Vatikán 12. apríla – Pri generálnej audiencii dnes Svätý Otec hovoril v katechéze o nádeji, ktorá sa rodí z kríža. Táto nádej sa odlišuje od nádejí sveta, ktoré sa rúcajú, pripomenul pápež. Podstatu kresťanskej nádeje vysvetlil na symbole pšeničného zrnka, z ktorého sa zrodí klas, keď on samo odumrie. Veriacim dal nakoniec za domácu úlohu uprieť na chvíľu pohľad na kríž a povedať Ukrižovanému Ježišovi: „S tebou nič nie je stratené. S tebou môžem vždy dúfať. Ty si moja nádej“.

Úvod ku katechéze dnes tvorili tieto Ježišove slová z Jánovho evanjelia: «Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život» (Jn 12,24-25).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V uplynulú nedeľu sme si pripomenuli Ježišov vstup do Jeruzalema za slávnostnostného jasotu učeníkov a veľkého zástupu. Tí ľudia vkladali do Ježiša veľké nádeje: mnohí od neho očakávali zázraky a veľké znamenia, prejavy moci a dokonca slobodu od okupujúcich nepriateľov. Kto z nich by si predstavoval, že onedlho potom bude Ježiš naopak pokorený, odsúdený a usmrtený na kríži? Pozemské nádeje tých ľudí sa tvárou v tvár krížu rúcajú. Avšak my veríme, že práve v Ukrižovanom je naša nádej znovuzrodená.

Pozemské nádeje sa zoči-voči krížu rúcajú, avšak znovu sa rodia nové nádeje, nádeje, ktoré pretrvajú navždy.Táto nádej rodiaca sa z kríža je odlišnou nádejou. Odlišuje sa od tých, čo sa rúcajú, od svetských nádejí. O akú nádej však ide pri tejto nádeji rodiacej sa z kríža?

Porozumieť tomu nám pomôžu slová, ktoré vyslovil Ježiš práve po tom, ako vstúpil do Jeruzalema: «Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu» (Jn 12,24). Skúsme pomyslieť na zrnko či na malé semienko, ktoré padne do pôdy. Ak ostane uzavreté v sebe, nič sa neudeje; ak sa naopak rozlomí, otvorí sa, vtedy dá život klasu; najprv klíčku, potom rastline a rastlina prinesie plod.

Ježiš priniesol na svet novú nádej a urobil tak spôsobom semienka: stal sa veľmi maličkým, ako jedno pšeničné zrnko; zanechal svoju nebeskú slávu, aby prišiel medzi nás: „padol do pôdy“. Avšak to ešte nestačilo. Pre to, aby priniesol ovocie, Ježiš žil lásku až do konca, nechal sa rozlámať smrťou tak, ako sa semienko nechá rozlomiť pod zemou. Práve tam, v extrémnom bode svojho poníženia – ktorý je vlastne aj najvyšším bodom lásky – vzklíčila nádej.

Ak sa ma niekto z vás opýta: „Ako sa rodí nádej?“ [odpoviem]: „Z kríža. Hľaď na kríž, hľaď na ukrižovaného Krista a odtiaľ k tebe príde nádej, ktorá viac nezmizne, ktorá trvá až po večný život“. A táto nádej vyklíčila práve vďaka sile lásky: lebo láska, ktorá «všetko dúfa, všetko vydrží» (1 Kor 13,7), láska, ktorá je Božím životom, obnovila všetko k čomu sa dostala. Tak na Veľkú noc Ježiš premenil náš hriech na odpustenie tým, že ho vzal na seba.

Počujte dobre aká je to premena, ktorú robí Veľká noc: Ježiš premenil náš hriech na odpustenie, našu smrť na zmŕtvychvstanie, náš strach na dôveru. To je dôvod, prečo sa tam, na kríži, rodí a neustále znovuzrodzuje naša nádej; to je dôvod, prečo s Ježišom môže byť každá naša temnota premenená na svetlo, každá prehra na víťazstvo, každé sklamanie na nádej. Každé, áno každé. Nádej prekonáva všetko, lebo sa rodí z lásky Ježiša, ktorý sa urobil takým ako pšeničné zrnko v zemi a umrel preto, aby dal život, a z toho života plného lásky prichádza nádej.

Keď sa rozhodneme pre Ježišovu nádej, kúsok po kúsku odhaľujeme, že víťazným spôsobom života je spôsob semienka, pokornej lásky. Neexistuje iná cesta k víťazstvu nad zlom a k tomu, aby sa svetu darovala nádej. Vy mi však môžete povedať: „Nie, je to logika prehry!“ Zdalo by sa, že je to prehrávajúca nádej, lebo ten, kto miluje, prichádza o moc. Pomysleli ste na to? Ten, kto miluje, stráca moc, kto daruje, stráca vlastnenie niečoho, a milovať je darovaním.

Logika semienka, ktoré zomrie, logika pokornej lásky, je v skutočnosti cestou Boha, a jedine táto prináša plody. Vidíme to aj na sebe: vlastnenie ženie vždy k túžbe po niečom ďalšom: získal som pre seba jednu vec a rýchlo chcem ďalšiu, oveľa väčšiu, a tak ďalej, a nikdy nie som spokojný. Je to nepekný smäd, však? Čím viac máš, tým viac chceš. Je to nepekné.

Ten, kto je nenásytný, nikdy nie je sýty. A Ježiš to hovorí jasne: «Kto miluje svoj život, stratí ho» (Jn 12,25). Si nenásytný, miluješ vlastnenie mnohých vecí, avšak... všetko stratíš, aj tvoj život, čiže: kto miluje vlastné a žije pre vlastné záujmy, nadúva sa sám sebou a prehráva.

Kto naopak prijíma, je ochotný, slúži, ten žije Božím spôsobom: je teda víťazom, zachraňuje seba samého a druhých; stáva sa semienkom nádeje pre svet. Je pekné pomáhať druhým, slúžiť druhým... Možno sa však unavíme, no nie? Život je taký, avšak srdce sa naplní radosťou a nádejou. A toto je láska a nádej dohromady: slúžiť, darovať.

Zaiste, táto pravá láska prechádza cez kríž, cez obetu, tak ako u Ježiša. Kríž je povinným úsekom cesty, avšak nie je cieľom, je úsekom: cieľom je sláva, ako nám ukazuje Veľká noc. A tu nám na pomoc prichádza ďalší prekrásny obraz, ktorý Ježiš zanechal učeníkom pri Poslednej večeri. Hovorí: «Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek» (Jn 16,21).

Hľa: darovať život, nie ho vlastniť. A toto je to, čo robia mamy: dávajú ďalší život, trpia, no potom sú radostné, šťastné, lebo darovali ďaší život. Láska dáva radosť, privádza na svetlo život a dáva dokonca zmysel bolesti. Láska je motorom, ktorý poháňa vpred našu nádej. Opakujem: láska je motorom, ktorý poháňa vpred našu nádej. A každý z nás si môže položiť otázku: „Milujem? Naučil som sa milovať? Učím sa každý deň milovať viac?“, lebo láska je motorom poháňajúcim vpred našu nádej.

Drahí bratia a sestry, v týchto dňoch, dňoch lásky, nechajme sa zahaliť tajomstvom Ježiša, ktorý  tak ako pšeničné zrnko nám umierajúc daruje život. On je semienkom našej nádeje. Kontemplujme Urižovaného, zdroj nádeje. Kúsok po kúsku pochopíme, že dúfať s Ježišom znamená naučiť sa vidieť už teraz rastlinu v semienku, Veľkú noc v kríži, život v smrti.

Chcel by som vám dať domácu úlohu. Všetkým nám prospeje zastaviť sa pred Ukrižovaným – všetci máte vo svojom dome kríž – hľaďte na Ukrižovaného a povedzte mu: „S tebou nič nie je stratené. S tebou môžem vždy dúfať. Ty si moja nádej“. Predstavme si teraz kríž a všetci spolu trikrát povedzme Ukrižovanému Ježišovi: „Ty si moja nádej“. Všetci: „Ty si moja nádej“. Hlasnejšie! „Ty si moja nádej“. Ešte hlasnejšie! „Ty si moja nádej“. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Vatikán 12. apríla - Pápež František si osobitným gestom uctí mučeníkov dnešnej doby. Ako dnes informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke, Svätý Otec bude v sobotu 22. apríla v Bazilike sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme sláviť bohoslužbu slova spolu s Komunitou sv. Egídia na pamiatku „nových mučeníkov“ 20. a 21. storočia.

Komunita sv. Egídia vo svojej reakcii spolu s vyjadrením radosti nad rozhodnutím Svätého Otca uviedla: „Modlitba pápeža na mieste, ktoré od Jubilea 2000 z vôle Jána Pavla II. uchováva pamiatku súčasných mučeníkov, nadobúda celkom osobitnú hodnotu v časoch poznačených utrpením toľkých kresťanov vo svete a vo svetle Veľkej noci.“

Pamiatka uchovávaná v Bazilike sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove má ekumenický charakter, keďže zahŕňa mučeníkov z rôznych kresťanských cirkví. -jb-

Vatikán 12. apríla – Už je známy program verejných liturgických slávení Svätého Otca Františka na obdobie od Veľkej noci až do konca mája.

Vo štvrtok 20. apríla o 10.00 bude pápež František v Konzistoriálnej sále vo Vatikáne predsedať konzistóriu kardinálskeho zboru o viacerých kanonizačných kauzách.

V sobotu 22. apríla bude v Bazilike sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme sláviť bohoslužbu slova spolu s Komunitou sv. Egídia na pamiatku „nových mučeníkov“ 20. a 21. storočia.

Na piatok a sobotu 28. – 29. apríla je naplánovaná apoštolská cesta do Egypta  -harmonogram.

Vo 4. veľkonočnú nedeľu 7. mája, ktorá sa slávi ako Nedeľa Dobrého pastiera, bude Svätý Otec o 9.15 vo Vatikánskej bazilike sláviť eucharistiu spojenú s vysviackou kňazov.

V piatok a sobotu 12. – 13. mája absolvuje pápež František apoštolskú cestu do Fatimy pri 100. výročí zjavení Panny Márie - harmonogram.

V závere mája čaká Svätého Otca ďalšia z pastoračných návštev talianskych diecéz, keď v sobotu 27. mája zavíta do Janova - viac o programe. -jb-

Ak je tajomstvo zla priepastné, tak skutočnosť Božej lásky, ktorá ho prekonala a porazila je nekonečná. (Tvít pápeža Františka, 12. apríla 2017)

Vatikán 12. apríla – Aj formou poštovej známky si Vatikán pripomína 90. narodeniny Benedikta XVI., ktoré emeritný pápež oslávi 16. apríla. Vatikánske filatelistické a numizmatické oddelenie vydalo pri tejto príležitosti známku, na ktorej je portrét Benedikta XVI. v modlitbovom geste so zopätými rukami a ružencom.

Autorkou kreslenej grafickej predlohy je talianska umelkyňa Daniela Longo. Filatelistický minihárok s modrým pozadím obsahuje popri štyroch známkach s uvedenou jednotlivou hodnotou 0.95 eur aj obraz bratského objatia Benedikta XVI. s pápežom Františkom. Známka bola vydaná v 300-tisícovom náklade. -jb-

Slovensko 12. apríla - Pri príležitosti 90. narodenín emeritného pápeža Benedikta XVI., ktoré oslávi na Veľkonočnú nedeľu 16. apríla, vychádza v Spolku svätého Vojtecha v slovenčine svetový bestseller Posledné rozhovory autorskej dvojice Benedikt XVI. – Peter Seewald.

Kniha sa označuje za duchovný testament Benedikta XVI. Odkrýva nielen jeho osobné spomienky, ale aj pohľad na niektoré kritické momenty pontifikátu či názor na jeho nástupcu pápeža Františka. Prvý raz v dejinách tak hodnotí pápež svoj vlastný pontifikát.

Podľa slov nemeckého novinára Petra Seewalda, ktorý od roku 1992 vydal už štyri knižné rozhovory s Josephom Ratzingerom, neskorším pápežom Benediktom XVI., je cieľom tejto publikácie „lepšie pochopiť človeka Josepha Ratzingera a pastiera Benedikta XVI., oceniť jeho svätosť – a predovšetkým otvoriť prístup k jeho dielu, v ktorom sa skrýva poklad pre budúce generácie“.

„Som veľmi rád, že sme knihu mohli vydať pri príležitosti vzácneho životného jubilea Benedikta XVI., hoci naše vydavateľstvo získalo autorské práva na slovenský preklad až na konci februára,“ hovorí riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík.

Kniha Posledné rozhovory je rozdelená na tri časti. V prvej časti s názvom Rímske zvony Benedikt XVI. otvorene rozpráva o dôvodoch, ktoré ho viedli k odstúpeniu, a nevyhýba sa ani odpovedi na otázku, či to aspoň na okamih neoľutoval.

V druhej časti Príbeh služobníka spomína emeritný pápež na svoje najdôležitejšie životné míľniky i na ľudí, s ktorými spolupracoval a ktorých si vážil. Nechýbajú medzi nimi veľkí teológovia ako Henri de Lubac, Hans Urs von Balthasar či Karl Rahner. Rovnako cenné sú jeho spomienky na priebeh Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sám ako mladý teológ významne ovplyvnil.

Tretia časť Ježišov pápež sa venuje dôležitým aspektom pontifikátu a apoštolským cestám Benedikta XVI., vracia sa však aj k trom aféram, ktoré poznačili jeho úrad – k prípadom sexuálneho zneužívanie mladistvých kňazmi, prípadu Williamson a afére Vatileaks –, ku ktorým sa Benedikt XVI. vyjadruje veľmi priamo a jednoznačne.

V Spolku svätého Vojtecha vychádza kniha v edícii Profily a sprevádzajú ju príťažlivé fotografie. Prezentácia knihy sa uskutoční 19. apríla 2017 o 18.00 hodine, v deň 12. výročia zvolenia Benedikta XVI. za pápeža, v Aule Benedikta XVI. na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, ktorú Joseph Ratzinger navštívil 1. apríla 1992 ešte ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. (Zdroj: SSV) -jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: