Vatikán 30. apríla – Námestie sv. Petra dnes zaplavili tisícky veriacich, medzi ktorými nechýbali členovia Katolíckej akcie. Tí stretnutím so Svätým Otcom ukončili oslavy 150. výročia založenia hnutia. Pápež František na úvod modlitbového stretnutia pozdravil pútnikov tradične z papamobilu. Po príhovore členom Katolíckej akcie sa obrátil na všetkých veriacich s týmito slovami.

„Drahí bratia a sestry,

Neprestávajú utíchať dramatické správy o situácii vo Venezuele a o zhoršovaní sa konfliktov s početnými obeťami na životoch, ranenými a väznenými. Zatiaľ čo sa pripájam k bolesti rodinných príslušníkov obetí, ktorých uisťujem o modlitbách za zosnulých, obraciam sa s výzvou na vládu a na všetky zložky venezuelskej spoločnosti, aby sa predišlo akejkoľvek ďalšej forme násilia, aby sa rešpektovali ľudské práva a aby sa prostredníctvom rokovaní hľadali riešenia vážnej humanitárnej, sociálnej, politickej a ekonomickej krízy, ktorá vyčerpáva národ. Zverme Presvätej Panne Márii úmysel pokoja, zmierenia a demokracie v tomto drahom národe. A modlime sa za všetky krajiny, ktoré prechádzajú vážnymi ťažkosťami, v týchto dňoch myslím zvlášť na Macedónsko.

Včera vo Verone vyhlásili za blahoslavenú Leopoldinu Naudetovú, zakladateľku sestier Svätej rodiny. Vyrastala na dvore Habsburgov, najskôr vo Florencii a potom vo Viedni, už od malička mala silné povolanie k modlitbe, ale tiež k službe výchovy. Zasvätila sa Bohu a prostredníctvom rôznych skúseností prišla do Verony vytvoriť novú rehoľnú komunitu pod ochranou Svätej rodiny, ktorá je ešte aj dnes v Cirkvi živá. Pripojme sa k ich radosti a k ich vďakyvzdávaniu.

V Taliansku si dnes pripomíname Deň Katolíckej univerzity Božského srdca. Povzbudzujem vás k podpore tejto dôležitej inštitúcie, ktorá naďalej investuje do formácie mladých pre lepší svet.

Kresťanská formácia sa zakladá na Božom slove. Preto by som rád pripomenul, že v Poľsku dnes prebieha „Biblická nedeľa“. Vo farských kostoloch, v školách, v médiách sa verejne číta Sväté písmo. Želám všetko dobré tejto iniciatíve.

A vy, drahí priatelia z Katolíckej akcie, na záver tohto stretnutia vám zo srdca ďakujem za vašu prítomnosť! Prostredníctvom vás zdravím všetky vaše farské skupiny, rodiny, deti, mladých a starších. Kráčajte vpred!

A pozdravujem tiež pútnikov, ktorí sa k nám teraz pripojili na mariánsku modlitbu, najmä tých, ktorí prišli zo Španielska, Chorvátska, Nemecka a Portorika. Spoločne sa obráťme na našu Matku Máriu. Poďakujme jej zvlášť za apoštolskú cestu do Egypta, ktorú som len teraz skončil. Prosím Pána, aby požehnal egyptský národ, tak pohostinný, vládnych predstaviteľov a kresťanských i moslimských veriacich, a aby dal mier tejto krajine. „

Po príhovore sa Svätý Otec František pomodlil s veriacimi zídenými na Námestí sv. Petra mariánsku modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná a udelil im svoje apoštolské požehnanie. -ej-

Vatikán 30. apríla – „Sen dvoch mladíkov, ktorý sa časom stal cestou viery pre mnohé generácie, povolaním k svätosti pre mnoho ľudí.“ Týmito slovami nazval pápež František Katolícku akciu, ktorú pred 150 rokmi v Taliansku založili Mario Fani a Giovanni Acquaderni.

Členov hnutia, ktorí dnes zakončili Druhý medzinárodný kongres, Svätý Otec pozdravil na Námestí sv. Petra. Katolícka akcia má pre argentínskeho pápeža príchuť domova, lebo ako povedal aj jeho otec a babka boli členovia hnutia. 

„Máte za sebou krásnu históriu, nepomôže však kráčať s pohľadom upretým na minulosť, nepomôže hľadieť do zrkadla, nepomôže posadiť sa pohodlne v pohovke! (...) Pripomínať si dlhú životnú cestu nám pomáha uvedomiť si, že sme národ, ktorý je na ceste starajúc sa o všetkých, pomáhajúc každému, aby rástol ľudsky a vo viere, deliac sa o milosrdenstvo, s ktorým nás Pán hladí.

Povzbudzujem vás, aby ste boli aj naďalej národom učeníkov – misionárov, ktorí žijú a svedčia o radosti z vedomia, že Pán nás miluje nekonečnou láskou, a ktorí spolu s Ním hlboko milujú dejiny, v ktorých žijeme.“

Svätý Otec František členom Katolíckej akcie pripomenul mená velikánov, ktorí ich na ceste viery predišli. Medzi nich patril napríklad Pier Giorgio Frassati, patrón mladých.      

„Počas týchto stopäťdesiat rokov Katolícku akciu vždy charakterizovala veľká láska k Ježišovi a k Cirkvi. Aj dnes ste povolaní pokračovať vo vašom osobitnom povolaní dajúc sa do služby diecéz, biskupov – vždy – a vo farnostiach, tam, kde prebýva Cirkev uprostred ľudí. Vždy. Všetok Boží ľud užíva plody tejto vašej oddanosti, prežívanej v harmónii medzi Cirkvou univerzálnou a Cirkvou partikulárnou.“

Pápež František tiež členov Katolíckej akcie citujúc apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium povzbudil, aby aj naďalej zostali „zakorenení vo farnosti, «ktorá nie je zastaranou štruktúrou» (Apoštolská exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, 28)“, ale priestorom, v ktorom veriaci môžu cítiť prijatí a kde môžu ľudsky a duchovne rásť.

To je však podľa slov Svätého Otca možné jedine vtedy, ak „sa farnosť neuzavrie sama do seba, a ak sa ani Katolícka akcia, ktorá žije vo farnosti neuzavrie, ale pomôže farnosti, aby zostala «v kontakte s rodinami a so životom veriacich a neostala len nefunkčnou štruktúrou oddelenou od ľudí alebo skupinou vyvolených, ktorí sú zahľadení do seba» (Apoštolská exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, 28)“.   

Na záver svojho príhovoru pápež František povzbudil členov Katolíckej akcie, aby tak ako tomu bolo uplynulých 150 rokov, v sebe cítili zodpovednosť „zasievať dobré semeno Evanjelia v živote sveta prostredníctvom charitatívnej služby, politického úsilia a tiež prostredníctvom zápalu pre výchovu a účasti na kultúrnom živote“ a aby sa nebáli ísť na periférie a „boli tam Cirkvou so silou Ducha Svätého“. -ej-     

Vatikán/Egypt 30. apríla – Pápeža Františka počas 18. apoštolskej cesty v egyptskej Káhire sprevádzalo 75 vatikanistov. Svätý Otec dal novinárom tradične priestor počas letu späť do Ríma. Tlačovú konferenciu moderoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke.

Prvú otázku položil taliansky novinár Paolo Rodari z denníka La Repubblica, ktorého zaujímali hlavné témy súkromného rozhovoru medzi pápežom Františkom a egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. „O čom ste hovorili; spomenul témy ľudských práv či osobitným spôsobom hovoril o prípade Giulia Regeniho [taliansky mladík, ktorý bol v roku 2016 zavraždený v Egypte – pozn. red.] Myslíte si, že sa dozvieme pravdu?,“ opýtal sa Paolo Rodari. Svätý Otec odpovedal:   

„Na toto dám najskôr všeobecnú odpoveď a potom konkrétnu. Vo všeobecnosti, keď vediem s hlavou štátu súkromný rozhovor, ten zostane súkromný. Ledaže ak sa po dohode povie: ,Nie, povieme o tom, zverejníme to.’ Mal som [v Egypte] štyri súkromné rozhovory: s veľkým imámom Al-Azharu, s Al Sísím, s patriarchom Teodorom a s patriarchom Ibrahimom [Issacom Sidrakom] a myslím si, že ak ide o súkromnú vec, treba to rešpektovať a zachovať dôvernosť. Je to tajné.

Za tým je však ešte otázka o Regenim. Som znepokojený, prostredníctvom Svätej stolice som v tejto veci jednal, lebo aj rodičia ma o to prosili; Svätá stolica sa angažovala. Nepoviem ako ani kde, ale konali sme.“

Druhá otázka patrila španielskemu novinárovi Dáriovi Menorovi Torresovi z denníka El Correo, ktorý sa na pápeža Františka obrátil so slovami: „Hovorili ste o dôležitosti mieru, prosperity a rozvoja, tvrdiac, že si zaslúžia každú obetu. Máme to chápať ako podporu egyptskej vláde za to, že sa napriek nedostatočným demokratickým zárukám snaží chrániť kresťanov?“ Svätý Otec odpovedal:

„Nie, nie. Musia sa chápať doslovne ako hodnoty samy o sebe. Povedal som toto: chrániť mier, chrániť harmóniu národov, chrániť rovnosť občanov, nech by bolo náboženstvo, ktoré vyznávajú, akékoľvek: sú to hodnoty. Hovoril som o hodnotách. Ak vládny predstaviteľ chráni jednu alebo chráni druhú, to je iný problém.

Absolvoval som osemnásť návštev v podobných krajinách, od ktorých som počul: ,Pápež ide tam a tam, podporuje tamtú vládu’, lebo vláda má vždy svoje slabosti alebo svojich politických nepriateľov, jedni hovoria to alebo tamto... Ja sa do toho nemiešam. Ja hovorím o hodnotách a každý nech vidí a súdi, či tá vláda alebo ten štát, alebo tamten či onen, šíri tieto hodnoty.“

Španielskeho novinára Torresa tiež zaujímalo, či mal pápež František chuť počas svojej návštevy v Egypte navštíviť aj pyramídy. Svätý Otec odpovedal:

„Viete, že dnes o šiestej ráno [v sobotu 29. apríla – pozn. red.] dvaja moji asistenti išli pyramídy navštíviť?“

Dário Menor Torres: „A vy by ste s nimi išli radi?“

Pápež František: „Áno, vskutku áno...“

Tretiu otázku, ktorá sa týkala voľby prezidenta v krajine galského kohúta, položila pápežovi Františkovi francúzska novinárka Virginie Rivaová z Radia Europe 1: „Francúzski katolíci si v tomto období musia vybrať a hlasovať medzi populistom či extrémistom, sú rozdelení a dezorientovaní. Aké by mohli byť elementy pri rozlišovaní, ktoré by ste mohli ponúknuť týmto katolíckym voličom?“ Svätý Otec odpovedal:  

„Existuje istý rozmer populizmu – v úvodzovkách, lebo vy viete, že toto slovo som sa musel znovu naučiť v Európe, keďže v Latinskej Amerike má iný význam... Existuje európsky problém a za ním sa skrýva problém Európskej únie. To, čo som už o Európe povedal, tu nebudem opakovať: hovoril som o tom štyrikrát, myslím dvakrát v Štrasburgu, raz pri [preberaní ocenenia] Karla Veľkého a na začiatku pripomenutia si 60. výročia [podpísania Rímskych zmlúv]. Tam je všetko, čo som povedal o Európe.  

Každá krajina je slobodná vybrať si to pred týmto, čo považuje za vhodné; ja nemôžem súdiť, či túto voľbu robí z tohto alebo z iného dôvodu, lebo nepoznám vnútornú politiku. Je pravda, že Európa je v nebezpečenstve, že sa rozpadne: to je pravda. Zľahka som to naznačil v Štrasburgu, mocnejšie som to povedal na [preberaní ceny] Karla Veľkého a naposledy bez servítky [pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv].

Musíme sa nad tým zamyslieť... Európa, ktorá siaha od Atlantiku až k Uralu... Je tu jeden problém, ktorý desí a možno aj zásobuje Európu: problém migrácie. Je to pravda. Nezabúdajme však, že Európu vybudovali migranti: storočia a storočia migrantov... sme to my... Je to však problém, ktorý treba dobre naštudovať, tiež [treba] rešpektovať názory... avšak úprimné názory (...)

Čo sa týka Francúzska: poviem pravdu. Nerozumiem francúzskej vnútornej politike. Nechápem. Snažil som sa mať dobré vzťahy aj so súčasným prezidentom, s ktorým bol raz jeden konflikt. Potom som však mohol o veciach hovoriť jasne, rešpektujúc jeho názor... Nepoznám históriu dvoch politických kandidátov [na prezidenta], neviem odkiaľ prichádzajú... Áno, viem, že jeden je zástupca silnej pravice, netuším odkiaľ však prichádza druhý. Z toho dôvodu nemôžem dať jasné stanovisko na Francúzsko.

Hovoriac však o katolíkoch: tu, počas jedného zo stretnutí, zatiaľ čo som zdravil ľudí, mi niekto povedal: ,Prečo nemyslíte na politiku vo veľkom?’. ,Čo to znamená?’ Odpovedal mi však bez toho, aby som sa ho musel spýtať. ,Vytvoriť stranu pre katolíkov!’ [povedal]. Tento pán je dobrý človek, ale žije v minulom storočí. Práve preto... má populizmus vzťah s migrantmi, to sa však netýka cesty [do Egypta]. Ak bude čas, môžem sa k tomu vrátiť.“

Štvrtú otázku pápežovi Františkovi na spiatočnom lete z Egypta položila pravoslávna novinárka Vera Shcherbaková z ruskej tlačovej agentúry Itar-Tass. Vatikanistku zaujímalo aké sú vzťahy medzi Pravoslávnou ruskou cirkvou a Svätou stolicou. Pápeža sa tiež opýtala, aký vzťah má s koptským pravoslávnym patriarchom, s ktorým v Káhire podpísal spoločnú deklaráciu a či pokročili rozhovory napríklad o spoločnom dátume Veľkej noci alebo o uznaní krstu. Svätý Otec odpovedal:

„Christòs anèsti! [Kristus vstal z mŕtvych – pozn. red.]. Ja som mal vždy veľmi priateľské vzťahy s pravoslávnymi, už od Buenos Aires. Napríklad, vždy 6. januára som chodil na vešpery do katedrály patriarchu, ktorý teraz pôsobí na Ukrajine, je arcibiskupom, však? A spoločne sme sa dve hodiny a štyridsať minút modlili v jazyku, ktorému som nerozumel, ale dalo sa dobre modliť. A potom [bola] večera s komunitou, 300 ľudí, vianočná vigílna večera – nie vianočná večera, ale vigílna – ešte sa nemohli jesť mliečne výrobky ani mäso, bola to však krásna večera... A potom tombola, lotéria... priateľstvo. 

Aj ďalší pravoslávni, niekoľkokrát potrebovali právnu pomoc: prichádzali na katolícku kúriu, lebo sú to malé komunity, chodievali za advokátmi, prichádzali... Vždy som mal [s nimi] bratský vzťah: sme sesterské Cirkvi. S Teodorom mám výnimočné priateľstvo: pre mňa je to veľký Boží muž. Teodor je patriarcha, pápež, ktorý vedie Cirkev, Ježišovo meno vpred... má obrovský apoštolský zápal. Je jedným – dovoľte mi použiť toto slovo v úvodzovkách – z najväčších ,fanatikov’ pri hľadaní pevného dátumu Veľkej noci. Rovnako aj ja, [spoločne] hľadáme spôsob. On však hovorí: ,Bojujme, bojujme [za to]!’. Je to Boží muž. Je to muž, ktorý keď bol biskupom, ďaleko od Egypta, chodievať dať jesť ľuďom so znevýhodneniami; je to muž, ktorý bol pozvaný do diecézy s piatimi kostolmi a zanechal [tam] dvadsaťpäť, a neviem presne koľko kresťanských rodín, [je to človek] s apoštolským zápalom.

Viete, ako sa medzi nimi volí: hľadajú, potom si zvolia troch a mená sa dajú do vrecúška. Zavolajú na dieťa, zaviažu mu oči a dieťa vyberie jedno meno... Pán je tam prítomný! A očividne je to veľký patriarcha. Jednota krstu napreduje: vina týkajúca sa [vykonávania] krstu je historická vec, lebo počas prvých koncilov to bolo to isté. Potom, keďže kresťanskí kopti krstili deti v chrámoch, keď sa chceli zosobášiť, prichádzali k nám. Sobášili sa s katolíčkou a žiadala sa od nich viera, ktorú nemali, tak sa krstili pod podmienkou: začalo to s nami, nie s nimi. Teraz sa však otvorili dvere a sme na dobrej ceste, čo sa týka tohto problému, aby sme ho prekonali, [prešli] dverami. V spoločnom vyhlásení o tom hovorí predposledný odsek.“

Na otázku, ako je to medzi Pravoslávnou cirkvou v Rusku a medzi Katolíckou cirkvou pápež František reagoval:

„Ruskí pravoslávni uznávajú náš krst a ja uznávam ich krst. (...) Bol som veľký priateľ biskupa v Buenos Aires, s Rusmi. Rovnako aj napríklad s Gruzínmi. Gruzínsky patriarcha je Boží muž, Iľja II., je to mystik! My katolíci sa musíme učiť aj od tejto mystickej tradície pravoslávnych cirkví. Počas tejto cesty sme podnikli ekumenické stretnutie: bol na ňom dokonca patriarcha Bartolomej, bol tam grécko-pravoslávny patriarcha, nie grécko-pravoslávny arcibiskup, a potom ďalší kresťania: anglikáni, tiež sekretár Rady cirkví v Ženeve...  

Toto všetko však, čo vytvára ekumenizmus, je na ceste... Ekumenizmus sa vytvára kráčajúc, charitatívnymi skutkami, skutkami pomoci, tým, že robíme veci spoločne, ak sa dajú robiť spolu... Neexistuje statický ekumenizmus. Je to pravda, že teológovia musia študovať a zhodnúť sa, avšak nie je možné, aby to dopadlo dobre, ak nekráčame[spoločne]. Čo môžeme teraz urobiť? Robíme to, čo môžeme robiť: spoločne sa modliť, spoločne pracovať, robiť spolu skutky lásky... avšak spoločne! A toto znamená kráčať vpred. Vzťahy s patriarchom Kirilom sú dobré: sú dobré. Aj arcibiskup metropolita Hilarion prišiel niekoľkokrát so mnou hovoriť a máme dobrý vzťah.“

Piatu otázku položil Svätému Otcovi Františkovi novinár Philip Pullella z agentúry Reuters, ktorého zaujímal pápežov názor na hrozbu nukleárnej vojny. USA vyslali v polovici apríla vojnové lode k Severnej Kórei, Kim-Čong un pohrozil jadrovým útokom. „Ak uvidíte prezidenta Trumpa, ale aj ďalších ľudí, čo poviete týmto lídrom, ktorí majú zodpovednosť za budúcnosť ľudstva?,“ opýtal sa vatikanista pápeža, ktorý mu odpovedal:

„Volám im: volám im a budem im volať, tak ako som volal lídrom na iných pozíciách, (...) vo svete je mnoho sprostredkovateľov, mediátorov, ktorí ponúkajú pomoc: sú tu krajiny ako napríklad Nórsko. Nikto nemôže Nórsko obviniť z toho, že je diktátorskou krajinou. Vždy je pripravené pomôcť – a to je len jeden príklad, sú ich oveľa viac...

Ide však o cestu vyjednávania, cestu diplomatického riešenia. Táto svetová vojna po kúskoch, o ktorej hovorím už viac menej dva roky, je rozkúskovaná, a tieto kúsky sú prepojené a tiež sa koncentrujú. Stretli sa v bodoch, ktoré boli už horúce, lebo tento [problém] raketových striel v KĽDR trvá už rok, čo sa to deje. Teraz sa však zdá, že vec sa poriadne vyhrotila. Ja vždy vyzývam, aby sa problémy riešili diplomatickou cestou, prostredníctvom vyjednávania... lebo ide o budúcnosť ľudstva.

Dnes by rozsiahla vojna zničila – nehovorím, že polovicu ľudstva, ale veľkú časť ľudstva a kultúry... všetko, všetko. Bolo by to strašné. Myslím si, že dnešné ľudstvo by to nebolo schopné zniesť. Pozrime sa na krajiny, ktoré trpia vnútornou vojnou, vo svojom vnútri, kde sú ohniská vojny: Blízky východ, napríklad, ale tiež v Afrike... Jemen... zamyslime sa. Hľadajme, hľadajme diplomatické riešenie. Myslím si, že práve tu majú Spojené národy povinnosť prevziať svoje vedenie, lebo sa oslabilo: trochu sa zmiernilo.“  

Na otázku reportéra z agentúry Reuters, či sa pápež František stretne s americkým prezidentom Trumpom počas jeho návštevy Európy, Svätý Otec odpovedal:  

„Zatiaľ som nebol štátnym sekretariátom informovaný o tom, že by bola takáto požiadavka; prijmem však každú hlavu štátu, ak požiada o audienciu.“   

Ďalšiu otázku, ktorá sa týkala dramatickej situácie vo Venezuele, adresoval v španielčine pápežovi Františkovi novinár Antonio Pelayo z televízie Antena 3. Reportéra zaujímalo, či Svätá stolica alebo Svätý Otec osobne podnikli alebo plánujú niečo v tejto veci podniknúť. [Pripomeňme, že Rímsky biskup v dnešnom príhovore pred modlitbou Raduj sa, nebies kráľovná vyznal venezuelskú vládu a všetky zložky spoločnosti k ukončeniu násilia.] Pápež František na palube lietadla na spiatočnom lete z Egypte odpovedal:

„Po silnej požiadavke zo strany štyroch prezidentov, ktorí pracujú ako prostredníci, došlo k intervencii zo strany Svätej stolice, avšak vec sa nevyriešila. Zostalo to na tom bode. Nevyriešila sa, lebo návrhy neboli prijaté alebo sa zastavili alebo to bolo [najskôr] ,áno, áno’, ale [nakoniec] ’nie, nie’. Všetci poznáme náročnú situáciu Venezuely, ktorá je krajinou, ktorú mám veľmi rád. A viem, že teraz veľmi naliehajú... neviem presne z ktorej strany – myslím, že zo strany štyroch prezidentov – aby sa znovu presadilo toto sprostredkovanie a hľadajú miesto.

Ja si myslím, že to musí byť s podmienkami. Veľmi jasnými podmienkami. Časť opozície to však nechce. Je to zvláštne, lebo samotná opozícia je rozdelená. A na druhej strane sa zdá, že konflikty sa vyhrocujú stále viac. Existuje však istý pohyb vpred. Istý pokrok, bol som o tom informovaný, je to však ešte všetko vo hviezdach. Všetko, čo sa však dá pre Venezuelu urobiť, treba urobiť. S nevyhnutnými zárukami. Ak nie, hráme nebezpečnú hru (španiel. tintín pirulero).“      

Poslednú otázku položil nemecký novinár Jörg Bremer z denníka Frankfurter Allgemeine. Pápeža Františka poprosil o vysvetlenie použitia slova „koncentračný tábor“ v súvislosti s tábormi pre utečencov. „Pre nás Nemcov je to samozrejme veľmi, veľmi závažný termín, ktorý má veľmi blízko k termínu ,vyhladzovací tábor’. Niekto hovorí, že to bol iba vaša jazyková chyba. Čo ste tým mali na mysli?“ Svätý Otec odpovedal:  

„Po prvé, musíte si dobre prečítať všetko to, čo som povedal. Povedal som, že tí najštedrejší z Európy boli Taliansko a Grécko: boli... Je to pravda, nachádzajú sa najbližšie k Líbyi a Sýrii... Čo sa týka Nemecka, vždy som obdivoval [jeho] schopnosť integrácie. Keď som tam študoval, boli tam mnohí Turci – mnohí Turci! – integrovaní, vo Frankfurte: mnohí. Integrovaní a viedli normálny život.

Nešlo o jazykový lapsus: existujú koncentračné tábory – prepáčte – tábory pre utečencov, ktoré sú skutočnými koncentračnými tábormi. (...) Pomyslite, čo robia tí ľudia, ktorí sú uzavretí v tábore a nemôžu vyjsť von: pomyslite na to, čo sa stalo na severe Európy, keď chceli preplávať more, aby sa dostali do Anglicka: sú tam uzavretí!

Toto ma rozosmialo – je to tak trochu z talianskej kultúry – rozosmial ma [jeden príbeh] z tábora pre utečencov na Sicílii: rozprával mi ho jeden delegát z Katolíckej akcie (...). Predstavitelia mesta, kde sa nachádza tábor, hovorili s ľuďmi z tábora pre utečencov a povedali [im]: ,Vy, tu vnútri, uškodí to vášmu mentálnemu zdraviu, aj vy musíte ísť von. Len vás prosíme, nerobte zlé veci. My nemôžeme otvoriť dvere, urobíme však vo vnútri dieru. Vy vyjdite von, poprechádzajte sa...’ A tak si [utečenci] vytvorili vzťahy s obyvateľmi tej dediny, dobré vzťahy... Títo nie sú delikventi, nepáchajú kriminálne činy, ale samotná skutočnosť, že sú uzavretí, bez toho, aby niečo robili, je láger, nie je to tak? Nemá to [však] nič dočinenia s Nemeckom, nie, nie.“ -ej-   

Svojim zmŕtvychvstaním nás Ježiš oslobodil z otroctva hriechu a smrti a otvoril nám cestu do večného života. (Tvít pápeža Františka, 30. apríla 2017) -ej-

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe: