvárnosti, alebo víťazstvo partikularizmov.“

Európa opäť nájde nádej, „keď sa neuzavrie v strachu do falošných istôt“, „keď bude investovať do rozvoja a do mieru“ a „keď sa otvorí voči budúcnosti“.

Na audiencii boli prítomní zástupcovia všetkých vrcholných inštitúcií EÚ, medzi nimi predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Jednotliví európski lídri na záver pozdravili pápeža stiskom ruky a udalosť zvečnili spoločnou fotografiou v Sixtínskej kaplnke.

V sobotu 25. marca čaká účastníkov samitu EÚ slávnostné zasadnutie na rímskom Kapitole spojené s podpisom spoločnej deklarácie a tiež stretnutie s talianskym prezidentom v Kvirinálskom paláci. -ej, ab, jb-

Plné znenie príhovoru bude publikované samostatne

Vatikán/Fidži 24. marca – Svätý Otec prijal dnes ráno v Apoštolskom paláci na audiencii prezidenta Fidži, ktorým je Jioji Konousi Konrote. Predstaviteľ ostrovného štátu sa vzápätí stretol s predstaviteľmi Štátneho sekretariátu.

Ako sa uvádza v oficiálnom komuniké, v rozhovore sa nevyhli ani problému klimatických zmien a jeho etickému rozmeru, ktorý pozýva k väčšej solidarite so sociálnymi skupinami a zraniteľnejšími krajinami a tiež voči budúcim generáciám. Na záver hovorili aj o účasti ozbrojených síl štátu Fidži v rôznych mierových misiách Organizácie spojených národov. -ab-

Pôst je plodný vtedy, ak ho sprevádza konkrétna láska voči blížnemu, najmä voči tomu, ktorý je v ťažkostiach.

Pamätajme na mnohých kresťanských bratov a sestry, ktorí trpia prenasledovaniami kvôli svojej viere. Buďme s nimi jednotní.

(Tvíty pápeža Františka, 24. marca 2017) -ej-

Vatikán 24. marca – V roku 1980 práve 24. marca bol počas slávenia svätej omše zavraždený Mons. Oscar Arnulfo Romero, arcibiskup San Salvadoru. Bol odporcom násilia a vo svojich príhovoroch upozorňoval na chudobu, sociálnu nespravodlivosť a násilie, ktoré bolo dennodenne páchané na salvádorskom ľude. Beatifikačný proces začatý v roku 1997 ešte svätým Jánom Pavlom II. viedol k blahorečeniu za pontifikátu pápeža Františka 23. mája 2015. Salvádorskí biskupi už vyjadrili túžbu po ďalšom postupe kauzy k svätorečeniu.

Ako symbolický dátum bol 24. marec stanovený za Deň modlitieb a pôstu za mučeníkov misií. K jeho sláveniu osobitne pozvali aj Pápežské misijné diela. Slogan tohtoročného dňa je „Nebojte sa“. Táto výzva chce pripomenúť masaker štyroch sestier Kongregácie Misionárok lásky, ktoré boli zavraždené 4. marca 2016 v Jemene.

V tlačovej správe, ktorú vydali sestry Matky Terezy krátko po tejto krvavej udalosti čítame nasledujúce slová: „…napriek masakru, ktorý sa stal v Jemene, naše sestry neopustia svoje poslanie v tejto krajine, ale budú aj naďalej slúžiť chudobným a núdznym.”

Slovenská pobočka Pápežských misijných diel vo svojom pozvaní k účasti na Dni modlitieb a pôstu za mučeníkov misií pripomenula, že medzi tými, čo minulý rok obetovali svoj život na misiách, je aj slovenská misionárka sestra Veronika Rácková z Kongregácie sestier Ducha Svätého. Sestra Veronika zahynula v Južnom Sudáne, kde slúžila chudobným ako lekárka. Práve Južný Sudán túži navštíviť Svätý Otec František ešte v tomto roku formou ekumenickej cesty, ak mu to okolnosti dovolia.

Dňu modlitieb a pôstu za mučeníkov misií venoval dnes Svätý Otec František aj myšlienku na sociálnych sieťach: „Pamätajme na mnohých kresťanských bratov a sestry, ktorí trpia prenasledovaniami kvôli svojej viere. Buďme s nimi jednotní.“

V Ríme v Írskom kolégiu si v rámci dňa modlitieb spomenuli na svojho bývalého študenta pátra Ragheeda Ganniho. Tento mladý katolícky kňaz chaldejského rítu pochádzajúci z Iraku pôsobil v Mosule. Dňa 3. júna 2007, bezprostredne po slávení nedeľnej liturgie vo farskom kostole Ducha Svätého v Mosule ho spolu s troma subdiakonmi brutálne zastrelili džihádisti.

„Prameňom odvahy misionára je vedomie jeho poslania, ku ktorému ho povolal Ježiš: «Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu» (Mk 16,15). Ježišove slová: «Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu» (Mt 10,28) sú morálnou silou, ktorá premáha zlo a strach“ - uvádza sa v pozvánke Pápežských misijných diel k sláveniu dnešného dňa. -ab-

USA 24. marca – Vo veku 86 rokov zomrel vo štvrtok 23. marca americký kardinál William Henry Keeler. Emeritný arcibiskup Baltimoru, najstaršej katolíckej diecézy v Spojených štátoch, ktorú viedol 18 rokov, pomohol výrazne zmierniť napätie medzi katolíkmi a Židmi.

Svätý Otec František zaslal v súvislosti s úmrtím kardinála Keelera kondolenčný list súčasnému arcibiskupovi Baltimoru Mons. Williamovi Lorimu so slovami: „Spolu s vami zverujem dušu tohto múdreho a láskavého pastiera do milosrdnej lásky Boha, nášho nebeského Otca“.

Kardinál Keeler odišiel do dôchodku v roku 2007. Veriaci ho poznali ako veľkého bojovníka za ekumenizmus a medzináboženský dialóg. Dlhé roky pôsobil ako kľúčová postava pre katolícko-židovské vzťahy a bol tiež členom Komisie pre ekumenické a medzináboženské vzťahy. Od roku 1992 do roku 1995 predsedal Národnej konferencii katolíckych biskupov (NCCB).

Predseda Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB) kardinál Daniel DiNardo vo svojom vyhlásení píše: „Ako kňaz, biskup Harrisburgu a arcibiskup Baltimoru sa kardinál snažil priniesť Kristovu nádej do života ľudí. Ako líder v ekumenizme a medzináboženských vzťahoch tiež postavil mosty solidarity k ľuďom z iných vierovyznaní“. -ej-  

Irak 24. marca – Návrat jezuitov do Iraku dostáva stále konkrétnejšiu podobu. Členovia Spoločnosti Ježišovej museli krajinu opustiť po prevrate v roku 1969, keď sa k moci dostala nacionalistická strana Baath, podporovaná sunnitmi.

Na začiatku januára sa v Bagdade stretli chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako a páter Dany Younes, provinciál jezuitov na Blízkom východe. Obidvaja vyjadrili nádej, že jezuiti sa budú môcť už čoskoro vrátiť do Iraku, aby pokračovali vo svojej misii, ktorú začali v roku 1932.

Chaldejský patriarcha Sako považuje eventuálny návrat jezuitov za „požehnanie pre Irak a predovšetkým pre kresťanov. Jezuiti formovali vo svojich školách generácie Iračanov. Malé stádo kresťanov v Iraku potrebuje ich prítomnosť a ich duchovnú, pastoračnú a kultúrnu podporu“.

Rozsah služieb jezuitov by sa tak mohol rozšíriť nad rámec pomoci v utečeneckom tábore v Erbile, kde pôsobia od roku 2014. Patriarcha Sako tiež považuje za správne, aby Spoločnosť Ježišova opäť dostala do užívania majetok, ktorý po vyhostení z krajiny spravuje Chaldejská cirkev.

Štyria americkí jezuiti založili v tridsiatych rokoch pre kresťanské komunity v irackej metropole Baghdad College ako alternatívu voči štátnym moslimským školám. Gymnázium prijímalo študentov zo všetkých kresťanských demonimácií, rovnako ako aj moslimov a Židov. V roku 1956 založili Univerzitu Hikma so zameraním na ekonomiku, fyziku a inžinierstvo. Keď jezuiti opustili Irak, na univerzite študovalo 1100 študentov, z toho 70% moslimov. -ej-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: