Vatikán/Rím 31. marca – Svätý Otec František dnes podvečer mimo svojho oficiálneho programu navštívil v Ríme stredisko pre nevidiacich. Regionálne centrum sv. Alexeja realizuje aktivity zamerané na sociálne začlenenie nevidiacich a zrakovo postihnutých.

Svätý Otec sa stretol s ľuďmi, ktorí majú poruchu zraku od narodenia alebo stratili zrak v dôsledku vážnych ochorení. Spolu s 37 dospelými obyvateľmi centra sa s pápežom stretlo aj päťdesiat detí, ktoré centrum navštevujú kvôli špeciálnemu vzdelávaniu. Svätého Otca privítal riaditeľ ústavu, ktorý tiež stratil počas svojho života zrak. Prítomný bol aj lekársky personál a dobrovoľníci v službe.

Návštevou centra chce pápež František nadviazať v tzv. „piatky milosrdenstva“, ktoré počas Roku milosrdenstva absolvoval raz za mesiac. Išlo o skutky duchovného a telesného milosrdenstva voči tým, ktorí žijú v situácii fyzického či sociálneho vylúčenia. -ej-

Vatikán/Egypt 31. marca – Kľúčové slovo sloganu apoštolskej cesty pápeža Františka do Káhiry je mier. Egypťania očakávajú Svätého Otca ako posla pokoja. Severoafrickú krajinu navštívi v dňoch 28. a 29. apríla tohto roku.  

Farebné logo znázorňuje argentínskeho pápeža s pozdvihnutou pravou rukou na znamenie pozdravu i požehnania. Egypt symbolizujú rieka Níl, ktorá predstavuje život, a tiež pyramídy a Sfinga, ktoré reprezentujú históriu krajiny.

Nad nimi sa v centre loga nachádzajú kríž a polmesiac, ktoré znázorňujú spolunažívanie medzi kresťanmi a moslimami. Ďalším kľúčovým symbolom je holubica, symbol mieru, ktorá ohlasuje príchod pápeža – posla pokoja. -ej-    

Vatikán 31. marca – Pápež František dnes prijal účastníkov medzinárodného ekumenického kongresu s názvom „Luther po 500 rokoch – reflexia nad Lutherovou reformou v historickom a cirkevnom kontexte“. Podujatie, ktoré dnes vrcholí v Ríme, pripravil Pápežský výbor pre historické vedy. Ide o ďalšiu z mnohých iniciatív v rámci pripomienky 500. výročia reformácie a polstoročia vzájomného dialógu medzi evanjelikmi a katolíkmi. Svätý Otec sa na úvod svojho príhovoru podelil s prítomnými o svoje pocity:   

„Musím sa vám priznať, že prvý pocit, ktorý zakúšam pred touto chvályhodnou iniciatívou Pápežského výboru pre historické vedy je pocit vďačnosti Bohu, ktorý sprevádza tiež istá dávka úžasu, keď si pomyslím, že nie je tomu dávno, čo by podobná konferencia bola úplne nemysliteľná.

Katolíci a protestanti hovoria o Lutherovi spoločne, a to z iniciatívy inštitúcie Svätej stolice: tu sa skutočne rukou dotýkame ovocia pôsobenia Ducha Svätého, ktorý prekračuje každú prekážku a premieňa konflikty na príležitosti rastu v spoločenstve.“

Svätý Otec ďalej vyzdvihol skutočnosť, že spoločná pripomienka 500. výročia reformácie ponúkla mnohým odborníkom z rôznych inštitúcií možnosť „hľadieť na tieto udalosti spoločne“:

„Seriózne prehĺbenie znalostí o postave Luthera a jeho kritike Cirkvi a pontifikátu v tom čase isto pomáhajú prekonať tú klímu vzájomnej nedôvery a rivality, ktorá počas dlhého obdobia v minulosti charakterizovala vzťahy medzi katolíkmi a protestantmi.

Pozorné a rigorózne štúdium, oslobodené od predsudkov a ideologických polemík, umožňuje cirkvám, ktoré sú dnes v dialógu, rozlišovať a prijať to, čo bolo v reformácii pozitívne a legitímne, a dištancovať sa od chýb, zveličovania a pádov, uznajúc hriechy, ktoré viedli k rozdeleniu.“ 

Podľa slov pápeža Františka „minulosť nemožno zmeniť“. Napriek tomu však dnes, po päťdesiatich rokoch ekumenického dialógu medzi katolíkmi a protestantmi, „je možné vykonať očistu pamäte, ktorá nespočíva v uskutočňovaní nerealizovateľnej opravy toho, čo sa stalo pred päťsto rokmi, ale v «rozprávaní týchto dejín iným spôsobom» (Luteránsko-rímskokatolícka komisia pre jednotu, Od konfliktu k spoločenstvu, 17. júna 2013, 16), vysvetlil Svätý Otec a svoj príhovor zakončil slovami:

„Dnes sme všetci ako kresťania povolaní k tomu, aby sme sa oslobodili od predsudkov voči viere, ktorú druhí vyznávajú s iným akcentom a jazykom, aby sme si navzájom odpustili za hriechy našich otcov a aby sme spoločne prosili Boha o dar zmierenia a jednoty.“ -ej-    

Postiť sa s pyšným srdcom robí viac zla než dobra. Prvým pôstom je pokora. (Tvít pápeža Františka 31. marca 2017) -ej-

Vatikán 31. marca – Text meditácií ku krížovej ceste Via Crucis, ktorej bude na Veľký piatok 14. apríla predsedať v rímskom Koloseu pápež František, pripravila tento rok francúzska biblistka Anne-Marie Pellettierová.

71-ročná víťazka Ratzingerovej ceny 2014 pochádza z Paríža a dlhé roky vyučovala hermeneutiku a biblickú exegézu. Svojím odborným záujmom sa zamerala najmä na miesto ženy v kresťanstve a v Cirkvi, vzťah medzi mystikou v židovstve a kresťanstve, na exegézu Piesne piesní, Izaiáša i na ďalšie témy. Prof. Anne-Marie Pelletierová viedla biblickú formáciou pre rehoľníkov viacerých mníšskych tradícií a v roku 2001 sa zúčastnila na Synode biskupov ako audítorka. -ej-      

Vatikán 31. marca – Charitatívny fond Svätého Otca známy ako Halier sv. Petra komunikuje s darcami už aj cez internetové sociálne siete. Od marca sú na Twitteri  aktívne tri kontá v angličtine, španielčine a taliančine s názvami @obolus_en, @obolus_es a @obolus_it”. Rovnako aj na sieti Instagram možno na adrese „obolus_va“ nájsť pravidelné odkazy s myšlienkami o zmysle praktizovania dobročinnosti prostredníctvom charity Svätej stolice.

Už skôr bola spustená samostatná internetová stránka www.obolodisanpietro.va, na ktorej sú informácie o projektoch financovaných zo zbierky „Halier sv. Petra“ a prostredníctvom ktorej možno aj priamo finančne prispieť. -ab-

Irak 31. marca – Pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi (ACN) včera zverejnila výsledky prieskumu o situácii kresťanov v Iraku. Zo sprístupnených údajov vyplýva, že skoro 12 tisíc súkromných domov v kresťanských dedinách na Ninivskej planine na severe Iraku bolo poškodených tzv. Islamským štátom, z toho 699 bolo kompletne zničených.  V súčasnosti sa v meste Erbil, v iránskom Kurdistane, nachádza približne 14 tisíc rodín utečencov z Ninivskej planiny, ktorí museli utiecť pred zverstvami páchanými Islamským štátom. Ide o takmer 90 tisíc osôb (v roku 2014 ich bolo 120 tisíc).

Po ukončení obhliadky poškodených súkromných budov sa Pápežská nadácia zamerala na zisťovanie poškodenia verejných budov ako školy, nemocnice a miesta modlitby. Aj táto časť prieskumu sa blíži k svojmu ukončeniu. Na základe získaných informácii chce Pápežská nadácia ACN lepšie a adresnejšie využiť prostriedky získané od darcov.

Pozitívnou informáciou vyplývajúcou z prieskumu je skutočnosť, že značná časť rodín utečencov sa túži vrátiť späť na Ninivskú planinu. -ab-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: