Vatikán 20. apríla – Pri príležitosti dvestého výročia založenia rehoľnej kongregácie bratov maristov a pred jej blížiacou sa generálnou kapitulou napísal pápež František list jej generálnemu predstavenému Emiliovi Turú Rofesovi. Vo svojom liste sa zameral na výchovu mladých, ktorá predstavuje hlavnú charizmu rehole.

Pápež pripomenul slová zakladateľa bratov maristov Marcellina Champagnata, ktorý povedal: «Výchova je pre dieťa tým, čím je obrábanie pre pôdu. Akokoľvek dobrá je pôda, ak sa neorie, neprodukuje nič iné, iba krovie a burinu.»

Svätý Otec upozornil, že „vychovávateľ musí v prvom rade ‚kultivovať‘ seba samého. Musí si byť vedomý, že pôda, ktorú obrába a stvárňuje je svätá, vidiac v nej lásku a odtlačok Boha“.

Pápež povzbudil rehoľníkov, aby sa nechali viesť Pannou Máriou, napĺňajúc tak svoje motto: «Všetko pre Ježiša skrze Máriu, všetko Márii pre Ježiša.» Tri hlavné charakteristiky Panny Márie – pokora, pripravenosť a služba – majú vyznačovať podľa Svätého Otca aj dobrého vychovávateľa.

Na záver svojho listu pápež František povzbudil členov rehole maristov týmito slovami: „Mladí rozpoznajú vo vašom spôsobe bytia a konania, že je v tom niečo výnimočné, a pochopia, že stojí za to nielen naučiť sa tieto hodnoty, ale zvlášť zvnútorniť ich a konať podľa nich.“ -ab- 

Ak Kristus vstal z mŕtvych, môžeme hľadieť novými očami a novým srdcom na všetky udalosti v našom živote, aj na tie najnegatívnejšie. (Tvít pápeža Františka, 20. apríla 2017)

Vatikán 20. apríla – Pri dnešnom zasadnutí riadneho kardinálskeho konzistória Svätý Otec František oficiálne oznámil, že fatimské deti bl. František a Hyacinta, čiže súrodenci Francisco (1908-1919) a Jacinta (1910-1920) Martoví budú svätorečení 13. mája vo Fatime. Stane sa tak počas návštevy pápeža Františka na tomto mariánskom pútnickom mieste pri príležitosti osláv storočnice zjavení Panny Márie.

Ďalší blahoslavení, o ktorých sa dnes rozhodovalo pri stretnutí kardinálskeho zboru budú kanonizovaní pri jednej spoločnej slávnosti 15. októbra. Ide o dve skupiny mučeníkov Brazílie a Mexika a dve osobnosti zo Španielska a Talianska. Medzi tridsiatkou brazílskych mučeníkov z roku 1645 sú kňazi Andrej de Soveral a Ambróz František Ferro a tiež laik Matúš Moreira. Trojicu mexických mučeníkov z roku 1529 tvoria chlapci Krištof, Anton a Ján, ktorých zavraždili v ešte nedospelom veku z nenávisti ku viere.

Ďalšie dve svätorečenia sa týkajú španielskeho kňaza z rádu piaristov bl. Faustína Mígueza (1831-1925), zakladateľa ženského rehoľného inštitútu kalazanských sestier a talianskeho kapucínskeho kňaza bl. Angela da Acri (1669-1739). -ab-

Vatikán 20. apríla – Jezuita P. Federico Lombardi, niekdajší riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice a oficiálny hovorca Vatikánu, poskytol  talianskemu katolíckemu denníku Avvenire rozhovor v súvislosti s 90. životným jubileom emeritného pápeža Benedikta XVI. Páter Lombardi je v súčasnosti predsedom Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera - Benedikta XVI.

Aký je na základe Vašej skúsenosti vzťah Jozefa Ratzingera s mediálnym svetom?

„On, ako dobrý akademik, bol zvyknutý na verejné konferencie a diskusie. A to aj na osobitne chúlostivé a ťažké témy. Predstavoval som si, že bude aj naďalej prijímať žiadosti o rozhovory či zúčastňovať sa diskusií. Ako pápež však chcel zachovávať iste nie ustráchaný postoj, ale postoj zámerne rezervovaný. Odlišné je to pri otázke knižných rozhovorov, alternatívnej forme ku tzv. „kánonickým“ dokumentom, ktorú využil počas svojho pontifikátu i po ňom. Jedným aspektom, ktorý som vždy oceňoval na jeho postoji k médiám je, že hoci si uvedomoval ich rolu, nikdy nechcel dať nadmernú váhu tomu, čo sa hovorilo o ňom a o jeho konaní. Skrátka, nebol tým podmieňovaný.“

Aké sú Vaše najradostnejšie spomienky ako „hovorcu“?

„Zvlášť sú to niektoré obrazy spojené s cestami. On na člne, obklopený mladými v Nemecku na Rýne či v Austrálii pri vstupe do prístavu v Sydney. A potom návšteva Veľkej Británie. Na začiatku boli obavy z najmä dôvodu otázok o zneužívaniach, no potom sa všetko vyvinulo pozitívnym spôsobom. Veľká pozornosť a pohostinosť   vyšla zo strany poväčšine nekatolíckej verejnej mienky. Dojemné bolo aj úžasné ticho charakterizujúce eucharistickú adoráciu na Svetových dňoch mládeže v Madride, jeden veľký pokoj, ktorý nastal po tom, čo veľké priestranstvo postihla silná prietrž mračien.“

A ktoré boli najťažšie momenty?

„Bezpochyby tá hrozná záležitosť so sexuálnymi zneužívaniami. Bol to čas skúšky a kríža, ktorému Benedikt XVI. čelil s jasnosťou, pevnosťou a prezieravosťou.“

Čo hovoríte na  príhovor v Regensburgu a potom „Vatileaks 1“?

„Boli to dva kritické momenty. Avšak príhovor v Regensburgu  nakoniec poskytol príležitosť priviesť na vyššiu úroveň dialóg s moslimským svetom na rozhodujúcu tému vzťahu medzi vierou a rozumom, medzi náboženstvom a násilím. A je dobré pamätať aj na to, že fenomén Vatileaks vznikol v kontexte procesu reformy finančného a právneho systému Svätej stolice, ktorý sa zrodil a začal sa rozvíjať práve počas Ratzingerovho pontifikátu.“

Ako ste prežívali zrieknutie sa pontifikátu?

„Vedel som o zrieknutí sa niečo predtým, než bolo ohlásené. Prežíval som ho v postoji súladu, bez ťažkostí pochopiť dôvody k nemu, ktoré napokon on sám jasne a výstižne vyslovil. A bez toho, aby som to považoval za absolútne prekvapivú skutočnosť, ani šokujúcu a dramatickú. Povedal, že to bola eventualita, ktorú považoval za možnú.“

Ako vidíte vzťahy medzi pápežom Františkom a emeritným pápežom?

„Veľmi jasné, jednoduché a dobre vyjadrené významnými obrázkami, ktoré ich zachytávajú pri objatí alebo keď sa spoločne modlia. Nie je ich veľa, ale sú výstižné a vyjadrujú aj momenty verbálneho či písomného kontaktu, ktoré tu môžu byť a ktoré my nevidíme vo forme fotografií. Zdá sa mi byť zjavným úcta, uznanie, náklonnosť Františka k Benediktovi. A úcta, náklonnosť a modlitba Ratzingera za svojho nástupcu. Nikdy mi neprišlo na um, že emeritný pápež by sa mohol pustiť do posudzovania, komentovania či zasahovania.“

A vzťahy medzi oboma pontifikátmi?

„U Ratzingera vyniká viac teológ, človek kultúry a reflexie. Bergoglio je viac pastoračný, viac zameraný na vzťahy, viac schopný prejaviť fyzickú blízkosť. Sú to dve odlišné osobnosti spojené tou istou misiou. A je tiež pekné, že je tomu tak.“

Ste predsedom Ratzingerovej nadácie. K 90. narodeninám emeritného pápeža ste publikovali peknú knihu Cooperatores Veritatis, vydanú Vatikánskym knižným nakladateľstvom (LEV). Aké sú ďalšie iniciatívy?

„Zvlášť spolupracujeme na príprave troch kongresov. Podporujeme kongres o sv. Bonaventúrovi naplánovaný na november na Gregoriáne (Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme). A pracujeme na kongrese, ktorý sa uskutoční na Katolíckej univerzite Kostariky na rozhraní novembra a decembra na tému Laudato si´ vo svetle ratzingerovskej teológie, i na ďalšom, ktorý bude na (rímskej univerzite) LUMSA v roku 2018 o základoch práva pri dvadsiatom výročí doktorátu honoris causa, ktorý udelili Ratzingerovi na túto tému. Je to téma, ktorou sa bude rovnako zaoberať kardinál Müller vo Varšave, v sídle biskupstva, na podujatí Ratzingerovho študijného centra v Bydgoszczi – našej pobočke – v spolupráci s poľským parlamentom.“

(Zdroj: Avvenire, preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-

.

Vatikán 20. apríla – Na pozvanie veľkého imáma Mešity Al Azhar bude v dňoch 28. a 29. apríla na návšteve v Káhire aj ekumenický patriarcha Bartolomej z Konštantínopolu. Zúčastní sa na medzinárodnej konferencii o mieri spolu s pápežom Františkom.

Ekumenický a medzináboženský dialóg pokračuje napriek zložitej medzinárodnej situácii či nedávnym atentátom proti koptskej komunite v Egypte. Ďalším incidentom proti pokoju v Egypte bol utorňajší útok islamistov v blízkosti pravoslávneho kláštora sv. Kataríny na úpätí Sinaja, ktorý zapríčinil smrť jedného egyptského policajta.

Význam účasti pápeža Františka a patriarchu Bartolomeja v Káhire z pohľadu pravoslávia vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas archimandrita Athenagoras Fasiolo, delegát pravoslávneho metropolitu v Taliansku a na Malte Gennadiosa. Predstavený pravoslávneho kláštora v Livorne sa vyjadril týmito slovami:

„Verím, že dve hlavné kresťanské Cirkvi, dve hlavné rodiny kresťanstva spoločne dosvedčujú plán pokoja, ktorý presahuje politické a ekonomické zväzky, aj tzv. kresťanských veľmocí, ktoré príliš často, a na Západe jednotne, zostávajú ticho tvárou tvár týmto skutočnostiam.“

Na otázku o riziku protireakcií zo strany tých, ktorí si mier naopak neželajú, archimandrita Athenagoras odpovedá:

„Verím, že všetky náboženstvá majú ako prvú úlohu učiť svojich veriacich, svojich nasledovníkov, čo sa rozumie pod pojmom pokoj. Pokoj nie nikdy nadvláda jedného nad druhými, toto  nie je pokoj. Mier nie je nikdy mier prikázaný, nie je nikdy podrobenie sa vôli jedných nad inými. Mier znamená koordinovať, pracovať spoločne na nájdení spoločnej cesty, uspokojivej, spravodlivej, ktorá dokáže garantovať spravodlivý život, to jest život vo svojej plnosti.

Potrebujeme sa nebáť povedať, že existujú pomätené frakcie, ale myslím si, že tak ako to bolo v dvetisícročnej histórii kresťanstva, počas ktorej sme sa naučili chápať, ako treba žiť vieru, rovnako aj ďalšie náboženské rodiny budú musieť urobiť to isté. Nemôžeme sa, podľa mňa, zachrániť jednotlivo, musíme sa zachrániť spoločne, jedni s druhými: kresťania s kresťanmi, kresťania spoločne s ostatnými náboženstvami.“

Delegát pravoslávneho metropolitu reagoval aj na otázku, či si tento ekumenický a medzináboženský dialóg dokáže stanoviť správny odstup od tých, čo chcú využívať náboženstvo na politické či geopolitické ciele. Archimandrita Athenagoras Fasiolo odpovedal:

„Verím že áno. Ako veriaci človek verím, že áno. Musíme byť odvážni, ale musíme hovoriť medzi sebou aj o tom, čo sme jedni i druhí nevykonali na zabránenie tomu, čo sa deje. Západ má určite svoj podiel na vzostupe týchto fundamentalizmov, moslimský svet má tiež svoj podiel, pretože nedokázal viesť k múdrejším myšlienkam teológiu ponechanú tak trochu v samovoľnosti. Verím, že každý musí prispieť svojím dielom, pretože inak sa dostávame na cestu bez návratu.

Musíme sa stretávať, musíme mať odvahu zhovárať sa, musíme mať odvahu uskutočniť aj tieto náročné cesty, pretože som si istý, že táto cesta v tomto momente bude ťažká tak pre pápeža Františka ako aj pre ekumenického patriarchu i pre všetkých ostatných náboženských predstaviteľov, ktorí prídu. Nemôžeme sa tváriť, že nevidíme tých našich bratov vo viere, ktorí trpia v primnohých častiach sveta.

Nemôžeme nepovedať, že kresťanská viera je v tomto čase opäť vierou, ktorá je vo svete najviac prenasledovaná. Ale to nie preto, že by sme chceli potvrdzovať nadradenosť alebo kto vie čo, ale jednoducho preto, aby sme sa zhovárali ako bratia a aby sme spoločne našli riešenia. -ab, jb-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: