Vatikán 30. marca – Vyvarujme sa naháňaniu sa za ilúziami a falošnými idolmi. Iba Boh nás miluje ako otec a vždy na nás čaká. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý v ranných hodinách slávil omšu v Dome sv. Marty.

Svätý Otec sa vo svojej úvahe o láske Boha, ktorý miloval svoj ľud aj napriek nevere, nechal inšpirovať dnešným prvým čítaním z Knihy Exodus (Ex 32,7-14). Aj dnes, vysvetlil pápež, by nám prospelo položiť si otázku, či sa nevzďaľujeme od Pána, aby sme nasledovali iné idoly, hľadali svetskú slávu.

Na úvod svojej homílie sa pápež zamyslel nad „snom a sklamaniami Boha“. Izraelský ľud, ktorý Boh vyviedol z Egypta, bol „Božím snom. On sníval, lebo miloval“. Tento ľud však zradil jeho sny a tak Boh „začína pociťovať sklamanie“ a žiada Mojžiša, aby zostúpil z vrchu, kam vystúpil, aby prijal zákon. Ľud však „nemal trpezlivosť čakať na Boha“, i keď to bolo len štyridsať dní. Izraeliti si preto zhotovili zlaté teľa, bôžika, „aby sa zabavili“. A „zabudli na Boha, ktorý ich zachránil“.   

Prorok Baruch, pokračoval ďalej pápež František, „má jeden výrok, ktorý veľmi dobre vykresľuje tento ľud: ,Zabudli ste, kto vás choval’ (porov. Bar 4,8)“:

„Zabudnúť na Boha, ktorý nás stvoril, ktorý nám dal rásť, ktorý nás sprevádzal v živote: toto je sklamanie Boha. A toľkokrát v Evanjeliu Ježiš hovorí v podobenstvách o tom človeku, ktorý má vinicu a potom zbankrotuje, lebo robotníci si ju chcú privlastniť. V srdci človeka sa vždy nachádza tento nepokoj. Neuspokojuje ho Boh, verná láska. Srdce človeka je vždy naklonené k nevernosti. Toto je pokušenie.“  

Boh teda „prostredníctvom proroka pokarhá tento ľud“, ktorý „nie je stály, nevie čakať, skazil sa“, vzdialil sa od skutočného Boha a hľadá iného boha, vysvetlil Svätý Otec:  

„Sklamaním Boha je nevera ľudu... Rovnako aj my sme Božím ľudom a dobre poznáme, aké je naše srdce a každý deň musíme vykročiť na cestu, aby sme pomaly neskĺzli k idolom, k ilúziám, k svetskosti, k nevere. Myslím si, že dnes by nám prospelo myslieť na sklamaného Pána: ,Povedz mi, Pane, si zo mňa sklamaný?’. V niečom určite. [Treba] sa zamyslieť a položiť si túto otázku.“

Boh však „má nežné srdce, srdce otca“, dodal na záver svojej dnešnej homílie pápež František. Veriacim v Dome sv. Marty pripomenul, ako Ježiš zaplakal „nad Jeruzalemom“. Prítomných vyzval, aby sa spýtali seba samých: „Plače Boh kvôli mne? Je zo mňa sklamaný? Vzdialil som sa od Pána?“. „Koľko mám bôžikov, ktorých sa neviem zbaviť, ktorí ma zotročujú? Tú modloslužbu, ktorú máme vo vnútri... A Boh kvôli mne plače“, zakončil svoju úvahu Svätý Otec:

„Zamyslime sa dnes nad týmto sklamaním Boha, ktorý nás stvoril z lásky a my ideme hľadať lásku, blahobyt, zažiť ju na inom mieste a nemilujeme ho. Vzďaľujeme sa od tohto Boha, ktorý nás choval. Toto je zamyslenie na Pôstne obdobie. Prospeje nám to. A uvažovať nad ním každý deň, [robiť si] malé spytovanie svedomia: ,Pane, ty, ktorý si o mne toľko sníval, viem, že som sa vzdialil, ale povedz mi kde a ako sa mám vrátiť...’. A prekvapenie bude, že na nás vždy čaká, ako otec na márnotratného syna, ktorého vidí prichádzať z diaľky, lebo na neho čakal.“ -ej-           

Vatikán 30. marca – Vo Vatikánskom tlačovom stredisku dnes zverejnili List pápeža Františka k 9. svetovému stretnutiu rodín, ktoré sa uskutoční 21. - 26. augusta 2018 v Dubline. Témou stretnutia je „Evanjelium rodiny: radosť pre svet“. K tejto téme Svätý Otec vo svojom liste datovanom 25. marca 2017 píše:

„Vzhľadom k tejto téme chcem ponúknuť niektoré spresnenia. Je mojím želaním, aby rodiny mali možnosť prehĺbiť svoju reflexiu a svoje podelenie sa s obsahom posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia.

Môžeme sa pýtať: aj naďalej je evanjelium radosťou pre svet? A tiež: je rodina aj naďalej dobrou správou pre dnešný svet?

Ja som presvedčený, že áno! A toto „áno“ je pevne založené na Božom obraze. Božia láska je jeho „áno“ pre všetko stvorenstvo a pre jeho stred, pre človeka. Je to Božie „áno“  pre spojenie medzi mužom a ženou, v otvorenosti a službe životu vo všetkých jeho etapách; je to „áno“ a Božie nasadenie sa pre ľudstvo, ktoré je veľmi často zranené, týrané a vládne mu nedostatok lásky. Preto rodina predstavuje „áno“ Boha Lásky. Len z láskou rodina môže dokazovať, šíriť a obnovovať Božiu lásku vo svete. Bez lásky sa nedá žiť ako Božie deti, ako manželia, rodičia a bratia.

Túžim zdôrazniť ako je dôležité, aby sa rodiny často pýtali, či žijú z lásky, pre lásku a v láske. Čo konkrétne znamená darovať sa, odpúšťať si, nestratiť trpezlivosť, starať sa o druhého, rešpektovať sa. O koľko bude lepší rodinný život ak sa každý deň budú žiť tri jednoduché slová „dovolíš“, „ďakujem“, „prepáč“. Každý deň zakúšame nestálosť a slabosť a preto my všetci, rodiny a pastieri, potrebujeme obnovovanú pokoru, ktorá stvárňuje túžbu po formovaní sa; vychovávať sa a byť vychovávaní, pomáhať a nechať si pomôcť, sprevádzať, rozlišovať a spájať všetkých ľudí dobrej vôle.

Snívam o vychádzajúcej Cirkvi, nie zameranej na seba, o Cirkvi ktorá neobchádza zďaleka rany človeka, o milosrdnej Cirkvi ktorá ohlasuje srdce zjavenia Boha Lásky, ktorým je milosrdenstvo. Je to milosrdenstvo, ktoré nás obnovuje v láske, a vieme kedy kresťanské rodiny sú miestami milosrdenstva a svedkami milosrdenstva. Po mimoriadnom Jubileu nimi budú ešte viac, a stretnutie v Dubline môže ponúknuť ešte viac konkrétnych znakov. Pozývam celú Cirkev mať na mysli tieto odkazy v pastoračnej príprave na budúce Svetové stretnutie.“

V závere posolstva sa Svätý Otec obracia na kardinála Kevina Farrella, prefekta Dikastéria pre laikov, rodiny a život, týmito slovami:

„A Vám, drahý brat, spolu s Vašimi spolupracovníkmi, sa dáva úloha osobitným spôsobom predkladať učenie Amoris laetitia, ktorým Cirkev vyjadruje túžbu, aby rodiny boli vždy na ceste, na tej vnútornej púti, ktorá ukazuje autentický život.

Osobitne myslím na Dublinskú arcidiecézu a na celý drahý írsky ľud, pre ich štedré prijatie a úsilie, ktoré vyžaduje organizovanie takéhoto stretnutia. Nech vám to Pán už odteraz odplatí bohatými nebeskými milosťami. Nech Svätá nazaretská rodina vedie, sprevádza a žehná Vašu službu a všetky rodiny zaangažované v príprave veľkého svetového stretnutia v Dubline.“ -ab-

Vatikán 30. marca – Vyjdite von a kráčajte v ústrety „zraneným a skartovaným ľuďom“. Týmito slovami sa pápež František prihovoril členom rehole somaskov, ktorých dnes prijal na audiencii vo Vatikáne. Zástupcovia rehoľného rádu, ktorý v 16. stor. založil v Lombardii sv. Hieronym Emiliani, sa v týchto dňoch zišli v Ríme na generálnej kapitule.  

Rehoľníci odvodzujú svoje meno od severotalianskej lokality Somasca, kde zakladateľ rehole v roku 1537 zomrel a kde vzniklo aj prvé centrum rehole. Charizmou somaskov je starostlivosť o siroty a o opustených mladých, ktorých je sv. Hieronym Emiliani patrónom a tiež pomoc ženám s pošramotenou povesťou.

Rehoľa, ktorá sa oficiálne nazýva „Spoločnosť služobníkov chudobných“ sa venuje kresťanskej výchove a vyučovaniu mládeže prostredníctvom stovky pastoračných, charitatívnych a formačných centier na celom svete. V súčasnosti pôsobia nielen v Taliansku, ale aj v Španielsku, Poľsku, Brazílii, Mexiku či v USA. Najnovšie centrá otvorili v Indii, na Srí Lanke, v Dominikánskej republike či na Haiti.

„Ideál, ktorý hýbal Hieronymom Emilianim bola reforma Cirkvi skrze skutky lásky. Jeho cieľom bolo reformovať najskôr seba samých vo vernosti Evanjeliu, a potom kresťanskú komunitu a občiansku spoločnosť,“ uviedol na úvod svojho príhovoru pápež František a pokračoval:

„Povzbudzujem vás, aby ste zostali verní pôvodnej inšpirácii a aby ste vychádzali v ústrety zraneným a skartovaným ľuďom s účinnými evanjeliovými rozhodnutiami, ktoré sa rodia vďaka schopnosti pozerať sa na svet a na ľudstvo očami Krista.“ 

Svätý Otec vo svojom príhovore upozornil pátrov somaskov najmä na nový typ sirôt, na migrujúce deti. Ide o „deti, ktoré osamotené prichádzajú do našich krajín a potrebujú nájsť otcovstvo a materstvo,“ vysvetlil pápež a dodal:

„Povzbudzujem vás, aby ste boli pozorní na rôzne formy sociálneho vylúčenia v geografických a existenčných perifériách. Nemajte strach ,zanechať staré mechy’ a transformovať štruktúry, ak je to užitočné pre službu, ktorá je viac evanjeliová a v zhode s pôvodnou charizmou. Štruktúry v istých prípadoch ponúkajú falošnú ochranu a brzdia dynamiku lásky a službu Božiemu kráľovstvu. Základom týchto procesov je vždy radostná skúsenosť zo stretnutia s Kristom a zo zasvätenia života jemu; radostný nárok Božieho prvenstva, čo si vyžaduje neklásť nič pred neho a pred ,veci’ Ducha; dar ukázať jeho milosrdenstvo a jeho nehu v bratskom živote a v poslaní.“

Pápež František somaskom odporúčal, aby do služby deťom a mladým zapájali aj laikov. „Jedno z najväčších nebezpečenstiev v Cirkvi je dnes klerikalizmus. Pracujte s laikmi, nech majú odvahu kráčať vpred a vy ich povzbudzujte a pomáhajte im ako kňazi, ako rehoľníci,“ povedal Svätý Otec.

Sv. Hieronym Emiliani, súčasník Martina Luthera, prežíval podľa pápežových slov „narušenie katolíckej jednoty s bolesťou“. V Taliansku pestoval a šíril reformu Cirkvi nielen prostredníctvom skutkov lásky, ale tiež skrze poslušnosť duchovným pastierom, cez kontemplovanie Ukrižovaného Krista a jeho milosrdenstva, skrze vyučovanie katechizmu, vernosť sviatostiam, eucharistickú úctu a skrze lásku k Panne Márii. Ďalej už Svätý Otec:

„Jeho príklad a jeho príhovor nech vás inšpirujú, aby ste zasvätili vaše sily ohlasovaniu Kristovej spásy, aby tak mohla zasiahnuť ľudí a komunity v národoch, kde ste prítomní... Predovšetkým by som vás chcel povzbudiť, aby ste aktívne pokračovali vo vašej práci formovania katechétov, laických animátorov a kléru. Je to veľmi vzácna služba miestnym cirkvám, v spoločenstve s pastiermi a v jednote s celou Cirkvou a jej živou tradíciou.“

Generálna kapitula somaskov prebieha od 14. marca do 1. apríla v Albane neďaleko Ríma. Téma stretnutia znie «Prejdime na druhý breh s našimi bratmi, s ktorými chceme žiť i umierať». -ej- 

Modlitba je mocná, modlitba premáha zlo, modlitba prináša pokoj. (Tvít pápeža Františka, 30. marca 2017) -ab-

Vatikán/Taliansko 30. marca – Na Katolíckej univerzite Sacro Cuore v Miláne sa dnes hovorilo o otázke náboženskej slobody vo svete. Na konferencii s názvom „Od Cristiady po súčasné výzvy. Cesta náboženskej slobody“ vystúpil aj Mons. Paul Richard Gallagher, vatikánsky sekretár pre vzťahy medzi štátmi. Vo svojom príspevku nazvanom: „Svätá stolica a obrana náboženskej slobody od Pia XI. po Františka“ poukázal na vážnu skutočnosť, ako dochádza k porušovaniu náboženskej slobody aj na európskom kontinente.

Ako Mons. Gallagher uviedol, „v poslednom období, vo svetovom meradle, bez výnimiek pre európsky kontinent“ sme svedkami, „ako je rešpekt voči náboženskej slobode často ohrozený, so znepokojujúcim zhoršením podmienok tejto základnej slobody, ktorá v rozličných prípadoch dosiahla stupeň otvoreného prenasledovania, pričom čím ďalej tým viac sú kresťania prvými obeťami, i keď nie jedinými. Fakty určujúce tieto alarmujúce situácie sú samozrejme pochopiteľné v autoritatívnych a nedemokratických štátoch. A k tomu sa pridáva konštatovanie, že aj v mnohých krajinách so starobylou demokratickou tradíciou sa hľadí na náboženský rozmer s určitým podozrením, buď z dôvodu problémov spojených s multikultúrnym kontextom, alebo kvôli presadeniu sekulárneho pohľadu, podľa ktorého náboženstvá reprezentujú formu ‚subkultúry‘ prinášajúcej minulosť, ktorú je potrebné prekonať.“

A preto viac ako inokedy je potrebné pamätať, pokračoval Mons. Gallagher, „na historickú zásluhu kresťanstva, ktoré oddeľovaním toho, čo je cisárovo a toho, čo je Božie, aj za cenu utrpenia prispelo k vytvoreniu možnosti rozvoja laického štátu, mysleného nie ako štát úplne odtrhnutý od náboženstva, alebo ešte horšie ako štát agnostický, ale ako štát, ktorý si je vedomý hodnoty náboženského odkazu pre svojich občanov a garantuje každému právo žiť podľa vlastného svedomia náboženský rozmer“.

„Na nešťastie, aj v Európe – pokračoval vatikánsky prelát – sa zaznamenáva znepokojujúci nárast foriem netolerancie a prípady diskriminovania kresťanov. Pre informáciu v dvoch rokoch 2014 – 2015 pozorovací úrad pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe dostal 1700 oznámení prípadov netolerancie a diskriminácie kresťanov na Starom kontinente. Ide o skutočnosť, ktorý čím ďalej tým viac púta pozornosť aj v medzinárodnom meradle.“

Mons. Gallagher pripomenul, že už v januári 2015 Európsky parlament schválil rezolúciu s názvom: „Bojovať proti netolerancii a diskriminácii v Európe, zvlášť kresťanov“, v ktorej sa členské štáty medzi iným vyzývajú, „zvoliť si primerané opatrenia na zaistenie toho, aby každej osobe v Európe bola poskytnutá skutočná náboženská sloboda. V súčasnom kontexte sa javí preto skutočne protichodné žiadať slobodu pre všetkých a v mene tej istej slobody ju upierať niektorým skupinám, zvlášť tým náboženským. Musí, teda byť povinnosťou inštitúcií zamedziť každej forme diskriminácie založenej na náboženskej orientácii a v pozitívnom pohľade podporovať a chrániť náboženskú slobodu rovnakým spôsobom a so všetkými použiteľnými prostriedkami, ako je to pri obrane každého iného základného práva.“

„Svet sa nachádza v najväčšej medzinárodnej kríze od skončenia Druhej svetovej vojny. Prevratné výzvy sa vynárajú na obzore našej spoločnosti, a zatiaľ hodnoty nesené kresťanským humanizmom sa zdajú byť oslabené vo svedomí mnohých. Najvážnejšie  riziko nachádzajúce sa pred nami je uzavrieť sa do seba, ustúpiť ‚globalizácii nezáujmu‘, často odsudzovanej pápežom Františkom,“ ukončil svoj príspevok Mons. Gallagher. -ab-

Vatikán/Španielsko 30. marca – Svätý Otec František sa v sobotu 1. apríla stretne v Klementínskej sále vo Vatikáne s kňazmi a seminaristami z Pápežského španielskeho kolégia v Ríme. Kolégium slávi tento rok 125. výročie založenia, pričom podľa oficiálnych údajov za dobu svojej existencie prijalo viac než 3500 študentov.

Až 105 z nich sa radí medzi mučeníkov obdobia Španielskej občianskej vojny. Počas prenasledovania našli mnohí útočisko práve v Pápežskom španielskom kolégiu, ktoré sa nachádza neďaleko Vatikánu. Z alumnov kolégia pochádza celkovo 128 biskupov. -ej-

Bosna a Hercegovina 30. marca – V Medžugorí včera privítali osobitného vyslanca Svätého Otca Františka, poľského arcibiskupa Mons. Henryka Hosera. Mons. Hoser ešte pred Medžugorím navštívil Sarajevo a Mostar. Ako uviedla talianska agentúra SIR, pápežského vyslanca v sprievode provinciála Hercegovinskej provincie františkánov pátra Miljenka Šteka privítala v Medžugorí mužská i ženská františkánska komunita, ktoré sa tu venujú službe pútnikom.

Arcibiskup diecézy Varšava-Praga Mons. Hoser sa prihovoril veriacim zhromaždeným vo farskom kostole sv. Jakuba v Medžugorí týmito slovami:

„Nachádzame sa na mieste, kde sa zhromažďuje veľký počet pútnikov. Prosme všetci spoločne o príhovor Matky Božej, aby otvorila naše srdcia a aj naše mysle Božej milosti, učeniu Cirkvi a Božiemu slovu. Duch Svätý je náš život a on je aj dušou Cirkvi. Hľadajme Božiu pravdu o nás samých a aj Božiu pravdu o človeku.”

Spravodajská agentúra Talianskej biskupskej konferencie priniesla aj ďalšie slová Mons. Hosera:

„Toto miesto modlitby je teraz známe v celom svete. Svätý Otec má veľký záujem o rozvoj ľudovej nábožnosti, ktorá sa deje na tomto mieste. Toto je aj súčasťou mojej misie: zhodnotiť pastoráciu tohto miesta a navrhnúť direktívy, ktoré sa budú musieť v budúcnosti plniť. Prichádzam z krajiny, ktorá má veľkú úctu k Matke Božej. Mária je Kráľovnou Poľska. Želám všetkým vám, aby ste urobili Máriu kráľovnou vášho života.“

Svätý Otec poveril Mons. Hosera misiou osobitného vyslanca pre Medžugorie 11. februára tohto roku. V správe Svätej stolice o menovaní sa uvádza, že jeho misia má čisto pastoračný charakter s cieľom „získať hlbšie poznatky o tamojšej pastoračnej situácii a predovšetkým o potrebách veriacich, ktorí tam prichádzajú na púť a na ich základe navrhnúť eventuálne pastoračné iniciatívy pre budúcnosť.“ -jb-

„Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 49)

Drahí mladí,

po našom nádhernom stretnutí v Krakove, kde sme spoločne slávili 31. svetové dni mládeže a tiež Svätý rok milosrdenstva pre mladých, sa znova ocitáme na ceste. Vtedy sme sa nechali viesť sv. Jánom Pavlom II. a sv. Faustínou Kowalskou, apoštolmi Božieho milosrdenstva, aby nám dali konkrétnu odpoveď na výzvy našej doby. Zažili sme mocnú skúsenosť bratstva a radosti a poskytli sme svetu znamenie nádeje; rozličné zástavy a jazyky neboli pre nás dôvodom na hádky a rozdelenie, ale príležitosťou na otvorenie sŕdc a budovanie mostov.

Na záver SDM v Krakove som stanovil ďalší cieľ našej púte, ktorá nás s Božou pomocou zavedie v roku 2019 do Panamy. Pri tomto putovaní nás bude sprevádzať Panna Mária; tá, ktorú všetky generácie volajú blahoslavená (porov. Lk 1, 48). Nová etapa našej púte nadväzuje na tú predchádzajúcu, ktorá sa zameriavala na blahoslavenstvá, no povedie nás ešte ďalej. Na srdci mi leží predovšetkým to, aby ste vy mladí na tejto ceste nielen uchovávali spomienku na minulosť, ale aby ste mali aj odvahu v prítomnosti a nádej do budúcnosti. Tieto postoje, ktoré sú stále živo prítomné u mladej ženy z Nazareta, jasne vidno v témach zvolených na tri nasledujúce svetové dni mladých. Tento rok (2017) sa budeme zamýšľať nad Máriinou vierou, keď v chválospeve Magnifikat hovorí: „... veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 49). Téma nastávajúceho roku (2018) – „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30) – nás povedie k zamysleniu nad odvážnou láskou, s ktorou Panna prijíma anjelovo zvestovanie. SDM 2019 bude zasa inšpirovaný slovami – „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), teda Máriinou odpoveďou anjelovi, naplnenou nádejou.

V októbri 2018 sa bude v Cirkvi konať biskupská synoda na tému: Mladí ľudia, viera a rozlišovanie povolania. Budeme na nej hovoriť o tom, ako vy mladí prežívate skúsenosť viery uprostred výziev dnešnej doby. A budeme sa tiež zaoberať otázkou, ako môže dozrieť váš životný plán i vaše povolanie, chápané v širšom zmysle: teda povolanie do manželstva, povolanie vo svetskej a profesionálnej oblasti, alebo povolanie do zasväteného života a kňazstva. Prajem si, aby sa putovanie na SDM v Paname a synodálna cesta odvíjali vo vzájomnom súzvuku.

Naša doba nepotrebuje „gaučových mladých“

Podľa Lukášovho evanjelia Mária potom, ako prijala anjelovo zvestovanie a odpovedala „áno“ na povolanie stať sa matkou Spasiteľa, vstala a hneď sa vydala na návštevu svojej sesternice Alžbety, ktorá bola v šiestom mesiaci tehotenstva (porov. 1, 36.39). Mária je veľmi mladá; to, čo jej bolo oznámené, je nesmierny dar, ale zahŕňa to aj veľmi veľké výzvy; Pán ju uisťuje o svojej prítomnosti a podpore, ale mnohé ostáva jej mysli i srdcu zahalené. No Mária sa nezatvorí doma, nedovolí, aby ju paralyzoval strach alebo pýcha. Mária nie je ten typ, ktorému stačí dobrý gauč,  kam sa môže pohodlne a bezpečne usadiť a bude sa cítiť dobre. Nie je to žiadna „gaučová dievčina!“ (porov. Príhovor na vigíliu v Krakove, 30. júla 2016). Keď jej stará sesternica potrebuje pomoc, neváha a hneď sa vydá na cestu.

Putovanie do Alžbetinho domu je dlhé: 150 kilometrov. No dievčina z Nazareta, hnaná Duchom Svätým, nepozná prekážky. Dni strávené na ceste jej zaiste pomohli premýšľať nad podivuhodnou udalosťou, ktorá sa jej prihodila. Stáva sa to aj nám, keď sa vyberieme na púť: počas putovania si spomíname na udalosti z nášho života, môže v nás dozrievať ich zmysel a hlbšie pochopenie vlastného povolania, ktoré sa potom prejaví pri stretnutí s Bohom a v službe druhým.

Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný

Stretnutie dvoch žien, mladej a starej, je naplnené prítomnosťou Ducha Svätého a plné radosti a údivu (porov. Lk 1, 40 – 45). Dve matky – a tiež deti, ktoré nosia vo svojom lone – temer tancujú od radosti. Alžbeta, dojatá Máriinou vierou, zvolá: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (v. 45). Áno, jeden z veľkých darov, ktoré Panna prijala, je dar viery. Veriť v Boha je neoceniteľný dar, no vyžaduje si od nás, aby sme ho prijali; Alžbeta blahorečí Márii za toto. Tá odpovedá svojím chválospevom Magnifikat (porov. Lk 1, 46 – 55), v ktorom nachádzame slová: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (v. 49).

Tento Máriin chválospev je revolučnou modlitbou, spevom dievčiny plnej viery, uvedomujúcej si svoje hranice, no zároveň dôverujúcej v Božie milosrdenstvo. Táto mladá odvážna žena ďakuje Bohu za to, že zhliadol na jej poníženosť, i za dielo spásy, ktoré uskutočnil na svojom ľude, na svojich chudobných a pokorných. Viera je srdcom celého Máriinho príbehu. Jej chválospev nám pomáha pochopiť, že Pánovo milosrdenstvo je motorom dejín, či už osobných dejín každého z nás alebo celého ľudstva.

Keď sa Boh dotkne srdca mládenca či dievčiny, stávajú sa schopnými skutočne veľkých činov. „Veľké veci“, ktoré Mocný urobil v Máriinom živote, nám hovoria aj o našej ceste životom, ktorá nie je blúdením bez zmyslu, ale putovaním, ktoré – hoci zahŕňa mnohé neistoty a trápenia – môže nájsť v Bohu svoje naplnenie (porov. modlitba Anjel Pána 15. augusta 2015). Poviete mi: „Otče, ale ja som veľmi neschopný, som hriešnik, čo môžem robiť?“ Keď nás Pán volá, nezostáva len pri tom, čo sme a čo sme urobili. Naopak, v okamihu, keď nás povoláva, už hľadí na to, čo môžeme urobiť, na všetku tú lásku, ktorá z nás môže vytrysknúť. Tak ako mladá Mária, aj vy môžete konať tak, aby sa váš život stal nástrojom na zlepšenie sveta. Ježiš vás volá, aby ste v živote zanechali svoju stopu; stopu, ktorá poznačí dejiny, vaše i mnohých iných (porov. Príhovor na vigíliu, Krakov, 30. júla 2016).

Byť mladými neznamená byť odtrhnutí od minulosti

Mária je len o málo staršia ako adolescentka, podobne ako mnohí z vás. Avšak v Magnifikate zaznieva aj chvála na jej ľud a jeho dejiny. To nám ukazuje, že byť mladým, neznamená byť odtrhnutý od minulosti. Naše osobné dejiny sú súčasťou dlhej brázdy, spoločnej cesty, ktorá im stáročia predchádzala. Rovnako ako Mária patríme k istému národu. A dejiny Cirkvi nás učia, že aj vtedy, keď musela prekonávať rozbúrené moria, Božia ruka ju sprevádzala a pomohla jej prekonať ťažké chvíle. Skutočná skúsenosť Cirkvi nie je ako flashmob (blesková zábava), kde sa stretneme, aby sme urobili nejaké performance, a potom si každý ide svojou cestou. Cirkev so sebou nesie dlhú tradíciu, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu a zároveň sa obohacuje skúsenosťou každého jednotlivca. Aj vaše dejiny nájdu v rámci dejín Cirkvi svoje miesto.

Pripomínanie si minulosti slúži aj nato, aby sme prijali neslýchané diela, ktoré chce Boh uskutočniť v nás a prostredníctvom nás. A to nám pomáha otvoriť sa, aby sme boli vybratí ako nástroje, ako spolupracovníci na jeho spásnych plánoch. Aj vy mladí môžete robiť veľké veci, prijať veľkú zodpovednosť, ak spoznáte vo vašom živote milosrdné a všemocné Božie pôsobenie.

Chcel by som vám položiť niekoľko otázok: akým spôsobom „uchovávate“ v pamäti udalosti, skúsenosti vášho života? Ako zaobchádzate s faktmi a obrazmi vtlačenými do vašich spomienok? Niektorí z vás, čo boli životnými okolnosťami zvlášť zranení, by chceli „resetovať“ vlastnú minulosť a využiť právo na zabudnutie. No chcel by som vám pripomenúť, že neexistuje svätý bez minulosti, ani hriešnik bez budúcnosti. Perla sa rodí zo zranenej ustrice! Ježiš svojou láskou môže uzdraviť naše srdcia a premeniť naše zranenia na skutočné perly. Ako hovoril sv. Pavol, Pán môže svoju moc zjaviť prostredníctvom našich slabostí (porov. 2 Kor 12, 9).

Naše spomienky však nesmú ostať len nahromadené všetky nakope, ako je to v pamäti pevného disku. A nie je možné uchovávať ich všetky ani v jednom virtuálnom cloude. Treba sa naučiť, ako z faktov minulosti urobiť dynamickú realitu, nad ktorou uvažujeme a z ktorej čerpáme poučenie a zmysel pre našu prítomnosť i budúcnosť. Našou namáhavou, ale nevyhnutnou úlohou je objaviť červenú niť Božej lásky, ktorá spája celú našu existenciu.

Mnohí hovoria, že vy mladí ste bez pamäti a povrchní. Vôbec s tým nesúhlasím! Treba však uznať, že v tejto našej dobe treba znovu objaviť schopnosť zamýšľať sa nad vlastným životom a plánovať ho do budúcnosti. Mať minulosť nie je to isté, ako mať dejiny. V našom živote môžeme mať veľa spomienok, ale koľké z nich skutočne tvoria našu pamäť? Ktoré sú dôležité pre naše srdce a pomáhajú dať nášmu životu zmysel? Tváre mladých sa na sociálnych sieťach zjavujú na mnohých fotografiách, ktoré hovoria o viac či menej reálnych udalostiach. Avšak nevieme, nakoľko to všetko je nejaký „príbeh“; skúsenosť, ktorú možno vyrozprávať a ktorá má určitý cieľ a zmysel. Televízne programy sú plné tzv. reality show. No nejde v nich o reálne príbehy, ale len o okamihy pred televíznou kamerou, v ktorých dané osoby prežívajú svoj deň bez akéhokoľvek plánu. Nedajte sa zmiasť takýmto falošným obrazom reality! Buďte protagonistami svojho príbehu, rozhodujte o svojej budúcnosti!

Ostať v spojení, nasledujúc Máriin príklad

O Márii sa píše, že uchovávala všetko vo svojom srdci a rozmýšľala o tom (porov. Lk 2, 19.51). Táto jednoduchá dievčina z Nazareta nás svojím príkladom učí, ako uchovávať v pamäti udalosti života, ale aj ako ich spájať a z jednotlivých fragmentov, ktoré môžu spoločne vytvoriť mozaiku, rekonštruovať jeden celok. Ako sa konkrétne môžeme v tomto zmysle cvičiť? Dám vám niekoľko návrhov.

Na konci každého dňa sa môžeme na chvíľku zastaviť a spomenúť si na pekné okamihy, výzvy, na to, čo sa nám podarilo, i to, čo nám nevyšlo. Tak môžeme pred Bohom i pred nami samými vyjadriť pocity vďaky, ľútosti a dôvery. Ak chcete, môžete si ich aj zaznamenať do nejakého zošita, akéhosi duchovného denníka. Toto značí modliť sa v živote, so životom a o živote. A zaiste vám to pomôže lepšie pochopiť veľké veci, ktoré Pán robí pre každého z vás. Ako hovoril sv. Augustín, Boha môžeme nájsť „na širokých poliach“ svojej pamäti (porov. Vyznania, X. kniha, 8, 12).

Keď čítame Magnifikat, uvedomujeme si, ako dobre poznala Mária Božie slovo. Každý verš tohto starobylého chválospevu má svoju paralelu v Starom zákone. Ježišova mladá matka dobre poznala modlitby svojho ľudu. Jej rodičia, jej starí rodičia ju určite tieto modlitby naučili. Aké dôležité je odovzdávanie viery z generácie na generáciu! V modlitbách, ktoré nás naučili naši predkovia, v spiritualite prežívanej v kultúre jednoduchých ľudí, ktorú voláme ľudová zbožnosť, je ukrytý poklad. Mária prijme bohatstvo viery svojho ľudu a zakomponuje ho do svojho chválospevu, ktorý je však zároveň chválospevom celej Cirkvi. A celá Cirkev spieva s ňou. Aby ste aj vy, mladí, mohli z hĺbky zaspievať váš vlastný Magnifikat a zo svojho života urobiť dar pre celé ľudstvo, je dôležité spojiť sa s celou historickou tradíciou a modlitbami tých, ktorí vás predišli. Preto je dôležité poznať dobre Bibliu, Božie slovo, čítať ho každý deň, porovnávať ho so svojím životom, čítať každodenné udalosti vo svetle toho, čo nám Pán hovorí vo Svätom písme. V modlitbe a v meditatívnom čítaní Biblie (tzv. lectio divina) Boh rozohrieva vaše srdcia a osvecuje vaše kroky aj v tmavých okamihoch vášho života (porov. Lk 24, 13 – 35).

Mária nás zároveň učí žiť v eucharistickom postoji, teda vzdávať vďaky, pestovať chválu a nezameriavať sa len na problémy a ťažkosti. V dynamike života sa dnešné prosby stávajú dôvodom na zajtrajšiu vďaku. Preto nech je vaša účasť na svätej omši a okamihy slávenia sviatosti zmierenia zároveň vrcholom i východiskom: vaše životy nech sa každým dňom obnovujú v odpúšťaní, nech sa stávajú trvalou chválou na Všemohúceho. „Dôverujte, že Boh pamätá...  jeho pamäťou je láskavé a súcitné srdce, ktoré sa teší z definitívneho zmazania každej našej stopy zla“ (Homília počas záverečnej svätej. omše na SDM v Krakove, 31. júla 2016).

Videli sme, že Magnifikat vyviera z Máriinho Srdca vo chvíli, keď sa stretá so svojou starou sesternicou Alžbetou. Tá svojou vierou, svojím prenikavým pohľadom a svojimi slovami pomáha Panne Márii lepšie pochopiť veľkosť Božieho konania v nej a poslanie, ktoré jej bolo zverené. A čo vy, uvedomujete si mimoriadny zdroj bohatstva, ktorým je stretnutie mladých so starými? Akú dôležitosť pripisujete starým ľuďom, vašim starým rodičom? Oprávnene chcete „dostať krídla“, nesiete v srdci mnohé sny, no potrebujete aj múdrosť a pohľad tých starších. Pokým roztiahnete vo vetre svoje krídla, je dôležité, aby ste objavili svoje korene a zhromaždili svedectvo ľudí, ktorí vás predišli. Na vybudovanie zmysluplnej budúcnosti treba poznať minulé udalosti a zaujať voči nim určitý postoj (porov. posynodálna apoštolská exhortácia Amoris laetitia, 191, 193). Vy mladí máte silu, starí majú pamäť a múdrosť. Tak  ako sa Mária zamerala na Alžbetu, aj vy obráťte svoj zrak na starých ľudí, na svojich starých rodičov. Povedia vám veci, ktoré nadchnú vašu myseľ a pohnú vaše srdce.

Tvorivá vernosť pre budovanie nových čias

Je pravda, že máte za sebou len pár rokov, a preto sa vám môže zdať ťažké prikladať náležitú váhu tradícii. Dobre si uvedomte, že to neznamená, že musíte byť tradicionalisti. Nie! Keď Mária v evanjeliu hovorí „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“, myslí tým, že tieto „veľké veci“  sa ešte neskončili, ale naďalej sa dejú aj v prítomnosti. Nejde o dávnu minulosť. Uchovávať minulosť v pamäti neznamená, že sme nostalgickí alebo pripútaní ku konkrétnemu obdobiu dejín, ale znamená to, že môžeme spoznávať svoje korene, zakaždým sa vracať k tomu podstatnému a púšťať sa s tvorivou vernosťou do budovania nových čias. Bola by škoda a nikto by nemal osoh z toho, ak by sme pestovali len paralyzujúcu spomienku, ktorá nás stále núti robiť tie isté veci rovnako. Na druhej strane, darom z neba je poznanie, že mnohí z vás svojím hľadaním, snami a otázkami, protirečia tým, čo hovoria, že veci nemôžu byť inak.

Spoločnosť, ktorá si váži len prítomnosť, smeruje aj k podceňovaniu všetkého zdedeného z minulosti – ako je napríklad inštitúcia manželstva, zasväteného života, kňazského poslania. Tieto sa napokon javia ako nezmyselné či prekonané formy. Panuje názor, že je lepšie žiť v tzv. „otvorenej“ situácii a správať sa v živote tak, ako v reality show, bez cieľa a bez účelu. Nenechajte sa oklamať! Boh prišiel, aby rozšíril horizonty nášho života vo všetkých smeroch. Boh nám pomáha dať náležitú váhu minulosti, aby sme si mohli lepšie naplánovať šťastnú budúcnosť. No to je možné len vtedy, ak žijeme autentickú skúsenosť lásky, ktorá sa konkrétne prejaví v tom, že vezmeme vážne Pánovo povolanie a budeme ho nasledovať. A to je jediná vec, ktorá nás môže urobiť šťastnými.

Drahí mladí, vaše putovanie do Panamy, ako aj proces prípravy na nasledujúcu biskupskú synodu zverujem do materského príhovoru Preblahoslavenej Panny Márie. Pozývam vás, aby ste pamätali na dve dôležité udalosti roku 2017: na tristoročnicu nájdenia sošky Panny Márie z Aparecidy v Brazílii a na storočnicu zjavení vo Fatime v Portugalsku, kam sa s Božou pomocou vydám na púť v máji. Svätý Martin z Porres, jeden zo svätých patrónov Latinskej Ameriky a tiež patrón SDM 2019, zvykol vo svojej pokornej každodennej službe darovať tie najkrajšie kvety Márii, ako znak svojej synovskej lásky. Pestujte aj vy, rovnako ako on, dôverný a priateľský vzťah s Božou Matkou; zverujte jej vaše radosti, otázky i starosti. Uisťujem vás, že neoľutujete!

Mladá dievčina z Nazareta, ktorá prijala po celom svete tisíce podôb a mien, aby sa stala blízkou svojim deťom, nech prosí za každého z nás a nech nám pomôže ospievať veľké diela, ktoré Pán koná v nás a prostredníctvom nás.

Vo Vatikáne 27. februára 2017, na spomienku sv. Gabriela od Sedembolestnej


FRANTIŠEK

(Preklad KBS)

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: