Vatikán 19. apríla – Pri generálnej audiencii sa dnes Svätý Otec František zameral v katechéze na veľkonočné posolstvo nádeje. Biblickým podnetom bol úryvok z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom:

«Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim» (1 Kor 15,1-5).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa stretávame vo svetle Veľkej noci, ktorú sme slávili a naďalej slávime pri liturgii. Preto by som vám v rámci nášho programu katechéz o kresťanskej nádeji chcel dnes hovoriť o vzkriesenom Kristovi, našej nádeji, tak ako to prezentuje sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom (porov. kap. 15).

Apoštol chce vyriešiť problematiku, ktorá bola istotne v korintskom spoločenstve v centre diskusií. Zmŕtvychvstanie je poslednou z tém, ktorými sa tento list zaoberá, avšak pravdepodobne v poradí podľa dôležitosti je prvou: veď všetko sa opiera o tento predpoklad.

Pavol, keď sa prihovára ku svojim kresťanom, vychádza z nepopierateľného údaja, ktorý nie je výsledkom reflexie nejakého múdreho človeka, ale je faktom, jednoduchým faktom, ktorý sa prihodil v živote niekoľkých osôb. Odtiaľto sa rodí kresťanstvo. Nie je ideológiou, nie je filozofickým systémom, ale cestou viery, ktorá vychádza z udalosti: Ježiš zomrel pre naše hriechy, bol pochovaný a tretieho dňa vstal z mŕtvych a zjavil sa Petrovi a Dvanástim (porov. 1 Kor 15,3-5). Toto je fakt. Umrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, zjavil sa. Čiže: Ježiš je živý. Toto je jadro kresťanského posolstva.

Ohlasujúc túto udalosť, ktorá je centrálnym jadrom viery, Pavol trvá predovšetkým na poslednom prvku veľkonočného tajomstva, čiže na skutočnosti, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ak by totiž bolo všetko skončilo smrťou, mali by sme v ňom príklad vrcholnej obetavosti, avšak toto by nemohlo vzbudiť našu vieru. Bol to akýsi hrdina? Nie. Zomrel, avšak vstal z mŕtvych. Lebo viera sa rodí zo zmŕtvychvstania. Prijatie toho, že Kristus zomrel a že zomrel ukrižovaním, nie je skutkom viery, je to historický fakt. Naopak veriť, že zmŕtvychvstal, skutkom viery je. Naša viera sa rodí vo veľkonočné ráno.

Pavol zostavuje zoznam osôb, ktorým sa Zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil (porov. v. 5-7). Máme tu jeden malý súhrn všetkých veľkonočných príbehov a všetkých osôb, ktoré vstúpili do kontaktu so Zmŕtvychvstalým. Na vrchu zoznamu sú Kéfas, čiže Peter, a skupina Dvanástich, potom „päťsto bratov“, z ktorých mnohí ešte mohli vydať svoje svedectvo, potom sa uvádza Jakub. Posledným v zozname – ako zo všetkých najmenej hodný – je on sám. Pavol sám o sebe hovorí: „Ako nedochôdča“ (porov. v. 8).

Pavol používa tento výraz, lebo jeho osobný príbeh je dramatický: on nebol akýmsi „miništrantom“. Bol prenasledovateľom Cirkvi, hrdým na vlastné presvedčenie; cítil sa byť úspešným človekom, s veľmi jasnou predstavou o tom, v čom spočíva život s jeho povinnosťami. Avšak v tomto dokonalom obraze – všetko bolo u Pavla dokonalé, vedel všetko – v tomto dokonalom obraze života jedného dňa nastane to, čo bolo absolútne nepredvídateľné: stretnutie so Zmŕtvychvstalým Ježišom na ceste do Damasku. Tam nebol len mužom, ktorý spadol na zem: bol osobou uchvátenou udalosťou, ktorá mu prevrátila zmysel života hore nohami. A z prenasledovateľa sa stáva apoštol. Prečo? „Lebo som videl Ježiša živého! Videl som zmŕtvychvstalého Ježiša Krista!“ Toto je základom Pavlovej viery, ako aj viery ostatných apoštolov, viery Cirkvi, aj našej viery.

Aké pekné je pomyslieť, že kresťanstvo je v zásade týmto! Nie je to ani tak naše hľadanie Boha – hľadanie, pravdupovediac také kolísavé –, ale skôr Božie hľadanie nás. Ježiš nás vzal, uchvátil, vydobyl si nás, aby nás už viac nezanechal. Kresťanstvo je milosťou, prekvapením, a z tohto dôvodu si vyžaduje srdce schopné úžasu. Srdce uzavreté, racionalistické, nie je schopné žasnúť a nemôže pochopiť čo je to kresťanstvo. Lebo kresťanstvo je milosťou a milosť vnímame - ba viac, stretávame ju - jedine v úžase zo stretnutia.

A tak, aj keď sme hriešnikmi – a my všetci nimi sme –, ak naše predsavzatia k dobrému zostali na papieri, alebo ak si hľadiac na náš život uvedomíme, že sme nakopili mnoho neúspechov... Na Veľkonočné ráno môžeme konať tak, ako tie osoby, o ktorých hovorí evanjelium: ísť ku Kristovmu hrobu, vidieť veľký kameň odvalený a myslieť na to, že Boh uskutočňuje pre mňa, pre nás všetkých, neočakávanú budúcnosť. Ísť k nášmu hrobu: kúsok z neho máme vo svojom vnútri my všetci. Ísť tam a vidieť, ako je Boh schopný z neho vzkriesiť. Tu je šťastie, tu je radosť, život, kde všetci mysleli, že bude smútok, porážka a temnota. Boh dáva rásť svojim najkrajším kvetom uprostred tých najvyprahnutejších skál.

Byť kresťanmi znamená nezačínať od smrti, ale od lásky Boha k nám, ktorý porazil našu  úhlavnú nepriateľku. Boh je väčší než ničota a stačí jediná zažatá sviečka, aby sme zvíťazili nad tou najtemnejšou z nocí. Pavol volá ako ozvena prorokov: «Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?» (v. 55). Počas týchto veľkonočných dní nosme si toto zvolanie v srdci. A ak sa nás opýtajú na dôvody nášho úsmevu, ktorý rozdávame a nášho trpezlivého delenia sa, vtedy budeme môcť odpovedať, že Ježiš je ešte stále tu, že je aj naďalej živý medzi nami, že Ježiš je tu, na námestí, s nami: živý a zmŕtvychvstalý.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

.

Vatikán/Slovensko 19. apríla – Svätý Otec František požehnal obraz Panny Márie Snežnej, určený pre kostol v Bratislave na Kalvárii s rovnakým mariánskym titulom. Urobil tak pred generálnou audienciu, keď sa počas príchodu na Námestie sv. Petra pristavil na vnútornom nádvorí pri skupine zástupcov Slovenska.

Okrem veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Petra Sopka s manželkou bol pri požehnaní obrazu prítomný aj páter Chryzostom František Kryštof OP, správca farnosti Bratislava-Kalvária, ktorú majú v správe dominikáni. Farský kostol Panny Márie Snežnej bol oficiálne pričlenený k rímskej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore práve pred rokom.

Vyše dvojmetrová maľba od slovenského umelca Jaroslava Dvorského zobrazuje žiariacu postavu Panny Márie, ktorá z neba sype na zem vločky snehu ako symbol vyprosenej Božej milosti. Veľkoplošná maľba v zlatom ráme obsahuje aj siluety hlavnej rímskej mariánskej baziliky a bratislavského kostola na Kalvárii. -jb-

Vatikán 19. apríla – Pri generálnej audiencii na Vatikánskom námestí pápež František pozdravil skupinu nových diakonov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí v utorok 18. apríla prijali v Ríme diakonskú vysviacku. Medzi pätnástimi diakonmi z Medzinárodného kolégia del Gesù bol aj slovenský jezuita Peter Buša SJ, pôvodom z Kuzmíc v okrese Trebišov, ktorý pokračuje v teologických štúdiách v Ríme na Pápežskej Gregorovej univerzite.

Na prvej generálnej audiencii vo Veľkonočnom období sa diakoni zúčastnili spolu s rodičmi a príbuznými, s rehoľnými predstavenými a priateľmi. V závere audiencie Svätý Otec adresoval jezuitským diakonom tieto slová: „Povzbudzujem každého z vás, aby ste denne žili evanjelium dobročinnej lásky.“

Pätnástim mladým jezuitom z Brazílie, Indie, Poľska, Slovenska, Slovinska, Argentíny, Ekvádoru, Vietnamu, Tanzánie, Mjanmarska a USA udelil diakonskú vysviacku Mons. Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ, titulárny arcibiskup tibijský, ktorý je sekretárom Kongregácie pre náuku viery.  Na slávnosti v hlavnom jezuitskom kostole v Ríme s titulom Najsvätejšieho mena Ježiš (Chiesa del Gesù) sa zúčastnila aj skupina slovenských jezuitov na čele s provinciálnym predstaveným P. Rudolfom Uherom SJ. -jb-

Vatikán 19. apríla – Svätá stolica dnes zverejnila tri menovania osobitných vyslancov Svätého Otca na významné cirkevné podujatia v Albánsku, Portugalsku a  Kazachstane spojené s mariánskou úctou.

Pápež František vymenoval slovinského kardinála Franca Rodého CM, emeritného prefekta Kongregácie pre zasvätený život za svojho osobitného vyslanca na oslavy v Národnej svätyni v albánskom Škoderi dňa 26. apríla pri príležitosti 550. výročia príchodu škoderskej ikony „Matky dobrej rady“ do talianskeho mestečka Genazzano v regióne Lazio.

Druhé menovanie sa týka slávnosti záveru Mariánskeho kongresu v Kazachstane, ktorá sa bude konať 13. mája v Katedrále Fatimskej Panny Márie v Karagande pri príležitosti 100. výročia zjavení vo Fatime. Za svojho osobitného vyslanca do Karagandy vymenoval pápež František nemeckého kardinála Paula Josefa Cordesa, emeritného predsedu Pápežskej rady „Cor unum“.

Ako tretí osobitný pápežský vyslanec bol vymenovaný brazílsky kardinál João Braz de Aviz, prefekt Kongregácie pre zasvätený život, ktorý zastúpi pápeža Františka v dňoch 4. – 6. mája v Mariánskej svätyni vo Fatime na Piatom svetovom stretnutí hnutia Cursillos de Cristianidad s označením „Ultreia“. -jb-

Meditujme s úžasom a vďačnosťou veľké tajomstvo zmŕtvychvstania Pána! (Tvít pápeža Františka, 19. apríla 2017)

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: