Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

15/04/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubriky

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František v Koloseu: Modlitba k umučenému Kristovi za hriešne ľudstvo

◊  

Vatikán 15. apríla – V rímskom Koloseu sa včera s pápežom Františkom modlilo Krížovú cestu 20 tisíc veriacich, stovky miliónov sa k nej pripojili cez médiá. Štrnásť zastavení s meditáciami nad Kristovým umučením z pera francúzskej biblistky Anne-Marie Pelletierovej uzavrel Svätý Otec slovami záverečnej modlitby, ktorú prinášame v plnom znení:

„Ó, Kriste ponechaný osamote a zradený dokonca aj tvojimi blízkymi a lacno predaný. Ó, Kriste, súdený hriešnikmi, vydaný vodcami. Ó, Kriste, fyzicky trýznený, korunovaný tŕňmi a zaodetý purpurom. Ó, Kriste, bitý po tvári a surovo pribitý klincami.

Ó, Kriste, prebodnutý kopijou, ktorá pretrhla tvoje srdce. Ó, Kriste, zomrelý a pochovaný – ty, ktorý si Bohom života a existencie. Ó, Kriste, náš jediný Spasiteľ, aj tento rok sa k tebe vraciame s pohľadom skloneným v hanbe a so srdcom plným nádeje:

V hanbe za všetky obrazy devastácie, ničenia a stroskotania, ktoré sa v našom živote stali bežnými. V hanbe za každodenne prelievanú nevinnú krv žien, detí, imigrantov a osôb prenasledovaných kvôli farbe ich pleti alebo pre ich etnickú a spoločenskú príslušnosť a pre ich vieru v Teba.

V hanbe za to, že sme ťa príliš veľakrát, tak ako Judáš a Peter, predali a zradili a ponechali osamote umierať za naše hriechy, zbabelo utekajúc od našich zodpovedností.

V hanbe za naše mlčanie zoči-voči nespravodlivostiam. Za naše ruky lenivé darovať a nenásytné v uchytávaní a v podmaňovaní si. Za náš hlas – zvonivý pri bránení našich záujmov, no ostýchavý hovoriť v záujme druhého. Za naše nohy – rýchle na ceste zla a paralyzované na ceste dobra.

V hanbe za každý raz, keď sme my biskupi, kňazi, zasvätení a zasvätené pohoršili a zranili tvoje telo, Cirkev; a zabudli sme na našu prvotnú lásku, naše prvotné nadšenie a našu úplnú disponibilitu, nechávajúc zhrdzavieť naše srdce a naše zasvätenie.

Mnoho hanby Pane, avšak naše srdce clivo túži aj po dôveryplnej nádeji, že s nami nezaobchádzaš podľa našich zásluh, ale jedine podľa hojnosti tvojho milosrdenstva; že naše zrady neuberajú z nekonečnosti tvojej lásky; že tvoje srdce, materské a otcovské, na nás nezabúda za tvrdosť nášho najhlbšieho vnútra.

Túži po bezpečnej nádeji, že naše mená sú vryté do tvojho srdca a že sme zreničkou tvojich očí. Po nádeji, že tvoj kríž premieňa naše zatvrdnuté srdcia na srdcia z mäsa schopné snívať, odpúšťať a milovať; premieňa túto temnú noc tvojho kríža na žiarivý východ tvojho Zmŕtvychvstania.

Po nádeji, že tvoja vernosť sa nezakladá na tej našej. Nádeji, že zástup mužov a žien verných tvojmu krížu naďalej verne žije a bude verne žiť ako kvas dávajúci chuť a ako svetlo otvárajúce nové obzory v tele nášho raneného ľudstva.

Túži po nádeji, že tvoja Cirkev sa bude usilovať byť hlasom volajúcim na púšti ľudstva, aby pripravila cestu tvojho víťazného návratu, keď prídeš súdiť živých a mŕtvych. Po nádeji, že dobro zvíťazí aj napriek svojej zdanlivej porážke!

Ó Pane Ježišu, Syn Boží, nevinná obeť nášho vykúpenia, pred tvojou kráľovskou zástavou, pred tvojím tajomstvom smrti a slávy, pred nástrojom tvojho umučenia padáme na kolená, zahanbení a dúfajúci, a prosíme ťa, aby si nás umyl v kúpeli krvi a vody, ktoré vyšli z tvojho prebodnutého Srdca; aby si nám odpustil naše hriechy a naše viny.

Prosíme ťa, aby si pamätal na našich bratov zrážaných násilím, ľahostajnosťou a vojnou. Prosíme ťa, aby si rozlámal reťaze, ktoré nás robia väzňami v našom egoizme, v našej dobrovoľnej slepote a v márnosti našich svetských kalkulácií.

Ó, Kriste, prosíme ťa, aby si nás naučil nikdy sa nehanbiť za tvoj kríž, nezneužívať ho, ale ctiť si ho a klaňať sa mu, lebo prostredníctvom neho si nám ukázal obludnosť našich hriechov, veľkosť tvojej lásky, nespravodlivosť našich súdov a moc tvojho milosrdenstva. Amen.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-      

inizio pagina

Požehnané sviatky Veľkej noci!

◊  

Laudetur Jesus Christus!

Požehnané slávenie duchovných tajomstiev Veľkej noci,

v ktorej sme boli zachránení Božou láskou

Vám praje

Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu

inizio pagina

Rubriky



Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Čo mám z Ježišovho zmŕtvychvstania?

◊  

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 1. veľkonočnú nedeľu cyklu A (Jn 20, 1-9): Čo mám z Ježišovho zmŕtvychvstania?

Osol sa, milí priatelia, rozplýva pred svojím kolegom, tiež oslom: „Je to nádherné, ako vie orol vysoko lietať. Je to úplná poézia. Tá jeho technika! Tá ľahkosť, s ktorou to všetko robí! Obdivujem ho.“ „Alebo pozri na leva. To je vskutku kráľ. Tak majestátne sa správa! Úplne z neho žiari veleba a veľkosť. Aj leva úprimne obdivujem.“ „Alebo aj jeleň, synoným bystrosti. To je úžasný tvor! Jeho beh, to je hotová harmónia. Aj jeleň vo mne vzbudzuje úctu a úprimný obdiv.“ Kolega somára si ho vypočuje a hovorí mu na to: „Máš pravdu, bratku. Ale čo máš z toho, že orol vie nádherne lietať, lev vyzerá majestátne a jeleň je bystrý, keď my stále ostávame oslami?“

A je to naozaj pravda, milí priatelia. Čo mám z toho, keď niekoho obdivujem a vzrušujem sa nad jeho vlastnosťami, keď ja sám nemám možnosť vlastniť nič z toho, čo vlastní on?

My sa dnes, bratia a sestry, zastavujeme pri najväčšej skutočnosti našej viery: pri Ježišovom zmŕtvychvstaní. Radujeme sa z neho, tešíme sa z neho, navzájom si blahoželáme. Prečo to robíme? Prečo slávime to, čo sa stalo Ježišovi tak slávnostne a tak okázalo? Je síce šľachetné, vedieť sa radovať aj zo šťastia a úspechov druhého, ale – predsa – ak by to bolo len o šťastí a dobre len toho druhého, stačilo by nám to? Neboli by sme na tom ako tí chudobní diváci telenoviel v brazílskej Amazónii, o ktorých hovorí istý misionár? Celý deň si vraj v televízii pozerajú príbehy zo života bohatej smotánky, nasávajú ich skúsenosti, prežívajú ich zážitky spolu s nimi, sledujú ich intrigy. Avšak na konci dňa si so žiaľom uvedomujú, že sú to predsa len dva svety, svet ich a svet ich hrdinov. A tieto dva svety sú od seba tak vzdialené, že ich to až deprimuje. Svojich hrdinov môžu tak nanajvýš obdivovať a pritom im hĺbke srdca závidieť. To je tak všetko. Je toto to, čo prežívame aj my vo vzťahu k vzkriesenému Ježišovi? Myslím, milí priatelia, že k by tomu tak bolo, potom by sme v kostole dnes sotva boli. Tak čo to potom je? Čo nás sem priviedlo?

Možno ste počuli o náhrobku nazvanom Newgrange, ktorý sa nachádza v Írsku asi 60 km severovýchodne od Dublina.  Má asi 5000 rokov a je postavený tak, že do hrobky, ktorá je v jeho strede, vedie zvonka asi 18 metrová chodba, ktorá je stále tmavá. Čo je na nej zvláštne je to, že do tejto chodby raz za rok predsa len prenikne svetlo a to vždy 21. decembra, v deň zimného slnovratu. Vtedy celých 17 minút cez celú 18 metrovú chodbu preniká ostrý slnečný lúč až do samotnej hrobky. Čo stavitelia tohto náhrobku chceli týmto povedať? Myslím, že tým chceli vyjadriť svoju nádej. Lúč svetla preniká do hrobky v tom najtmavšom čase roka, kedy sú dni najkratšie a noci najdlhšie. A tak aj náš život nikdy, ani v tých najchmúrnejších svojich udalostiach, nikdy nepostráda nádej.

A presne toto je to, čo nám všetkým, tebe i mne, ponúka aj Ježiš v udalosti svojho zmŕtvychvstania. Sv. Pavol hovorí: Kristus vstal zmŕtvych „ako prvotina zosnulých.“ (1 Kor 16, 20) Ako prvotina znamená, že on bol prvý a za ním nasledujeme my. Hrob nie je naším definitívnym koncom. Za nim nasleduje sláva vzkriesenia. A to nielen v tom doslovnom, ale aj v prenesenom slova zmysle. Lebo dôsledkom toho, že náš život nekončí, je potom to, že aj veci v ňom naberú nový zmysel. V našom živote potom nemajú miesto beznádeje, starosti, smútok, zúfalstvo. Toto je skutočný zmysel Ježišovho zmŕtvychvstania. Keby sme vedeli, milí priatelia, túto skutočnosť naplno absorbovať a uveriť jej, naše životy by dostali novú kvalitu.

Pozrime sa, ako táto skutočnosť pomohla v jednej ponurej a ťažkej chvíli života  hudobnému skladateľovi Georgovi Friedrichovi Händelovi.

Jednej noci sa tento hudobný skladateľ vliekol osamelý a unavený londýnskymi ulicami. Cítil, že je na pokraji, že už nevie vytvoriť žiadne hudobné dielo. Blížila sa mu šesťdesiatka a cítil sa nevládny a oveľa starší, než bol.

Takto si hovoril: „Bože, prečo ma nechávaš žiť, keď ma všetci ľudia opúšťajú, pochovávajú, pretože už nevládzem tvoriť. Prečo som takto neschopný? Bože môj, prečo si ma opustil?“ A v tejto beznádeji ba až zúfalstve sa vrátil domov. Vojde do izby a oči mu padnú na balík, ktorý bol položený na stole. Podíde k nemu, rozlomí pečať, rozbalí ho a nájde v ňom libretto. Bolo od akéhosi druhoradého básnika – Karola Jannesa. V liste mu básnik píše: „Pán si praje, aby ste urobili hudbu na tento text.“ Umelec ľahostajne listuje librettom a pozerá text bez záujmu. Až zrazu tam číta takéto slová: „Bol opovrhnutý, opustený, muž bolesti. Potupený a znevážený. Čaká, že ho niekto poteší. Volá k Otcovi: Bez teba pre mňa šťastia niet. Ty nezanecháš moju dušu v podsvetí a nedáš uzrieť porušenie svojmu svätému.“

Umelcovi sa tieto slová pozdávajú. Sú ako ušité na jeho zlomené srdce. S rastúcim záujmom číta ďalej. Text libretta ho stále viac a viac približuje k ukrižovanému Ježišovi. Až príde k pasáži, v ktorej vrcholom je zvolanie: „Ja viem, že môj vykupiteľ žije a preto napokon plesám a volám – ALLELUJA!“

V tej chvíli vidí umelec v duchu svojho ukrižovaného Vykupiteľa tak hlboko, tak intenzívne, že cíti v sebe novú silu, nový oheň. V mysli mu začnú víriť úchvatné melódie. Berie pero a začne písať. S neuveriteľnou ľahkosťou a rýchlo zapĺňa notami a textom stranu za stranou. Svojmu sluhovi vraví: „Otvorila sa mi doširoka brána nebies a vidím svojho Spasiteľa.“ A 24 dní a nocí akoby zbavený zmyslov iba s malými prestávkami píše, a píše, a píše. Napokon vyčerpaný klesá na posteľ. Na jeho stole leží hotový rukopis najväčšieho oratória, aké kedy vzniklo. Má nadpis: MESIÁŠ.

Nesmrteľný autor o ňom povedal: „Bol to zázrak, bola to veľká milosť Božia, že som vykúpenie Ježiša Krista tak hlboko porozumel, že som od neho dostal silu, radosť a inšpiráciu pre nový život.“ Odvtedy napísal ešte 10 známych a slávnych oratórií na oslavu Boha.

Možno tu, na tomto príbehu aj my cítime, že v Ježišovom zmŕtvychvstaní je sila – sila pre plnšie prežívanie života každého z nás. A nielen sila. Aj dôvod. Lebo ak verím, že raz aj ja tak ako Ježiš vstanem zmŕtvych, potom táto viera musí zo mňa vytvoriť nového a vo všetkých sférach plnšie žijúceho človeka už tu na zemi.

Želám vám, milí priatelia, požehnanú Veľkú noc. 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 15. apríla 2017

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina