Vatikán  29. marca – Pri generálnej audiencii dnes Svätý Otec pokračoval v cykle katechéz o nádeji, pričom ukázal Abraháma nielen ako otca vo viere, ale aj ako otca v nádeji. Kresťan, ktorý otvorí svoje srdce Bohu, má istotu v nádeji, že Boh ho vzkriesi zo smrti do života. Nikdy sa nestane, že by Boh nesplnil svoje slovo, pripomenul pápež František.

Na Námestí sv. Petra bola dnes okrem veľkého množstva pútnikov aj delegácia zástupcov náboženských zložiek Iraku, ktorá sa vo Vatikáne zúčastnila na stretnutí organizovanom Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg. Delegáciu tvorilo päť náboženských skupín prítomných v iraku: šíti, suniti, kresťania, jezídi a sabejci resp. mandejci. Pápež František, ktorý sa s delegáciou krátko stretol už pred príchodom na Námestie sv. Petra, pozdravil jej členov aj formou výzvy na záver generálnej audiencie.

Biblický úvod ku dnešnej katechéze vybral Svätý Otec z Listu sv. Pavla Rimanom:

«Preto sa to prisľúbenie zakladá na viere,aby tak pochádzalo z milosti a aby platilo pre všetko potomstvo, nielen pre to podľa zákona, ale aj pre to podľa viery Abraháma, otca nás všetkých, ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“, za nášho otca pred Bohom, ktorému uveril a ktorý dáva život mŕtvym a volá k bytiu to, čo ešte nie je. On dúfal proti všetkej nádeji, veril, a stal sa tak otcom mnohých národov, podľa toho, čo bolo povedané: „Také bude tvoje potomstvo.“ A neochabol vo viere, keď videl, že jeho telo je už odumreté. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť» (Rim 4,16-19a.22).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pasáž z Listu sv. Pavla Rimanom, ktorú sme si práve vypočuli, je nám veľkým darom. Vskutku, sme navyknutí uznávať Abraháma za nášho otca vo viere; dnes nám apoštol dáva porozumieť, že Abrahám je pre nás otcom v nádeji; nielen otcom vo viere, ale aj otcom v nádeji. A to preto, že v jeho príbehu už môžeme vnímať ohlasovanie Zmŕtvychvstania, nového života, ktorý víťazí nad zlom a nad samotnou smrťou.

V texte sa hovorí, že Abrahám uveril Bohu, «ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet» (Rim 4,17); a potom upresňuje: «neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté a že je odumreté aj Sárino lono» (Rim 4,19). Toto je skúsenosť, ktorú sme povolaní žiť aj my. Boh, ktorý sa zjavuje Abrahámovi, je Bohom, ktorý zachraňuje, Bohom, ktorý dáva vyjsť z beznádeje a zo smrti, Bohom, ktorý volá k životu.

V Abrahámovom príbehu sa všetko stáva hymnom Bohu, ktorý oslobodzuje a znovuzrodzuje, všetko sa stáva proroctvom. A stáva sa ním pre nás, pre nás, ktorí teraz uznávame a slávime naplnenie toho všetkého v tajomstve Veľkej noci. Veď Boh «vzkriesil z mŕtvych Ježiša» (Rim 4,24), aby sme aj my mohli prejsť zo smrti k životu. A tak sa teda Abrahám naozaj môže nazývať «otcom mnohých národov», keďže žiari ako ohlásenie nového ľudstva – nás! –, vykúpeného Kristom z hriechu a smrti a vovedeného raz a navždy do objatia Božej lásky.

V tejto súvislosti nám Pavol pomáha zaostriť pohľad na veľmi úzke prepojenie medzi vierou a nádejou. Potvrdzuje totiž, že Abrahám «proti nádeji v nádeji uveril» (Rim 4,18). Naša nádej sa nezakladá na ľudskom uvažovaní, na ľudských prognózach a ubezpečeniach; prejavuje sa tam, kde už viac niet nádeje, kde viac niet ničoho, v čo by sme mohli dúfať, presne tak, ako sa to dialo u Abraháma zoči-voči jeho blížiacej sa smrti a neplodnosti manželky Sáry. Pre nich už bol koniec, nemohli mať deti; a tam, práve v tej situácii, Abrahám uveril a dúfal proti každej nádeji.

A toto je veľká vec! Veľká nádej korení vo viere a práve preto je schopná presiahnuť každé obmedzenie nádeje. Áno, lebo sa nezakladá na našom slove, ale na Slove Božom. Takže aj v tomto zmysle sme povolaní nasledovať príklad Abraháma, ktorý aj tvárou v tvár evidentnej skutočnosti, ktorá sa zdá byť odsúdená na smrť, dôveruje Bohu, «pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil» (Rim 4,21).

Rád by som vám položil jednu otázku: My všetci, sme o tomto presvedčení? Sme presvedčení, že Boh nás má rád a že všetko to, čo nám prisľúbil, je ochotný priviesť k naplneniu?  - „Ale otče, koľko sa za to musíme modliť?“ - „Stojí nás to len jedno: otvoriť si srdce“. Otvorte svoje srdcia a táto Božia sila vás bude viesť vpred a vykoná zázračné veci a naučí vás, čo je to nádej. Toto je jediná cena: otvoriť srdce viere a zvyšok už vykoná on.

Toto je paradox, a zároveň je to najsilnejší, najvyšší prvok našej nádeje. Nádej založená na prísľube, ktorý sa z ľudského pohľadu zdá byť neistý a nepredvídateľný, ktorý však nezlyhá ani len zoči-voči smrti, keďže ten, kto dáva prísľub, je Boh vzkriesenia a života. Toto nesľubuje hocikto, to nie! Ten, kto dáva prísľub, je Boh zmŕtvychvstania a života.

Drahí bratia a sestry, vyprosujme si dnes od Pána milosť zostať pevne stáť nie tak na základe našich istôt, našich schopností, ale na základe nádeje vyvierajúcej z Božieho prísľubu, ako ozajstné Abrahámove deti. Keď Boh niečo prisľúbi, svoj prísľub dovedie k naplneniu. Nikdy sa nestane, že by nesplnil svoje slovo. A tak náš život nadobudne nové svetlo, vo vedomí, že ten, ktorý vzkriesil svojho Syna, vzkriesi aj nás a skutočne nás naplno zjednotí so sebou samým, spolu so všetkými našimi bratmi vo viere.

My všetci veríme. Dnes sme všetci na námestí, chválime Pána, budeme spievať Otčenáš, potom prijmeme požehnanie... Nuž, toto sa pominie. Avšak aj toto je prísľubom nádeje. Ak máme dnes otvorené srdce, uisťujem vás, že my všetci sa stretneme na nebeskom námestí navždy, čo sa nikdy neskončí. A toto je ten Boží prísľub. A je to naša nádej, ak otvoríme svoje srdcia. Ďakujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Vatikán 29. marca – Svätý Otec dnes ráno prijal na osobitnej audiencii členov Stáleho výboru pre dialóg medzi Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg a spoločným irackým úradom, v ktorom majú zastúpenie šíti, suniti, kresťania, jezídi a sabejci resp. mandejci. Pápež František im adresoval tieto slová:

„Srdečne vás pozdravujem a ďakujem vám za vašu návštevu a prítomnosť. Mám skutočnú radosť z tohto dialogického a bratského stretnutia. Všetci sme bratia a kde je bratstvo, tam je mier. Sme deti Božie, všetci. A my, ako povedal Jeho Eminencia [kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg], máme jedného spoločného otca na zemi: Abraháma, a od toho prvého Abramovho „vyjdenia“ prichádzame, až podnes, všetci spolu. My sme bratia, a ako bratia sme každý iný a všetci rovnakí, ako prsty na jednej ruke, je to päť prstov, a každý iný. Ďakujem Bohu, Pánovi, že nám pomohol sa tu stretnúť. Dialóg medzi vami, vaša návšteva je skutočné bohatstvo bratstva, a preto je to cesta k mieru pre všetkých. Mier v srdci, mier v rodine, mier v štátoch, mier vo svete.“

Na záver poprosil Svätý Otec prítomných, aby sa za neho modlili a udelil im požehnanie. Okrem tohto ranného stretnutia, ktorého dejiskom bol salón v komplexe Auly Pavla VI., sa iracká delegácia zúčastnila aj na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra. V jej závere predniesol Svätý Otec nasledujúcu výzvu:

„Rád zdravím delegáciu zástupcov z Iraku zloženú z reprezentantov rozličných náboženských skupín, sprevádzanú Jeho Eminenciou kardinálom Tauranom, predsedom Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.

Bohatstvo drahého irackého národa spočíva práve v tejto mozaike reprezentujúcej jednotu v rozličnosti, silu v jednote, rozkvet v harmónii. Drahí bratia, povzbudzujem vás napredovať po tejto ceste a pozývam k modlitbe, aby Irak našiel v zmierení a v harmónii medzi svojimi rozličnými etnickými a náboženskými zložkami pokoj, jednotu a prosperitu.

Moje myšlienky smerujú k civilistom uväzneným v západných štvrtiach Mosulu a k ľuďom vysídleným kvôli vojne, s ktorými sa prostredníctvom modlitby a duchovnej blízkosti cítim byť zjednotený v utrpení. Vyjadrujúc hlbokú bolesť nad obeťami krvavého konfliktu, obnovujem výzvu pre všetkých angažovať sa zo všetkých síl v ochrane civilistov, ako naliehavú a urgentnú povinnosť.“ -ab, jb-

Pokoj, ktorý pramení z viery je dar: je to milosť zakusovania toho, že Boh nás miluje a je vždy pri nás. (Tvít pápeža Františka, 29. marca 2017) -ab-

Rím 29. marca – Dnes sa v Ríme začína medzinárodný kongres pod názvom „Luther po 500 rokoch - reflexia nad Lutherovou reformou v historickom a cirkevnom kontexte.“ Konferencia, ktorú organizuje Pápežský výbor pre historické vedy potrvá do piatka 31. marca. Celý program je rozdelený do piatich blokov: úvod, náboženský kontext, sociálno - politický kontext,  Luther v diskusii a ekumenický okrúhly stôl.

V diskusii pri okrúhlom stole sa nad témou: „Perspektívy stretnutia a križovatky dvoch oddelených ciest“ stretnú emeritný predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper, krajinský biskup Evanjelickej cirkvi v Nemecku prof. Heinrich Bedford-Strohm a ďalší akademickí odborníci spolu s novinármi.

Pápežský výbor pre historické vedy organizuje pri tejto príležitosti aj koncert s názvom „Pevný hrad je náš Boh. Hudba reformácie“. Bude sa konať vo štvrtok 30. marca o 18. hod. v kostole Teutonica vo Vatikáne.

Spomínaný kongres je ďalším z podujatí v rámci pripomienky 500. výročia reformácie, ako aj polstoročia vzájomného dialógu medzi evanjelickou a katolíckou cirkvou. -ab-

Kórea 29. marca – Prinášame zaujímavý rozhovor s francúzskym misionárom pátrom Philippom Blotom z komunity Misionárov v službe cirkvám v Ázii a v Indickom oceáne (fr. Missions Étrangères de Paris). Interview publikoval denník Le Monde. Viac než dvadsaťšesť rokov pôsobí v Južnej Kórei pričom pomáha severokórejským utečencom dostať sa cez hranice.

„Bol som vysvätený za kňaza v roku 1990 pápežom Jánom Pavlom II. Krátko na to ma predstavení poslali do Južnej Kórey, kde miestny biskup prosil o posilu. Prvé mesiace spočívali v budovaní domov prijatia pre mladých v diecéze Andong a Suwon v Južnej Kórei.

Žil som v krajine, ktorá bola rozdelená na dve časti od Druhej svetovej vojny. Modlili sme sa za zjednotenie, ale nemal som príležitosť sa stretnúť s ľuďmi zo Severnej Kórey. Až dovtedy, kým ma nepožiadali, aby som slúžil omšu v centre pre severokórejských utečencov v Manawane. To bol začiatok veľkého dobrodružstva. Nielen že som sa modlil spolu so sedemdesiatimi utečencami, ale po omši sme sa stretli pri spoločnom stole. Vyrozprávali mi ich príbeh, ich život v Severnej Kórei, potom v Číne ešte pred tým, než prišli do Južnej Kórey. Prosili ma o pomoc, predovšetkým o pomoc, aby ich rodina mohla utiecť.“   

Viac než 30-tisíc severokórejských utečencov, ktorí momentálne žijú v Južnej Kórei, majú jednu vec spoločnú, vysvetlil otec Blot. A tou je samota.

„Ich život nemá žiaden zmysel bez ich rodiny. Síce žijú v slobodnej krajine a majú čo jesť, ich cieľ je však byť spolu s ich rodinou, ktorá ostala v Severnej Kórei alebo v Číne. Keďže nemôžu opustiť Južnú Kóreu, poprosili ma, aby som išiel ja hľadať a priviedol ich rodinu.  

V roku 2010 som išiel do Číny, pričom mi pomohli čínski kňazi pôvodom zo Severnej Kórey. Jeden dôveryhodný kňaz ma nakontaktoval na istého prevádzača cez hranice. Spoločne sme pomohli jednému človeku, potom dvom, potom trom atď. V priebehu niekoľkých rokov ich počet stúpol. Museli sme vytvoriť silný tím prievozníkov a celú logistiku prejdenia do tretej krajiny a nájdenia hostiteľskej rodiny počas nášho presunu. Ľahko by nás totiž rozpoznali, ak by sme spali na ulici. Náš systém sa stal čoraz viac sofistikovanejší, aby sme pomohli čoraz väčšiemu počtu utečencov.“

Otec Blot v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde vysvetlil, že ak občan Severnej Kórey utiekol z krajiny, členov jeho rodiny považovali za zradcov a poslali ich do prevýchovného tábora.

„Ako prvé sme si overili, či rodinu miestne autority nepreviezli do táborov. Ak nie, mohli sme im pomôcť prejsť do Číny vďaka našim kontaktom v Severnej Kórei. Nemôžem uviesť žiadne detaily, aby som neohrozil naše zdroje. Za toto všetko musíme samozrejme zaplatiť peniazmi.“

Finančné prostriedky si podľa slov otca Blota hľadajú vďaka dobrodincom. Suma pre jedného utečenca zo Severnej Kórey sa pohybuje od 3000 do 5000 eur.

„Je to vždy výzva nájsť darcov. Doteraz sa nám to darilo a naďalej darí. Táto finančná pomoc prichádza najmä z Južnej Kórey a skrze niektorých priateľov vo Francúzsku, ktorí poznajú moju prácu. To, že tieto dary pochádzajú z Južnej Kórey, je pre mňa isté napredovanie k zjednoteniu.“

Jednou z prechodných krajín pre utečencov zo Severnej Kórey je Čína. Ide však pre nich o veľmi nebezpečnú a ilegálnu situáciu, vysvetlil otec Blot.

„Som kňaz, a to pre mňa znamená istú zvláštnu morálnu situáciu, lebo sa takto staviam mimo zákon. Kresťan, predovšetkým kňaz, musí rešpektovať zákon. Avšak v tejto situácii je morálne kritérium iné, keďže Čína pošliapava ľudské práva. Držím sa samozrejme evanjeliových kritérií.“  

Medzi severokórejskými utečencami sú prevažne deti a mladí. Ak ich prichytia pri úteku, zvyšok života strávia v prevýchovných táboroch. Podľa odhadov OSN zahynuli v koncentračných táboroch v Severnej Kórei státisíce politických oponentov a stále sa v nich nachádza medzi 80 až 120-tisíc väzňov.  

„Od rozdelenia Kórey na dve časti v roku 1953 Kim Il-song robil čistku. Režim dovolil postaviť štyri kostoly v priebehu rokov 1980 až 2007. Jediný povolený kult je kult Kim Il-songa, ktorý zomrel v roku 1994 a podľa konštitúcie je považovaný za «večného prezidenta», a kult jeho potomkov. Vyprovokoval vojnu v Kórei, nechal zabiť rehoľníkov, kňazov a kresťanov laikov. Terčom obrovského prenasledovania boli protestanti i katolíci.

Napriek tomu voláme hlavné mesto Pchjongjang «Jeruzalemom Ázie», lebo tam bolo viac než 100-tisíc kresťanov. Jeden benediktínsky kláštor bol zničený Stalinovým režimom, ktorý chcel presadiť svoj vlastný kult. Všetky ostatné kulty boli prenasledované, vykorenené.

Potom začala vláda postupne čeliac medzinárodnému tlaku viac tolerovať pod kontrolou istý druh náboženskej prítomnosti. Preto môžeme v Pchjongjangu nájsť katolícky kostol, protestantský a pravoslávny chrám. Sú to však iba vitríny a bábky. Je to len na oko. Konštitúcia Severnej Kórey pripomína náboženskú slobodu, avšak pod kontrolou vlády. Budhisti sú tiež prenasledovaní.“

Podľa slov otca Blota v Severnej Kórei stále existujú kresťania, najmä protestanti, ktorých nazývajú „kresťania katakomb“. Po nástupe Kim Čong-una sa situácia zhoršila, vysvetlil ďalej francúzsky misionár:

„Najmä od roku 2000 zomierajú ľudia od hladu a utekajú zo Severnej Kórey cez Čínu. V tom čase hranicu strážili bežní ľudia, ktorí si takto vykonávali svoju povinnú desaťročnú vojenskú službu. Zaplatili sme im a oni prižmúrili oči. Práve preto mnohí utečenci prešli v tom čase cez Čínu. Dnes Kim Čong-un prijal drastické opatrenia. Vojakov nahradil komandami svojej vlastnej hliadky, ktorí majú príkaz zastreliť ľudí, ktorí sa pokúsia o prechod cez hraničnú rieku.“

Riešenie tejto tragickej situácie mnohých severokórejských utečencov vidí páter Philippe Blot v tom, ak by im Čína dovolila legálne žiť, sobášiť sa a pracovať v krajine.

„Tých 200-tisíc Severokórejčanov, ktorí žijú v Číne nesmie byť násilím vyslaných do Severnej Kórey. Všetci vedia, že budú mučení, prevezení do nápravných táborov a zavraždení. Treba, aby čínska vláda našla prostriedok, bez toho, aby im musela dať status politického alebo ekonomického utečenca, aby ich nevyhostila.

Vlani lovci severokórejských kresťanov zavraždili jedného kórejského prievozníka, ktorý bol protestant. Poznal som ho. Jeho jediný hriech bol ten, že roky pomáhal týmto utečencom prejsť cez Čínu, aby sa zachránili.“ -ej-

Španielsko 28. marca – V dňoch 28. - 31. marca sa koná v španielskej Barcelone medzinárodné sympózium pod názvom: „«Kráčal s nimi» (Lk 24,15) - Sprevádzať mladých k slobodnej odpovedi na volanie Krista.“ Sympózium organizuje Rada európskych biskupských konferencií CCEE v spolupráci so Španielskou biskupskou konferenciou a arcidiecézou Barcelony. Na podujatí sa stretáva okolo 200 účastníkov, medzi ktorými má zastúpenie aj Slovensko.

Účastníkov sympózia pozdravil aj Svätý Otec František formou krátkeho posolstva s podpisom štátneho sekretára kardinála Parolina. Povzbudzuje ich v ňom k „reflexii nad výzvami evanjelizácie a nad sprevádzaním mladých s tým cieľom, aby sa mladí prostredníctvom dialógu a vzájomného stretávania, a ako živí členovia Kristovej rodiny, stali presvedčivými nositeľmi evanjeliovej radosti v každom prostredí.“   

Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, na stretnutie vycestovali žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý je predsedom Rady pre mládež a univerzity KBS a ďalší štyria delegáti: Marek Varga za univerzity, Ondrej Chrvala  za mládež, P. Ján Kušnír SVD za pastoráciu povolaní a Martin Michalíček za oblasť katechézy.

Medzi známymi osobnosťami cirkevného života z Európy vystúpi s príspevkom aj Mons. Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie. Stretnutie zapadá do prípravy na Synodu o mladých v októbri 2018, pre ktorú Svätý Otec vybral tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. -ab-

(Správa bola doplnená)

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: