Vatikán 21. apríla – Svätý Otec v sobotu 22. apríla vo večerných hodinách navštívi Baziliku sv. Bartolomeja,  ktorá je od roku 1999 na základe priania Jána Pavla II. miestom modlitby zasväteným pamiatke „novodobých mučeníkov“. Baziliku, ktorá sa nachádza na Tiberskom ostrove v Ríme spravuje Komunita sv. Egídia.

V bazilike sv. Bartolomeja bude pápež František o 17. hodine predsedať liturgii slova. V rámci nej sa očakávajú aj svedectvá rodinných príslušníkov a priateľov troch z veľkého počtu mučeníkov, na ktorých sa tu uchováva spomienka. Spomínať bude Karl Schneider na svojho otca Paula, pastora Reformovanej cirkvi, ktorý bol zabitý v roku 1939 nacistami v koncentračnom tábore Buchenwald, pretože označil nacistické mocenské snahy za „nezmieriteľné so slovami Biblie“.

Druhé svedectvo prednesie Roselyne, sestra kňaza Jacquesa Hamela, ktorý bol zabitý 26. júla minulého roku vo francúzskom Rouene pri slávení svätej omše. Rouenská diecéza už s povolením Svätého Otca začala proces jeho blahorečenia aj bez čakacej lehoty piatich rokov.

Počas zajtrajšej modlitby vystúpi aj Francisco Hernandez Guevara, jeden z priateľov Williama Quijana, mladého muža z komunity sv. Egídia, ktorý bol zabitý v septembri 2009 v Salvadore. Bol zavraždený za to, že v tzv. „Školách pokoja“ komunity sv. Egídia ponúkal mladým alternatívu k príslušnosti ku zločineckým bandám, tzv. „Maras“, ktoré rozsievajú strach v Salvadore.

Očakáva sa, že Svätý Otec sa zajtra prihovorí v homílii a potom si uctí v šiestich bočných kaplnkách baziliky relikvie mučeníkov rozdelených podľa pôvodu z Európy, Afriky, Ameriky a Ázie a tiež mučeníkov komunizmu a mučeníkov nacizmu.

Pri prednášaní modlitieb, v ktorých sa bude spomínať na svedkov viery od začiatku 20. storočia až po súčasnosť budú postupne zapaľované sviečky. Počnúc od Arménov a iných kresťanov, ktorí boli vyvraždení počas Prvej svetovej vojny, cez mučeníkov pokoja a dialógu akými boli trapistickí mnísi z Notre Dame de Atlas v Alžírsku, ďalej kňaz Andrea Santoro zavraždený v Turecku, obete mafie ako blahoslavený kňaz Pino Puglisi až po mnohých misionárov vo svete, ktorí obetovali svoj život pre evanjelium.

Okrem známych mien ako blahoslavený Oscar Arnulfo Romero, arcibiskup San Salvadoru, zaznejú aj mená menej známe. Prednesú aj modlitbu za pravoslávnych biskupov Mar Gregoriosa Ibrahima a Paula Yazigiho a za jezuitu Paola Dall´Oglia, unesených už dávnejšie v Sýrii, o ktorých osude nič nie je známe.

Po skončení modlitby sa Svätý Otec stretne v miestnosti pri bazilike so skupinou migrantov, ktorí prišli do Talianska vďaka humanitárnemu koridoru, so ženami zachránenými z obchodovania s ľuďmi a s niektorými opustenými maloletými. -ab-

Keď padneme až na dno našej slabosti, zmŕtvychvstalý Kristus nám dá silu vstať. (Tvít pápeža Františka, 21. apríla 2017)

Vatikán/Poľsko 21. apríla – V stredu 19. apríla sa konalo v poľskom hlavnom meste sympózium na tému: „Koncept štátu v perspektíve učenia kardinála Josepha Ratzingera - Benedikta XVI.“. Podujatie zorganizovala Konferencia biskupov Poľska spolu s Vatikánskou nadáciou Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. a poľskou Katolíckou tlačovou agentúrou KAI pri príležitosti 90. narodenín Josepha Ratzingera.

Vo forme písomného posolstva pozdravil sympózium aj Svätý Otec František. Vo svojom liste ocenil organizátorov a účastníkov za „iniciatívu zameranú na vyjadrenie uznania záslužného diela“ svojho predchodcu. Vyjadril žičenie, „aby stretnutie vzbudilo obnovené úsilie o úctivý a plodný dialóg medzi štátom a Cirkvou v záujme vytvárania civilizácie lásky“.

Sympózium otvoril páter Federico Lombardi SJ, blízky spolupracovník Benedikta XVI., ktorý je v súčasnosti predsedom Nadácie Josepha Ratzingera. Do Varšavy zaslal pri tejto príležitosti svoje posolstvo aj samotný emeritný pápež. Okrem iného v ňom napísal:

„Zvolená téma vedie štátne a cirkevné autority k vzájomnému dialógu nad základnou otázkou pre budúcnosť nášho kontinentu. Konfrontácia medzi radikálne ateistickými koncepciami štátu a objavením sa radikálne náboženského štátu v islamistických hnutiach vedie našu dobu k výbušnej situácii, ktorej dôsledky každodenne pociťujeme. Tieto radikalizmy si veľmi naliehavo vyžadujú, aby sme rozvíjali jasnú koncepciu štátu, ktorá znesie konfrontáciu s týmito výzvami a dokáže ich prekonať. V zápase počas uplynulého polstoročia, s biskupom-svedkom kardinálom Wyszyńským a so svätým pápežom Jánom Pavlom II., Poľsko darovalo ľudstvu dve veľké osobnosti, ktoré sa nielenže zamýšľali nad touto otázkou, ale niesli na sebe aj utrpenie a živú skúsenosť, a preto naďalej ukazujú cestu smerom do budúcnosti.“

Toľko z písomného pozdravu emeritného pápeža Benedikta XVI. účastníkom sympózia vo Varšave. -ab-

Nigéria 21. apríla – Ako informovala agentúra Fides, 18. apríla uniesli neznámi páchatelia v Nigérii jezuitského kňaza Samuela Okwuidegbeho. Incident sa stal na ceste medzi mestami Benin City a Onitsha.

Páter Okwuidegbe cestoval dávať rekolekcie do mesta vzdialeného 150 km od centra spirituality, ktorého je riaditeľom a kde žije spolu s tromi spolubratmi. Jeho auto už objavila polícia, ktorá pokračuje vo vyšetrovaní prípadu. Spolu s pátrom Okwuidegbem boli unesené aj ďalšie dve osoby.

Ako uviedol regionálny sekretár jezuitov pre Afriku a Madagaskar P. Rigobert Kyungu Musenge, „je to prvýkrát po mnohých rokoch, čo bol v tomto regióne unesený jezuitský kňaz“. Zatiaľ nie je známych veľa detailov, ani to, či tento čin priamo súvisí s príslušnosťou k Cirkvi. -ab-

Bohatstvo byzantskej liturgickej tradície je dnes všeobecne uznávané a oceňované a je predmetom seriózneho rozboru a štúdia - a to ako po stránke obsahovej, tak z hľadiska používania svojských výrazových prostriedkov. Je len samozrejmé, že ohlasovanie umučenia a vykupiteľskej smrti Pána Ježiša, jeden z nosných pilierov evanjeliovej zvesti, má svoje privilegované postavenie aj v štruktúre liturgického roka. Celá duchovná príprava veľkopôstneho obdobia smeruje k svojmu vyvrcholeniu, k zvestovaniu Kristovho víťazstva nad smrťou a hriechom, k Pasche.

Z bohatstva liturgických prvkov Veľkého týždňa a Veľkej noci si dnes chceme bližšie všimnúť najkrajší a najvýraznejší prejav paschálnej liturgie - kánon utierne. Slovo kánon, teda regula, pravidlo, je všeobecné označenie skupiny hymnických piesní rannej liturgie hodín. Skladá sa z deviatich alebo ôsmich ód. Každá óda je zložená z viacerých strof, najmenej z troch. Prvá z nich sa nazýva irmos, teda model. Na základe jeho melódie sa modulujú ďalšie verše tej ktorej ódy. Celú štruktúru doplňujú ďalšie básnicko-liturgické útvary, ako sú ypakoj, kathisma, kondák atď.

Kým u mnohých iných častí liturgie hodín je autor neznámy, pri veľkonočnom kánone sa za jeho tvorcu súhlasne pokladá sv. Ján Damascénsky. Kto bol tento muž, tento básnik a teológ v jednej osobe, ktorý dokázal pravdy viery vyjadriť s tak hlbokým citom a pritom vysokou umeleckou formou, že jeho dielo aj dnes sprostredkuje spontánny kontakt s Nadprirodzenom?

Životopisné pramene nám o ňom poskytujú dosť chudobné správy. Narodil sa v Damasku, v dnešnej Sýrii, ku koncu 7. storočia. V tom čase už bola táto oblasť ovlá­daná mohamedánskymi Arabmi, kresťanstvo však bolo tolerované. Vidíme to aj z toho, že jeho otec bol vysokým úradníkom na dvore damaského kalifa.

Mladému Jánovi sa dostalo najlepšieho literárneho i filozofického vzdelania, zdá sa, že istý čas bol aj nástupcom svojho otca vo vysokej dvorskej funkcii. Čoskoro sa však rozhodol pre službu Večnému Kráľovi. Okolo roku 720 sa utiahol do palestínskeho kláštora sv. Sábu. Ešte pred rokom 726 bol vysvä­tený za kňaza. Jeho predchádzajúce vzdelanie i osobné vlohy ho uschopňovali na štúdium teológie. V tejto oblasti aj čoskoro vynikol a stal sa jedným z najpoprednejších učencov svojej doby.

Jeho najznámejším dielom je Prameň poznania, akýsi súhrn, či summa gréckej teologickej tradície. Známy je svojím jedinečným teologickým zdôvodnením úcty sv. obrazov, počas obrazoboreckého boja, i mnohými spismi o Najsvätejšej Panne. Preslávil sa aj ako kazateľ, a to najmä v meste Jeruzalem. Niekedy je označovaný ako posledný z východných Otcov, ktorý uzatvára slávne obdobie prvotného rozkvetu východnej teológie. Dátum jeho smrti nie je presne známy, zomrel niekedy okolo roku 750.

Mnohé z jeho diel sú dnes ťažšie dostupné širšej verejnosti, ale celému Božiemu ľudu ostáva blízky svojimi básnicko-náboženskými výtvormi, ktoré obohacujú liturgiu počas celého roka. Medzi nimi je kánon Veľkonočnej utierne skutočne najznámejším a hádam aj najkraj­ším. Môžeme v ňom pozorovať prelínanie sa viacerých rovín, v ktorých sa ohlasuje mystérium Paschy. Napríklad evanjeliovú rozpravu o príchode zbožných žien myronosičiek k hrobu zhŕňa ypakoj 4. hlasu nasledovne:

„Keď Márie prišli včasráno - a kameň z hrobu našli odvalený - anjel im vyčítal: - Prečo hľadáte Boha, odetého večným svetlom, - medzi mŕtvymi, ako človeka? - Pozrite si v hrobe plachty. - Choďte a zvestujte svetu, - že Pán vstal a smrť premohol, lebo je Syn Boží, ktorý spasil ľudské pokolenie.“

Z Kristovho víťazstva sa raduje celý vesmír, čo je vyjadrené v 3. a 1. slohe irmosu takto: „Dnes je všetko plné svetla, - nebo, zem, i priepasť podsvetia. - Nech oslavuje všetko tvorstvo vzkriesenie Kristovo. - Ono je našou spásou. Nech sa nebesá dôstojne veselia, - nech sa raduje zem, nech spieva celý vesmír viditeľný i neviditeľný, - lebo žije Kristus, radosť všetkých vekov.“

Účasť človeka na Kristovom vzkriesení je spojená aj s účasťou na jeho kríži, čo tiež spievame v 3. irmose: „Včera som bol pochovaný s tebou, Kriste, - dnes s tebou vstávam z mŕtvych. - Včera som s tebou pnel na kríži. - Preto osláv ma, Spasiteľ, - vo svojom kráľovstve.“

Liturgia tu nezabúda zdôrazniť oslavu konkrétneho dňa Pánovho víťazstva; v siedmom irmose spievame: „Naozaj večne bude žehnaná a ospevovaná - táto noc našej spásy - ako jasná zora krásneho dňa, - svedok Kristovho vzkriesenia, - lebo v nej večné Svetlo, - z hrobu všetkým zažiarilo.“

Hrob, symbol smrti sa pre kresťana stáva zdrojom nádeje. Veď pred naším duchovným zrakom vidíme prázdny Kristov hrob. „Príďte a pite z nového prameňa, - ktorý nevyviera zázračne z kameňa. - Je to zdroj nesmrteľnosti, - hrob, ktorý nám daroval Krista, - Našu záchranu a silu.“

Už aj tieto útržky z veľkonočného kánonu sv. Jána Damascénskeho nám pomáhajú vžiť sa do atmosféry radostnej oslavy Kristovho víťazstva, ktoré sa zrodilo z jeho obety a utrpenia a ktoré nám prináša záchranu a večný život. Plnú krásu a hlboký zmysel týchto jedinečných skvostov našej byzantskej liturgie však pochopíme a precítime, ak ich zaradíme do liturgického celku slávenia veľkonočného trojdnia a predovšetkým, ak ich prežijeme v rámci našej plnej účasti na oslave najväčšieho tajomstva dejín našej spásy, ktorým je Kristova Pascha.

Christos voskrese!

AUDIO:  

(Vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu 18. apríla 2017)

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: